Švédsky parlament sa tento týždeň formálne vzdal svojho cieľa dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov do roku 2045 iba s využitím obnoviteľnej energie. Krajina sa teraz snaží postaviť ďalšie jadrové reaktory. Táto voľba podľa pozorovateľov nepriamo akceptuje zlú kvalitu nespoľahlivej veternej a slnečnej energie. Dokazuje to všeobecnú stratu viery v severské krajiny, ktoré boli priekopníkmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Odhaľuje tiež, že plány západných krajín dosiahnuť čistú nulu sú neudržateľné. (HALED ABOU ZAHR, ARABNEWS)

S uvedomením si klímy a snahou o čisté nulové emisie, ktoré sú teraz pevne zakotvené ako aspekt ESG, teraz právnické firmy prechádzajú rovnakou kontrolou, ktorej čelia ich nadnárodní klienti. Pre väčšinu právnických firiem, ak nie pre všetky, je teraz postoj ku klimatickým zmenám hygienickým faktorom. Vo všetkých sektoroch je adaptácia podnikov a obchodných modelov tak, aby prosperovali v „nulovej“ ekonomike (a prežili prechod do nej), kritickou komerčnou nevyhnutnosťou. Je to tiež, najmä v prechodnom období, v ktorom sa práve nachádzame, komunikačný imperatív. Riziko reputácie je veľké. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že právny sektor sa v tejto otázke z hľadiska dobrého mena nemá čoho báť.

Budúci týždeň počas plenárneho zasadania bude Európsky parlament hlasovať o uznesení, kde žiada od EÚ, aby sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu. Ide o súčasť úsilia na splnenie cieľov Parížskej klimatickej dohody. Hlasovanie sa koná v čase pred decembrovou klimatickou konferenciou OSN COP25 v Madride. Cieľom Parížskej dohody je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 stupňov Celzia a pokračovať v úsilí na to, aby sme ho obmedzili na 1,5°C. Inak sa nevyhneme  katastrofickým scenárom, ktoré so sebou prinesú zmeny podnebia. Dohodu podpísalo dokopy 194 krajín. Medzi jej signatármi sú aj členské štáty EÚ i Únia ako celok. Tie sa navzájom koordinujú a stanovili si spoločné ciele na redukciu emisií.