Jean-Baptiste Fressoz, významný historik v oblasti vedy, techniky a životného prostredia, nám vo svojej knihe More and More and More: An All-Consuming History of Energy odhaľuje zásadný omyl, ktorý dlhé roky formoval naše chápanie energetických premien. Namiesto tradičného príbehu o postupnom nahradzovaní jedného zdroja energie druhým – od dreva cez uhlie až po ropu a jadro – Fressoz tvrdí, že v skutočnosti ide o neustále zvyšovanie spotreby energie, kde sa nové zdroje jednoducho hromadia na starých.

Akumulácia namiesto prechodu

Podľa Fressoza sa nikdy neuskutočnila „transícia“ z jedného zdroja energie na iný. Napríklad obdobie uhlia, ktoré by malo nahradiť drevo, v skutočnosti viedlo k zvýšenej spotrebe dreva – na podporu ťažby uhlia, výstavbu železníc a ďalšie priemyselné činnosti. Podobne, prechod na ropu nepriniesol úplné zánik využívania uhlia alebo dreva, ale skôr doplnil existujúci energetický mix. Týmto spôsobom vzniká obraz, kde sa nové technológie a zdroje energie neoddeľujú od starých, ale na nich „nadstavujú“, čím sa celková spotreba energie neustále zvyšuje.

Dôsledky pre boj proti klimatickým zmenám

Fressozove argumenty majú zásadné implikácie pre naše snahy o zmiernenie klimatických zmien. Ak neexistuje jasný prechod z fosílnych palív na čisté zdroje energie, ako sa dlhodobo propaguje, potom stratégie založené len na rozvoji obnoviteľných zdrojov nebudú postačujúce. Naša spoločnosť musí čeliť faktu, že aj napriek rastu solárnej a veternej energie, celková spotreba fosílnych zdrojov môže naďalej rásť, čo komplikuje snahy o zníženie emisií.

Výzva k prehodnoteniu našich predstáv

Fressoz nás vyzýva, aby sme sa oslobodili od ilúzie energetickej prechodu, ktorá bola pôvodne propagovaná nielen environmentálnymi aktivistami, ale aj samotnými energetickými spoločnosťami. Tieto spoločnosti často využívajú koncept prechodu na „zelenú energiu“ ako zámienku na odklad radikálnych opatrení, zatiaľ čo skutočná realita je oveľa komplikovanejšia. Naša historická skúsenosť ukazuje, že namiesto čistého nahradenia jedného zdroja druhým dochádza k symbiotickému prepojeniu, kde každá nová technológia len zvyšuje celkovú spotrebu energie.

Jean-Baptiste Fressoz svojou prácou More and More and More prináša dôležitý a provokatívny pohľad na našu energetickú históriu. Jeho analýza nás núti uvedomiť si, že boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje oveľa viac než len technologický prechod – vyžaduje si aj zásadné zmeny v našom spotrebnom modeli, hospodárskej paradigme a prístupe k využívaniu prírodných zdrojov. Pre každého, kto sa zaujíma o otázky udržateľnosti, energetickej politiky a klimatických zmien, je táto kniha nevyhnutným čítaním, ktoré ponúka hlboké a často nekomfortné poznatky o tom, kam nás naša civilizácia vedie.

Jean-Baptiste Fressoz tak otvára dvere k prehodnoteniu našich predstáv o budúcnosti – budúcnosti, kde riešením nie je len prechod na „zelené“ zdroje, ale aj zásadná redukcia našej celkovej spotreby a transformácia našich hospodárskych modelov. Wiosna

Udržateľné balenie sa v posledných rokoch stalo módnym slovom, ktoré presadzujú značky aj spotrebitelia ako spôsob, ako znížiť škody na životnom prostredí. Odklon od materiálov na báze papiera k biodegradovateľným alternatívam sa javí ako krok správnym smerom.

Pod povrchom sa však skrýva zložitejšia realita. Aj keď sa tieto alternatívy zdajú byť na prvý pohľad ekologické, majú svoje vlastné environmentálne dôsledky.

Tlak na udržateľnosť, ak nie je dôkladne zvážený, môže viesť k nepredvídaným nevýhodám, ktoré v konečnom dôsledku podkopú jeho účel.

Skrytá uhlíková stopa papierových obalov

Jednou z najpopulárnejších alternatív k plastu sú papierové obaly. Zdá sa, že logika je správna – papier je biologicky odbúrateľný, recyklovateľný a pochádza z obnoviteľných zdrojov.

Environmentálne náklady na výrobu papiera sa však často prehliadajú. V porovnaní s plastom si výroba papierových obalov vyžaduje podstatne viac energie a vody.

Štúdia z roku 2020 publikovaná v časopise Journal of Cleaner Production zdôraznila, že papierové tašky si vyžadujú najmenej štyrikrát viac energie na výrobu ako plastové tašky, s ďalším problémom zvýšených emisií skleníkových plynov počas výroby. (Oumar Fofana, viac włączony packaging-gateway.com)

Údaje nahlásené členskými štátmi EÚ do termínu 31. marca 2025 ukazujú 5 % zníženie emisií v roku 2024 v porovnaní s úrovňami v roku 2023 od oznamujúcich stacionárnych zariadení a prevádzkovateľov lietadiel. Vďaka tomuto vývoju sú teraz emisie ETS približne 50 % pod úrovňou z roku 2005 a sú na ceste k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 – 62 %.

Pozorovaný trend potvrdzuje účinnosť a efektívnosť systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ ako dôležitého nástroja politiky na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva. (Więcej na klimat.ec.europa.eu)

Máte príbeh o tom, ako ste urobili pozitívnu zmenu, zlepšili naše životné prostredie a pomohli vybudovať udržateľnejšiu budúcnosť? Prečo ho teda nepredložíte a nezúčastníte sa informačnej kampane Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Naše životné prostredie: Naša budúcnosť“? Povedzte nám o životnom prostredí Európy svojimi činmi a vlastnými slovami.  (Więcej na ten temat eea.europa.eu )

Dokument predstavuje politické usmernenia Ursuly von der Leyen pre nasledujúcu Európsku komisiu v rokoch 2024-2029. V úvode zdôrazňuje, že nedávne európske voľby potvrdili rozmanitosť a jednotu Európskej (więcej…)

Tento manuál je výsledkom projektu BEZWA (Building a European Zero Waste Academy), ktorý bol financovaný z programu Erasmus+ a jeho cieľom bolo vytvoriť silný vzdelávací rámec na podporu hnutia Zero Waste miest v Európe. Manuál (więcej…)

Koncept obehového hospodárstva je model, ktorý eliminuje odpad a znečistenie, udržiava produkty a materiály v obehu a obnovuje prírodný kapitál našich ekosystémov. Funguje na princípoch dlhotrvajúceho dizajnu, údržby, opravy, opätovného použitia, repasovania, obnovy a recyklácie. Týmto sa stavia do kontrastu s lineárnym modelom hospodárstva, ktorý funguje na princípe „vezmi, vyrob, zlikviduj“.

Princípy Zero Waste sú zamerané na prevenciu vzniku odpadu i dalej redizajn životných cyklov zdrojov tak, aby sa všetky produkty opätovne používali. Zero Waste je vnímaný ako preklad alebo praktický nástrojový balík, ktorý možno zmysluplne implementovať na miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť ciele obehového hospodárstva. Stratégie Zero Waste dokonale integrujú koncept obehového hospodárstva do riešení na lokálnej úrovni, poskytujúc konkrétne usmernenia a politiky, ktoré môžu samosprávy implementovať vo svojich komunitách na zabezpečenie zdravšieho životného prostredia. Princípy Zero Waste sú znázornené v hierarchii Zero Waste, ktorá kladie dôraz na prevenciu, znižovanie množstva odpadu a opätovné použitie pred recykláciou a zneškodňovaním.

Obehové hospodárstvo a princípy Zero Waste majú rovnaké ciele. Implementácia obehového hospodárstva môže významne prispieť k znižovaniu odpadu tým, že udržiava materiály v používaní prostredníctvom dlhotrvajúceho dizajnu, údržby, opravy, opätovného použitia, repasovania, obnovy a recyklácie. Ak sa materiál môže opätovne použiť, nie je potrebná ťažba a výroba nových materiálov, čo zároveň vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Systémy založené na opätovnom používaní materiálov a menšom množstve jednorazových obalov znamenajú menší obeh toxických chemikálií, ktoré poškodzujú životné prostredie a ľudské zdravie. Wiosna

Ten študijná príručka podrobne opisuje vytvorenie a obsah otvorenej databázy geografických hraníc prírodných projektov na kompenzáciu uhlíka. Tieto prírodné riešenia klímy (NBS) sa stali dôležitou súčasťou stratégií (więcej…)

Svet je plný príležitostí, ale len veľmi málo z nich ich dokáže využiť. Vedomosti, zručnosti a informácie zostávajú pre mnohých stále mimo dosahu. FundsforNGOs sa snaží preklenúť túto priepasť predstavením obrovského množstva zdrojov, ktoré má svet, a spôsobov, ako im môže pomôcť dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj.

Badanie  analyzuje potenciálny vplyv Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (EUBDS) na drevárske biohospodárstvo EÚ. Cieľom EUBDS je do roku 2030 chrániť 30 % územia EÚ, pričom 10 % má byť prísne (więcej…)

V marci 2025 boli hlavnými trendmi v regulácii ESG v strednej a východnej Európe regulačná neistota v súvislosti s očakávaným balíkom Omnibus I, implementácia smerníc Európskej únie CSRD a CSDDD, (więcej…)

Európska komisia dnes oznámila, že zverejnenie aktualizovaného klimatického cieľa pre rok 2040 bude odložené až do obdobia pred letom. Podľa zdrojov z vnútra inštitúcie ide o strategické rozhodnutie (więcej…)

Nedávny kompas pre konkurencieschopnosť stanovuje víziu na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a zvýšenie prosperity hospodárstva EÚ, pričom vychádza z odporúčaní Draghiho správy.  Na zvýšenie našej konkurencieschopnosti a uvoľnenie rastu musí EÚ podporovať priaznivé podnikateľské prostredie a zabezpečiť, aby spoločnosti neboli dusené nadmernou regulačnou záťažou. To zase umožní našim podnikom rásť a vytvárať kvalitné pracovné miesta, prilákať investície a získať potrebné finančné prostriedky na ich prechod na udržateľnejšie hospodárstvo a pomôže EÚ splniť ambiciózne ciele Zelenej dohody. Musíme nájsť správnu rovnováhu. Komisia dnes tiež prijíma dohodu o čistom priemysle, ktorá spája klímu a konkurencieschopnosť v rámci zastrešujúcej stratégie rastu. ( Więcej na ec.europa.eu)

V čase, keď fosílne palivá naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní emisií skleníkových plynov a akcelerácii klimatických zmien, prichádza nový výskum, ktorý naznačuje, že predstava sveta (więcej…)

Wiadomość, vypracovaná Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie, poskytuje hodnotenie relevantných európskych projektov výskumu a inovácií (R&I) zameraných na dekarbonizáciu vodnej dopravy v Európe v období rokov 2020 až 2024. Správa analyzuje rôzne projekty a iniciatívy, ktorých cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave. Základom pre analýzu je Systém monitorovania a informácií o dopravnom výskume a inováciách (TRIMIS) Európskej komisie.

Kľúčové aspekty analýzy:

• Identifikácia opatrení na dekarbonizáciu: Správa identifikuje opatrenia v oblasti technológií, prevádzky a koordinácie a podpory.
• Kvalitatívne hodnotenie ukončených projektov EÚ: Analýza šiestich ukončených projektov EÚ s cieľom získať poznatky a skúsenosti týkajúce sa technologických, regulačných a finančných dôsledkov implementácie projektov špecificky v sektore vodnej dopravy. Hodnotenie sa zameriava na prevádzkovú, taktickú a strategickú úspešnosť projektov.
• Alternatívne palivá: Správa podrobne analyzuje výskum a inovácie v oblasti LNG, vodíka, amoniaku, metanolu a biopalív ako alternatívnych palív pre vodnú dopravu. Zahrňuje prehľad projektov zameraných na výrobu, bunkrovanie, skladovanie a nabíjanie plavidiel týmito palivami. Poukazuje na rastúci počet svetových prístavov vybavených LNG zariadeniami a na rôzne projekty súvisiace s vodíkom (vrátane výroby, dovozu a bunkrovania), amoniakom (powertrain systémy, cracking technológie, skladovanie), a metanolom (prestavba motorov, výroba z CO2). Analyzuje sa aj potenciál biopalív a technológie ich konverzie.
• Elektrifikácia: Správa sa venuje projektom zameraným na elektrifikáciu plavidiel, vrátane vývoja a implementácie elektrických a hybridných pohonných systémov, batériových technológií a riešení pre nabíjanie v prístavoch. Uvádzajú sa príklady projektov ako E-FERRY A SEABAT.
• Dizajn lodí a nové materiály: Analyzujú sa projekty zamerané na nové koncepcie dizajnu lodí s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť, bezpečnosť a environmentálnu kompatibilitu, ako aj na využitie inovatívnych materiálov. Príkladom je projekt HOLISHIP.
• Digitalizácia: Správa skúma úlohu digitálnych technológií pri dekarbonizácii vodnej dopravy, vrátane projektov zameraných na optimalizáciu logistiky, autonómne plavbu, monitorovanie životného prostredia a digitálne dvojčatá.
• Udržateľnosť v lodnej doprave a prístavných operáciách: Analyzujú sa projekty zamerané na zníženie emisií GHG v prístavoch, odpadové hospodárstvo a celkovo udržateľné postupy. Projekt PIONEERS je uvedený ako príklad.
• Prístavná a nákladná logistika a automatizácia: Správa sa zaoberá iniciatívami na zlepšenie efektivity a zníženie uhlíkovej stopy v prístavných operáciách prostredníctvom automatizácie a optimalizácie logistiky. Projekt NOVIMOVE je relevantným príkladom.
• Automatizované plavidlá: Analyzujú sa projekty týkajúce sa vývoja a demonštrácie autonómnych plavidiel, s uvedením projektu AUTOSHIP.
• Vnútrozemská vodná doprava (IWW): Osobitná pozornosť sa venuje projektom zameraným na dekarbonizáciu IWW, s analýzou technologických, prevádzkových a koordinačných opatrení.
• Finančné hodnotenie: Správa poskytuje prehľad o investíciách EÚ do výskumných projektov dekarbonizácie vodnej dopravy v rámci programov H2020 a Horizont Európa, ktoré dosahujú takmer 1 miliardu EUR.
• Geografické a organizačné rozloženie: Analyzuje sa účasť a koordinácia projektov podľa krajín, pričom sa poukazuje na vyššiu aktivitu západnej Európy.
• Úroveň technologickej pripravenosti (TRL): Správa hodnotí úroveň zrelosti technológií vyvíjaných v rámci analyzovaných projektov.
• R&I indikácie a politické implikácie: Správa zdôrazňuje konkrétne výsledky projektov a ich význam pre budúci výskum a politiky v oblasti dekarbonizácie vodnej dopravy.
• Faktory podporujúce a brzdiace rozvoj projektov: Na základe rozhovorov s koordinátormi projektov sa identifikujú kľúčové faktory ovplyvňujúce úspech projektov, vrátane technologických výziev, regulačných aspektov a finančných obmedzení.
• Potreby budúceho výskumu: Správa identifikuje oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší výskum a financovanie, ako napríklad optimalizácia recirkulácie vodíka, škálovanie riešení pre skladovanie vodíka a optimalizácia systémov riadenia energie na palube.

Správa zdôrazňuje, že dekarbonizácia vodnej dopravy je komplexná výzva, ktorá si vyžaduje kombináciu technologických inovácií, operačných zlepšení a podporných politických opatrení. Výsledky analyzovaných projektov prispievajú k formovaniu budúcich výskumných a politických agend v tejto oblasti v rámci EÚ. Wiosna

---

 

Wiadomość pracovnej skupiny „Vedomosti a občania“, ktorú vypracovala Kancelária na podporu projektov Zelenej dohody (Green Deal Projects Support Office) a vydala Európska komisia v januári 2025, zdôrazňuje (więcej…)

Wiadomość predstavuje prehľad činností pracovnej skupiny pre mestské prostredie a mobilitu (Urban Environment and Mobility WG) Úradu pre podporu projektov Zelenej dohody (Green Deal Projects Support Office (więcej…)

Európska komisia nedávno oznámila, že predlžuje lehotu pre dodržiavanie prísnych emisných štandardov CO₂ pre nové automobily a dodávky. Podľa navrhovanej legislatívy sa hodnotí splnenie emisných cieľov pre obdobie rokov 2025 až 2027 priemerovaním výsledkov za celé tri kalendárne roky, namiesto ročného posudzovania. Tento prístup umožní výrobcov vyrovnať prípadné prekročenia limitov v niektorých rokoch kompenzáciou nadmernej výkonnosti v iných obdobiach.

Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že táto flexibilita je kľúčová pre podporu investícií do čistej technológie a zároveň zachováva ambiciózne ciele boja proti klimatickým zmenám. „Naša automobilová výroba je vysoko inovatívna a dynamická. Poskytujeme priestor pre primerané prispôsobenie, ale zároveň zostávame verní našim environmentálnym záväzkom,“ povedala von der Leyen.

Návrh bol predstavený v rámci širšieho Plánu pre priemyselnú akciu v automobilovom sektore, ktorý má podporiť odchod od fosílnych palív a urýchliť prechod na elektrické vozidlá. Organizácia Transport & Environment však varuje, že ďalšia flexibilita by nemala byť zneužitá ako ospravedlnenie pre nedostatočné opatrenia. Kritici tvrdia, že automobilky už predložili neúplné a nereprezentatívne údaje o predajoch za rok 2024, aby získali ďalší čas na prispôsobenie sa prísnym emisným normám.

Podľa T&E rast predaja elektrických vozidiel v Európe v prvých mesiacoch roku naznačuje, že existujúce ciele pre rok 2025 sú dosiahnuteľné, a preto by dodatočné odklady nemali byť opakovanou výnimkou. „Elektrické vozidlá sa predávajú čoraz rýchlejšie a trh sa dynamicky prispôsobuje,“ zdôraznila Julia Poliscanova, riaditeľka pre vozidlá a dodávateľské reťazce v T&E. „Posledná flexibilita musí byť posledná – je čas plne prejsť na nízkouhlíkovú mobilitu a zabezpečiť konkurencieschopnosť našich priemyselných odvetví.“

Európska komisia dúfa, že nový prístup umožní automobilkám lepšie investovať do technológií znižujúcich emisie, pričom sa pritom zachovajú ambiciózne ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality. Ak sa návrh schváli, bude predstavovať posledný krok v sérii opatrení zameraných na urýchlenie prechodu na čisté technológie a podporu konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu na globálnej scéne. Wiosna

Iniciatíva Science Based Targets (SBTi) konzultuje verziu 2 svojho firemného štandardu net-zero a zavádza nové požiadavky, ktoré výrazne ovplyvnia trh s uhlíkom. Revidovaná norma zdôrazňuje skutočnú dekarbonizáciu tým, že vyžaduje, aby spoločnosti znížili emisie vo všetkých oblastiach predtým, ako sa pri neutralizácii obrátia na uhlíkové kredity. Uhlíkové kredity zostávajú skôr doplnkovým nástrojom než náhradou za priame znižovanie emisií.

Čo to znamená pre firmy?

SBTi sprísňuje predpisy o zvyškových emisiách, čo znamená kľúčový posun v odvetví uhlíkových kreditov.

• Spoločnosti si musia stanoviť jasné ciele v oblasti odstraňovania uhlíka: pomocou dočasných míľnikov na zabezpečenie dôveryhodnej cesty k nule
• Silnejšie zameranie na odstraňovanie uhlíka: použitie princípu „podobné za rovnaké“, pričom odstraňovanie musí zodpovedať stálosti emitovaného CO₂, a prístup „postupného posunu“, ktorý vyžaduje, aby spoločnosti časom prešli na trvalejšie odstraňovanie uhlíka
• Odstraňovanie by malo dopĺňať, nie nahrádzať opatrenia priameho znižovania: cieľom je eliminovať zvyškové emisie do cieľového roku s nulovou čistou
• Tri možnosti riešenia zvyškových emisií: stanoviť samostatné ciele odstraňovania uhlíka, získať uznanie za úsilie o odstraňovanie a skombinovať dodatočné zníženia s odstraňovaním
• Prevezmite zodpovednosť za pokračujúce emisie počas ich prechodu prostredníctvom zmierňovania Beyond-Value-Chain Mitigation (BVCM): s cieľom poskytnúť uznanie spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do nákupu uhlíkových kreditov s vysokou integritou, financujú projekty na zmierňovanie emisií alebo investujú do zachovania uhlíka v prírodných ekosystémoch nad rámec svojej priamej činnosti.

Prečo je to dôležité pre priemysel?

• Posilňuje dobrovoľný trh s uhlíkom: stanovením jasných usmernení na začlenenie uhlíkových kreditov do stratégií s nulovou čistotou
• Posilňuje dopyt po kreditoch s vysokou integritou: SBTi zvyšuje dôveryhodnosť kompenzácie uhlíka
• Prispieva k dlhodobému vplyvu na klímu: zabezpečením toho, aby zakúpené kredity spĺňali prísne kritériá kvality a udržateľnosti

Prečo je to dôležité pre podniky?

• Stimuluje vedúce postavenie v oblasti klímy: poskytuje uznanie za riešenie pretrvávajúcich emisií a zároveň umožňuje flexibilitu stratégií znižovania
• Vytvára príležitosti pre organizácie: tým, že umožňuje demonštrovať vylepšené opatrenia v oblasti klímy pri plnení záväzkov s nulovou čistou sieťou

Więcej na marketscreener.com

Štúdia s názvom "Scientists’ warning on fossil fuels“ (Varovanie vedcov o fosílnych palivách) predstavuje prehľad rozsiahlych vedeckých dôkazov o tom, že fosílne palivá a fosílny priemysel sú hlavnou (więcej…)