Environmentálnou realitou streamovania zvuku a videa sú vysoké emisie uhlíka
Keďže spoločnosti pracujú na znižovaní svojej uhlíkovej stopy, je tu jedna oblasť, o ktorej možno ani neuvažovali – ich digitálna spotreba. Internet je hlavným znečisťovateľom a predstavuje dve až štyri percentá celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je na rovnakej úrovni ako letecký priemysel. Priemerný človek streamuje v priemere päť hodín obsahu denne, čo vedie k uvoľneniu až 1,57 milióna ton emisií CO2 alebo 0,57 miliardy ton ročne. V reakcii na to sú spoločnosti priekopníkmi v úsilí minimalizovať uhlíkovú stopu streamovania zvuku a videa, čím demonštrujú, že technologický pokrok môže byť v súlade so zodpovednosťou voči životnému prostrediu. (Cate Lawrence)