Aby sa predišlo najhorším dôsledkom zmeny klímy, svet musí do roku 2050 vyvážiť emisie uhlíka zásobami uhlíka. Ale aj keď dosiahneme cieľ, veľa závisí od toho, koľko medzitým vypustíme. Pred desiatimi rokmi bol výraz „čistá nula“ tajomným žargónom. Dnes je to kľúčový cieľ boja proti klimatickým zmenám a známy bod diskusie na celom svete.

Koncept je jednoduchý. Slovami Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) : „Čisté nulové emisie oxidu uhličitého (CO ₂ ) sa dosiahnu vtedy, keď sa antropogénne emisie CO2 globálne vyvážia antropogénnym odstraňovaním CO ₂ počas určitého obdobia. (James Dinneen, viac na newscientist.com)

Naliehavosť a rozsah klimatickej krízy v kombinácii s potrebou rýchlej a účinnej globálnej reakcie postavili zníženie emisií skleníkových plynov na nulovú hodnotu pevne na popredné miesto v programe vlád, podnikov a spoločností. Existuje všeobecná zhoda, že na dosiahnutie čistých nulových cieľov a splnenie širších záväzkov v oblasti klímy a udržateľnosti sú potrebné rozsiahle, globálne koordinované opatrenia.

Úplná zložitosť a rozsah budúcej výzvy spolu s obrovským počtom zainteresovaných strán však v súčasnosti znamenajú, že neexistuje konsenzus o tom, ako sa tam najlepšie dostať. Ako neoddeliteľná súčasť globálnej infraštruktúry kvality bude akreditácia nápomocná pri podpore prijímania jasnejších, robustnejších, spravodlivých a efektívnych prechodových ciest s nulovou čistotou na celom svete. (Maria Varbeva-Daley, viac na environmentjournal.online)

Komisia plánuje cestu k dosiahnutiu cieľa, ktorým je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu Európskej únie . Odporúča 90 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, čo je v súlade s najnovšími vedeckými odporúčaniami a záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody.

Na dosiahnutie cieľa zníženia o 90 % do roku 2040 budú potrebné tieto opatrenia:

• plne implementovať existujúce zákony EÚ na zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030
• dekarbonizovať priemysel spoliehaním sa na existujúce silné stránky, ako je veterná energia, vodná energia a elektrolyzéry. Na zintenzívnenie tejto činnosti Komisia predložila nové opatrenia na riadenie emisií uhlíka v priemysle v EÚ, v rámci ktorých sa budú investovať do technológií, ktoré dokážu zachytávať a ukladať uhlík a opätovne ho využívať.
• zvýšiť domácu výrobu v rastúcich sektoroch, ako sú batérie, elektrické vozidlá, tepelné čerpadlá, solárne články a iné
• zachovať spravodlivosť, solidaritu a sociálne politiky v jadre prechodu a pomáhať zraniteľným občanom, regiónom, podnikom a pracovníkom prostredníctvom nástrojov, ako sú Sociálny klimatický fond a Fond spravodlivej transformácie
• viesť otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými, vrátane poľnohospodárov, podnikov, sociálnych partnerov a občanov

(Viac na commission.europa.eu)

Dopyt miest po energii, zdrojoch a pôde bude v nadchádzajúcich desaťročiach celosvetovo rásť, keďže mestská populácia sa naďalej rýchlo rozrastá, a predsa len zlomok svetových miest má vypracované ciele a stratégie na prechod k čistým nulovým emisiám.

To je rázne varovanie uvedené v hlavnej novej správe, ktorú vypracovala Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) pre G7, ktorá tvrdí, že zníženie emisií v mestách je „nevyhnutné“, aby svet splnil svoje ciele v oblasti energetiky a klímy. Dodáva, že digitálne riešenia, ktoré dokážu riadiť vzorce spotreby energie a optimalizovať mestskú infraštruktúru, môžu zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií z miest. (Michael Holder, viac na businessgreen.com)

Green City Times vytvorilo príručku o politikách a strategických opatreniach na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sa musia implementovať, aby sa celosvetovo dosiahli čisté nulové emisie skleníkových plynov (GHG). Aby bolo možné efektívne konať v oblasti klímy, všetky národy, štáty a krajiny na celom svete musia dosiahnuť klimatické ciele, ktoré stanovil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC).

Ciele na zníženie emisií skleníkových plynov boli prvýkrát načrtnuté v Parížskej klimatickej dohode. Ciele znižovania emisií skleníkových plynov sa odvtedy stali ambicióznejšími, takže teraz zahŕňajú ciele nulovej čistoty a uhlíkovej neutrality. (Viac na greencitytimes.com)

Nedávno prijatá revízia  smernice o energetickej hospodárnosti budov  podporuje širšiu snahu EÚ dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a zároveň zlepšiť kvalitu života ľudí, znížiť účty domácností a podnikov za energiu, posilniť stavebný ekosystém a prispieť k energetickej nezávislosti Európy. v súlade s plánom REPowerEU . Smernica sa osobitne zameriava na budovy a domácnosti s najhoršou výkonnosťou, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a ohrozené cenami energie. (Viac na energy.ec.europa.eu)

Keďže svet zápasí s bojom proti klimatickým zmenám, vedci sa zhodujú, že ochrana toho, čo zostalo z rozsiahlych dažďových pralesov na Zemi, je kľúčovou prioritou. Keď sa stratia lesy, z atmosféry sa môže absorbovať menej uhlíka. A keď sa spália stromy, aby sa pôda vyčistila pre poľnohospodárstvo, uvoľňovanie obrovského množstva CO2 ďalej urýchľuje globálne otepľovanie.

Význam lesov pri „kompenzácii“ emisií skleníkových plynov je už dlho uznávaný. Mnoho vlastníkov lesných pozemkov, vrátane rastúceho počtu národných vlád, ponúka uhlíkové kredity ako náhradu za ochranu lesov a predchádzanie emisiám. (News Desk., viac na thenews.com)

Výskumníci úspešne premenili CO ₂  na metanol žiarením slnečného svetla na jednotlivé atómy medi nanesené na svetlom aktivovanom materiáli, čo je objav, ktorý dláždi cestu k vytvoreniu nových zelených palív.

Medzinárodný tím výskumníkov z University of Nottingham’s School of Chemistry, University of Birmingham, University of Queensland a University of Ulm navrhol materiál vyrobený z medi ukotvenej na nanokryštalickom uhlíkovom nitride. Atómy medi sú vnorené do nanokryštalickej štruktúry, ktorá umožňuje elektrónom prechádzať z nitridu uhlíka na CO ₂ , čo je nevyhnutný krok pri výrobe metanolu z CO ₂  pod vplyvom slnečného žiarenia. Výskum bol publikovaný v  časopise Sustainable Energy & Fuels  Journal of the  Royal Society of Chemistry. (UNIVERSITY OF NOTTINGHAM, viac na eurekalert.org)

Vo februári 2024 Európska komisia predložila svoje hodnotenie klimatického cieľa EÚ do roku 2040.  Komisia odporučila znížiť čisté emisie skleníkových plynov EÚ o 90 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990. Cieľ v oblasti klímy do roku 2040 opätovne potvrdí odhodlanie EÚ bojovať proti zmene klímy a bude formovať našu cestu po roku 2030, aby sa zabezpečilo, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050. Cieľ klimatickej neutrality je jadrom európskej  zelenej dohody a je právne záväzným cieľom stanoveným v  európskom klimatickom práve.

Cieľ EÚ v  oblasti klímy do roku 2030 je zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Klimatický cieľ do roku 2040 je naším ďalším medzikrokom na ceste ku klimatickej neutralite. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Značka misie EÚ bola dnes udelená 23 mestám, ktoré sú súčasťou misie EÚ zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá, ktorá je jednou z misií EÚ v rámci programu Horizont Európa. Značka uznáva plány miest dosiahnuť klimatickú neutralitu už do roku 2030 a jej cieľom je uľahčiť prístup k verejnému a súkromnému financovaniu na dosiahnutie tohto cieľa. Prvých desať miest získalo značku v októbri 2023.

Značku misie EÚ udelila Iliana Ivanova, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež, počas slávnostného ceremoniálu s primátormi a zástupcami miest na Dňoch výskumu a inovácií EÚ, ktoré je najväčším fórom v Európe na diskusiu o budúcnosti vedy a inovácií a na spoločné vytváranie riešení s občanmi a zainteresovanými stranami.

Značku získalo 23 miest: Ioannina, Kalamata, Kozani, Thessaloniki (Grécko), Heidelberg (Nemecko), Leuven (Belgicko), Espoo, Lahti, Lappeenranta, Tampere, Turku (Fínsko), Barcelona, Sevilla (Španielsko), Pecs (Maďarsko), Malmö (Švédsko), Guimaraes, Lisabon (Portugalsko), Florencia, Parma (Taliansko), Marseille, Lyon (Francúzsko), Limassol (Cyprus) a Izmir (Türkiye). (Viac na ec.europa.eu)

Vzhľadom na naliehavosť tejto záležitosti viac subjektov sľubuje svoje čisté nulové ciele. (viac…)

Hoci je predstava klimaticky neutrálnej spoločnosti skutočne ambiciózna, stále existuje niekoľko prekážok, ktoré bude potrebné prekonať. Tu je niekoľko relevantných príkladov:

• Náklady na implementáciu klimaticky neutrálnych politík.
• Oceniť nové technológie, ako sú napájacie zdroje DMFC , ako alternatívy k tradičným metódam.
• Politické kamene úrazu a legislatívne ťahanice spojené s klimatickou neutralitou.
• Vzdelávanie priemerného spotrebiteľa o výhodách klimatickej neutrálnosti.

Rovnako existujú určité časti sveta, ktoré môžu váhať s prijatím klimaticky neutrálneho zmýšľania len kvôli samotnej logistike. To je dôvod, prečo rozvinuté krajiny musia byť ochotné poskytnúť pomoc, keď je to potrebné.  Napriek tomu niektoré vlády budú s väčšou pravdepodobnosťou poskytovať klimaticky neutrálne služby ako iné.

Poslaním 51toCarbonZero je umožniť veľkým korporáciám rýchlejšie a (viac…)

Píše sa rok 2040 a zelená revolúcia v Európskej únii je na 90 percent dokončená.  Klimatická neutralita je na dosah, keďže bloku sa podarilo znížiť svoje spoločné emisie skleníkových plynov na desatinu úrovne z roku 1990, čo je v súlade s cieľom navrhnutým pred 16 rokmi. 

Výsledkom je transformovaný kontinent – ​​bez ohľadu na to, ako veľmi sa poprední politici EÚ, unavení z regulácií a bojazliví pred voľbami, snažili v roku 2024 bagatelizovať dôsledky. Dostať sa sem nebolo ľahké: vládne koalície sa rozbili, firmy zavreli a farmári ešte viac obliehali Brusel než raz. (ZIA WEISE
a GIOVANNA COI, viac na www.politico.eu)

Rada a Európsky parlament dnes dospeli k predbežnej dohode o nariadení, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby produktov s nulovou čistou technológiou, známejšieho ako „zákon s nulovou sieťou priemyslu“ (NZIA). Cieľom nariadenia je podporiť priemyselné nasadenie technológií s nulovou sieťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy, s využitím sily jednotného trhu na posilnenie vedúceho postavenia Európy v oblasti priemyselných ekologických technológií.

„Zákon o priemyselnom odvetví s nulovou sieťou“ stanovuje cieľ, aby Európa do roku 2030 vyprodukovala 40 % svojich ročných potrieb na nasadenie v technológiách s nulovou sieťou na základe národných energetických a klimatických  plánov (NECP) a aby zachytila ​​15 % globálnej trhovej hodnoty. pre tieto technológie.

Počas rokovaní poslanci EP zabezpečili prístup založený na jednotnom zozname technológií, ktoré sa majú podporovať, okrem iného vrátane všetkých obnoviteľných technológií, jadrovej energie, priemyselnej dekarbonizácie, rozvodných sietí, technológií skladovania energie a biotechnológií. Zákon zjednoduší povoľovací proces a stanoví maximálne lehoty schvaľovania projektov v závislosti od ich rozsahu a výstupu.

Dohoda stanovuje vytvorenie iniciatív „Net-Zero Acceleration Valleys“, čím sa urýchli proces udeľovania povolení delegovaním častí zberu dôkazov o hodnotení životného prostredia na členské štáty. (Viac na europarl.europa.eu)

V dnešnom rýchlo sa rozvíjajúcom obchodnom prostredí spoločnosti čelia skľučujúcej výzve – súčasne sledujú udržateľnosť a efektivitu a zároveň sa snažia splniť ciele Net Zero. Je to zložitá skladačka a mnohé organizácie sa snažia ju poskladať.

Tento boj nie je bez následkov. Neschopnosť riešiť výzvy v oblasti udržateľnosti a efektívnosti môže viesť k premeškaným príležitostiam, zvýšeným nákladom a rastúcemu prepojeniu medzi spoločnosťami a ich environmentálne uvedomelými zainteresovanými stranami. Stávky nikdy neboli vyššie.

Net Zero Standards ponúkajú jasnú cestu vpred. Tieto štandardy poskytujú usmernenie a slúžia ako kompas pre podniky, ktoré sa pohybujú v prostredí udržateľnosti a efektívnosti.  (Viac na 51tocarbonzero.com )