Uhlíkové clá (CBAM)

Európska únia zavádza CBAM (Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc), ktorý ukladá dovozcom uhlíkové náklady. Tento krok motivuje výrobcov k dekarbonizácii, aby si zachovali konkurencieschopnosť na trhu. (viac…)

Pred viac ako dvoma desaťročiami bola vytvorená Svetová obchodná organizácia (WTO) s návrhom, že voľný obchod medzi národmi zlepšuje celkový ekonomický blahobyt. Úloha regulovať obchod medzi národmi bola zverená WTO a riadila sa Všeobecnou dohodou o clách a obchode (ďalej len „ GATT “) sformulovanou v roku 1948. GATT poskytla základný súbor pravidiel upravujúcich medzinárodný obchod. Preambula GATT predpokladá podstatné zníženie ciel a iných obchodných bariér spolu s odstránením preferencií na recipročnom základe medzi všetkými signatárskymi krajinami. S týmto zámerom sa GATT stal hlavným dokumentom, na ktorý sa členovia krajín spoliehali pri medzinárodnom obchodovaní. (Shankey Agrawal, Harsh Shukla, Pratha Khanna, viac na lexology.com)

Organizácia Spojených národov (OSN) navrhuje zavedenie dane na ťažbu kryptomien vo výške 0,045 USD za každú kilowatthodinu (kWh) elektrickej energie spotrebovanej na ťažbu. Tento návrh sa zameriava na zmiernenie environmentálneho dopadu kryptopriemyslu a na financovanie klimatických projektov.

Energetická náročnosť kryptomien

Ťažba kryptomien, predovšetkým Bitcoinu, patrí medzi najväčších spotrebiteľov energie v digitálnom svete. V roku 2023 dosiahla ročná spotreba energie na ťažbu Bitcoinu približne 120 terawatthodín (TWh), čo je porovnateľné s ročnou spotrebou krajín ako Nórsko alebo Argentína.

• Porovnanie: Jediná transakcia Bitcoinu spotrebuje približne 1 400 kWh energie, čo je množstvo, ktoré by priemerná domácnosť spotrebovala za 47 dní.
• Zdroje energie: Veľká časť energie používaná na ťažbu pochádza z neobnoviteľných zdrojov, najmä v regiónoch s lacnou elektrinou, ako je Čína, Rusko alebo Kazachstan.

Ciele navrhovanej dane

Návrh OSN sleduje dva hlavné ciele:

1. Zníženie environmentálneho dopadu: Motivovať ťažiarov kryptomien, aby prešli na obnoviteľné zdroje energie alebo energeticky menej náročné technológie, ako je „Proof of Stake“.
2. Financovanie klimatických iniciatív: Výnosy z dane by mohli financovať projekty na podporu obnoviteľnej energie, ochranu biodiverzity a zmierňovanie klimatických zmien.

Výzvy a obavy

1. Globálna implementácia: Ťažba kryptomien je decentralizovaná, čo sťažuje koordináciu zdaňovania medzi jednotlivými krajinami.
2. Reakcia ťažiarov: Mnohí by mohli presunúť svoje operácie do krajín s nízkymi alebo žiadnymi environmentálnymi reguláciami, čím by sa zvýšila ich uhlíková stopa.
3. Inovácie v sektore: Odvetvie už pracuje na znížení spotreby energie. Ethereum prechodom na „Proof of Stake“ znížilo svoju spotrebu energie o viac ako 99 %.

Dopad na priemysel a životné prostredie

Ak by bola daň úspešne zavedená:

• Motivácia k udržateľnosti: Ťažiari by mohli začať viac využívať obnoviteľné zdroje energie.
• Klimatický prínos: Podľa OSN by výnosy mohli financovať projekty, ktoré znížia globálne emisie skleníkových plynov až o niekoľko miliónov ton CO2 ročne.
• Technologický posun: Daň by mohla urýchliť vývoj energeticky efektívnejších blockchainových riešení.

Návrh OSN zdôrazňuje nevyhnutnosť riešiť environmentálne problémy spojené s rastúcim kryptopriemyslom. Hoci implementácia globálnej dane na ťažbu kryptomien bude náročná, jej potenciálny prínos pre klímu a technologický pokrok môže byť významný. JaroR

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre dane a colnú úniu (TAXUD) vykonáva štúdiu o možnom rozšírení rozsahu CBAM na nadväzujúce produkty. Cieľom tejto štúdie je posúdiť uskutočniteľnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti CBAM na produkty nižšie v hodnotovom reťazci (výrobky nadväzujúce na tovary), ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k nariadeniu CBAM (základný tovar CBAM na začiatku dodávateľského reťazca).

Účelom zahrnutia nadväzujúcich produktov je zmierniť riziko úniku uhlíka v prípade základného tovaru CBAM, ako aj nadväzujúcich produktov. (Viac na eurometal.net)

Európska únia už má pravidlá na oceňovanie emisií CO2 určitých tovarov. Niektoré podniky získavali svoje materiály mimo Európy, pretože takéto pravidlá tam buď neexistujú, alebo sú menej prísne. V dôsledku toho výrobcovia nemusia pri výpočte svojich nákladov zohľadňovať dane z CO2. EÚ označila túto situáciu za nežiaducu, pretože výroba sa presúva mimo Európy, čo je tiež v rozpore s environmentálnymi cieľmi EÚ. Preto EÚ zavádza mechanizmus poplatkov za emisie CO2 z tovarov vyrobených mimo Európy.

Ako funguje CBAM

Podniky, ktoré dovážajú tovar z krajín mimo EÚ, budú musieť zaplatiť poplatok za emisie CO2 vznikajúce pri výrobe tohto tovaru.

Od roku 2026 musia podniky pokryť tieto emisie pomocou takzvaných certifikátov CBAM. Jeden certifikát predstavuje jednu tonu emisií CO2. Konečným cieľom je, aby výrobcovia prijali ekologickejšie výrobné metódy a znížili globálne emisie CO2. (Viac na lexology.com)

„Fáza prechodu“ na nový mechanizmus úpravy hraníc CO2 alebo skrátene „CBAM“ prebieha od októbra 2023. Dovozcovia určitých tovarov s vysokými emisiami, ako je oceľ, železo, hliník, cement, hnojivá, elektrina a vodík, musia predkladať štvrťročné hlásenia CBAM o tovare dovezenom z iných krajín EÚ v predchádzajúcom štvrťroku a emisiách CO2 vzniknutých pri výrobe tohto tovaru (základ a spôsob fungovania CBAM nájdete v našom prehľade . Správy CBAM sa používajú na zhromažďovanie informácií pre začiatok hlavnej fázy CBAM: od roku 2026 sa bude postupne zvyšovať cena vykazovaných emisií CO2. ( Rebekka Ackermannová, viac na lexology.com)

Tento dokument skúma potenciálne synergie medzi mechanizmom úpravy uhlíkových hraníc Európskej únie (CBAM) a článkom 6.2 Parížskej dohody. Keďže CBAM má potenciál ovplyvniť globálne trhy a postaviť sa novým ekonomikám, jeho integrácia s článkom 6 ods. 2 by mohla poskytnúť cestu ku kolaboratívnemu a účinnému globálnemu opatreniu v oblasti klímy. CBAM, ktorého cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre priemysel EÚ zavedením ceny uhlíka na dovoz, je v súlade s cenami systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a má sa plne začať v roku 2026. Tento mechanizmus sa snaží chrániť priemyselné odvetvia EÚ pred odvetvia mimo EÚ, ktoré externalizujú náklady na produkciu uhlíka, a zároveň povzbudzujú krajiny mimo EÚ, aby zaviedli mechanizmy oceňovania uhlíka v súlade s globálnymi dohodami. (Ruth Dawesová, viac na lexology.com)

Čína je svetovým lídrom v zelenej transformácii priemyslu, poháňaná jej dominantným postavením v oblasti solárnych fotovoltaických panelov, vysokokvalitných a zároveň lacných elektrických vozidiel (EV) a batérií EV. Vďaka dlhodobým politikám vlády a sofistikovaným, výrazným a inovatívnym malým a stredným podnikom jej nízkouhlíková transformácia pomôže dosiahnuť kvalitný rozvoj.

Dekarbonizácii Číny však stoja v ceste dve prekážky. Po prvé, Čína nie je sama v presadzovaní dekarbonizácie a mnohé krajiny nie sú na ceste k realizácii dekarbonizácie. Kým sa plány dekarbonizácie všetkých krajín nezosúladia s Parížskou dohodou, obmedzenie globálneho nárastu teploty pod 2 stupne Celzia (nehovoriac o 1,5 °C) nebude možné. Hoci sa komentátori budú naďalej sťažovať na nadmernú kapacitu Číny v oblasti ekologických produktov, skutočným problémom je nízky globálny dopyt po takýchto produktoch. Po druhé, zatiaľ čo Čína urobila pozoruhodné pokroky v oblasti obnoviteľnej energie a elektrických vozidiel (EV), môže ďalej zvýšiť svoje úsilie o dosiahnutie klimatických cieľov znížením svojej závislosti od uhlia. (Adrien Fabre a Hu Bin, viac na chinadaily.com.cn)

Každý, kto dováža do EÚ tovar s vysokými emisiami, si bude musieť v budúcnosti zakúpiť certifikáty CBAM, aby kompenzoval rozdiel medzi nákladmi na emisie CO₂ v krajine výroby a cenou certifikátov CO₂ v EÚ.

Európsky mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM) je jedným zo základných kameňov balíka EÚ „Fit for 55“. To zahŕňa sériu opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %.

Zavedením CBAM sa EÚ snaží podporiť opatrnejší prístup k emisiám CO₂ na celom svete, ale aj obmedziť akékoľvek ekonomické nevýhody spôsobené „únikom CO₂“, teda migráciou priemyselných odvetví do krajín s menej prísnymi predpismi o emisiách CO₂.

Konkrétne, každý, kto dováža do EÚ tovar s vysokými emisiami, si bude musieť v budúcnosti zakúpiť certifikáty CBAM, aby kompenzoval rozdiel medzi nákladmi na emisie CO₂ v krajine výroby a cenou certifikátov CO₂ v EÚ.

Existuje jedna dôležitá výnimka: Švajčiarsky tovar (pôvod) je vyňatý z regulácie CBAM a teda aj z certifikátov CBAM!

Právny základ bol stanovený v nariadení (EÚ) 2023/956. Toto bolo objasnené 17. augusta 2023 vykonávacím nariadením (EÚ) 2023/1773 pre prechodnú fázu.2.  (Adrian Peyer, viac na lexology.com)

Mechanizmus úpravy hraníc uhlíka: prehľad technických a praktických aspektov prechodného registra. Klimatické zmeny sú globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Keďže EÚ zvyšuje svoje vlastné ambície v oblasti klímy a pokiaľ v mnohých krajinách mimo EÚ prevládajú  menej prísne klimatické politiky, existuje riziko takzvaného „ úniku uhlíka “. K úniku uhlíka dochádza, keď spoločnosti so sídlom v EÚ presúvajú produkciu náročnú na uhlík do zahraničia do krajín, kde sú zavedené menej prísne politiky v oblasti klímy ako v EÚ, alebo keď sú výrobky EÚ nahradené dovozom s vyšším obsahom uhlíka. (Viac na taxation-customs.ec.europa.eu)

Podľa EÚ k úniku uhlíka dochádza, keď podniky začnú premiestňovať priemyselné odvetvia do krajín s menej prísnymi environmentálnymi politikami alebo sa z nich dovážajú výrobky, čím sa zjavne obchádzajú nákladné politiky v oblasti klímy v Európskej únii.

Predtým, ako sa dostaneme k základom CBAM, je nevyhnutné objasniť politiky EÚ týkajúce sa klímy, ktoré v prvom rade prispeli k úniku uhlíka.

Genéza CBAM

EÚ sa neustále snaží byť na čele znižovania emisií skleníkových plynov. Tento ambiciózny cieľ sa stal základným aspektom nielen CBAM, ale aj systému obchodovania s emisiami Európskej únie (ďalej len „ EU ETS “), čo viedlo k vytvoreniu jedného z prvých veľkých trhov na obchodovanie s uhlíkom na svete. EU ETS je systém v rámci Európskej únie, ktorý penalizuje uhlíkovo náročnú výrobu produktov a stimuluje nízkouhlíkové emisie. (Aayush Rastogi, viac na lexology.com)

Od 1. augusta 2024 budú musieť podniky dovážajúce tovar do Európskej únie (EÚ) prispôsobiť svoje vykazovanie emisií uhlíka významným zmenám. Tieto zmeny sú súčasťou (viac…)

CBAM sa bude zavádzať postupne. Prvou fázou je prechodné obdobie (1-10-2023 – 31-12-2025), ktoré sa považuje za fázu učenia. Počas tohto obdobia musia dovozcovia pripraviť správu s výpočtom emisií uvoľnených počas výroby dovážaného tovaru (ďalej len „vložené emisie“).

Tieto vložené emisie pozostávajú z:

1. Priame emisie uvoľňované z výrobného procesu a z výroby tepla použitého vo výrobnom procese bez ohľadu na miesto výroby tohto tepla.
2. Nepriame emisie uvoľnené pri výrobe elektriny použitej vo výrobnom procese bez ohľadu na miesto výroby tejto elektriny.
3. V niektorých prípadoch aj priame a nepriame emisie z príslušných vstupných materiálov (prekurzorov).

Počas tejto fázy sa tieto emisie ešte nebudú vyberať. Orgány však môžu uložiť pokutu, ak si ohlasovaciu povinnosť nesplní. Záverečná fáza sa potom začne 1. januára 2026.

• Od roku 2026 do roku 2033 sa budú postupne zdaňovať vložené emisie pre CBAM tovary. Bezplatné prideľovanie kvót v rámci EU ETS bude postupne zrušené.
• Od roku 2034 sa bude zdaňovať 100 % vložených emisií z tovaru CBAM. Na tento tovar sa v rámci EU ETS nebudú prideľovať žiadne bezplatné kvóty.

Prvá fáza zavádzania tohto mechanizmu sa zameriava na tovar, ktorý predstavuje najväčšie riziko úniku uhlíka. Tento tovar sa ďalej označuje ako tovar CBAM a zahŕňa nasledujúce sektory:

• Cement
• Elektrina
• Hnojivá
• Železo a oceľ
• hliník
• Vodík

Ak dovážate tovar zaradený do jedného z kódov komodít (kódy KN) uvedených v tomto zozname v hodnote vyššej ako 150 EUR za zásielku, mali by ste pokračovať v čítaní. Ak váš tovar nespadá do rozsahu tohto zoznamu, stále môžete pokračovať v čítaní, ak vás táto téma zaujíma. (Tim Hesselink, Ton Bendercher, Britt van Beveren, viac na lexology.com)

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc EÚ (ďalej len „CBAM“) bol zriadený nariadením CBAM (EÚ) 2023/956 (ďalej len „nariadenie CBAM“), ktoré nadobudlo účinnosť v máji 2023. Ide o systém uhlíkových taríf zavedený ako súčasť Cieľom EÚ je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %.

Hoci CBAM nie je prvým a jediným mechanizmom zameraným na znižovanie emisií, bol špeciálne navrhnutý tak, aby reagoval na únik uhlíka, ku ktorému dochádza, keď spoločnosti, ktoré chcú znížiť náklady, presúvajú výrobu do krajín s menej prísnymi klimatickými politikami. Výsledkom je, že výrobky z EÚ sa nahrádzajú výrobkami z tretích krajín, ktoré sú lacnejšie, ale aj uhlíkovo náročnejšie. (Srđana Petronijević, Nina Rašljanin, viac na lexology.com)

ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti na účely mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc počas prechodné obdobie (Text s významom pre EHP). V závislosti od odvetvia sú vo vykonávacom nariadení CBAM na účely vykazovania definované rôzne kategórie tovaru. Počet kategórií tovaru a kódov komodít, na ktoré sa vzťahuje CBAM, sa líši podľa sektora:

1. Železo a oceľ: spekaná ruda, surové železo, ferozliatiny (FeMn, FeCr, FeNi), surová oceľ a výrobky zo železa alebo ocele – spolu 478 kódov komodít
2. Hliník: surový hliník a výrobky z hliníka – spolu 56 kódov komodít
3. Hnojivá: kyselina dusičná, močovina, čpavok a zmiešané hnojivá – spolu 25 kódov komodít
4. Cement: Kalcinovaný íl, cementový slinok, cement a hlinitý cement – ​​spolu 6 kódov komodít
5. Elektrina: 1 kód tovaru
6. Vodík: 1 kód komodity

(Viac na eur-lex.europa.eu)

Takmer každý ekonóm súhlasí, že najefektívnejší, najefektívnejší, najlacnejší, najflexibilnejší a najspravodlivejší spôsob, ako výrazne preniknúť do emisií CO2, je stanoviť cenu uhlíka (viac…)

Mechanizmus úpravy na hranici uhlíka (CBAM) sa začína prechodnou fázou od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025. Nová „uhlíková daň“ sa vzťahuje na určité kategórie dovážaného tovaru z krajín mimo EÚ, ktoré majú pri výrobe vysoké emisie CO _{2 .} Cieľom jej zavedenia je zabrániť možnému obchádzaniu legislatívy EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám dovozom tovaru z tretích krajín, ktoré neuplatňujú opatrenia EÚ pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Mechanizmus má zosúladiť ceny dovážaných tovarov so skutočnou uhlíkovou náročnosťou, ktorá je s nimi spojená. (Agnieszka Kisielewska)

CBAM zahŕňa:

• Cement (vybrané produkty z kapitoly 25 kombinovanej nomenklatúry Európskej komisie alebo KN);
• Elektrina (kód KN 2716 00 00);
• Hnojivá (okrem iného kódy patriace pod položky 2808, 2814, 2834, 3102 a 3105, s výnimkou položky KN 3105 60 00);
• Tovar v oceliarskom priemysle; napríklad železo a oceľ a železné a oceľové rúry (vybrané výrobky v kapitolách 72 a 73 KN); a
• Hliník (vybrané výrobky z kapitoly 76 KN).

Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (alebo „CBAM“ z anglického Carbon Border Adjustment Mechanism, tiež označovaný ako „uhlíkové clo“) je súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55 a má slúžiť ako základný prvok súboru nástrojov na dosiahnutie cieľa klimaticky neutrálnej EÚ najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou. Je nástrojom EÚ na podporu čistejšej priemyselnej výroby v tzv. tretích krajinách a očakáva sa, že mechanizmus CBAM prispeje k ich dekarbonizácii.

Prvá fáza zavedenia uhlíkového cla v Európskej únii

Mechanizmus CBAM vstúpil do svojej prvej fázy, ktorou je prechodné obdobie od 1. októbra 2023, pričom toto obdobie potrvá do 31. decembra 2025. Počas tohto časového obdobia majú dovozcovia a nepriami colní zástupcovia špecifické oznamovacie povinnosti v súvislosti s mechanizmom CBAM. (Dagmar Yoderová, Katarína Mikovínyová, Lukáš Koporec, lexology.com)

Dňa 1. októbra 2023 nadobudol účinnosť  mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc (ďalej len „ CBAM “), počnúc prechodnou fázou, ktorá trvá do konca roku 2025 ( prechodné obdobie ).  CBAM bol zavedený nariadením EÚ 2023/956, ktorým sa ustanovuje mechanizmus úpravy na hranici uhlíka (ďalej len „ nariadenie “) a ďalej doplnený vykonávacím nariadením Komisie 2023/1773 zo 17. augusta 2023. Účel CBAM je dvojaký. Primárnym cieľom je riešiť emisie skleníkových plynov obsiahnuté v tovare pri jeho dovoze na colné územie EÚ s cieľom zabrániť úniku uhlíka, a tým znížiť globálne emisie uhlíka a podporiť ciele Parížskej dohody.  Sekundárnym cieľom je finančne motivovať prevádzkovateľov so sídlom v krajinách mimo EÚ, aby znižovali emisie uhlíka vo svojich výrobných procesoch.  CBAM okrem toho vyrovná podmienky medzi výrobcami tovaru so sídlom v krajinách mimo EÚ, ktorí vyvážajú tovar dovozcom so sídlom v EÚ, a európskymi výrobcami, na ktorých sa už vzťahuje cena uhlíka v zmysle systému obchodovania s emisiami EÚ (tzv. „ EU ETS “). (Saman Bugeja).