Cyklické a jednorazové prístupy k odstraňovaniu oxidu uhličitého (CDR) sa líšia svojimi výhodami a nevýhodami, najmä pokiaľ ide o energetickú náročnosť, vplyv na životné prostredie a škálovateľnosť. (viac…)

Výskumná práca  demonštruje fotoelektrochemickú (PEC) syntézu uhľovodíkov pomocou prepojenia štruktúrovaného medeného nanoflower katalyzátora s perovskitovým absorbérom svetla s vysokým fotonapätím. (viac…)

Priamy zber CO2 zo vzduchu a jeho využitie na výrobu solárneho paliva v prietoku, je inovatívny prístup na zníženie atmosférických hladín CO2. Tradičné metódy ukladania CO2 majú neisté dlhodobé dôsledky, preto táto (viac…)

Systémy CDR možno koncepčne rozdeliť na dva základné typy: cyklické a „raz použité“. Cyklické systémy CDR používajú jediný materiál na opakované zachytávanie CO₂, ktorý sa po extrakcii CO₂ regeneruje a opätovne používa, zatiaľ čo „raz použité“ systémy používajú materiál, ktorý reaguje s CO₂ iba raz a potom sa distribuuje do životného prostredia. Cyklické systémy sú energeticky náročnejšie.

• Cyklické systémy CDR, ako napríklad chemické priame zachytávanie vzduchu (DAC), opakovane používajú jednu dávku materiálu na zachytávanie CO₂ v cyklickom procese. Po tom, čo materiál zachytí určité množstvo CO₂, sa CO₂ extrahuje (typicky pomocou tepla), CO₂ sa oddelí do relatívne čistého prúdu vhodného na skladovanie (geologická sekvestrácia alebo mineralizácia) a materiál sa opätovne použije v ďalšom cykle. Hlavným vstupom (okrem vzduchu) pre cyklické systémy je energia. Cyklické systémy majú minimálnu požiadavku na energiu danú druhým termodynamickým zákonom. Hybridné (technické/biologické) systémy zachytávania uhlíka, ako napríklad BECCS, kde je výstup v podstate čistý prúd CO₂, sú tiež v podstate cyklické systémy, keď sa zváži celý súbor procesov vrátane počiatočnej fotosyntézy rastlinami.
• Systémy CDR „raz použité“, ako napríklad zrýchlené zvetrávanie hornín (ERW) a zvyšovanie alkality oceánov (OAE), používajú materiály, ktoré sú mimo rovnováhy s atmosférou, ako napríklad alkalické minerály extrahované zo zeme alebo určité druhy priemyselných vedľajších produktov. Po spracovaní sa tento materiál široko distribuuje a nechá sa reagovať s atmosférickým CO₂, aby sa uhlík viazal. Výstupom procesu „raz použité“ je modifikovaná verzia vstupného materiálu, ktorú nemožno ľahko opätovne použiť na zachytávanie ďalšieho uhlíka. Systémy „raz použité“ nemajú rovnaké minimálne požiadavky na vstup energie ako cyklické systémy. Avšak majú stále značné energetické potreby (napr. drvenie a preprava materiálu). Pretože výstupom týchto systémov nie je čistý CO₂ a v mnohých prípadoch končí široko distribuovaný na zemi alebo v oceáne, je potrebné zvážiť komplikované environmentálne a ekologické problémy.
• JaroR

Výskumníci z Rothamsted Research a Poľnohospodárskeho výskumného ústavu odhalili, že environmentálna stopa produkcie hovädzieho mäsa chovaného na tráve v môže byť znížená až o 26 % vďaka implementácii rôznych zmierňujúcich techník. (viac…)

Chemická priama extrakcia zo vzduchu (DAC) je technológia odstraňovania oxidu uhličitého (CDR), ktorá zahŕňa odstraňovanie CO₂ priamo zo vzduchu pomocou pracovného materiálu, ako je tuhý sorbent alebo kvapalné rozpúšťadlo. V systémoch chemickej DAC sa veľké objemy vzduchu privádzajú do kontaktu s materiálmi, ktoré viažu CO₂. Po nasýtení sorbentu/rozpúšťadla CO₂ sa materiál izoluje od vzduchu a CO₂ sa extrahuje. Tým sa pracovný materiál regeneruje na použitie v ďalšom extrakčnom cykle. CO₂ sa následne sekvestruje (DACCS) alebo sa prípadne využije na priemyselné účely (DACCU).

Hlavné výhody chemických systémov DAC:

• Jednoduchý výstup: Chemické zariadenia DAC produkujú výstupy koncentrovaného CO₂, ktoré sa dajú ľahko merať. Výstupom je relatívne prúd čistého CO₂.
• Menší vplyv na rozlohu pôdy: Chemické závody DAC majú vplyv na výrazne menšiu rozlohu pôdy ako väčšina suchozemských systémov CDR, či už ide o jednorazové alebo biologické systémy s porovnateľnou kapacitou. Dokonca aj v prípade, že sú systémy DAC poháňané špecializovanými systémami obnoviteľnej energie, ako je pole solárnych kolektorov, potrebná rozloha pôdy je stále menšia ako rozloha potrebná pre iné prístupy, ako napríklad BECCS.
• Flexibilita umiestnenia: Zariadenia sa dajú umiestniť tak, aby sa optimalizovala dostupnosť odpadového tepla alebo obnoviteľných zdrojov energie, požiadavky na vodu, blízkosť miest sekvestrácie CO₂, prevádzkové prostredie (ako je teplota a vlhkosť) a geopolitické aspekty.
• Spravovateľné meranie, vykazovanie a overovanie (MRV): MRV by malo byť pri chemických zariadeniach DAC priamočiarejšie ako pri väčšine ostatných rozsiahlych navrhovaných systémoch CDR.

JaroR

Správa Americkej fyzikálnej spoločnosti (APS) o odstraňovaní atmosférického oxidu uhličitého (CDR) z januára 2025 poskytuje prehľad metód CDR a ich základných fyzikálnych obmedzení. Zameriava sa na prístupy CDR, ktoré majú (viac…)

Alliance of Bioversity International a CIAT ponúkajú štipendiá na sekvestráciu uhlíka 2025 pre študentov magisterského a doktorandského štúdia všetkých národností. Tieto 4-mesačné vedecké stáže sú určené na pokrok vo výskume zlepšenia sekvestrácie organického uhlíka v pôde, čo je nevyhnutné v boji proti globálnej klimatickej kríze.

Atmosférický vietor je hlavným zdrojom energie pre globálnu oceánsku cirkuláciu. Hoci vietor dodáva energiu oceánu v rozsahu veľkých gyrov, väčšina kinetickej energie sa sústreďuje v mezoskalách, (viac…)

Štúdia analyzuje rôzne portfóliá odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) na dosiahnutie klimatických cieľov Parížskej dohody. Porovnáva jednotlivé metódy CDR (BECCS, zalesňovanie, DACCS, biochar, zintenzívnené zvetrávanie) a ich kombinácie, hodnotí ich vplyv na využívanie pôdy a energie a ekonomické náklady. Tu sú najčastejšie FAQ s podrobnými odpoveďami, založenými na poskytnutých zdrojoch:

Otázky a odpovede

1. Čo je to CDR a prečo je dôležité pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody? Odpoveď: CDR, alebo odstraňovanie oxidu uhličitého, zahŕňa technológie a postupy, ktoré aktívne odstraňujú CO2 z atmosféry. Je to nevyhnutné, pretože aj pri drastickom znížení emisií skleníkových plynov je potrebný dodatočný spôsob ako dosiahnuť ciele Parížskej dohody, ktoré si kladú za cieľ udržať nárast globálnej teploty pod 1.5 °C alebo 2 °C. CDR dopĺňa snahy o zníženie emisií, najmä keď sú potrebné „negatívne emisie“ na vyrovnanie zvyškových emisií. Medzi metódy CDR patrí BECCS (bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka), zalesňovanie/obnova lesov, DACCS (priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu), biouhlík a zrýchlené zvetrávanie.
2. Prečo by sme sa nemali spoliehať len na jednu metódu CDR? Odpoveď: Spoliehanie sa len na jednu metódu CDR, ako napríklad BECCS, vystavuje klimatické stratégie technologickým, inštitucionálnym a ekologickým tlakom. Každá metóda má svoje jedinečné vlastnosti, výhody, nevýhody a obmedzenia z hľadiska potenciálu na zmiernenie dopadov, nákladov, vedľajších prínosov a nepriaznivých vedľajších účinkov. Napríklad rozsiahle nasadenie BECCS môže viesť ku konfliktom v oblasti využitia pôdy (pre potraviny aj na vytváranie uhlíkových záchytov) a energií (produkcia bioenergie), čo spochybňuje jeho realizovateľnosť a udržateľnosť. Preto je dôležitá diverzifikácia CDR portfólia.
3. Aké sú kľúčové prvky diverzifikovaného CDR portfólia? Odpoveď: Diverzifikované CDR portfólio kombinuje rôzne metódy, ako napríklad BECCS, zalesňovanie/obnova lesov, DACCS, biouhlík a zrýchlené zvetrávanie. Takýto prístup umožňuje: * Zníženie prehnaného spoliehania sa na jednu technológiu, * Zníženie a redistribúciu vplyvov na pôdu a energie, * Nákladovú efektívnosť pri dosahovaní negatívnych emisií, * Prispôsobenie regionálnym podmienkam a biofyzikálnym charakteristikám. Diversifikácia tiež znižuje riziko negatívnych dopadov na životné prostredie, logistiku a zodpovednosť.
4. Aké sú výhody a nevýhody použitia BECCS a biouhlíka ako metód CDR? Odpoveď: * BECCS (bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka): BECCS kombinuje produkciu bioenergie s následným zachytávaním a ukladaním uvoľneného CO2. Má vysokú účinnosť zachytávania CO2 na jednotku pôdy. Avšak, vyžaduje rozsiahle využívanie pôdy na pestovanie biomasy, čo vytvára konkurenciu s poľnohospodárstvom a môže mať dopad na potravinovú bezpečnosť a zvyšovať ceny plodín. * Biouhlík: Biouhlík je druh uhlia získavaný z biomasy procesom pyrolýzy. Je stabilný v pôde po dlhý čas. Môže zlepšovať kvalitu pôdy, zadržiavanie vody, dostupnosť živín a produkciu plodín a taktiež znižovať emisie N2O. Má ale nižšiu energetickú účinnosť oproti BECCS a vyžaduje veľké množstvo pôdy na pestovanie biomasy.
5. Ako sa DACCS a zrýchlené zvetrávanie porovnávajú s pôdnymi metódami CDR z hľadiska nákladov, využitia pôdy a energetickej náročnosti? Odpoveď: * DACCS (priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu): DACCS je nákladnejšia metóda CDR kvôli vysokým nákladom a energetickej náročnosti, ktorá je nutná na prevádzkovanie ventilátorov, regeneráciu sorbentov atď. Má však oveľa menšiu stopu na pôdu v porovnaní s BECCS a biouhlíkom, aj keď započítame energiu potrebnú na prevádzku. * Zrýchlené zvetrávanie: Zrýchlené zvetrávanie je metóda, ktorá spočíva v drvení a rozptyľovaní silikátových hornín (napr. čadič) na poľnohospodárskej pôde alebo pobreží, čo urýchľuje procesy viazania atmosférického CO2. Zrýchlené zvetrávanie má nízke nároky na pôdu, ale je energeticky náročné a vyžaduje rozsiahlu ťažbu, spracovanie a prepravu hornín, čo má vplyv na životné prostredie a logistiku.
6. Aký vplyv má obmedzenie zdrojov na CDR portfólio? Odpoveď: Obmedzenie prírodných zdrojov (bioenergetické plodiny a horniny pre zrýchlené zvetrávanie) znižuje nasadenie metód CDR ako sú BECCS, biouhlík a zrýchlené zvetrávanie. Taktiež vedie k strategickej zmene zamerania CDR portfólia k väčšiemu využitiu DACCS, napriek tomu, že je nákladnejšie. Obmedzenie zdrojov taktiež motivuje k efektívnejšiemu využitiu pôdy pre bioenergetické plodiny a znižuje tlak na pôdu a potravinovú bezpečnosť. Regionálne prispôsobenie sa CDR portfólia sa stáva dôležitým pri optimalizácii nasadenia technológií z hľadiska nákladov a dostupnosti zdrojov.
7. Prečo je dôležité brať do úvahy ochranu a obnovu prírodných ekosystémov? Odpoveď: Ochrana a obnova prírodných ekosystémov, ako sú lesy a trávnaté porasty, je dôležitá pre sekvestráciu uhlíka a zachovanie biodiverzity, kvality vody a vzduchu, a taktiež pre odolnosť voči katastrofám a degradácii pôdy. Prírodné ekosystémy majú dôležité, ale ťažko merateľné ekonomické a environmentálne výhody. Zabránenie strate prírodných plôch má vplyv najmä na regióny ako Afrika, Brazília a Latinská Amerika a taktiež na celkovú klimatickú stratégiu, s minimálnym dopadom na globálny HDP.
8. Čo sa stane ak sa nasadenie CDR portfólia oneskorí? Odpoveď: Ak sa nasadenie CDR portfólia oneskorí, regionálne ceny uhlíka dramaticky vzrastú a dosiahnu viac ako 800 dolárov za tonu CO2. Vysoké ceny uhlíka by mohli spôsobiť značné ekonomické a sociálne problémy. Preto je nevyhnutné začať nasadzovať CDR v krátkodobom horizonte a zaviesť adekvátne politiky a finančné opatrenia na podporu tohto procesu, aby sa zabránilo odklonu od klimatickej mitigácie.

JaroR

Štúdia skúma portfóliá odstraňovania oxidu uhličitého (CDR), ktoré sú kľúčové na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o obmedzení otepľovania na 1,5 °C – 2 °C. Hodnotí rôzne prístupy CDR a ich kombinácie, vrátane BECCS (bioenergia s CCS), zalesňovania/obnovy lesov, DACCS (priame zachytávanie CO2 zo vzduchu), biouhľa a zrýchleného zvetrávania.

Štúdia zdôrazňuje, že diverzifikácia CDR prístupov je nákladovo najefektívnejšia stratégia na dosiahnutie nulových emisií. Na rozdiel od doterajšieho zamerania sa len na BECCS a AFOLU (poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využitie pôdy), štúdia analyzuje širšie spektrum CDR možností. Zistila, že diverzifikácia znižuje nadmerné spoliehanie sa na jeden prístup, znižuje vplyv na pôdu a energiu a má nižšie negatívne vedľajšie účinky.

Hlavné zistenia štúdie:

• Rôzne prístupy CDR majú odlišné charakteristiky, vrátane potenciálu zmierňovania, nákladov, prínosov a nepriaznivých vedľajších účinkov.
• IAM (modely integrovaného hodnotenia) sa doteraz obmedzovali len na BECCS a AFOLU, pričom nedostatočne zohľadňovali DACCS, zrýchlené zvetrávanie a biouhlík. To kontrastuje so súčasným trhom s odstraňovaním uhlíka, ktorý prejavuje záujem aj o tieto prístupy.
• Rozsiahle nasadenie BECCS vedie k sporným kompromisom v oblasti energie a AFOLU.
• Portfóliá CDR sú životaschopnejšie pri dosahovaní klimatických cieľov, a ich zloženie závisí od dostupnosti zdrojov, technológií a spoločensko-politických preferencií.
• Strategický a regionálny výber CDR znižuje náklady a umožňuje dosiahnuť viac odstránení.
• Rôznorodejšie portfóliá CDR znižujú negatívne vedľajšie účinky, a tým obmedzujú technologické spoliehanie sa, inštitucionálne rozdiely a ekologické škody.

Štúdia používa model EPPA (Economic Projection and Policy Analysis) na analýzu klimatických scenárov. Model bol aktualizovaný o biouhlík a zrýchlené zvetrávanie. Biochar sa vyrába pyrolýzou biomasy, ktorá stabilizuje uhlík v biomase. Zlepšuje kvalitu pôdy a môže nahradiť hnojivá. Zrýchlené zvetrávanie zrýchľuje prirodzené procesy, ktoré absorbujú CO2. Rozdrvené horniny reagujú s CO2, čím ho trvalo odstraňujú z atmosféry.

Štúdia porovnáva náklady na rôzne prístupy CDR s existujúcou literatúrou a zistila, že náklady na DACCS sú najvyššie, zatiaľ čo BECCS a biouhlie sú nákladovo konkurencieschopnejšie. Pri hodnotení rôznych scenárov štúdia zistila, že najväčšie množstvo CDR sa dosahuje v scenári s portfóliom CDR, kde sa využíva 31,5 GtCO2 ročne do roku 2100. Scenár „Only DACCS“ mal najväčší negatívny dopad na globálnu ekonomiku, zatiaľ čo scenáre „Only BECCS“, „Only Biochar“ a „Only EW“ mali miernejšie dopady.

Ďalšie kľúčové poznatky sú:

• BECCS a biouhlie majú výrazný vplyv na pôdu, pričom biouhlie vyžaduje na pestovanie bioenergetických plodín dvakrát viac pôdy ako BECCS. Naopak, DACCS a EW majú menšiu pôdnu stopu.
• DACCS a EW spotrebúvajú elektrinu, zatiaľ čo BECCS a biouhlie ju vyrábajú, pričom BECCS je efektívnejší ako biouhlie.
• Scenár s obmedzenými zdrojmi znižuje nasadenie CDR, ale presúva dôraz na BECCS a DACCS, a minimalizuje vplyv na pôdu.
• Zachovanie prírodných ekosystémov má minimálny negatívny ekonomický vplyv, a mohlo by chrániť značné plochy prirodzených lesov a trávnatých porastov.
• Odklad nasadenia CDR by viedol k výraznému zvýšeniu cien uhlíka, čo zdôrazňuje dôležitosť včasných politických a finančných opatrení.

Štúdia tiež poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu v modelovaní potenciálnych poľnohospodárskych prínosov biouhľa a zrýchleného zvetrávania. Záverom možno povedať, že diverzifikácia CDR prístupov, a zohľadnenie regionálnych špecifík, je kľúčové pre nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov nulových emisií a zároveň znižuje negatívny dopad na zdroje. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• Carbon Dioxide Removal (CDR) (Odstraňovanie oxidu uhličitého): Aktivity, ktoré odstraňujú CO2 z atmosféry a ukladajú ho, aby sa zmiernili zmeny klímy.
• Bioenergy with Carbon Capture and Storage (BECCS) (Bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka): Technológia, ktorá využíva biomasu na výrobu energie a zachytáva emisie CO2 z procesu a ukladá ich pod zem.
• Afforestation/Reforestation (AFOLU) (Zalesňovanie/obnova lesov): Výsadba nových stromov alebo obnova existujúcich lesov za účelom absorpcie atmosférického CO2.
• Direct Air Carbon Capture and Storage (DACCS) (Priame zachytávanie a ukladanie uhlíka zo vzduchu): Technológia, ktorá priamo zachytáva CO2 zo vzduchu a ukladá ho pod zem.
• Biochar: Drevené uhlie vyrobené z biomasy pyrolýzou, ktoré ukladá uhlík v pôde a zlepšuje jej vlastnosti.
• Enhanced Weathering (EW) (Zvetrávanie hornín): Urýchľovanie prirodzeného procesu absorpcie CO2 rozdrvením a rozptýlením silikátových hornín.
• Integrated Assessment Model (IAM) (Integrovaný hodnotiaci model): Počítačový model, ktorý kombinuje poznatky z rôznych vedných disciplín na analýzu zložitých problémov, ako sú zmeny klímy.
• Net-Zero (Čistá nula): Stav, v ktorom sú emisie skleníkových plynov vyvážené odstránením skleníkových plynov z atmosféry, takže neexistuje žiadny čistý príspevok ku globálnemu otepľovaniu.
• Paris Agreement (Parížska dohoda): Medzinárodná dohoda o zmene klímy z roku 2015, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod 2 °C, najlepšie pod 1,5 °C.
• Mitigation Pathway (Cesta zmiernenia): Scenár pre budúce znižovanie emisií skleníkových plynov a rozsiahle nasadenie CDR v čase s cieľom dosiahnuť určité klimatické ciele.
• MRV (Meranie, monitorovanie, hlásenie a overovanie): Proces, ktorý zabezpečuje, že zníženie emisií skleníkových plynov je presne merané, monitorované a hlásené a že tieto údaje sú overené.
• EPPA Model: Ekonomický model používaný na analýzu klimatických stratégií a ich hospodárskych dôsledkov, vyvinutý MIT.
• Syngas: Plyn produkovaný z biomasy, uhlia alebo iných materiálov, ktorý sa môže použiť na výrobu energie.
• Pyrolysis (Pyrolýza): Termochemický proces, ktorý rozkladá organické materiály pri vysokej teplote v neprítomnosti kyslíka.
• Carbon Yield (Uhlikovy vyťažok): Množstvo oxidu uhličitého odstráneného z atmosféry na hektár využívaný na pestovanie bioenergetických plodín.
• GDP (Hrubý domáci produkt): Celková hodnota tovarov a služieb vyrobených v krajine počas určitého obdobia, používa sa ako meradlo ekonomickej aktivity.
• Nature-based Removal (Odstraňovanie založené na prírode): Odstraňovanie CO2 z atmosféry prostredníctvom zlepšených funkcií ekosystémov.
• Techno-economic factors: Faktory spojené s dostupnými technológiami a ich ekonomickou realizovateľnosťou, ktoré ovplyvňujú zavedenie CDR technológií.
• Bio-geophysical characteristics: Charakteristiky geografických lokalít, ktoré ovplyvňujú potenciál CDR metód v daných regiónoch.

Dokument sa zaoberá udržateľnou spotrebou potravín a iných produktov v EÚ a ponúka rôzne riešenia na zníženie dopadu na životné prostredie. Dokument zdôrazňuje, že potravinový systém prispieva jednou tretinou k celkovým emisiám skleníkových plynov. Dokument bol vytvorený v roku 2022, takže niektoré informácie v ňom môžu byť zastarané.

Medzi kľúčové témy a návrhy, ktoré dokument uvádza, patria:

• Udržateľná spotreba potravín: Dokument sa zameriava na to, ako môžeme jesť udržateľnejšie a plytvať menej potravinami. Medzi navrhované riešenia patrí zlepšenie označovania potravín s informáciami o vplyve na zdravie, životné prostredie a klímu, transparentnosť reštaurácií a predajcov potravín o plytvaní potravinami, a prehodnotenie cien potravín tak, aby odrážali ich dopad na životné prostredie. Dokument navrhuje transformáciu poľnohospodárstva tak, aby farmári používali menej hnojív a pesticídov a prešli na ekologické hnojivá.
• Znižovanie emisií skleníkových plynov: Dokument poukazuje na to, že výroba hospodárskych zvierat prispieva k 15% globálnych emisií skleníkových plynov, pričom hovädzie mäso a kravské mlieko sú hlavnými prispievateľmi. V Európe pochádza z poľnohospodárstva 10% emisií skleníkových plynov EÚ, pričom 60% z toho je zo živočíšnej výroby. Dokument taktiež uvádza, že spotreba domácností tvorí takmer jednu pätinu (19,8%) emisií skleníkových plynov v EÚ. Navrhuje prechod na vyváženú stravu s menším množstvom rafinovaného cukru a väčším množstvom rastlinných potravín.
• Označovanie potravín: Dokument uvádza, že jasné označovanie potravín je kľúčové pre prechod k udržateľnému potravinovému systému. Zákazníci sa čoraz viac zaujímajú o informácie o pôvode, spracovaní a výživovej hodnote potravín. Európska komisia plánuje vyvinúť rámec pre označovanie potravín, ktorý bude integrovať výživové, klimatické, environmentálne a sociálne faktory.
• Plytvanie potravinami: Dokument zdôrazňuje, že plytvanie potravinami je veľký problém, pričom domácnosti sú zdrojom 52% všetkého plytvania potravinami v EÚ. Navrhuje právne záväzné ciele pre znižovanie plytvania potravinami a podporu redistribúcie prebytočných potravín.
• Ceny potravín: Podľa dokumentu by daňové stimuly mali povzbudzovať spotrebiteľov, aby si vyberali udržateľné a zdravé stravovanie. Navrhujú sa daňové opatrenia, ako napríklad zrušenie zníženej DPH na živočíšne produkty a zvýšenie DPH na rastlinné produkty.
• Udržateľné poľnohospodárstvo: Dokument zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo produkuje 10% emisií skleníkových plynov EÚ, najmä z chovu hospodárskych zvierat a používania hnojív. Navrhuje halving používania chemických pesticídov a dosiahnutie toho, aby 25% poľnohospodárskej pôdy bolo do roku 2030 ekologicky obhospodarované.
• Udržateľná spotreba: Dokument navrhuje, aby spoločnosti a verejné orgány boli transparentné o vplyve svojich produktov a výrobných procesov na životné prostredie a zdravie ľudí. Zdôrazňuje dôležitosť predlžovania záruky na elektrické spotrebiče a podporu opravy a opätovného použitia.
• Monitorovanie dodávateľského reťazca: Dokument poukazuje na to, že každá spoločnosť a produkt majú environmentálnu stopu. Európska komisia navrhuje nariadenie, ktoré by vyžadovalo, aby spoločnosti podávali správy o svojich udržateľných výsledkoch.
• Odpad z elektronických zariadení: Dokument poukazuje na to, že je najrýchlejšie rastúcim druhom odpadu v EÚ. Navrhuje sa predlženie životnosti produktov, zabezpečenie dostupnosti náhradných dielov a informácií o odolnosti a oprave.
• Jednorazové plastové fľaše: Dokument uvádza, že plastovým fľašiam trvá rozklad najmenej 450 rokov. Navrhuje sa zvýšenie recyklácie plastových fliaš a dosiahnutie toho, aby boli do roku 2025 vyrobené z minimálne 25% recyklovaného plastu.
• Záver: Dokument tiež nabáda k tomu, aby sa ľudia viac zapojili do diskusií a prispievali k vytvoreniu klimaticky neutrálnej Európy tým, že budú jesť viac rastlinných potravín, nakupovať miestne a sezónne potraviny, znížia plytvanie potravinami a budú opravovať a opätovne využívať svoje veci.

Dokument poskytuje komplexný prehľad o tom, ako môžeme dosiahnuť udržateľnejšiu spotrebu v EÚ, a ponúka konkrétne návrhy na zlepšenie potravinového systému, výroby a spotreby. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Udržateľná spotreba: Spôsob spotreby tovarov a služieb, ktorý zohľadňuje environmentálne, sociálne a ekonomické aspekty a uspokojuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať ich potreby.
• Skleníkové plyny: Plyny v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo a prispievajú k globálnemu otepľovaniu. Patria sem napríklad oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O).
• Potravinový systém: Komplexná sieť aktivít spojených s výrobou, spracovaním, distribúciou, predajom a spotrebou potravín.
• Ekologické poľnohospodárstvo: Poľnohospodársky systém, ktorý využíva prírodné procesy a látky, minimalizuje používanie syntetických pesticídov a hnojív a chráni biodiverzitu.
• Potravinový odpad: Potraviny, ktoré sa vyhodia alebo znehodnotia v ktorejkoľvek fáze potravinového reťazca.
• Stratégia „Z farmy na stôl“: Stratégia Európskej komisie zameraná na vytvorenie spravodlivého, zdravého a ekologického potravinového systému.
• Obehové hospodárstvo: Ekonomický model, ktorý sa zameriava na minimalizáciu odpadu, opätovné používanie zdrojov a recykláciu materiálov, aby sa predĺžila ich životnosť.
• E-odpad: Odpad z elektronických zariadení, ktorý obsahuje nebezpečné látky a vzácne kovy, vyžadujúce špeciálne zaobchádzanie a recykláciu.
• Mikroplasty: Malé plastové častice, ktoré vznikajú rozpadom plastových materiálov a predstavujú vážne environmentálne ohrozenie.
• Dodávateľský reťazec: Súhrn procesov, ktoré sú spojené s výrobou a distribúciou produktu od surovín až po konečného spotrebiteľa.

Dokument sa zaoberá udržateľnosťou cloudu a FinOps (finančné operácie), pričom skúma, ako vyvážiť environmentálny dopad a efektívnosť nákladov v cloud computingu. Zdôrazňuje dôležitosť integrácie finančnej zodpovednosti a environmentálnej udržateľnosti v rámci cloudových stratégií.

Kľúčové body dokumentu:

• Úvod:
  • Poukazuje na rastúci dopyt po energii v dátových centrách, pričom sa očakáva, že spotreba energie sa zdvojnásobí do roku 2026.
  • Zdôrazňuje potrebu udržateľných cloudových operácií.
  • Upozorňuje, že vďaka opatreniam na zvýšenie efektivity, sa darí udržať spotrebu elektrickej energie dátovými centrami medzi 1-1.3% celosvetovej spotreby.
  • Zmieňuje sa o ekonomických výhodách spojených s udržateľnými cloudovými operáciami, kde podniky, ktoré uplatňujú dôkladné techniky optimalizácie cloudu, zaznamenávajú zníženie emisií uhlíka o 90% a pokles prevádzkových nákladov o 25-30%.
• Cloudová udržateľnosť a FinOps:
  • Cloud computing zvyšuje energetickú efektívnosť o 60-85% a znižuje emisie uhlíka o 30-40%.
  • Implementácia cloudu prináša úsporu nákladov o 25-45% v IT operáciách.
  • Cloudové systémy sú o 65-75% efektívnejšie ako tradičné výpočtové prostredia.
  • Integrácia FinOps a udržateľnosti umožňuje zníženie nákladov až o 30%.
  • Firmy, ktoré používajú pokročilé stratégie optimalizácie cloudu, znížili svoje celkové výdavky na cloud o 25-35%.
  • Implementácia udržateľných postupov a cloud-native technológií môže znížiť uhlíkovú stopu až o 40%.
  • AI a strojové učenie môžu znížiť spotrebu energie o ďalších 20-30%.
• Optimalizácia umiestnenia úloh pre environmentálny dopad:
  • Geografická optimalizácia môže znížiť spotrebu energie o 30-40%.
  • Dáta centrá v chladnejšom podnebí môžu zlepšiť efektivitu chladenia až o 38%.
  • Časová optimalizácia môže znížiť emisie uhlíka o 35-40%.
  • Kombinácia geografickej a časovej optimalizácie môže priniesť úsporu energie až o 45%.
• Integrácia FinOps praktík:
  • FinOps pomáha dosahovať ciele znižovania nákladov a emisií uhlíka.
  • Medzi hlavné oblasti, na ktoré sa treba zamerať, patrí optimalizácia výpočtového výkonu, úložiska, licencií a architektúry.
  • Optimalizácia výpočtového výkonu môže znížiť náklady na cloud až o 70%.
  • Použitie automatizovaných technológií na odstránenie plytvania, až do 40%.
  • Architektonická optimalizácia môže znížiť náklady až o 45%, a správny výber inštancií a plánovanie záväzkov môže ušetriť ďalších 35%.
• Implementačné stratégie:
  • Technické opatrenia:
    • Automatické škálovanie môže znížiť náklady na cloud o 25-35%.
    • Kontajnerová orchestrácia môže zlepšiť efektívnosť zdrojov až o 40%.
    • Inštancie šité na mieru môžu znížiť uhlíkovú stopu až päťnásobne.
  • Organizačné opatrenia:
    • Medzifunkčné tímy zlepšujú efektivitu nákladov a zdrojov o 30-40%.
    • Školenia môžu zvýšiť efektivitu využívania zdrojov o 45% a viesť k úsporám nákladov o 20-30%.
• Budúce trendy:
  • AI môže predpovedať a optimalizovať využitie zdrojov s presnosťou až 85%.
  • Monitorovacie systémy poháňané AI môžu znížiť emisie uhlíka o 25-30%.
  • Hybridné a multi-cloudové systémy budú bežné do roku 2025.
  • Štandardizované postupy zeleného výpočtového spracovania môžu znížiť náklady na energiu až o 42%.
  • Optimalizácia dodávateľského reťazca s využitím edge computingu môže znížiť spotrebu energie súvisiacu s prenosom dát až o 60%.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že kombinácia cloudovej udržateľnosti a FinOps je kľúčová pre dosiahnutie efektívnosti nákladov a environmentálnej zodpovednosti. Úspech závisí od komplexnej stratégie, ktorá kombinuje organizačné odhodlanie, technické know-how a neustálu inováciu. JaroR

Slovník pojmov

• Cloudová udržateľnosť: Súbor postupov a stratégií zameraných na minimalizáciu environmentálneho dopadu cloudových služieb, zahŕňajúci znižovanie spotreby energie a emisií uhlíka.
• FinOps (Financial Operations): Disciplína zameraná na správu a optimalizáciu nákladov spojených s cloudovými službami, spravidla s cieľom dosiahnuť väčšiu efektivitu a zodpovednosť.
• Geografická optimalizácia: Stratégia umiestňovania dátových centier v lokalitách s výhodnými podmienkami (napr. chladnejšie podnebie alebo prístup k obnoviteľným zdrojom energie) pre zníženie spotreby energie.
• Časová optimalizácia: Strategické plánovanie úloh a workloadov v obdobiach, keď je najviac dostupná obnoviteľná energia, čím sa znižuje závislosť od fosílnych palív.
• Uhlíková stopa: Celkové množstvo skleníkových plynov (vyjadrených ako ekvivalent oxidu uhličitého), ktoré sú generované priamo alebo nepriamo v dôsledku ľudskej činnosti.
• PUE (Power Usage Effectiveness): Ukazovateľ energetickej efektívnosti dátového centra, vyjadruje pomer celkovej energie spotrebovanej dátovým centrom k energii spotrebovanej IT zariadeniami.
• CUE (Carbon Usage Effectiveness): Ukazovateľ uhlíkovej efektívnosti dátového centra, vyjadruje pomer celkových emisií uhlíka k energii spotrebovanej IT zariadeniami.
• Autonómne škálovanie: Automatické prispôsobovanie výpočtových zdrojov podľa aktuálnych potrieb, čím sa optimalizuje ich využitie a znižuje plytvanie.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sú prirodzene obnovované a nevyčerpateľné, napríklad slnečná, veterná, vodná a geotermálna energia.
• Edge computing: Výpočtová architektúra, kde sa dáta spracúvajú bližšie k ich zdroju (napr. na okraji siete), čím sa znižuje latencia a objem prenášaných dát do centrálneho cloudu.

Svetové oceány absorbujú približne 25 % oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného ľudskou činnosťou, čo slúži ako najväčší prírodný zachytávač uhlíka. Svetové oceány absorbujú približne 25 % oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného ľudskou činnosťou, čo slúži ako najväčší prírodný zachytávač uhlíka. Spoločnosti na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR), ako napríklad Equatic , pracujú na zosilnení tohto procesu a zachytávajú ešte viac CO2 v boji proti klimatickým zmenám. (JOZEF ŠAVIT, viac na thebrighterside.news)

Konferencia a výstava Sustainable Foods 2023 sa konala 28. a 29. januára v Londýne a bola zameraná na podporu udržateľných potravinových systémov. Táto udalosť združila rôzne zainteresované strany, vrátane nadnárodných potravinárskych spoločností, agropodnikov, vládnych úradníkov a investorov. Cieľom bolo definovať a urýchliť prijatie udržateľných potravinových systémov.

Konferencia zdôraznila, že potravinársky sektor je zodpovedný za približne jednu tretinu globálnych emisií skleníkových plynov. Preto je potrebná koordinácia medzi rôznymi aktérmi, ako sú farmári, agropodniky, obchodníci, firemné oddelenia udržateľnosti, manažéri, poskytovatelia kapitálu a vládni úradníci.

V roku 2025 bude konferencia ešte väčšia a zameraná na vyššiu úroveň manažmentu. Očakávajú sa CEO a CSO významných maloobchodných a potravinárskych spoločností ako Sainsburys, Danone, Tesco a iné. Okrem toho sa uskutoční výstava 40 technológií a riešení podporujúcich snahy o dosiahnutie nulových emisií a udržateľných potravinových systémov. Súčasťou budú aj diskusie, okrúhle stoly a workshopy, ako aj aplikácia na dohadovanie stretnutí. Uskutoční sa aj recepcia s udržateľnými nápojmi a občerstvením.

Medzi hlavných rečníkov v roku 2025 patria James Mayer (Danone), Simon Roberts (Sainsburys), James Bailey (Waitrose), a mnoho ďalších. Konferencia má aj sponzorov a partnerov v rôznych oblastiach, ako je regeneratívne poľnohospodárstvo, mliečne výrobky, uhlíková stopa, biodiverzita a iné.

Program konferencie je rozdelený do dvoch dní, pričom každý deň má svoje témy. Medzi hlavné témy patria:

• Cesta k nulovým emisiám
• Udržateľné poľnohospodárstvo
• Odolný potravinový systém
• Financovanie udržateľnej transformácie
• Regenerácia prírody
• Potravinová bezpečnosť a náklady na prechod
• Dekarbonizácia dodávateľského reťazca
• Rastlinné potravinové systémy
• Stratégie modrej ekonomiky
• Škálovanie regeneratívneho poľnohospodárstva
• ESG regulácie
• Zdravie a výživa
• Udržateľné hovädzie mäso
• Regeneratívne mliečne výrobky
• Okrúhle stoly na rôzne témy
• Mrazené potraviny a zmena klímy

Konferencia je určená pre manažérov, vedúcich oddelení, odborníkov na udržateľnosť, zástupcov tlače, akademikov a výskumníkov. Medzi účastníkmi sú aj zástupcovia potravinárskych výrobcov a maloobchodníkov, vládnych inštitúcií, technologických firiem, investorov a iných.

Konferencia ponúka rôzne príležitosti na partnerstvo, vrátane možnosti prezentovať myšlienkové líderstvo, technológie, služby a prípadové štúdie. Partneri majú možnosť vystúpiť na hlavnom pódiu, zúčastniť sa okrúhlych stolov a workshopov, využiť marketingové aktivity a získať výstavný stánok.

Účastníci sa musia zaregistrovať a zaplatiť poplatok. Registračný poplatok zahŕňa prístup na summit, obed, prestávky na kávu, prístup do aplikácie a pozvanie na večernú recepciu. K dispozícii sú aj zľavy pre skupiny.

Podujatie získalo pozitívne ohlasy od účastníkov, ktorí ocenili širokú škálu tém, príležitosť na diskusiu s rôznymi aktérmi a možnosť nadviazať nové kontakty. JaroR

Alternatívy k jednorazovým plastovým fľašiam zahŕňajú opakovane použiteľné fľaše z ocele a hliníka a sklenené fľaše. Environmentálne výhody opakovane použiteľných fliaš z ocele a hliníka závisia od toho, ako často sa používajú. Sklenené fľaše (0,75 l) musia byť opakovane použité minimálne trikrát, aby boli ekologicky rovnocenné s PET fľašami (0,5 l), v závislosti od zdrojov a miestnych podmienok.

Environmentálne dopady:

• Plastové fľaše sú zväčša vyrobené z polyetyléntereftalátu (PET), ropného produktu, ktorý má veľkú uhlíkovú stopu. Na výrobu plastovej fľaše je potrebná približne štvrtina fľaše ropy a viac ako päť litrov vody. Plastové fľaše sa rozkladajú najmenej 450 rokov a uvoľňujú mikroplasty do životného prostredia.
• Opakovane použiteľné fľaše z ocele a hliníka: Ich environmentálne výhody závisia od frekvencie ich používania.
• Sklenené fľaše: Environmentálna rovnocennosť s PET fľašami sa dosiahne, ak sa opakovane použijú aspoň trikrát.

Stratégie na podporu prechodu na udržateľnejšie riešenia:

• Zákaz jednorazových plastových fliaš: Hoci nie je plánovaný celoplošný zákaz, Európska únia stanovila ciele pre recykláciu a zber plastových fliaš. Do roku 2025 musia byť plastové fľaše vyrobené z minimálne 25 % recyklovaného plastu (do roku 2030 stúpne na 30 %) a 77 % plastových fliaš sa musí zbierať oddelene (do roku 2029 stúpne na 90 %).
• Podpora používania vody z vodovodu: Smernica o pitnej vode nabáda členské štáty, aby podporovali používanie vody z vodovodu na zníženie spotreby balenej vody.
• Zavedenie schém vrátenia fliaš: Zavedenie celoeurópskej schémy vrátenia opakovane použiteľných fliaš.
• Zvýšenie povedomia: Informovanie verejnosti o negatívnych dopadoch plastových fliaš a výhodách udržateľných alternatív.
• Daňové stimuly: Daňové stimuly by mali podporovať spotrebiteľov pri výbere udržateľných a zdravých alternatív. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na plastové výrobky, ktoré by ich zdražili, by mohlo spotrebiteľov motivovať k voľbe udržateľnejších alternatív.

Ďalšie faktory, ktoré treba zvážiť:

• Dizajn produktov: Produkty by mali byť navrhnuté tak, aby boli ľahko opraviteľné a aby vydržali čo najdlhšie.
• Záruka a opravy: Predĺženie minimálnej záruky na elektrické spotrebiče a snaha výrobcov o ľahšiu opravu.

Prechod na udržateľnejšie riešenia si vyžaduje kombináciu regulácií, ekonomických stimulov, technologických inovácií a zmeny spotrebiteľského správania. JaroR

Dokument sa zameriava na to, ako znížiť emisie CO2 z dopravy, najmä v kontexte krátkych a dlhých ciest. Európska únia (EÚ) si stanovila za cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Doprava je zodpovedná za takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a viac ako 70 % z nich pochádza z cestnej dopravy.

Dokument navrhuje niekoľko riešení na zníženie emisií z dopravy, vrátane:

• Prechod na elektrické vozidlá: Dokument zdôrazňuje rastúci záujem o elektromobily v Európe a ich nižší dopad na životné prostredie. EÚ navrhuje nariadenia, ktoré by vyžadovali od krajín inštaláciu nabíjacích staníc v pravidelných intervaloch na hlavných cestách.
• Podpora cyklistiky: Dokument propaguje cyklistiku ako ekologický a zdravý spôsob dopravy, najmä na krátke vzdialenosti. Cyklistika tiež pomáha znižovať znečistenie ovzdušia a hluku.
• Zlepšenie verejnej dopravy: Dokument zdôrazňuje dôležitosť dostupnej, spoľahlivej a ekologickej verejnej dopravy v mestách.
• Obmedzenie leteckej dopravy: Dokument uznáva, že letecká doprava je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií. EÚ pracuje na znížení emisií z letov v rámci Európy a podporuje vývoj podobných opatrení na celom svete.

Dokument tiež diskutuje o možnostiach zníženia emisií z dlhých ciest:

• Podpora cestovania vlakom: Dokument zdôrazňuje, že cestovanie vlakom je ekologická alternatíva k lietaniu, najmä ak sú vlaky poháňané zelenou elektrinou.
• Zníženie cien vlakových lístkov: Dokument navrhuje dotácie na vlakové lístky, aby sa cestovanie vlakom stalo dostupnejším.
• Vybudovanie európskej železničnej siete: Dokument popisuje snahy EÚ o vytvorenie celoeurópskej železničnej siete, ktorá by uľahčila a zjednodušila cestovanie vlakom.

Okrem toho dokument zdôrazňuje dôležitosť udržateľných pracovných ciest a navrhuje opatrenia na zníženie emisií z pracovných ciest, ako napríklad:

• Nahradenie osobných stretnutí virtuálnymi.
• Prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy.
• Zavedenie ekologických vozových parkov.
• Podpora práce na diaľku.

Napokon dokument vyzýva ľudí, aby sa zapojili do úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe.

Dokument poskytuje vzdelávacie materiály pre modul 3 s názvom „Ako jeme a konzumujeme: udržateľné potraviny a spotreba“. Materiály sú súčasťou iniciatívy „Môj svet, naša planéta“ a pochádzajú z publikácie úradu pre publikácie Európskej únie z roku 2024. Dokument zdôrazňuje negatívne dopady súčasných stravovacích a spotrebných návykov na životné prostredie a zdravie.

Dokument sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí:

• Udržateľné stravovanie:
  • Zníženie spotreby mäsa a mliečnych výrobkov: Produkcia hovädzieho mäsa a kravského mlieka je zodpovedná za vysoké emisie skleníkových plynov.
  • Konzumácia lokálnych a sezónnych potravín:
  • Zníženie plytvania potravinami: Plytvanie potravinami predstavuje významný zdroj emisií.
  • Jasné označovanie potravín: Informácie o vplyve potravín na zdravie, životné prostredie a klímu.
  • Cenová politika odrážajúca environmentálny dopad: Zdanenie potravín s vysokým dopadom na životné prostredie.
  • Podpora ekologického poľnohospodárstva: Zníženie používania pesticídov a hnojív.
• Udržateľná spotreba:
  • Transparentnosť firiem a verejných orgánov: Informácie o environmentálnom a zdravotnom dopade produktov.
  • Cenová politika odrážajúca environmentálny dopad: Zahrnutie environmentálnych nákladov do cien produktov.
  • Predĺženie záruky na elektrické spotrebiče: Podpora opravy namiesto výmeny.
  • Zákaz jednorazových plastových fliaš: Podpora opätovného použitia a recyklácie.
  • Monitorovanie dodávateľského reťazca: Posúdenie environmentálneho dopadu firiem a produktov v celom ich životnom cykle.

Dokument zdôrazňuje potrebu zmeny správania spotrebiteľov smerom k udržateľnejším voľbám, pričom poukazuje na politiky EÚ zamerané na podporu týchto zmien. Zároveň upozorňuje na výzvy spojené so zmenou správania, najmä v súvislosti s hlboko zakorenenými tradíciami a dostupnosťou alternatív.

Dokument neposkytuje všetky odpovede na otázky týkajúce sa udržateľnosti, ale slúži ako nástroj na diskusiu a reflexiu, ktorý má viesť k hľadaniu riešení pre klimaticky neutrálnu Európu. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Uhlíková stopa: Množstvo emisií skleníkových plynov uvoľnených do atmosféry v dôsledku činnosti jednotlivca, organizácie, produktu alebo služby.
• Ekologické poľnohospodárstvo: Systém poľnohospodárstva, ktorý sa vyhýba používaniu syntetických pesticídov, hnojív a geneticky modifikovaných organizmov a podporuje biodiverzitu a zdravie pôdy.
• Biodiverzita: Rozmanitosť života na Zemi, vrátane rozmanitosti druhov, ekosystémov a genetickej variability v rámci druhov.
• Cirkulárna ekonomika: Ekonomický model, ktorý sa zameriava na minimalizáciu odpadu a zvyšovania opätovného použitia a recyklácie zdrojov.
• Dodávateľský reťazec: Sekvencia procesov a aktivít zapojených do výroby a distribúcie produktu od jeho zdroja až po konečného spotrebiteľa.
• Udržateľná spotreba: Spotreba tovarov a služieb, ktorá uspokojuje súčasné potreby bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby.
• Emisie skleníkových plynov: Plyny v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo a prispievajú k globálnemu otepľovaniu.
• Pesticídy: Chemické látky používané na ničenie škodcov v poľnohospodárstve.

Dokument Európskej únie z roku 2024 sa zaoberá zelenou energiou a spravodlivým prechodom na ňu. Dokument sa zameriava najmä na produkciu a spotrebu energie v domácnostiach a na to, ako tieto oblasti zmeniť tak, aby boli udržateľnejšie.

Dokument uvádza, že tri štvrtiny emisií skleníkových plynov v EÚ pochádzajú z výroby a spotreby energie. Na zníženie týchto emisií navrhuje dve riešenia: zlepšenie energetickej efektívnosti a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Dokument ďalej rozoberá niekoľko kľúčových oblastí súvisiacich so zelenou energiou:

• Energeticky efektívne budovy: Budovy sú zodpovedné za 40% spotreby energie a viac ako tretinu emisií skleníkových plynov v EÚ. Dokument preto zdôrazňuje potrebu renovácie budov s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť.
• Stanovenie ceny uhlíka: Dokument vysvetľuje fungovanie systémov obchodovania s emisiami a uhlíkových daní ako nástrojov na zohľadnenie externých nákladov emisií uhlíka.
• Solárne panely a tepelné čerpadlá: Dokument opisuje tieto technológie ako efektívne zdroje energie pre domácnosti a uvádza príklady ich podpory v členských štátoch EÚ.
• Prechod z uhlia na iné zdroje energie: Dokument zdôrazňuje potrebu postupného ukončenia využívania uhlia, ktoré produkuje najviac CO2 na kilogram zo všetkých fosílnych palív.
• Spravodlivý prechod: Dokument sa venuje aj sociálnym aspektom prechodu na zelenú energiu. Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nikto nebol znevýhodnený a aby boli podporované regióny a pracovníci, ktorí sú najviac závislí od fosílnych palív.

Dokument uvádza niekoľko nástrojov na zabezpečenie spravodlivého prechodu, ako napríklad:

• Zvýšenie dostupnosti energeticky úsporných technológií pre domácnosti s nízkymi príjmami.
• Vrátenie príjmov z cien uhlíka nízkopríjmovým domácnostiam.
• Rekvalifikácia pracovníkov v sektoroch závislých od fosílnych palív.
• Osobitná pomoc regiónom závislým od ťažby uhlia.

Dokument uzatvára výzvou k aktívnej účasti občanov na prechode k uhlíkovej neutralite. JaroR

Kľúčové pojmy

• Energetická účinnosť: Použitie menšieho množstva energie na dosiahnutie rovnakého alebo lepšieho výsledku.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene dopĺňajú, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, vodná energia a geotermálna energia.
• Fosílne palivá: Neobnoviteľné zdroje energie, ako napríklad ropa, uhlie a plyn, ktoré sa tvoria z rozkladajúcich sa rastlinných a živočíšnych zvyškov.
• Emisie skleníkových plynov: Plyny, ktoré prispievajú k zmene klímy a globálnemu otepľovaniu, napríklad oxid uhličitý (CO2).
• Uhlíková daň: Daň uvalená na emisie uhlíka alebo na obsah uhlíka vo fosílnych palivách.
• Systém obchodovania s emisiami: Systém, ktorý umožňuje spoločnostiam s nízkymi emisiami uhlíka predávať svoje emisné kvóty spoločnostiam s vyššími emisiami.
• Tepelné čerpadlá: Zariadenia, ktoré využívajú energiu z prostredia na vykurovanie alebo chladenie priestorov.
• Solárne panely: Zariadenia, ktoré premieňajú slnečnú energiu na elektrickú energiu.
• Spravodlivá transformácia: Proces zabezpečenia, aby prechod na zelenšiu ekonomiku bol spravodlivý a inkluzívny pre všetkých, najmä pre tých, ktorí pracujú v odvetviach závislých od fosílnych palív.
• Energetická chudoba: Stav, keď si domácnosti nemôžu dovoliť primerané vykurov

Dokument popisuje postoje Climate Action Network (CAN) k zachytávaniu, ukladaniu a využívaniu uhlíka (CCS) a k geoinžinierstvu. CAN je globálna sieť viac ako 1 900 organizácií občianskej spoločnosti vo viac ako 130 krajinách, ktorá presadzuje kolektívne a udržateľné akcie na boj proti klimatickej kríze a na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Dokument sa zaoberá tromi hlavnými témami:

1. CCS: CAN sa znepokojuje, že CCS odvádza pozornosť od potreby prijať v blízkej budúcnosti koordinované opatrenia v rôznych sektoroch na drastické zníženie emisií. CAN sa domnieva, že CCS je do značnej miery neoverená technológia, ktorej potenciál na dosiahnutie významného zníženia emisií do polovice storočia je v súčasnosti obmedzený. Dokument ďalej zdôrazňuje, že CCS nie je potrebný v energetickom sektore, pretože existujú rýchlejšie, čistejšie, bezpečnejšie, efektívnejšie a lacnejšie spôsoby znižovania emisií CO2, ako je postupné vyraďovanie fosílnych palív a ich nahrádzanie obnoviteľnými zdrojmi energie, energetickou efektívnosťou a úsporami energie.

2. Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): CAN sa dôrazne stavia proti nasadzovaniu SRM a experimentom v reálnom svete. CAN uznáva, že SRM nerieši základné príčiny globálneho otepľovania a neprináša zásadnú transformačnú zmenu v našich spoločnostiach, ktorá je potrebná na riešenie globálnej krízy spotreby zdrojov, rovnosti a spravodlivosti v boji proti zmene klímy a na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

3. Morské geoinžinierstvo: CAN žiada o zavedenie a presadzovanie existujúcich nariadení, rezolúcií a rozhodnutí v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a Londýnskeho dohovoru / Londýnskeho protokolu, ktoré zabraňujú nasadzovaniu a zavádzajú prísne kontroly vonkajších testov morského geoinžinierstva. Dokument zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že morské geoinžinierstvo možno rozšíriť tak, aby poskytlo bezpečné, účinné a trvalé zaručené odstránenie atmosférického CO2 s neutrálnymi alebo pozitívnymi výsledkami pre životné prostredie oceánov.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že prioritou by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov a nie spoliehanie sa na neoverené a potenciálne škodlivé technológie, ako sú CCS a geoinžinierstvo. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

Zachytávanie a uchovávanie uhlíka (CCS): Technológia, ktorá zachytáva CO2 zo zdrojov emisií, transportuje ho a ukladá do geologických formácií.

Bioenergia so zachytávaním a uchovávaním uhlíka (BECCS): Technológia, ktorá spaľuje biomasu na výrobu energie a zachytáva a ukladá CO2, čím teoreticky dosahuje negatívne emisie.

Priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu a uchovávanie (DACCS): Technológia, ktorá filtruje CO2 priamo zo vzduchu a ukladá ho do geologických formácií.

Zachytávanie a využitie uhlíka (CCU): Technológia, ktorá zachytáva CO2 a premieňa ho na užitočné produkty.

Zvýšené získavanie ropy a plynu (EOR/EGR): Technika, ktorá využíva CO2 na zvýšenie ťažby ropy a plynu z existujúcich ložísk.

Geoinžiniering: Zamarené úpravy zemských systémov s cieľom zmierniť klimatické zmeny, rozdelené na manipuláciu so slnečným žiarením (SRM) a odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR).

Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): Techniky, ktoré odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru, aby sa znížilo globálne otepľovanie.

Morská geoinžiniering: Aplikácia geoinžinierstva v morskom prostredí, vrátane techník na zvýšenie absorpcie CO2 oceánom alebo manipuláciu so slnečným žiarením nad oceánom.

Princíp predbežnej opatrnosti: Princíp, ktorý vyžaduje opatrnosť pri zavádzaní nových technológií a činností s potenciálne škodlivými dôsledkami, aj keď tieto dôsledky nie sú úplne vedecky potvrdené.

Climate Action Network International (CAN): Globálna sieť viac ako 1900 mimovládnych organizácií zameraných na boj s klimatickou krízou a dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.