Výskumníci zistili, že na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa môže byť potrebné ročne stiahnuť z atmosféry a oceánov Zeme 10 gigaton oxidu uhličitého. Kľúčom k úspechu bude rozmanitý súbor metód odstraňovania oxidu uhličitého. Diverzifikácia znižuje riziko. V tomto duchu sa nesie jeden z kľúčových záverov novej štúdie vedenej vedcami z Pacific Northwest National Laboratory Ministerstva energetiky. Účinná cesta k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia do konca tohto storočia si pravdepodobne vyžaduje kombináciu technológií, ktoré dokážu stiahnuť oxid uhličitý z atmosféry a oceánov Zeme.

DeSmog informuje o „desiatkach lobistických e-mailov“, ktoré ukazujú, že spoločnosti prevádzkujúce skvapalnený plyn „sa stavajú do pozície šampiónov vidieckych komunít v snahe oslabiť návrhy na zníženie emisií uhlíka produkovaných vykurovaním európskych budov“. V článku sa uvádza, že Európsky parlament má na budúci týždeň hlasovať o revidovanej verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov. Zákon však čelí odporu dodávateľov skvapalneného ropného plynu (LPG), ktorí podľa webovej stránky považujú navrhované postupné vyraďovanie kotlov za „existenčnú hrozbu pre svoje podnikanie v hodnote 40 miliárd dolárov“. Poznamenáva, že „presadzujú medzery“ v smernici o budovách, ktoré by umožnili pokračovať v predaji nových plynových kotlov, pokiaľ budú schopné poháňať aj „obnoviteľné“ plyny a vodík. The Guardian tiež informuje o zisteniach spoločnosti DeSmog a poznamenáva, že zatiaľ čo navrhované postupné vyraďovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zameriava na iný druh kotla, ako sú tie, ktoré používajú LPG, „odvetvie LPG vníma každé takéto postupné vyraďovanie ako potenciálnu hrozbu pre svoju budúcnosť“. Poznamenáva, že priemysel si myslí, že by mohol prispôsobiť veľkú časť svojej súčasnej infraštruktúry prechodu z LPG na biopalivá a vodík. Medzitým má analytický článok v Guardiane názov: „Je vodík skutočne dostatočne čistým palivom na riešenie klimatickej krízy?“

Phoebe Cooke, DeSmog, „Carbon Brief“

Európska komisia pripravuje plány na reformu trhu s elektrickou energiou v bloku vrátane cieľov v oblasti znižovania elektrickej energie a záruk na dlhodobé obchodné zmluvy, uvádza Financial Times. Tvrdí, že tento krok bol vyvolaný energetickou krízou, keďže ceny elektrickej energie sú viazané na ceny plynu, čo znamená, že tlak na dodávky plynu zvýšil náklady na elektrickú energiu. V článku sa však uvádza, že návrh nezahŕňa „rozsiahlu reformu trhu“, ale pozostáva z opatrení, ktoré umožňujú prevádzkovateľom sietí podporovať znižovanie spotreby v čase špičky, a z požiadaviek, aby členské štáty EÚ stanovili ciele v oblasti znižovania dopytu a uskladňovania elektrickej energie. Navrhujú sa v ňom aj finančné záruky s cieľom povzbudiť menšie spoločnosti, aby uzatvárali dlhodobé „zmluvy o nákupe elektrickej energie“.

The Guardian uvádza, že o priemyselnom pláne Európskej komisie pre zelenú dohodu, ktorý má byť zverejnený budúci týždeň, sa bude diskutovať na bruselskom samite koncom tohto mesiaca. Konštatuje, že navrhovaný plán, ktorý zahŕňa nový cieľ, aby sa do roku 40 v EÚ vyrobilo aspoň 2030 % čistých technológií, by bol súčasťou širšieho úsilia o urýchlenie pokroku smerom k nulovej bilancii emisií a podporu ťažby a ťažby kritických surovín v Európe. Komisia navrhuje, aby sa závodom vyrábajúcim technológie s nulovou bilanciou emisií urýchlilo stavebné povolenie až zo siedmich rokov na jeden rok, ak sa budú považovať za „strategické“, pokračujú noviny.

Alice Hancocková, Financial Times, „Carbon Brief“

Kanadská špionážna služba varuje, že zmena klímy predstavuje hlbokú a pretrvávajúcu hrozbu pre národnú bezpečnosť a prosperitu vrátane možnej straty častí Britskej Kolumbie a atlantických provincií v dôsledku zvyšovania hladiny morí. Novo zverejnená analýza kanadskej bezpečnostnej spravodajskej služby tiež predpokladá nárast ideologicky motivovaného násilného extrémizmu zo strany ľudí, ktorí chcú urýchliť riešenia zmeny klímy, a tých, ktorí sa viac zaujímajú o zachovanie svojho súčasného spôsobu života. Stručný prehľad bol vypracovaný v apríli 2021, ale len nedávno bol zverejnený kanadskej tlači v reakcii na žiadosť o prístup k informáciám podanú v októbri toho istého roku. CSIS objasňuje niekoľko obáv, ktoré predstavuje globálne otepľovanie, od hroziacich nebezpečenstiev pre Arktídu, bezpečnosť pobrežia a hraníc až po vážne tlaky na dodávky potravín a vody. Vysoký predstaviteľ CSIS naznačil záujem služby o sledovanie dôsledkov klimatických zmien na bezpečnostnej konferencii v novembri 2021 a uviedol, že agentúra musí naďalej predvídať „ďalšiu hrozbu“, aby podporila ostatných vládnych aktérov. „Nie je prekvapujúce, že bezpečnostné agentúry tomu začínajú venovať väčšiu pozornosť, pretože je zrejmé, že zmena klímy začína hrýzť,“ povedal Simon Dalby, emeritný profesor na Univerzite Wilfrida Lauriera, ktorý študuje klimatické účinky, environmentálnu bezpečnosť a geopolitiku. Stručný prehľad CSIS je sofistikovanejším rámcom klimatických zmien ako bezpečnostného problému, „ako vidíme vo väčšine ostatných politík a dokumentov federálnej vlády,“ povedal Will Greaves, politológ z University of Victoria.

Financial Times informuje o návrhu dokumentu EÚ, podľa ktorého sa blok bude snažiť uspokojiť 40 % svojich potrieb domácou výrobou v piatich odvetviach – solárna, veterná, tepelné čerpadlá, batérie a elektrolyzéry – v snahe o nulovú bilanciu. FT hovorí: „Dokument, ktorý má byť predložený 14. marca, je priamou reakciou na americký zákon o znižovaní inflácie, ktorý bol oznámený v auguste minulého roka a ktorý poskytuje daňové úľavy a dotácie na technológie čistej energie vo výške 369 miliárd dolárov.“ Agentúra Reuters uvádza, že v rámci plánov na boj proti IRA EÚ zavedie nové povolenia, regulačnú podporu a ľahší prístup k verejnému a súkromnému financovaniu určitých ekologických technológií. Bloomberg má tiež príbeh. Prichádza v čase, keď agentúra Reuters uvádza, že vysoký predstaviteľ EÚ uviedol, že EÚ a USA v súčasnosti pracujú na dohode, aby boli európske nerastné suroviny oprávnené na daňové úľavy IRA. V druhom príbehu agentúry Reuters sa uvádza, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že je „odhodlaná“ čeliť výzvam, ktoré predstavuje IRA.

Na inom mieste Financial Times uvádza, že odborníci z odvetvia spochybňujú pokračujúce výdavky bloku na dotácie na fosílne palivá uprostred jeho snahy dosiahnuť nulovú bilanciu. Druhý FT uvádza, že Nemecko a Taliansko „rozbili“ plán EÚ zakázať spaľovacie motory do roku 2035.

V mnohých publikáciách sa uvádza, že krajiny po 10 rokoch rozhovorov uzavreli novú dohodu na ochranu svetových oceánov. Cieľom Zmluvy o šírom mori je do roku 30 chrániť 2030 % medzinárodných vôd pre prírodu, uvádza BBC News. Pred uzavretím zmluvy bolo podľa BBC News chránených iba 1,2 % medzinárodných vôd. Píše sa v ňom: „Dohoda sa dosiahla v sobotu večer, po 38 hodinách rozhovorov, v sídle OSN v New Yorku. Rokovania sa roky zdržiavali pre nezhody týkajúce sa financovania a rybolovných práv.“ The Guardian uvádza, že zmluva „je kľúčová pre presadzovanie záväzku 30×30 [ochrana 30% Zeme do roku 2030], ktorý krajiny prijali na decembrovej konferencii OSN o biodiverzite„. Dodáva: „Bez zmluvy by tento cieľ určite zlyhal, pretože doteraz neexistoval žiadny právny mechanizmus na zriadenie chránených morských oblastí na otvorenom mori.“ Okrem ďalších podrobností o dohode sa v nej uvádza: „Zmluva, ktorá pokrýva takmer dve tretiny oceánu, ktorý leží za štátnymi hranicami, poskytne právny rámec na vytvorenie rozsiahlych chránených morských oblastí na ochranu pred stratou voľne žijúcich živočíchov a na rozdelenie genetických zdrojov na otvorenom mori. Zriadi konferenciu zmluvných strán (COP), ktorá sa bude pravidelne stretávať a umožní členským štátom, aby niesli zodpovednosť za otázky, ako je správa vecí verejných a biodiverzita.“ The Guardian tiež prináša video, ktoré ukazuje okamih, keď sa dohoda dosiahla po vyčerpávajúcich rokovaniach. Financial Times dodáva, že dohoda bude musieť ratifikovať 60 štátov, aby mohla nadobudnúť platnosť, a bude oficiálne prijatá na neskoršom zasadnutí OSN. Správy sú tiež pokryté New York Times, i noviny, Politico a Independent.

Neprehrievajte vodu.

Kotol nastavte na maximálnu teplotu 60 ° C, aby fungoval efektívne a hygienicky.

Termostat používajte opatrne.

Vedeli ste, že váš dom sa nezohrieva rýchlejšie, ak zapnete termostat?

Toto ovplyvňuje iba maximálnu teplotu vo vašom dome.

Emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou podľa IEA vlani vzrástli o 0,9 % na rekordných 36,8 miliardy ton. A to aj napriek tomu, že viac čistých technológií pomohlo obmedziť následky zvýšenej spotreby uhlia a ropy.

• Emisie z uhlia sa zvýšili o 1,6 %, keďže mnoho krajín sa po ruskej invázii na Ukrajinu a znížení dodávok ruského plynu do Európy obrátilo k tomuto palivu, ktoré je považované za jedno z najviac znečisťujúcich.
• Emisie z ropy vzrástli o 2,5 %, zostali však pod úrovňou spred pandémie. Polovicu nárastu spôsobilo zvýšenie leteckej dopravy, ktorá sa zotavila z pandemického minima.
• K nárastu emisií súvisiacich s energetikou prispela aj nižšia produkcia elektriny z jadrových elektrární a extrémne poveternostné javy vrátane horúčav.
• Celkové emisie čiastočne kompenzoval nárast obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne, opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a elektromobily. Vďaka tomu sa podarilo zabrániť ďalším 550 miliónom ton emisií.

Európska komisia navrhla „dôkladnú reformu“ trhu s elektrickou energiou v EÚ, ktorá má pomôcť chrániť občanov pred prudkým nárastom cien, urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a zvýšiť nezávislosť bloku od dovozu energie zo zahraničia, informuje agentúra Associated Press. Plány teraz posúdi parlament EÚ a členské štáty, kým sa z nich stanú zákony, čo je proces, ktorý potrvá niekoľko mesiacov, píše ďalej agentúra. Agentúra Bloomberg uvádza, že navrhované zmeny spoločného trhu EÚ s elektrickou energiou sú súčasťou širšieho plánu EÚ na „posilnenie konkurencieschopnosti a zároveň prechod na ekologickejšie hospodárstvo“. Podľa agentúry Reuters sa zmeny navrhnuté komisiou zastavili pred revíziou, v ktorú niektoré krajiny dúfali na vrchole minuloročných cenových skokov. Dodáva, že ponechávajú v platnosti existujúci systém stanovovania cien energie na európskych veľkoobchodných trhoch, ktorý podľa komisie pomohol zabrániť nedostatku energie počas minuloročnej energetickej krízy. Spravodajský portál však dodáva, že plán obsahoval opatrenia na ochranu zákazníkov pred krátkodobými cenovými skokmi vrátane zabránenia dodávateľom odpojiť zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemôžu platiť účty za elektrinu. Podľa denníka Financial Times komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová varovala Nemecko pred obmedzením nákladov na elektrinu pre priemysel, ktoré by podľa nej poškodilo jednotný európsky trh. Namiesto toho „obhajovala alternatívne návrhy Európskej komisie na stabilizáciu trhu prostredníctvom využívania dlhodobých zmlúv“.
Denník Financial Times uvádza, že komisári EÚ sa sporia o plány zahrnúť jadrovú energiu do nových pravidiel financovania, ktorých cieľom je podporiť nízkouhlíkové odvetvia v bloku a ktoré majú byť zverejnené tento týždeň. Jadrová energetika bola v ranom návrhu zákona zahrnutá ako „strategické odvetvie s nulovou čistou spotrebou“, čo znamená, že nové elektrárne by mohli získať urýchlené povolenie, píše ďalej denník. Dodáva, že podľa úradníkov šéfka komisie Ursula von der Leyenová „presadzuje kompromis, ktorý by zahŕňal malé modulárne reaktory, ale nie väčšie jadrové elektrárne“.
Ďalšie správy z EÚ: Európsky parlament definitívne schválil prísnejšie národné ciele na zníženie emisií v niektorých odvetviach a rozšírenie prírodných ekosystémov, ako sú lesy, ktoré absorbujú oxid uhličitý (CO2), uvádza agentúra Reuters. Ide o súčasť veľkého klimatického balíka EÚ, ktorého cieľom je znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a o ktorom budú členské štáty hlasovať, kým sa stane zákonom. Krajiny EÚ a zákonodarcovia sa však na podrobnostiach dohodli už minulý rok, takže pri týchto záverečných hlasovaniach sa zvyčajne schvaľujú zákony bez zmien, uvádza sa v článku. Európsky parlament schválil aj zákon zameraný na zníženie účtov domácností za energiu a rýchlejšie odpojenie krajín EÚ od ruského plynu, dodáva ďalší článok agentúry Reuters.