Formula 1, jeden z najprestížnejších a najobľúbenejších motoristických športov na svete, je tiež jedným z najnáročnejších na životné prostredie. Vysokorýchlostné preteky prinášajú okrem adrenalínu a technologických inovácií aj značné množstvo emisií oxidu uhličitého (CO₂), ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Tímy, automobilky, ako aj samotné podujatia sú veľmi nákladné, ale aj z hľadiska ich environmentálneho dopadu. V článku sa pozrieme na uhlíkovú stopu Formuly 1, konkrétneho výpočtu emisií jedného tímu na jeden pretek.

---

Čo je uhlíková stopa a ako ju meriame v kontexte Formuly 1?

Uhlíková stopa označuje celkové množstvo emisií CO₂ (a ďalších skleníkových plynov) generovaných určitými aktivitami alebo udalosťami. V prípade Formuly 1 sa uhlíková stopa skladá z niekoľkých hlavných oblastí:

1. Doprava – zahŕňa presuny pretekárskych tímov, vybavenie, logistiku do miest konania pretekov. Táto časť tvorí výraznú časť celkovej uhlíkovej stopy.
2. Prevádzka pretekov – zahŕňa energiu potrebnú počas pretekov, vrátane samotných vozidiel F1, ich motorov a technických zariadení.
3. Výroba a vývoj – emisné náklady na vývoj, výrobu a testovanie áut a technológií. Tímové továrne sú potrebné využívať a využívať zdroje na výrobu dielov uhlíkových vlákien a iných špeciálnych materiálov.
4. Ubytovanie a podpora – spotreba energie a zdrojov na zabezpečenie ubytovania, stravovania a ostatnej logistiky pre personál tímu počas pretekov.

Tieto jednotlivé časti tvoria celkovú uhlíkovú stopu jedného tímu Formuly 1 pre jeden pretek. Ak vyčíslime emisnú stopu jednotlivých faktorov, môžeme získať obraz o environmentálnom vplyve tohto športu.

---

Výpočet uhlíkovej stopy jedného tímu na jeden pretek

V roku 2019 Formula 1 zverejnila svoju uhlíkovú stopu za sezónu, ktorá dosiahla približne 256 000 ton CO₂ . Najväčší podiel z toho (až 45 %) tvorila doprava , zatiaľ čo samotné preteky mali len približne 0,7 % na celkovom emisnom vplyve, čo zodpovedá najvyššiemu monitorovaniu spotreby paliva a obmedzeniam, ktoré tým spĺňajú.

Pre ilustráciu, ak si predstavíme, že priemerný tým F1 sa skladá z približne 80 členov a množstva špecializovaného vybavenia, môžeme na výpočet uhlíkovej stopy na jeden pretek uvažovať:

1. Doprava (cca 45 % z celkovej stopy)

Doprava tímu, vozidiel a vybavenia je celých. Jeden tým na jedno podujatie môže prepraviť až 50 ton vybavenia lietadiel, nákladných vozidiel a lodnej dopravy. Napríklad medzikontinentálna letecká preprava vyprodukuje asi 500 ton CO₂ pre celú dlhšiu vzdialenosť (napr. z Európy do Ázie alebo Ameriky).

• Priemerný odhad na dopravu jedného tímu na pretek: 500 ton CO₂.

2. Prevádzka tímu počas pretekov (cca 7 %)

Prevádzka pretekárskych áut a súvisiaceho technického vybavenia zahŕňa emisie z palív a elektrickej energie. Priemerná spotreba paliva pre jedno auto na pretek je približne 100 kg , čo v prepočte znamená produkciu asi 300 kg CO₂ na jedno auto (každé auto vypustí okolo 2,31 kg CO₂ na liter paliva). Dva monoposty pre jeden tím teda vyprodukujú 600 kg CO₂ .

• Prevádzka auta na jedno podujatie (2 autá): 0,6 tony CO₂.

3. Výroba a vývoj (cca 38 %)

Výroba a vývoj komponentov auta (najmä uhlíkových vlákien) sú energeticky náročné. Pre sezónu môže jeden vyprodukovať až 10 000 ton CO₂ len na výrobu dielov a prípravu áut. Keďže sezóna má približne 23 pretekov, môžeme vypočítať priemernú uhlíkovú stopu na jeden pretek:

• Výroba a vývoj na jeden pretek: 435 ton CO₂.

4. Ubytovanie a podpora (cca 10 %)

Personál tímu cestuje a ubytováva po celom svete, pričom využíva hotely, konferenčné priestory a ubytovacie kapacity. Na jedno podujatie môže jeden tým pre celú svoju posádku vyprodukovať 40 ton CO₂ .

• Ubytovanie a podpora na jeden pretek: 40 ton CO₂.

Celkový výpočet uhlíkovej stopy pre jeden tým na jeden pretek

Súhrnne, po spočítaní všetkých faktorov, môžeme odhadnúť, že uhlíková stopa jedného tímu F1 na jeden pretek vyzerá nasledovne:

Oblasť	Emisie (tony CO₂)
Doprava	500
Prevádzka (autá)	0,6
Výroba a vývoj	435
Ubytovanie a podpora	40
Celkom	975,6

Takto vychádza priemerná uhlíková stopa na jeden pretek pre jeden tým približne na 975,6 ton CO₂ .

---

Ako sa Formula 1 snaží udržať svoj environmentálny dopad?

Formula 1 si uvedomuje svoje environmentálne zaťaženie a stanovila si zaujímavé ciele na zníženie uhlíkovej stopy. Cieľom F1 je dosiahnuť do roku 2030 uhlíkovú neutralitu. Medzi hlavnou iniciatívou patria:

1. Znižovanie spotreby a hybridné motory – Nové hybridné pohonné jednotky emisií paliva až o 0 % oproti klasickému motoru. Od roku 2026 sa očakáva zavedenie ďalších ekologických technológií, vrátane prechodu na 100 % udržateľné palivo .
2. Zníženie emisií z dopravy – Formula 1 a tým pracujú na optimalizácii logistiky a využívania alternatívnych spôsobov dopravy, ako sú vlaky či lode, a tiež na využívanie palív s nižším obsahom uhlíka. Pri prepravách medzi jednotlivými podujatiami sa tiež hľadajú možnosti, ako minimalizovať počty letov.
3. Uhlíková neutralita a ekologické projekty – Tímy investujú do projektov kompenzácie uhlíka, napríklad do obnovy lesov a projektov na zachytávanie uhlíka. Spoločnosti a tým sa tiež skúšajú inovatívne, ako napríklad investície do technológií zachytávania uhlíka priamo z ovzdušia.
4. Recyklácia a materiálová efektívnosť – Formula 1 a jednotlivé týmy sa snažia minimalizovať množstvo odpadu recykláciou dielov a novým využitím materiálov. Zavádzajú tiež nové výrobné procesy, ktoré umožňujú používať menšie množstvo uhlíkových vlákien a ďalších náročných materiálov.
5. Elektrifikácia a čisté zdroje energie – Formula 1 skúma možnosti elektrifikácie niektorých častí svojho procesu, hoci kompletná elektrifikácia vozidiel v F1 zatiaľ nie je možná z hľadiska výkonu. Podpora prechodu tovární na obnoviteľné zdroje energie je ďalším cieľom, ktorý prispieva k znižovaniu celkových emisií.

---

Záver

Formula 1, ako vysokovýkonný šport, má významný vplyv na životné prostredie, no zároveň pôsobí ako technologické laboratórium pre pokročilé technológie v automobilizme. Hoci jej uhlíková stopa je stále vysoká, organizácia prijíma opatrenia na jej zníženie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030. Zostáva však implementácia týchto cieľov av prekonaní environmentálnych prekážok, ktoré prináša moderný motoristický šport. (Co2AI)

Znižovanie spotreby mäsa sa v súčasnosti dostáva do popredia ako významná stratégia v boji proti klimatickým zmenám. Produkcia mäsa, najmä hovädzieho, je spojená s výraznými emisiami skleníkových plynov, vrátane oxidu uhličitého (CO₂), metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O). Tieto plyny významne prispievajú k otepľovaniu planéty. Zníženie konzumácie mäsa by preto mohlo predstavovať zásadnú zmenu s globálnymi dopadmi na znižovanie emisií skleníkových plynov.

1. Klimatická stopa mäsa: Prečo je produkcia mäsa tak škodlivá pre klímu?

Produkcia mäsa je veľmi náročná na zdroje a spôsobuje vysoké emisie skleníkových plynov. Hlavné dôvody sú:

– Kŕmenie a chov dobytka: Kravy a iný dobytok produkujú veľké množstvo metánu, ktorý vzniká pri trávení. Tento plyn má oveľa vyšší potenciál na zachytávanie tepla v atmosfére než CO₂ (je asi 28-krát účinnejší). Okrem toho, produkcia krmiva pre dobytok si vyžaduje obrovské plochy pôdy, čo vedie k odlesňovaniu a následnému uvoľňovaniu uhlíka z pôdy do atmosfér.

– Spotreba vody a energie: Produkcia mäsa spotrebuje viac vody a energie v porovnaní s rastlinnými potravinami. Na produkciu jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných približne 15 000 litrov vody, zatiaľ čo na kilogram pšenice je to asi 1 500 litrov.

– Odlesňovanie: Pre chov dobytka a pestovanie krmiva sa odlesňuje mnoho oblastí, vrátane Amazonského pralesa, čo spôsobuje stratu prírodných zásobární uhlíka, ktoré by inak CO₂ pohlcovali a znižovali jeho koncentráciu v atmosfére.

2. Ako by mohla zmena stravovacích návykov znížiť emisie CO₂?

Zníženie spotreby mäsa má potenciál znížiť emisie skleníkových plynov až o miliardy ton ročne. Výskumy ukazujú, že ak by väčšina ľudí prešla na stravu s nižším podielom živočíšnych produktov alebo úplne rastlinnú stravu, globálne emisie by sa výrazne znížili.

– Prechod na rastlinnú stravu: Výskum publikovaný v časopise *Nature* odhadol, že globálny prechod na stravu s nízkym obsahom živočíšnych produktov by mohol znížiť emisie skleníkových plynov o približne 8 miliárd ton ročne.

– Redukcia hovädzieho mäsa: Hovädzie mäso má najväčší vplyv na emisie skleníkových plynov, a preto by jeho zníženie alebo nahradenie inými druhmi bielkovín mohlo priniesť obrovské úspory. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) by zníženie spotreby hovädzieho mäsa v prospech rastlinných alternatív znížilo uhlíkovú stopu o viac ako 50 % v rámci potravinového sektora.

 3. Ekologické výhody zníženia konzumácie mäsa

Klimatické prínosy obmedzenia spotreby mäsa sú obrovské, no zmena stravy by mala aj ďalšie ekologické výhody:

– Ochrana biodiverzity: Odlesňovanie kvôli chovu dobytka a pestovaniu krmiva ohrozuje množstvo druhov rastlín a zvierat. Obmedzenie produkcie mäsa by mohlo ochrániť kritické ekosystémy, ako je Amazonský prales, a zachrániť tisíce ohrozených druhov.

– Šetrenie vody: Produkcia mäsa si vyžaduje obrovské množstvo vody, zatiaľ čo pestovanie plodín na ľudskú spotrebu je oveľa úspornejšie. Obmedzenie konzumácie mäsa by teda pomohlo šetriť vodné zdroje, čo je obzvlášť dôležité v oblastiach postihnutých suchom.

– Zlepšenie kvality pôdy: Intenzívny chov zvierat a pestovanie krmiva vedie k degradácii pôdy a strate jej kvality. Zníženie závislosti na živočíšnych produktoch by umožnilo návrat niektorých pôvodných ekosystémov a zlepšilo by schopnosť pôdy absorbovať uhlík.

4. Sociálne a ekonomické aspekty zmeny v spotrebe mäsa

Zmena v stravovacích návykoch môže mať významný dopad aj na spoločnosť a ekonomiku.

– Zdravotné výhody: Znížená spotreba mäsa, najmä červeného a spracovaného, má priaznivé účinky na zdravie. Strava s vysokým obsahom rastlinných bielkovín je spojená s nižším rizikom srdcových ochorení, cukrovky a niektorých typov rakoviny. Zlepšenie verejného zdravia by mohlo znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť.

– Rovnomernejšie rozdelenie zdrojov: Produkcia mäsa je náročná na pôdu, vodu a energiu, pričom by tieto zdroje mohli byť využité efektívnejšie na pestovanie plodín pre priame potravinové využitie. Tento prechod by mohol pomôcť zmierniť hlad vo svete tým, že sa viac zdrojov využije priamo na výživu ľudí.

– Nové pracovné príležitosti v sektore rastlinných alternatív: Dopyt po alternatívach k mäsu, ako sú rastlinné bielkoviny alebo kultivované mäso, prináša možnosti pre rozvoj nových technológií a podnikania. Rastlinný priemysel rastie rýchlym tempom, čo vytvára pracovné príležitosti a zvyšuje hodnotu udržateľného sektora.

5. Ako podporiť prechod na stravu s nižším podielom mäsa?

Pretože stravovacie návyky sú hlboko zakorenené v kultúre a tradíciách, prechod na menej živočíšnych produktov si vyžaduje systematický prístup:

– Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia: Kľúčom je informovať verejnosť o ekologických a zdravotných výhodách obmedzenej spotreby mäsa. Verejné kampane, programy v školách a informácie na potravinových etiketách môžu pomôcť zvyšovať povedomie.

– Podpora rastlinných alternatív: Podpora vývoja a dostupnosti rastlinných alternatív k mäsu môže pomôcť spotrebiteľom prijať zmenu. Štátne dotácie na udržateľné potraviny alebo zníženie dane na rastlinné alternatívy by mohli zvýšiť ich dostupnosť a atraktívnosť pre spotrebiteľov.

– Politické opatrenia a klimatické dane: Zavedenie daní na produkty s vysokou uhlíkovou stopou, vrátane mäsa, by mohlo odradiť od ich nadmernej konzumácie. Tieto opatrenia by však mali byť sprevádzané ochranou pre nízkopríjmové skupiny, aby neviedli k sociálnym nerovnostiam.

Záver

Zníženie spotreby mäsa predstavuje účinný a prístupný spôsob, ako jednotlivci aj spoločnosti môžu prispieť k boju proti klimatickým zmenám. Zmena stravy má potenciál znížiť emisie o miliardy ton CO₂ ročne, čo by malo zásadný dopad na stabilizáciu klímy. Navyše by to prinieslo množstvo ďalších ekologických, sociálnych a zdravotných výhod. Pre jednotlivcov môže byť jedným z najjednoduchších a najefektívnejších opatrení na zníženie svojej uhlíkovej stopy práve obmedzenie konzumácie mäsa a zaradenie väčšieho množstva rastlinných potravín do každodenného jedálnička. Okrem toho, takýto prechod podporuje ochranu biodiverzity, šetrenie vody a pôdy a prispeje k udržateľnejšiemu potravinovému systému.

Budúcnosť udržateľného stravovania

Ak chceme dosiahnuť udržateľnú budúcnosť, je nevyhnutné začleniť zníženie spotreby mäsa do širšej klimatickej politiky. Už teraz je zrejmé, že nárast rastlinných alternatív k mäsu na trhu ukazuje, že spotrebitelia si uvedomujú význam svojich stravovacích rozhodnutí pre životné prostredie. Technologické inovácie, ako sú kultivované mäso a nové formy rastlinných bielkovín, majú potenciál nahradiť tradičné mäso a znížiť uhlíkovú stopu potravinového sektora.

Ďalším krokom je vytvoriť priaznivé podmienky pre tento prechod pomocou regulačných rámcov, podpory poľnohospodárskych technológií, ktoré znižujú emisie, a vzdelávania verejnosti. Práve tieto opatrenia môžu umožniť, aby sme do budúcnosti smerovali k udržateľnejším stravovacím návykom a prispeli k stabilnejšiemu klimatickému systému. JaroR

Tu je 10 najúčinnejších opatrení na zníženie uhlíkovej stopy v domácnosti spolu s približným potenciálnym znížením emisií CO₂e za rok. Hodnoty CO₂e sú približné, pretože môžu závisieť od miestnych podmienok a spôsobu implementácie.

1. Zníženie teploty vykurovania: Zníženie termostatu o 1 °C môže ušetriť približne 6-10 % emisií vykurovania, čo predstavuje asi 300 kg CO₂e ročne na domácnosť.

2. Používanie energeticky úsporných žiaroviek: Výmena starších žiaroviek za LED môže ušetriť až 50-70 % energie, čo znamená asi 100-200 kg CO₂e ročne.

3. Inštalácia tepelnej izolácie: Kvalitná izolácia stien, podkrovia a okien môže znížiť emisie až o 1 000 kg CO₂e ročne, pretože znižuje potrebu vykurovania a chladenia.

4. Využívanie obnoviteľnej energie: Prechod na solárne panely alebo nákup obnoviteľnej energie môže znížiť uhlíkovú stopu o 500 až 1 500 kg CO₂e ročne v závislosti od veľkosti systému a lokálnej energie.

5. Redukcia spotreby mäsa a mliečnych výrobkov: Zníženie spotreby mäsa, najmä hovädzieho, môže znížiť emisie o 300 až 900 kg CO₂e ročne na osobu.

6. Používanie verejnej dopravy alebo bicykla: Obmedzením používania auta o polovicu, ak to situácia dovoľuje, môžete ušetriť 1 000 – 2 000 kg CO₂e ročne.

7. Úsporné umývanie a sušenie: Umývanie bielizne pri nižších teplotách (napr. 30 °C) a obmedzenie používania sušičky môže ušetriť 150 až 300 kg CO₂e ročne.

8. Redukcia odpadu a zvýšenie recyklácie: Minimalizácia odpadu, hlavne plastov, a dôsledné recyklovanie môžu znížiť uhlíkovú stopu o 200 kg CO₂e ročne.

9. Využívanie elektrických a energeticky úsporných spotrebičov: Výmennou starších spotrebičov za energeticky účinnejšie modely možno ušetriť 300 – 500 kg CO₂e ročne.

10. Zníženie spotreby vody: Šetrenie vody (napríklad kratšie sprchy, šetrné splachovanie) môže znížiť emisie spojené s ohrevom vody o 100 – 200 kg CO₂e ročne.

Tieto opatrenia sú súčasťou efektívnych krokov, ktoré jednotlivci môžu zaviesť na zmiernenie klimatických zmien, a ich dopad závisí od konkrétnych podmienok a frekvencie implementácie. JaroR

Svet sa snaží znížiť emisie uhlíka prostredníctvom obnoviteľných energií a iných iniciatív šetrných k životnému prostrediu. Zdá sa však, že jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť tieto plyny otepľujúce planétu, by bolo, keby miliardári ako Elon Musk a Jeff Bezos prestali toľko využívať svoje súkromné ​​lietadlá a jachty. Podľa novej správy príslušníci superbohatých vytvoria za 90 minút rovnaké množstvo emisií uhlíka, ako priemerný človek za celý svoj život.

Oxfam, britská mimovládna organizácia, ktorá sa zameriava na riešenie globálnej chudoby, zverejnila správu skúmajúcu uhlíkovú nerovnosť.  Pozerá sa na to, ako jachty, lietadlá a znečisťujúce investície 50 najbohatších miliardárov sveta urýchľujú klimatickú krízu. (Rob Thubron, viac na techspot.com)

Každý e-mail, TikTok a text, ktorý ľudia posielajú, poškodzuje životné prostredie . Svet produkuje rekordné emisie skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, čo prispieva ku katastrofálnemu nárastu globálnych teplôt. Oxid uhličitý sa podľa meteorológov hromadí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým počas ľudskej existencie.

Veľké technológie sa však spoliehajú na energiu produkovanú priemyslom fosílnych palív na poháňanie príspevkov na Facebooku a Instagramových kotúčov. V roku 2019 tvorila uhlíková stopa digitálnych technológií 3,7 percenta celosvetových emisií . Očakáva sa, že toto percento sa do roku 2025 zdvojnásobí, uvádza francúzsky think tank The Shift Project. Teraz výskumníci kvantifikovali konkrétne vplyvy, ktoré môžu používatelia chcieť zvážiť predtým, ako stlačia „odoslať“ alebo „uverejniť“.(Júlia Musto, viac na independent.co.uk)

Čo ak každodenné materiály, ktoré ľudia používajú, majú skrytú cenu? Cena, ktorá sa nemeria v dolároch a centoch, ale má neviditeľné dopady na životné prostredie?  Od ocele v budovách až po plasty vo fľašiach s vodou, stavebné materiály, ktoré formujú náš svet, nesú nevyčísliteľné klimatické náklady.

Nedávna štúdia tímu inžinierov a ekonómov z Kalifornskej univerzity v Davise ponúka novú perspektívu.

Uhlíková stopa každodenných materiálov

Štúdia odhalila postavu, ktorá otvára oči. Výroba materiálov, ako je oceľ, plast a cement, je v Spojených štátoch každoročne spojená s poškodením klímy vo výške 79 miliárd dolárov.

Mnohí tvrdia, že zahrnutie týchto skrytých nákladov do trhových cien tovarov by podnietilo skúmanie a implementáciu  ekologickejších alternatív. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Kniha môže byť pri správnom výbere papiera oveľa ľahšia a vypúšťať oveľa menej oxidu uhličitého. Prechod z bezdrevného papiera na Holmen BOOK zníži náklady a zníži záťaž na životné prostredie. Chceli by ste presne vedieť, aký veľký rozdiel by to znamenalo? Tu je skutočný príklad.

Myslite na váhu knihy tesne nad jedným kilogramom, keď ju držíte v ruke. Potom uberte 40 percent hmotnosti a predstavte si ten rozdiel. Ľahšia kniha sa číta pohodlnejšie a ľahšie sa prenáša.

Teraz sa zamyslite nad tým, čo to znamená vo väčšom meradle:

• Nákup papiera o 40 % menej
• Preprava o 40% nižšia hmotnosť
• Zníženie emisií uhlíka o 85 %

(Simon Matthis, viac na pulpapernews.com)

Nie je žiadnym tajomstvom, že naša planéta pociťuje teplo, a to doslova. Rastúce teploty, nepredvídateľné počasie a topiace sa polárne ľadovce poukazujú na jednu nepopierateľnú realitu. My, obyvatelia Zeme, musíme prijať zodpovednosť za prebiehajúcu klimatickú krízu.

Ľudské aktivity, najmä emisie skleníkových plynov, sú kľúčovými prispievateľmi k tejto kríze. Aj keď sme prijali riešenia šetrné voči klíme, ako sú elektrické vozidlá (EV), naša uhlíková stopa zostáva hlavnou výzvou, ktorú musíme riešiť.

Automobilový priemysel, známy tým, že významne prispieva k emisiám skleníkových plynov, sa snaží túto stopu znížiť.

Dochádza k výraznému posunu smerom k EV, čistejšej alternatíve k ich náprotivkom pohlcujúcim plyn. Tieto high-tech vozidlá, na rozdiel od tradičných áut, nevypúšťajú počas prevádzky žiadne výfukové emisie.

Sú však elektrické vozidlá najlepším  riešením  krízy, ktorej naša planéta čelí? (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Digitálna uhlíková stopa sa stáva čoraz významnejšou súčasťou celkových emisií skleníkových plynov, najmä v súvislosti s rýchlo rastúcim používaním digitálnych technológií a internetových služieb. (viac…)

Ceny kryptomien sa dostali na titulky a zaujali investorov aj technologických nadšencov. Pozornosť si však získava aj ďalší aspekt kryptomien: ich uhlíková stopa.  Keďže si svet čoraz viac uvedomuje udržateľnosť životného prostredia, skúma sa vplyv digitálnych mien ako bitcoín a ethereum na životné prostredie. Tento článok skúma komplexný vzťah medzi kryptomenami a životným prostredím a skúma uhlíkovú stopu týchto digitálnych aktív. (BOSS Editorial, viac na thebossmagazine.com)

Výber medzi prácou z domu a prácou v kancelárii sa stal významnou témou s rastúcou popularitou práce na diaľku. Mnohí zamestnanci si teraz môžu zvoliť, kde budú pracovať, ale ktorá z týchto (viac…)

Keď sedíme na pohovkách, sledujeme športové zápasy a podporujeme náš obľúbený tím alebo hráčov, uhlíková stopa športových zápasov, ktoré sledujeme, sa môže zdať ako triviálny dodatočný nápad. Najmä v širšom obraze klimatickej krízy, nakoľko škodlivá by mohla byť globálna športová udalosť ako Majstrovstvá sveta vo futbale alebo Olympijské hry?

Korporácie v športovom biznise často klamú spoločnosť prostredníctvom greenwashingu. Tieto korporácie budú klamlivo tvrdiť, že verejne prezentujú environmentálne záujmy a snahy, pričom zároveň sotva podniknú nejaké skutočne udržateľné opatrenia.

Environmentálne riziká Majstrovstiev sveta v Katare 2022.

Pred majstrovstvami sveta 2022 v Katare FIFA tvrdila, že podujatie bude „úplne uhlíkovo neutrálne“ . Odborníci na klímu však toto tvrdenie spochybňujú , pretože systém uhlíkovej kompenzácie FIFA neodstraňuje uhlík z atmosféry. Okrem toho výpočty FIFA podhodnotili emisie tým, že nezohľadnili uhlíkovú stopu výstavby siedmich nových štadiónov v rámci prípravy na majstrovstvá sveta. (Nandini Singh, viac na thevarsity.ca)

Neúnavný tlak technologických spoločností na umelú inteligenciu prichádza s nezverejnenou cenou pre planétu. Amazon, Microsoft a Meta zatajujú svoje skutočné uhlíkové stopy, kupujú kredity spojené so spotrebou elektriny, ktoré nepresne vymazávajú milióny ton emisií otepľujúcich planétu z ich uhlíkových účtov, uvádza analýza Bloomberg Green.

Nedávno Microsoft oznámil, že jeho emisie sú dnes o 30% vyššie ako v roku 2020, keď si stanovil cieľ stať sa uhlíkovo negatívnym. Emisie iných technologických spoločností tiež rastú. Microsoft a ďalší lídri AI však trvajú na tom, že nárast je spôsobený materiálmi náročnými na uhlík, ktoré sa používajú na budovanie dátových centier – cement, oceľ a mikročipy – a nie kvôli obrovskému množstvu energie, ktorú AI vyžaduje. Je to preto, že povedali, že energia je väčšinou alebo celá zo zdrojov s nulovým obsahom uhlíka, ako je slnko a vietor. (Natasha White and Akshat Rathi, viac na nny360.com)

Každá vojna prináša významné humanitárne dôsledky, avšak environmentálne vplyvy konfliktov sú často prehliadané. Bez ohľadu na veľkosť konfliktov, používanie munície má mimoriadne negatívne (viac…)

Nová štúdia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) v rámci inovatívneho prístupu k boju proti klimatickým zmenám odhaľuje, že drobné úpravy správania pri jazde môžu výrazne znížiť emisie uhlíka. Štúdia využila technológiu AI na simuláciu približne 1 milióna rôznych jazdných scenárov, pričom zohľadnila rôzne podmienky prostredia, ako je počasie a rozloženie ciest. Zistenia naznačujú, že jednoduchým kĺzaním smerom ku križovatkám namiesto prudkého zastavenia a minimalizovaním doby voľnobehu môžu vodiči znížiť svoje emisie až o 22 %. Vindula Jayawardana z MIT zdôraznila okamžité výhody týchto metód a uviedla: „Nemusíme nevyhnutne čakať na vysoké prijatie ekologického jazdenia, aby sme videli výrazné zníženie znečistenia ovzdušia. (Viac na onegreenplanet.org)

Podľa novej štúdie Cornell University zanecháva skvapalnený zemný plyn stopu skleníkových plynov, ktorá je o 33 % horšia ako uhlie, keď sa vezme do úvahy spracovanie a preprava. „Zemný plyn a bridlicový plyn sú zlé pre klímu. Skvapalnený zemný plyn (LNG) je horší,“ povedal Robert Howarth, autor štúdie a profesor ekológie a biológie životného prostredia. „LNG sa vyrába z bridlicového plynu a na jeho výrobu ho musíte prechladiť na tekutú formu a potom ho prepraviť na trh vo veľkých tankeroch. To si vyžaduje energiu.“

Výskum „Stopa skleníkových plynov skvapalneného zemného plynu (LNG) vyvážaného zo Spojených štátov amerických“ bol zverejnený v októbri.

Emisie metánu a oxidu uhličitého uvoľnené počas ťažby, spracovania, prepravy a skladovania LNG predstavujú približne polovicu jeho celkovej stopy skleníkových plynov, povedal Howarth.

Za 20 rokov je uhlíková stopa pre LNG o jednu tretinu väčšia ako uhlie, keď sa analyzuje pomocou merania potenciálu globálneho otepľovania, ktorý porovnáva atmosférický vplyv pre rôzne skleníkové plyny.

Dokonca aj v 100-ročnom časovom meradle – čo je prijateľnejšia mierka ako 20 rokov – sa uhlíková stopa skvapalneného zemného plynu rovná alebo stále prevyšuje uhlie, povedal Howarth.

Zistenia majú dôsledky na produkciu LNG v USA, ktoré sú najväčším svetovým exportérom po tom, čo v roku 2016 zrušili zákaz vývozu, uvádza sa v novinách. (Viac na sciencedaily.com)

Potravinársky a poľnohospodársky sektor výrazne vplýva na globálne emisie skleníkových plynov, pretože tvorí takmer tretinu celkových emisií. Hospodárske zvieratá sú kľúčovým zdrojom emisií metánu (viac…)

Vyššie uvedené tabuľky sa zamerali na oxid uhličitý (CO ₂ ). CO ₂ však nie je jediný skleníkový plyn. Iné, vrátane metánu a oxidu dusného, ​​mali doteraz významný vplyv na globálne otepľovanie. Prvý interaktívny graf zobrazuje emisie skleníkových plynov na obyvateľa . Meria sa ako súčet všetkých skleníkových plynov a je daný metrikou nazývanou „ekvivalenty oxidu uhličitého“ „Ekvivalenty  oxidu uhličitého“ sa snažia napraviť skutočnosť, že jedna jednotka (napr. tona) daného plynu nemá rovnaký vplyv na otepľovanie ako iná. Preto vynásobíme emisie každého plynu jeho hodnotou „potenciálu globálneho otepľovania“ (GWP): táto hodnota meria množstvo oteplenia, ktoré by vytvorila jedna tona tohto plynu v pomere k jednej tone CO ₂ . (Viac na ourworldindata.org)