Uhlíkovo neutrálna aktivita je taká, ktorá má nulovú uhlíkovú stopu.

Uhlíková „stopa“ je spôsob, ako opísať, aké množstvo skleníkových plynov sa pridalo do atmosféry v dôsledku nejakej činnosti, merané ako ekvivalentné množstvo oxidu uhličitého (CO ₂ e). Napríklad uhlíková stopa niekoho, kto jazdí do práce autom na benzín, bude väčšia ako u niekoho, kto používa autobus na prejdenie rovnakej vzdialenosti, pretože vodič auta je zodpovedný za viac emisií CO ₂ e ako ten, kto autobusom dochádza.

Uhlíkovo neutrálna aktivita je taká, ktorá má nulovú uhlíkovú stopu. Niektoré činnosti, ktoré produkujú veľa skleníkových plynov, sú niekedy spojené s inými činnosťami, ktoré znižujú úroveň skleníkových plynov v atmosfére, ako je napríklad premena pôdy na pestovanie stromov. Toto je známe ako kompenzácia uhlíka a je to jeden zo spôsobov, ako možno činnosti alebo produkty prezentovať ako „uhlíkovo neutrálne“.

V niektorých prípadoch uhlíková stopa činnosti zahŕňa všetky emisie vyprodukované počas jej životného cyklu. Toto je známe ako analýza životného cyklu.  (Co2AI)

Od majstrovstiev Európy vo futbale UEFA cez Wimbledon a parížske olympijské hry prebieha vzrušujúce športové leto. MD Sylvain Fillipi z Envision Racing skúma, ako môžu športové tímy využiť pozornosť na presadzovanie environmentálnej udržateľnosti. Žiaľ, je nepravdepodobné, že klimatická kríza bude súčasťou bežných rozhovorov o niektorom zo športových zápasov tohto leta. A predsa, na horiacej planéte, nemali by všetky veľké športové podujatia, tímy a hviezdy využívať svoj profil na to, aby podnietili verejnú akciu na riešenie mimoriadnej situácie, ktorá ohrozuje ich samotnú existenciu? (Viac na edie.net)

Sekvestrácia uhlíka je kľúčovou zložkou mnohých environmentálnych cieľov. Rastliny nesekvestrujú uhlík tak dlho, ako sa pôvodne predpokladalo, ako to môže ovplyvniť naše stratégie na dosiahnutie čistých nulových cieľov? Veľká časť našich stratégií sekvestrácie uhlíka sa spoliehala na príjem vegetáciou , avšak nedávna štúdia ukázala, že uhlík sa v rastlinách neukladá tak dlho, ako sme si predtým mysleli . Zdôrazňuje to dôležitosť zvažovania rozmanitej škály sekvestračných stratégií a úsilia o zníženie emisií v prvom rade s cieľom prispieť k čistým nulovým cieľom . (Mazz Cummings, viac na yourweather.co.uk)

V roku 2019 vedúci predstavitelia EÚ schválili cieľ dosiahnuť klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050. Stalo sa tak v nadväznosti na záväzky, ktoré EÚ a jej členské štáty prijali pri podpise Parížskej dohody v roku 2015.

Čo znamená klimatická neutralita a ako EÚ dosiahne tento cieľ pri podpore blahobytu svojich občanov? Tu je päť faktov, ktoré potrebujete vedieť o ambíciách EÚ v oblasti klímy.  Keď hovoríme o boji proti zmene klímy, vždy hovoríme o znižovaní emisií skleníkových plynov. Ale nie je to len o tom. 

Stať sa „klimaticky neutrálnym“ znamená čo najviac znížiť emisie skleníkových plynov, ale tiež to znamená kompenzovať akékoľvek zostávajúce emisie. Takto možno dosiahnuť bilanciu čistých nulových emisií. Bilancia čistých nulových emisií sa dosiahne, keď sa množstvo skleníkových plynov uvoľnených do atmosféry neutralizuje. Dá sa to dosiahnuť sekvestráciou uhlíka, tj odstránením uhlíka z atmosféry, alebo prostredníctvom kompenzačných opatrení, ktoré zvyčajne zahŕňajú podporu projektov zameraných na klímu.  (Viac na consilium.europa.eu)

Klimatické zmeny sa zintenzívňujú a ich reálne náklady sa zrýchľujú. Historicky vysoké zrýchlenie narušenia klímy v roku 2023 znamenalo, že globálne otepľovanie po prvý raz dosiahlo 1,48 °C nad predindustriálnym obdobím a teploty oceánov a úbytok ľadu v Antarktíde výrazne prekonali rekordy . Je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že dosiahnutie stabilnej klímy a ochrana planéty, na ktorej sa dá žiť pre súčasné a budúce generácie, znamená prudké a rýchle zníženie globálnych emisií skleníkových plynov ( GHG ) a prípravu na budúce dôsledky zmeny klímy ( 1 ) . Táto cesta môže a musí ísť ruka v ruke s formovaním prosperujúcej a spravodlivej spoločnosti a priemyslu a poľnohospodárstva EÚ , ktoré sú agilné a silné v globálne konkurencieschopnom a čoraz udržateľnejšom hospodárstve , ktoré prináša výhody pre všetkých ľudí a v súlade s 20 zásadami. Európskeho piliera sociálnych práv a jeho akčného plánu.  

Výsledok COP28 v Dubaji a prvé globálne zhodnotenie opatrení v oblasti klímy ukazujú, že aj zvyšok sveta rýchlo prechádza na túto cestu. EÚ, ktorá do roku 2050 začlenila klimatickú neutralitu do zákona, vedie v boji proti zmene klímy a zostane v tomto smere.

Vízia Európy na konci budúceho desaťročia je komplexná: mala by zostať hlavnou destináciou pre investičné príležitosti, ktoré prinesú stabilné kvalitné pracovné miesta pre budúcnosť so silným priemyselným ekosystémom. Európa by mala viesť v rozvoji budúcich trhov s čistými technológiami, kde sa všetky veľké krajiny a podniky snažia využiť trhové príležitosti. Ak sa stanete kontinentom s čistou, nízkouhlíkovou, cenovo dostupnou energiou a udržateľnými potravinami a materiálmi, bude odolný voči budúcim krízam, aké sú v súčasnosti spôsobené prerušením dodávok fosílnych palív. Tým, že Európa zostane globálnym lídrom a dôveryhodným partnerom v boji proti zmene klímy, súčasne posilní svoju otvorenú strategickú autonómiu a diverzifikuje svoje udržateľné globálne hodnotové reťazce, aby bola pánom svojho osudu v nestálom svete. (Viac na eur-lex.europa.eu)

Dňa 27. mája bol prijatý zákon s názvom Net-Zero Industry Act (NZIA), ktorý je súčasťou priemyselného plánu Green Deal. Tento zákon má za cieľ zvýšiť výrobnú kapacitu EÚ pre technológie potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. Ide o technológie ako solárne panely, veterné turbíny, tepelné čerpadlá, batérie, elektrolyzéry a jadrové technológie, vrátane kľúčových komponentov, ako sú fotovoltaické články a lopatky na veterných turbínach.

NZIA si kladie za cieľ, aby EÚ do roku 2030 pokrývala aspoň 40 % svojich ročných potrieb v oblasti zavádzania strategických technológií s nulovou uhlíkovou stopou. Táto cieľová hodnota má zabezpečiť predvídateľnosť, istotu a dlhodobé signály pre výrobcov a investorov, čo umožní sledovať postup dosahovania cieľov. Zákon tiež stanovuje cieľ dosiahnuť ročnú kapacitu vstrekovania 50 miliónov ton CO2 do geologických úložísk v EÚ do roku 2030, čím sa podporí zachytávanie a ukladanie uhlíka a zvýši dostupnosť úložísk CO2 v Európe.

Nová legislatíva zlepšuje podmienky na investície do technológií s nulovou uhlíkovou stopou tým, že zjednodušuje a zrýchľuje povoľovacie procesy, znižuje administratívnu záťaž a uľahčuje prístup na trhy. Verejné orgány budú musieť pri projektoch čistých technológií a aukciách na zavádzanie obnoviteľnej energie brať do úvahy kritériá, ako sú udržateľnosť a odolnosť.

Zákon zahŕňa aj opatrenia na podporu vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií prostredníctvom zriadenia Net-Zero Industry Academies. Na testovanie inovatívnych technológií s nulovou uhlíkovou stopou budú vytvorené regulačné sandboxy, ktoré umožnia flexibilné regulačné podmienky. Platforma Net-Zero Europe bude slúžiť ako centrálne koordinačné centrum, kde môžu Komisia a krajiny EÚ diskutovať, vymieňať si informácie a získavať podnety od zainteresovaných strán. (Viac na ec.europa.eu)

Uhlíková neutralita, pojem, ktorý sa čoraz viac stáva stredobodom diskusií o zmene klímy a udržateľnosti, označuje stav, v ktorom je množstvo vypúšťaného uhlíka vyvážené (viac…)

Regióny a mestá EÚ naliehajú na Európsku úniu, aby uskutočňovala ambiciózne politiky Zelenej dohody s cieľom dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, vytvoriť prosperujúce ekonomiky a zabezpečiť blahobyt v rámci planetárnych hraníc bez toho, aby nikoho a akékoľvek miesto zaostávalo. Správu Regióny a mestá formujú Európsku zelenú dohodu 2.0 , ktorá načrtáva 29 kľúčových odporúčaní pre ďalší legislatívny mandát EÚ, predstavil Európsky výbor regiónov (VR) 29. mája za prítomnosti výkonného podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. (Viac na cor.europa.eu)

Minulý mesiac lídri G7 deklarovali svoj záväzok dosiahnuť nulové čisté emisie najneskôr do roku 2050. Bližšie k domovu albánska vláda nedávno zaviedla legislatívu na zriadenie úradu pre čistú nulovú ekonomiku , pričom sľúbila, že bude katalyzovať investície do technológií čistej energie v snahe dosiahnuť čistú nulu. Záväzky dosiahnuť v nadchádzajúcich desaťročiach čisté nulové emisie sa množili od klimatického summitu Organizácie Spojených národov v roku 2021 v Glasgowe , keď vlády deklarovali svoje záväzky splniť cieľ Parížskej dohody udržať globálne otepľovanie pod 1,5 °C. Ale čo presne je „netto zero“ a odkiaľ tento koncept pochádza? (viac na co2news.sk)

Aby sa predišlo najhorším dôsledkom zmeny klímy, svet musí do roku 2050 vyvážiť emisie uhlíka zásobami uhlíka. Ale aj keď dosiahneme cieľ, veľa závisí od toho, koľko medzitým vypustíme. Pred desiatimi rokmi bol výraz „čistá nula“ tajomným žargónom. Dnes je to kľúčový cieľ boja proti klimatickým zmenám a známy bod diskusie na celom svete.

Koncept je jednoduchý. Slovami Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) : „Čisté nulové emisie oxidu uhličitého (CO ₂ ) sa dosiahnu vtedy, keď sa antropogénne emisie CO2 globálne vyvážia antropogénnym odstraňovaním CO ₂ počas určitého obdobia. (James Dinneen, viac na newscientist.com)

Naliehavosť a rozsah klimatickej krízy v kombinácii s potrebou rýchlej a účinnej globálnej reakcie postavili zníženie emisií skleníkových plynov na nulovú hodnotu pevne na popredné miesto v programe vlád, podnikov a spoločností. Existuje všeobecná zhoda, že na dosiahnutie čistých nulových cieľov a splnenie širších záväzkov v oblasti klímy a udržateľnosti sú potrebné rozsiahle, globálne koordinované opatrenia.

Úplná zložitosť a rozsah budúcej výzvy spolu s obrovským počtom zainteresovaných strán však v súčasnosti znamenajú, že neexistuje konsenzus o tom, ako sa tam najlepšie dostať. Ako neoddeliteľná súčasť globálnej infraštruktúry kvality bude akreditácia nápomocná pri podpore prijímania jasnejších, robustnejších, spravodlivých a efektívnych prechodových ciest s nulovou čistotou na celom svete. (Maria Varbeva-Daley, viac na environmentjournal.online)

Komisia plánuje cestu k dosiahnutiu cieľa, ktorým je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu Európskej únie . Odporúča 90 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, čo je v súlade s najnovšími vedeckými odporúčaniami a záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody.

Na dosiahnutie cieľa zníženia o 90 % do roku 2040 budú potrebné tieto opatrenia:

• plne implementovať existujúce zákony EÚ na zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030
• dekarbonizovať priemysel spoliehaním sa na existujúce silné stránky, ako je veterná energia, vodná energia a elektrolyzéry. Na zintenzívnenie tejto činnosti Komisia predložila nové opatrenia na riadenie emisií uhlíka v priemysle v EÚ, v rámci ktorých sa budú investovať do technológií, ktoré dokážu zachytávať a ukladať uhlík a opätovne ho využívať.
• zvýšiť domácu výrobu v rastúcich sektoroch, ako sú batérie, elektrické vozidlá, tepelné čerpadlá, solárne články a iné
• zachovať spravodlivosť, solidaritu a sociálne politiky v jadre prechodu a pomáhať zraniteľným občanom, regiónom, podnikom a pracovníkom prostredníctvom nástrojov, ako sú Sociálny klimatický fond a Fond spravodlivej transformácie
• viesť otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými, vrátane poľnohospodárov, podnikov, sociálnych partnerov a občanov

(Viac na commission.europa.eu)

Dopyt miest po energii, zdrojoch a pôde bude v nadchádzajúcich desaťročiach celosvetovo rásť, keďže mestská populácia sa naďalej rýchlo rozrastá, a predsa len zlomok svetových miest má vypracované ciele a stratégie na prechod k čistým nulovým emisiám.

To je rázne varovanie uvedené v hlavnej novej správe, ktorú vypracovala Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) pre G7, ktorá tvrdí, že zníženie emisií v mestách je „nevyhnutné“, aby svet splnil svoje ciele v oblasti energetiky a klímy. Dodáva, že digitálne riešenia, ktoré dokážu riadiť vzorce spotreby energie a optimalizovať mestskú infraštruktúru, môžu zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií z miest. (Michael Holder, viac na businessgreen.com)

Green City Times vytvorilo príručku o politikách a strategických opatreniach na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sa musia implementovať, aby sa celosvetovo dosiahli čisté nulové emisie skleníkových plynov (GHG). Aby bolo možné efektívne konať v oblasti klímy, všetky národy, štáty a krajiny na celom svete musia dosiahnuť klimatické ciele, ktoré stanovil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC).

Ciele na zníženie emisií skleníkových plynov boli prvýkrát načrtnuté v Parížskej klimatickej dohode. Ciele znižovania emisií skleníkových plynov sa odvtedy stali ambicióznejšími, takže teraz zahŕňajú ciele nulovej čistoty a uhlíkovej neutrality. (Viac na greencitytimes.com)

Nedávno prijatá revízia  smernice o energetickej hospodárnosti budov  podporuje širšiu snahu EÚ dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a zároveň zlepšiť kvalitu života ľudí, znížiť účty domácností a podnikov za energiu, posilniť stavebný ekosystém a prispieť k energetickej nezávislosti Európy. v súlade s plánom REPowerEU . Smernica sa osobitne zameriava na budovy a domácnosti s najhoršou výkonnosťou, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a ohrozené cenami energie. (Viac na energy.ec.europa.eu)

Keďže svet zápasí s bojom proti klimatickým zmenám, vedci sa zhodujú, že ochrana toho, čo zostalo z rozsiahlych dažďových pralesov na Zemi, je kľúčovou prioritou. Keď sa stratia lesy, z atmosféry sa môže absorbovať menej uhlíka. A keď sa spália stromy, aby sa pôda vyčistila pre poľnohospodárstvo, uvoľňovanie obrovského množstva CO2 ďalej urýchľuje globálne otepľovanie.

Význam lesov pri „kompenzácii“ emisií skleníkových plynov je už dlho uznávaný. Mnoho vlastníkov lesných pozemkov, vrátane rastúceho počtu národných vlád, ponúka uhlíkové kredity ako náhradu za ochranu lesov a predchádzanie emisiám. (News Desk., viac na thenews.com)

Výskumníci úspešne premenili CO ₂  na metanol žiarením slnečného svetla na jednotlivé atómy medi nanesené na svetlom aktivovanom materiáli, čo je objav, ktorý dláždi cestu k vytvoreniu nových zelených palív.

Medzinárodný tím výskumníkov z University of Nottingham’s School of Chemistry, University of Birmingham, University of Queensland a University of Ulm navrhol materiál vyrobený z medi ukotvenej na nanokryštalickom uhlíkovom nitride. Atómy medi sú vnorené do nanokryštalickej štruktúry, ktorá umožňuje elektrónom prechádzať z nitridu uhlíka na CO ₂ , čo je nevyhnutný krok pri výrobe metanolu z CO ₂  pod vplyvom slnečného žiarenia. Výskum bol publikovaný v  časopise Sustainable Energy & Fuels  Journal of the  Royal Society of Chemistry. (UNIVERSITY OF NOTTINGHAM, viac na eurekalert.org)

Vo februári 2024 Európska komisia predložila svoje hodnotenie klimatického cieľa EÚ do roku 2040.  Komisia odporučila znížiť čisté emisie skleníkových plynov EÚ o 90 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990. Cieľ v oblasti klímy do roku 2040 opätovne potvrdí odhodlanie EÚ bojovať proti zmene klímy a bude formovať našu cestu po roku 2030, aby sa zabezpečilo, že EÚ dosiahne klimatickú neutralitu do roku 2050. Cieľ klimatickej neutrality je jadrom európskej  zelenej dohody a je právne záväzným cieľom stanoveným v  európskom klimatickom práve.

Cieľ EÚ v  oblasti klímy do roku 2030 je zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Klimatický cieľ do roku 2040 je naším ďalším medzikrokom na ceste ku klimatickej neutralite. (Viac na climate.ec.europa.eu)