Zanedbaná ochrana životného prostredia si vyberá svoju daň, a preto je trendom doby sledovanie uhlíkovej stopy jednotlivých rozhodnutí a procesov. Podobné ukazovatele začali sledovať už aj banky, vrátane centrálnych bánk. Napríklad najväčšiu časť uhlíkovej stopy investičného portfólia Národnej banky Slovenska (NBS) tvoria vládne dlhopisy.

Spoločným cieľom je uhlíková neutralita

Centrálne banky patria medzi inštitúcie, ktoré investujú peňažné prostriedky na finančných trhoch. Investujú, aby dosiahli zisk, z ktorého financujú chod inštitúcie a nedržia ich preto na bežnom účte alebo v trezore. Investori dávajú výnos a riziko na misku váh pri rozhodovaní sa o štruktúre portfólia. Zároveň však chcú zosúladiť svoje investície so záväzkami Parížskej dohody alebo európskym cieľom uhlíkovej neutrality. „Centrálne banky eurozóny sa preto dohodli na pravidelnom zverejňovaní uhlíkových ukazovateľov svojich investícií v eurových portfóliách, ktoré nie sú určené na výkon menovej politiky. Centrálnym bankám tak pribudol nástroj na monitorovanie klimatických rizík v investíciách,“ konštatuje poradca viceguvernéra NBS Roman Vasiľ.

BRUSEL 23. marca (TASR) – Krajiny EÚ vo štvrtok dosiahli predbežnú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov v námornom sektore zvýšením používania obnoviteľných palív na lodiach. Cieľom dohody je nasmerovať námornú dopravu na cestu k splneniu klimatických cieľov EÚ v rokoch 2030 a 2050 zvýšením cieľov zníženia emisií z energie používanej na lodiach a zavedením opatrení na podporu používania tzv. obnoviteľných palív nebiologického pôvodu. „Dohoda zabezpečí, že dodávatelia palív, lode a prevádzkovatelia námornej dopravy budú mať dostatok času na prispôsobenie sa novým podmienkam, aby námorný sektor splnil ciele v oblasti klímy,“ uviedol vo vyhlásení švédsky minister infraštruktúry Andreas Carlson. Dohodu medzi zástupcami členských štátov EÚ a Parlamentom EÚ teraz budú musieť formálne prijať ministri EÚ.

V úvodníku denníka Guardian sa píše, že „obrana spaľovacieho motora v Nemecku je katastrofálnym signálom v pretekoch za splnenie čistých nulových cieľov“. Začína sa takto: „Nemecká pro-podnikateľská Slobodná demokratická strana (FDP) je už dlho nekompromisným obhajcom najväčšieho domáceho automobilového priemyslu v Európe. Pred niekoľkými rokmi viedla kampaň proti návrhom na zavedenie národného obmedzenia rýchlosti na diaľniciach, čo by pomohlo znížiť emisie CO2 v Nemecku. Ako koaličný partner vo vláde vedenej sociálnymi demokratmi Olafa Scholza však posúva environmentálny obštrukcionizmus na novú úroveň. FDP je hnacou silou nemeckého odporu voči plánom Bruselu zakázať od roku 2035 predaj nových áut so spaľovacími motormi. Až do tohto mesiaca sa tento dátum považoval za hotovú vec a predstavuje dôležitý pilier stratégie EÚ na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050. Nemecko však teraz trvá na tom, aby Európska komisia ponúkla výnimku a umožnila výrobcom automobilov pokračovať vo výrobe týchto motorov, ak nájdu spôsob, ako dodávať na ich pohon uhlíkovo neutrálne „elektronické palivá“. Vysoko technická povaha tejto diskusie môže zakryť jej nebezpečné dôsledky pre európske klimatické ambície.“ V závere úvodníka sa uvádza: „Európa vzhľadom na svoje bohatstvo a priemyselnú históriu nesie osobitnú zodpovednosť v boji za obmedzenie globálneho otepľovania. Ťažké časy nepochybne sťažili politiku plnenia záväzkov týkajúcich sa čistých nulových emisií a dali príležitosť najmä populistickej pravici. Reakciou však nemôže byť odkladanie a oslabovanie potrebných opatrení v nádeji, že sa objaví nejaká nová technológia, ktorá problém vyrieši, v štýle pána Micawbera. Keďže začína fúkať studený politický vietor, je naliehavo potrebné brániť tempo a nevyhnutnosť ekologickej transformácie Európy.“ V úvodníku denníka Times zameranom na vzťahy medzi Čínou a Ruskom sa píše, že „Západ musí nájsť nové spôsoby, ako si získať dôveru rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom praktickej pomoci v oblastiach, ako je medicína, zelené technológie a financovanie rozvoja“.

Medzitým v ďalších komentároch Daily Mail venuje celú stranu klimatickému skeptikovi Rossovi Clarkovi (ktorý propaguje novú knihu na túto tému), aby napadol „hysterický jazyk“ novej správy IPCC. Financial Times prinášajú „veľké čítanie“ s názvom: „Solárna energia: Európa sa pokúša dostať z tieňa Číny“. A napokon, agentúra Bloomberg uverejnila vyšetrovanie s titulkom: „Spotrebitelia platia účet za obchodníkov, ktorí „manipulujú“ britským trhom s energiou“. Začiatok článku je nasledovný: „Obchodníci z firiem vrátane VPI spoločnosti Vitol, Uniper SE a SSE Plc často oznamovali, že pred najvyťaženejšími večernými obdobiami znížia kapacitu elektrickej energie – niekedy len s niekoľkohodinovým predstihom. Zároveň ponúkali energiu zo svojich elektrární na špeciálnom vedľajšom trhu, kde si účtovali vyššie ceny, aby pokryli nedostatky, ktoré pomohli vytvoriť… V odpovedi na podrobné otázky väčšina firiem uvedených v tomto článku poskytla stručné vyhlásenia, v ktorých sa uvádza, že dodržiavajú predpisy.“

Editorial, The Guardian, Carbon Brief

Samovražedná misia Európskej únie v oblasti znižovania emisií CO₂ nebude mať z globálneho pohľadu žiaden význam. EÚ produkuje približne desať percent celosvetových emisií – ak by sme sa aj dostali na úplnú nulu, čo je nemožné už len z povahy prirodzených biologických procesov, svetová klíma to ani nepostrehne.

Európa si akurát zlikviduje svoj priemysel, odovzdá sa do područia importu – najpravdepodobnejšie z Číny a zároveň príde o zdroje, ktoré by mohla investovať napríklad aj do skutočnej ochrany prírody, obnovy ekosystémov, ktoré svojím prirodzeným fungovaním viažu atmosférický oxid uhličitý a znižujú teplotu prostredia.

Tieto snahy, ktoré sa postupom času pretavujú do čoraz prísnejších politických regulácií, nemajú svoj efekt ani podľa IPCC – Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Táto vedecká platforma, na ktorú sa odvolávajú všetci bojovníci proti emisiám, vo svojej ostatnej správe vydanej minulý týždeň uvádza, že v roku 2019 boli globálne antropogénne emisie skleníkových plynov (CO₂ a ďalšie) o 12 percent vyššie ako v roku 2010 a o 54 percent vyššie ako v roku 1990. „Priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas rokov 2010 – 2019 boli vyššie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom zaznamenanom desaťročí,“ uvádza IPCC. Akékoľvek úspechy v znižovaní emisií, ktoré priniesli za ostatné roky a desaťročia opatrenia EÚ, sú tak z globálneho pohľadu úplne irelevantné. A ak vychádzame z premisy, že globálny nárast teploty je priamym následkom ľuďmi vypúšťaných emisií skleníkových plynov, rovnako sa nič nemení ani na tomto raste.

Je všeobecnou skúsenosťou z centrálne riadených hospodárstiev, že ak je realita v rozpore s plánmi, jeho tvorcovia nereagujú úpravou plánov, ale ohýbaním reality a ešte viac pritvrdzujú v revolučnom zápase za krajšie zajtrajšky. Hoci opatrenia nefungujú už len z podstaty svojej absurdnosti, centrálny plánovač je presvedčený, že nefungujú pre svoju nedostatočnosť. A preto ich treba sprísňovať. Napriek všetkým opatreniam budú emisie ďalej rásť a teplota sa bude zvyšovať. Logickým vyústením tak bude to, že sa začnú hľadať ďalšie zdroje emisií, ktoré bude treba v mene boja proti klimatickej zmene znížiť či úplne eliminovať. A ak sa vyčerpajú možnosti v plošnom obmedzení dopravy, povinne sa zrekonštruujú všetky budovy, vybije sa všetok hovädzí dobytok, a emisie budú ďalej rásť, na rad príde osobná zóna každého z nás.

Od Arktídy až po tropické oblasti zaberajú mokrade približne 6 % povrchu planéty. Tieto podmáčané pôdy sú najväčším prírodným zdrojom metánu – silného skleníkového plynu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní globálnej teploty. Keďže klimatické zmeny zvyšujú globálne teploty a narúšajú zrážkové pomery, mokrade uvoľňujú metán do atmosféry rýchlejšie – tento jav je známy ako „spätná väzba mokradí na metán“. V novom výskume, ktorý bol uverejnený ako „krátke oznámenie“ v časopise Nature Climate Change, sa uvádza, že v rokoch 2020 – 21 došlo k „výnimočnému“ nárastu emisií metánu z mokradí. V dokumente sa dodáva, že najmä tropické mokrade sú „horúcimi miestami“ emisií metánu z mokradí, pričom najväčší podiel na zvýšení emisií z tropických mokradí v 21. storočí má Južná Amerika. V samostatnej štúdii, ktorá bola tiež uverejnená v časopise Nature Climate Change, sa uvádza, že globálne otepľovanie ovplyvňuje aj emisie oxidu uhličitého a oxidu dusného z mokradí. V článku sa dospelo k záveru, že „otepľovanie podkopáva potenciál nedotknutých mokradí zmierňovať zmeny klímy aj pri obmedzenom zvýšení teploty o 1,5 – 2 °C“.

Spätná väzba na metán v mokradiach
Metán je silný skleníkový plyn, ktorý od priemyselnej revolúcie spôsobil približne 30 % všetkého globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Väčšina emisií metánu pochádza z ľudskej činnosti – vrátane priemyslu fosílnych palív, skládok a poľnohospodárstva. V roku 2021 podpísali USA, EÚ, Indonézia, Kanada, Brazília, Spojené kráľovstvo a mnohé ďalšie krajiny „Globálny záväzok v oblasti metánu“, v ktorom sľúbili, že v období rokov 2020 – 30 znížia svoje emisie metánu o 30 %. Medzitým sa v správe, ktorú minulý rok zverejnila Medzinárodná energetická agentúra v rámci globálneho sledovania metánu, dospelo k záveru, že „nákladovo najefektívnejšie možnosti znižovania emisií metánu sú v energetickom sektore, najmä v prevádzkach na ťažbu ropy a plynu“. Avšak 40 % emisií metánu pochádza z prírodných zdrojov. Najväčším prírodným zdrojom emisií metánu na svete sú podmáčané pôdy nazývané mokrade, ktoré sú aspoň časť roka zaplavené vodou.

Mokrade majú mnoho rôznych foriem, od arktických permafrostových rašelinísk cez tropické mangrovové plantáže až po slané močiare. Približne 40 % všetkých druhov žije alebo sa rozmnožuje v mokradiach. Poskytujú tiež kľúčové ekosystémové služby, ako je filtrácia vody, a sú dôležitými zásobníkmi uhlíka. Preto sa o obnove mokradí často hovorí ako o dôležitej možnosti zmiernenia klimatických zmien. Mokrade však tiež uvoľňujú skleníkové plyny do atmosféry. Nová štúdia skúma, ako klimatické zmeny ovplyvňujú emisie metánu v dvoch kľúčových typoch mokradí – v permafroste a v tropických mokradiach. Večne zamrznuté mokrade, ktoré sa nachádzajú pri nízkych teplotách vo vysokých zemepisných šírkach, pozostávajú z čiastočne zamrznutej a podmáčanej pôdy. S otepľovaním klímy a rozmrazovaním permafrostu sa dlho spiace mikróby začínajú „prebúdzať“ a uvoľňovať metán do atmosféry. Medzitým tropické mokrade, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v horúcom a vlhkom podnebí. Keďže meniaca sa klíma spôsobuje zmeny v štruktúre zrážok, nové pôdy sa podmáčajú a tieto mokrade sa rozširujú, uvádza sa v dokumente. Celkovo to znamená, že globálne otepľovanie spôsobuje väčšie emisie metánu z mokradí. Tento proces sa nazýva „spätná väzba mokradí na metán“.

Podceňovanie emisií
V článku sa hodnotí spätná väzba mokradí na metán pomocou dvoch rôznych typov údajov – vzoriek zozbieraných počas mnohých desaťročí terénnych prác a údajov z „reanalýzy“, ktorá kombinuje pozorovania z viacerých zdrojov s modelovými simuláciami. Autori používajú tieto dva zdroje údajov na spustenie simulácií modelu metánu z mokradí, ktorý používajú na prognózovanie budúcich emisií metánu z tropických aj večne zamrznutých mokradí v rámci rôznych scenárov otepľovania. Na nasledujúcom grafe sú znázornené emisie metánu z mokradí v rokoch 2000 – 22 v porovnaní s úrovňami v rokoch 2000 – 2006, ako boli odhadnuté na základe údajov z terénnych prác (prerušovaná čierna čiara) a údajov z reanalýzy (plná čierna čiara). Zobrazuje aj predpokladané emisie prevzaté z piateho projektu Coupled Model Intercomparison Project (CMIP5) až do roku 2100. CMIP je rámec pre experimenty s klimatickými modelmi, ktorý umožňuje vedcom študovať a porovnávať výstupy rôznych klimatických modelov.

Tmavomodrá, svetlomodrá, žltá a červená čiara znázorňujú scenár nízkych (RCP2,6), stredne vysokých (RCP4,5), vysokých (RCP 6,0) a extrémne vysokých (RCP8,5) emisií.

Ayesha Tandon, Carbon Brief

Časopis Carbon Brief sa zaoberá všetkými podrobnosťami priemyselného plánu Green Deal, ktorý navrhla Európska komisia. Nový súbor navrhovaných právnych predpisov sa všeobecne interpretuje ako odpoveď EÚ na americký zákon o znižovaní inflácie.

Daisy Dunne a Josh Gabbatiss, Carbon Brief

Schválenie plánu spoločnosti ConocoPhillips v hodnote 8 miliárd dolárov na ťažbu 600 miliónov barelov ropy z federálnych pozemkov na Aljaške prezidentom USA Joeom Bidenom „dopadlo súčasne s hrmotom zrady a atmosférou nevyhnutnosti“, hovorí David Wallace-Wells. Wallace-Wells vo svojom bulletine v New York Times píše: „V predvolebnej kampani Biden sľuboval ‚už žiadne vŕtanie na federálnych pozemkoch, bodka‘. Bodka, bodka, bodka“. Ale napriek všetkým rečiam o rozmachu obnoviteľných zdrojov energie a ekologickom prechode a všetkým peniazom, ktoré do nich prúdia, sa aspoň v USA vyvinulo len málo spoločného úsilia, aby sa skutočne znížilo naše rozhadzovačné využívanie toho, čo v skutočnosti otravuje klímu: fosílnych palív.“ Pýta sa, „aká veľká uhlíková bomba“ je projekt Willow, a poznamenáva: „Úprimná odpoveď je, že nie je nulová, ale sama o sebe nie je katastrofálne veľká. Ak sa projekt zrealizuje a bude produkovať ropu, ako sa predpokladá, očakáva sa, že každý rok vyprodukuje 9,2 milióna metrických ton CO2 navyše – čo je približne ekvivalent dvoch nových uhoľných elektrární pridaných do nášho vozového parku alebo 2 miliónov benzínových áut pridaných na cesty. To je zlé – akékoľvek množstvo dodatočného uhlíka sľubuje, že svet sa ešte viac dostane mimo teplotnej obálky, ktorá doteraz ohraničovala a pomáhala kultivovať celú históriu ľudskej civilizácie… A pritom 9 miliónov metrických ton predstavuje len asi dve desatiny 1 % súčasných amerických emisií.“ Ale, pokračuje, „rovnaká logika by sa dala použiť na ospravedlnenie akéhokoľvek konkrétneho projektu využívania fosílnych palív“. Taká je „povaha problému, ktorým je presiaknutý takmer každý aspekt priemyselnej a postindustriálnej civilizácie: Zdá sa, že rozsah výzvy zároveň nabáda k naliehavosti a odporúča istý druh ľahostajnosti“. V závere uvádza: „Niekde sa musí urobiť hranica a Bidenova administratíva ju stále len prekračuje.“

David Wallace-Wells, The New York Times, Carbon Brief

Podľa Spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA) klesli emisie skleníkových plynov v Nemecku v roku 2022 o 1,9 %, uvádza agentúra Reuters. Podľa agentúry, ktorá dodáva, že zníženie na 40 % pod úroveň z roku 1990 bolo spôsobené vyššou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a nižším dopytom po energii, emisie budú musieť klesať o 6 % ročne, aby sa dosiahol cieľ krajiny do roku 2030. Deutsche Welle uvádza tieto údaje pod titulkom: „Nemecko splnilo cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov na rok 2022“. Uvádza však, že sektory energetiky a dopravy „stále dostatočne neprispievajú k znižovaniu“. Dodáva, že cieľom Nemecka je do roku 2030 znížiť emisie o 65 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Agentúra Bloomberg vedie svoje spravodajstvo vetou, že emisie z nemeckej dopravy v roku 2022 vzrástli, „keďže oživenie po pandémii vykompenzovali vyššie ceny palív, dotácie na železnice a rekordný počet nových elektrických vozidiel“. Uvádza, že Nemecko nedávno „zablokovalo plán Európskej únie na postupné vyradenie spaľovacích motorov do roku 2035“.
V inom článku agentúry Reuters sa uvádza, že emisie skleníkových plynov v Holandsku klesli o 9 % na 32 % pod úroveň z roku 1990, „keďže energetická kríza znížila využívanie zemného plynu v priemysle a budovách, uviedol v stredu holandský národný štatistický úrad“.

Markus Wacket a Vera Eckert, Reuters, „Carbon Brief“

Podľa novej štúdie skleníkové plyny vznikajúce v dôsledku zhnitých a inak vyhodených potravín predstavujú približne polovicu všetkých emisií globálneho potravinového systému. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa každý rok stratí alebo premrhá približne jedna tretina (pdf) všetkých vyprodukovaných potravín. Jedným z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je do roku 2030 znížiť celosvetové plytvanie potravinami na polovicu a znížiť straty potravín pri výrobe a dodávkach. V štúdii sa hodnotia emisie potravinových strát a plytvania v každom článku dodávateľského reťazca – od momentu, keď sa potraviny zozbierajú, až po moment, keď skončia na skládke alebo v komposte. Zistilo sa v nej, že v roku 2017 spôsobilo celosvetové plytvanie potravinami 9,3 mld. ton emisií ekvivalentu CO2 (GtCO2e), čo je približne toľko, ako celkové kombinované emisie USA a EÚ v tom istom roku. Popri emisiách uhlíka k tomu dochádza v čase, keď podľa OSN v roku 2021 postihol hlad viac ako 800 miliónov ľudí. V novej štúdii uverejnenej v časopise Nature Food sa skúma aj niekoľko spôsobov, ako možno znížiť emisie z potravinového odpadu, napríklad znížiť spotrebu mäsa o polovicu a kompostovať namiesto likvidácie odpadu prostredníctvom skládok.

Odkiaľ pochádza potravinový odpad

Globálny potravinový systém produkuje približne tretinu celkových ročných emisií skleníkových plynov. V novej štúdii sa uvádza, že potravinový odpad spôsobuje približne polovicu týchto emisií. Lokalita, sociálno-ekonomické rozdiely a ďalšie faktory zohrávajú úlohu v úrovni emisií potravinového odpadu na celom svete. Napríklad rozvinuté krajiny majú vo všeobecnosti pokročilejšie a environmentálne priaznivejšie technológie – čo môže viesť k nižším emisiám z odpadového hospodárstva, uvádza sa v štúdii.

„Carbon Brief“

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá v stredu (8. marca) vystúpila na slávnostnom otvorení, je otvorenie dôležitým momentom pre ekologickú transformáciu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Projekt Greensand je prvým podnikom, ktorý sa zaoberá cezhraničným zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS), a to prostredníctvom prepravy CO2 z Belgicka a jeho vstrekovania do vyčerpaného ropného poľa pod dánskym Severným morom.

Cieľom projektu, ktorého prvé vstrekovanie sa uskutoční v stredu, je do roku 2030 bezpečne a trvalo uložiť až osem miliónov ton CO2 ročne, čo zodpovedá 40 % cieľa Dánska znížiť emisie a viac ako 10 % ročných emisií krajiny.

„O tom je konkurencieschopná udržateľnosť Európy,“ povedala von der Leyenová vo videopríhovore na úvodnom podujatí v Dánsku.

„Ukazujete, že sa to dá – že môžeme rozvíjať náš priemysel prostredníctvom inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň odstraňovať emisie uhlíka z atmosféry vďaka vynaliezavosti a spolupráci,“ dodala.

Projekt predstavuje prelom v zachytávaní uhlíka, keď sa CO2 z jednej krajiny odoberá a vstrekuje do inej, povedal Brian Gilvary zo spoločnosti INEOS energy, jednej z 23 organizácií, ktoré projekt Greensand realizujú spolu s ďalšími podnikmi, akademickou obcou, vládami a začínajúcimi podnikmi.

Podľa Gilvaryho bude prechod na energetiku vyžadovať zachytávanie a ukladanie uhlíka „ako základný kameň“ na dosiahnutie svetových klimatických cieľov. „Je nemožné, aby sa priemysel alebo planéta dostali [k čistej nule do roku 2050] bez zachytávania uhlíka. Takže je to absolútne neoddeliteľná súčasť toho, čo budeme robiť v budúcnosti,“ povedal.

Táto udalosť je významná pre európske ciele v oblasti dekarbonizácie, uviedla mimovládna organizácia Clean Air Task Force, ktorá sa s agentúrou EURACTIV rozprávala na inauguračnom podujatí v Dánsku.

„Toto slávnostné otvorenie potvrdzuje rýchly pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri presadzovaní projektov zachytávania a ukladania uhlíka, a bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prezentácii výhod koordinovaného úsilia o riešenie priemyselnej dekarbonizácie v Európe,“ uviedla Alessia Virone, riaditeľka pre záležitosti EÚ v organizácii Clean Air Task Force.

Rastúci záujem o CCS
Európa sa čoraz viac zameriava na technológie zachytávania a ukladania uhlíka ako na spôsob, ako do roku 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie. To znamená, že všetky emisie vypustené do atmosféry budú musieť byť kompenzované ekvivalentným odstránením.

„Vedecké poznatky sú jasné. Priemyselné odstraňovanie uhlíka je nevyhnutnou súčasťou nášho súboru klimatických nástrojov,“ povedala von der Leyenová, ktorá projekt Greensand označila za „významný krok smerom k európskej uhlíkovej neutralite“.

Podľa odhadov Európskej komisie bude musieť EÚ do roku 2050 každoročne uložiť najmenej 300 miliónov ton CO2, aby dosiahla svoj cieľ nulovej čistej klímy.

„Priatelia, bez ukladania CO2 nemáme šancu splniť globálne klimatické ciele,“ povedal Lars Aagaard, dánsky minister pre klímu, energetiku a verejné služby, ktorý vystúpil na konferencii.

Na úrovni EÚ sa po niekoľkoročnej prestávke, ktorá nasledovala po prvej sérii neúspešných projektov, opäť začali poskytovať finančné prostriedky na projekty CCS. V rámci Inovačného fondu EÚ už bolo 24 priemyselným projektom dekarbonizácie pridelených 2,8 miliardy EUR.

Projekty zachytávania uhlíka sa pravdepodobne dočkajú väčšej podpory aj v rámci pripravovaného zákona Európskej komisie o čistom nulovom priemysle, ktorý má byť prijatý 14. marca. V uniknutom návrhu zákona, ktorý videl EURACTIV, sa projekty CCS uvádzajú na zozname „strategických technológií“, ktoré môžu požiadať o osobitný štatút, aby získali rýchlejšie povolenie a ľahší prístup k financiám.

„Začali sme misiu, ktorej cieľom je zabezpečiť priemyselnú výhodu Európy, vytvoriť dobré a zmysluplné pracovné miesta a napraviť našu planétu. Odstraňovanie uhlíka je súčasťou tejto misie,“ povedala v stredu von der Leyenová.

Európska komisia plánuje ešte tento rok zverejniť aj stratégiu zachytávania, využívania a ukladania uhlíka.

Nebezpečný zámer výstavby spaľovne odpadov v Šali sa môže stať realitou. Ministerstvo životného prostredia napriek našim odborným námietkám vydalo súhlasné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Miestnym občanom, ktorí bránia svoje právo na zdravé životné prostredie pomáham už niekoľko rokov – od začiatku procesu. Vypracovali sme s tímom odborné argumenty a podklady. Naše námietky však ministerstvo zmietlo zo stola.

Deväťdesiate roky sú späť
Praktiky, ktoré pri procese pozorujem mi pripomínajú neslávne známe deväťdesiate roky. Veď posúďte sami. Obracajú sa na mňa nešťastní občania a občianky, ktorým investor rozposiela listy a hrozí pokutami do 20 miliónov eur. Napriek tomu, že televízia Močenok zverejnila mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva, sa investor vyhráža miestnym obyvateľom pokutou za zverejnenie rokovania na sociálnej sieti. Podobné praktiky zažívajú miestni obyvatelia, ktorí si dovolili vyjadriť kritický názor na výstavbu predimenzovanej spaľovne odpadov v Šali už roky.

Ministerstvo ignoruje odborníkov
Ministerstvo životného prostredia pod vedením ministra Budaja systematicky ignorovalo všetky dáta, vedecké štúdie a skúsenosti z praxe, ktoré sa im nehodili k vydaniu súhlasného stanoviska. Navrhovaná spaľovňa odpadov nemá vyriešené problémy s toxickými látkami, produkovala by veľké množstvo emisií skleníkových plynov a potláčala by rozvoj opätovného používania, triedeného zberu a recyklácie. Práve za toto bojujem na pôde Európskeho parlamentu.

Prečo je spaľovňa zlým riešením?
Pokiaľ sa sa odpad spáli, tak nezmizne. A nezmizne ani potreba skládok. Po spálení ostáva škvara a toxický popolček, ktorý sa aj tak musí skládkovať. Popolček obsahuje perzistentné organické polutanty a ťažké kovy tiež predstavujú závažné riziká pre zdravie nás všetkých.

Naďalej budem podporovať miestnych obyvateľov a obyvateľky proti tomuto nezmyselnému zámeru. Každý človek, ktorý si váži prírodu, životné prostredie a zdravie by sa mal postaviť proti tejto výstavbe. Verím, že minister Ján Budaj vyhovie nášmu odvolaniu, a zmení záverečné stanovisko na nesúhlasné alebo vráti vec na nové prejednanie.
Samozrejme podporou komunity v okolí plánovanej spaľovne to nekončí. Úplným základom je znižovanie množstva odpadu, či jeho recyklácia. Práve v týchto mesiacoch pracujem v Európskom parlamente na návrohoch zákonov, ktoré majú dosiahnuť práve toto. Menej zbytočného, najmä plastového odpadu. Viac opätovného použitia a recyklácie. Viac recyklovaných materiálov vo výrobkoch. Samozrejme takéto opatrenia ponúkneme aj v našom volebnom programe.
Pokiaľ by ste mali záujem pomôcť nám v boji proti nezmyselnej spaľovni v Šali dajte o tom vedieť známim a priateľom.

Podľa nových údajov uvedených na titulnej strane Guardianu bolo v roku 2022  zistených viac ako 1000 „udalostí super-emisií metánu“ spôsobených ľudskou činnosťou. Noviny poznamenávajú, že väčšina udalostí pochádzala z ropných a plynových polí. Pokračuje: „Lokality superemisií metánu boli zistené analýzou satelitných údajov, pričom USA, Rusko a Turkménsko sú zodpovedné za najväčší počet zariadení na fosílne palivá. Najväčšou udalosťou bol únik 427 ton za hodinu v auguste v blízkosti pobrežia Kaspického mora Turkménska a hlavného plynovodu. Tento jediný únik sa rovnal rýchlosti emisií zo 67 miliónov automobilov alebo hodinovým národným emisiám Francúzska.“ Medzitým samostatné údaje odhaľujú 55 „metánových bômb“ – definovaných ako „polia, kde by samotný únik z úplného využitia zdrojov viedol k emisiám rovnajúcim sa najmenej miliarde ton CO2“ – uvádza sa v dokumente. Hovorí, že viac ako polovica týchto polí je už vo výrobe – vrátane troch najväčších, ktoré sú všetky v Severnej Amerike. Dodáva: „Podľa nedávneho odhadu globálneho uhlíkového rozpočtu sú emisie metánových bômb tiež výrazne vyššie ako emisný limit 380 miliárd ton CO2 zo všetkých zdrojov potrebných na udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 °C.“ Tieto súbory údajov ukazujú, že riešenie únikov z lokalít s fosílnymi palivami je najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako znížiť emisie metánu, uvádza sa v dokumente. Noviny samostatne informujú o vplyve „klimatickej katastrofy v Pensylvánii“ – jednej z udalostí so superemitormi v hlavnom vyšetrovaní – na miestnu komunitu.

Núdzová situácia v oblasti emisií