Priame zachytávanie a ukladanie uhlíka vo vzduchu. Strata času a energie
Tento dokument rozoberá technológiu priameho zachytávania a ukladania uhlíka (DAC) a argumentuje, že ide o plytvanie časom a energiou. DAC je extrémne nákladná technológia, ktorá si vyžaduje veľké množstvo energie na zachytenie relatívne malého množstva CO2 z atmosféry. Náklady na zachytenie tony CO2 pomocou DAC sa pohybujú okolo 1 000 EUR, zatiaľ čo cena CO2 na trhu s emisnými povolenkami EÚ je približne 70 EUR za tonu.
Dokument argumentuje, že existujú oveľa lacnejšie a efektívnejšie spôsoby, ako znížiť emisie CO2, ako napríklad investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a elektromobility. Napríklad jedna veterná turbína dokáže zabrániť vzniku rovnakého množstva emisií CO2 ako zariadenie DAC Mammoth, ktoré je momentálne najväčšie na svete.
Ďalším problémom je obmedzená dostupnosť vhodných skladovacích priestorov pre zachytený CO2. Aj keď sa nájdu vhodné úložiská, existuje riziko úniku CO2, čo by znehodnotilo úsilie o zníženie emisií.
Dokument ďalej kritizuje financovanie DAC zo strany ropného a plynárenského priemyslu a miliardárov, ktorí sa snažia prezentovať DAC ako zázračnú technológiu, ktorá vyrieši klimatickú krízu bez nutnosti radikálnych zmien.
Záverom dokument konštatuje, že DAC je neefektívny a nákladný spôsob boja proti klimatickej zmene. Namiesto investovania do DAC by sa mali zdroje presmerovať do overených a lacnejších riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť. JaroR