Rada Gmin i Regionów Europy (CEMR) jest najszerszym europejskim stowarzyszeniem samorządów lokalnych i regionalnych. Jesteśmy jedyną organizacją zrzeszającą krajowe stowarzyszenia samorządów lokalnych i regionalnych z 40 krajów Europy i za ich pośrednictwem reprezentujemy wszystkie szczeble terytorialne – lokalny, centralny i regionalny. Od momentu powstania w 1951 roku CEMR wspiera budowę zjednoczonej, pokojowej i demokratycznej Europy w oparciu o samorząd lokalny, poszanowanie zasady pomocniczości i partycypację obywateli. Nasza praca opiera się na dwóch głównych filarach:

1. Wpływanie na politykę i ustawodawstwo europejskie we wszystkich obszarach mających wpływ na gminy i regiony;
2. Zapewnienie forum do dyskusji pomiędzy władzami lokalnymi i regionalnymi za pośrednictwem ich krajowych stowarzyszeń przedstawicielskich.

CEMR to także europejska sekcja światowej organizacji United Cities and Local Governments (UCLG), za pośrednictwem której reprezentujemy europejskie samorządy lokalne i regionalne na scenie międzynarodowej.

lepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach prostredníctvom používania environmentálne šetrnejších metód vykurovania a úspor energie. To bola hlavnou témou konferencia, ktorú organizovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) a Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spoločne s partnermi projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia v dňoch 29. – 30. marca 2023. Konferencia bola určená hlavne zástupcom orgánov samosprávy a štátnej správy, ktorí môžu pri zlepšovaní kvality ovzdušia zohrať kľúčovú úlohu. Práve im ponúklo podujatie priestor na diskusiu a vzájomné zdieľanie skúseností. Dôležitou úlohou je apelovať na obyvateľstvo a podporiť pozitívnu zmenu správania v súvislosti s minimalizovaním emisií do ovzdušia z vykurovania v domácnostiach, ako aj aktívne využívať legislatívne a ekonomické nástroje. Vykurovanie tuhým palivom je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami a benzo(a)pyrénom v mestách a obciach na Slovensku. Niektoré domácnosti v snahe získať teplo a šetriť náklady na palivo, spaľujú nekvalitné palivo, mokré alebo nedostatočne vysušené drevo, uhlie či dokonca domový odpad. Tým sa zvyšuje množstvo emisií, predovšetkým jemných prachových častíc PM₁₀ a PM₂,₅, benzo(a)pyrénu, či iných znečisťujúcich látok karcinogénneho charakteru. Dlhodobé vystavenie obyvateľov takémuto znečisteniu môže spôsobiť závažné zdravotné problémy, pričom ohrozené sú najmä citlivé skupiny obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori a chronicky chorí ľudia). Emisie môžu byť príčinou mnohých, najmä respiračných ochorení, kardiovaskulárnych ochorení, či dokonca rakoviny. Emisie z vykurovania domácností sa na celkových ročných emisiách PM₂,₅ podieľajú približne 80 % a podiel z celkových emisií benzo(a)pyrénu je približne 70 %. MŽP SR sa zameriava na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku, a práve preto intenzívne pracovalo na novej legislatíve, ktorá bola nedávno schválená. Nový zákon o ochrane ovzdušia rozširuje právomoci štátu, okresných úradov a samospráv v boji proti znečisťovaniu ovzdušia. Jednou z nových kompetencií obcí je možnosť zakázať alebo obmedziť činnosti, ktoré prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia, či už ide o malé zdroje znečisťovania ovzdušia alebo iné aktivity na ich území. Tieto nariadenia majú všeobecnú platnosť. Počas konferencie boli prezentované témy, ktoré zahŕňali súčasné výzvy v oblasti kvality ovzdušia, informácie týkajúce sa nového zákona o ochrane ovzdušia, nové finančné schémy na implementáciu opatrení, udržateľná energia a teplo pre všetkých, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a obciach a ďalšie témy. Bližšie informácie, výstupy a prezentácie z konferencie sú dostupné na tomto odkaze

Naukowcy i naukowcy z inicjatywy Euro-LCP (Local Climate Planning) uruchomili narzędzie punktacji w zakresie adaptacji do zmian klimatycznych. Praktycy i badacze mogą korzystać z trzech wskaźników oceny jakości planów adaptacyjnych, aby ocenić treść planów pod kątem sześciu wzajemnie uzgodnionych zasad jakości.

Więcej informacji można znaleźć pod adresem webovom sídle iniciatívy EURO-LCP lub bezpośrednio do ogólnodostępnego publikacja.

Hustá mestská morfológia ďalej zosilňuje extrémne klimatické javy v dôsledku fenoménu mestského tepelného ostrova, čím sa mestá stávajú zraniteľnejšími voči extrémnym klimatickým udalostiam. Tu vyvíjame modelovací rámec využívajúci viacškálové modely klimatického a energetického systému na posúdenie zloženého vplyvu budúcich klimatických zmien a zahusťovania miest na integráciu obnoviteľnej energie v 18 európskych mestách. Pozorujeme výraznú zmenu rýchlosti a teploty vetra v dôsledku vyššie uvedeného zloženého vplyvu, čo má za následok výrazný nárast špičkového aj ročného dopytu po energii. Preto budú počas energetickej transformácie potrebné dodatočné náklady vo výške 20 až 60 % (bez technologických inovácií v stavebníctve), aby sa zaručila odolnosť proti zmene klímy. Nezohľadnenie extrémnych klimatických podmienok zníži spoľahlivosť napájania až o 30%. Energetická infraštruktúra v husto osídlených mestských oblastiach južnej Európy je zraniteľnejšia voči zloženému vplyvu, čo si vyžaduje zlepšenie flexibility vo fáze návrhu pri zlepšovaní úrovne rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie.

A. T. D. Perera,  Kavan Javanroodi,  Dasaraden Mauree,  Vahid M. Nik, 

Według Bloomberga przed zaplanowanym na przyszły weekend szczytem ministrów energii i środowiska kraje G7 będą „spierać się” o harmonogram wycofywania się z energetyki węglowej. Agencja twierdzi, że przed wznowieniem negocjacji we wtorek zapoznała się z „projektami dokumentów komunikatu”, z których „ wynika, że Unia Europejska, USA i Japonia wyraziły zastrzeżenia do brytyjskiej propozycji ustalenia terminu wycofywania się z energetyki węglowej wytwarzania energii do roku 2030”. Tekst, który cieszy się poparciem Francji, uznawałby również potrzebę „zaprzestania nowych globalnych projektów wytwarzania energii opalanej węglem”, zgodnie z wynikami, i w związku z tym zobowiązałby kraje G7 do zaprzestania budowy nowych krajowych elektrowni opalanych węglem zakładów produkcyjnych i współpracować z partnerami międzynarodowymi, aby położyć kres podobnym wysiłkom na całym świecie. W publikacji stwierdzono, że Niemcy „zaproponowały alternatywne sformułowanie, które podkreślałoby cel, jakim jest stopniowe wycofywanie krajowej energetyki opalanej węglem„ najlepiej do 2030 r. „osiągnąć całkowicie lub w dużym stopniu dekarbonizowany sektor energii do 2035 r.”. Negocjatorzy „w dalszym ciągu spierają się o to, czy Japonia stosuje sformułowania promujące wykorzystanie produkowanego z niej wodoru i amoniaku jako źródła energii” – czytamy w artykule: „Kilka krajów nalegało na doprecyzowanie tego wsparcia, argumentując, że jego wykorzystanie musi być spójne z innymi celami w zakresie klimatu i dekarbonizacji i musi nastąpić wyłącznie po ograniczeniu związanego z tym zanieczyszczenia tlenkiem azotu.” W projekcie oświadczenia ministrowie stwierdzają również, że ministrowie zgodzili się, że potrzebne są nowe inwestycje w wydobycie gazu ze względu na energetyczne skutki rosyjskiej inwazji – jak podaje raport Reutera. Cytuje projekt oświadczenia, w którym czytamy: „W tym kontekście, w tej konkretnej sytuacji, dostrzegamy potrzebę niezbędnych inwestycji w LNG [skroplony gaz ziemny] i produkcję gazu ziemnego zgodnie z naszymi celami i zobowiązaniami klimatycznymi”. „wniosek jest nadal przedmiotem negocjacji w krajach G7 i może znacząco ulec zmianie przed przyjęciem”.

Jennifer A Dlouhy, Bloomberg, Raport dotyczący węgla

Sultan Al Jaber, dezignovaný predseda samitu COP28, v „exkluzívnom“ rozhovore pre denník Guardian uviedol, že svet potrebuje „podnikateľské zmýšľanie“, aby mohol riešiť problém zmeny klímy. Al Jaber pre noviny povedal, že „potrebujeme zásadnú korekciu kurzu a obrovské úsilie na opätovné naštartovanie pokroku. To nemôžu urobiť len vlády.“ Pokračuje: „Rozsah problému si vyžaduje, aby všetci pracovali solidárne. Potrebujeme partnerstvá, nie polarizáciu, a musíme k tomu pristupovať s jasným zdôvodnením a realizovateľným akčným plánom… COP28 sa zaväzuje nadviazať na pokrok dosiahnutý na COP26 a COP27 a vniesť do toho podnikateľské myslenie, konkrétne KPI [kľúčové ukazovatele výkonnosti, základný kameň väčšiny obchodných stratégií] a ambiciózny akčný program.“ Ako výkonný riaditeľ národnej ropnej spoločnosti Adnoc v Spojených arabských emirátoch (SAE) je Al Jaber „veľmi kontroverznou voľbou na predsedanie týmto kľúčovým rokovaniam“, píše denník. Al Jaber však uviedol, že „nikto by nemal predbiehať jeho predsedníctvo, pretože je odhodlaný chrániť limit 1,5 °C a zabezpečiť, aby všetky krajiny a súkromný sektor konali s cieľom dosiahnuť potrebné masívne zníženie emisií“, píše sa v článku. Al Jaber tvrdí, že pokrok SAE v diverzifikácii mimo ropy „mu umožní motivovať ostatné krajiny produkujúce ropu, aby prišli s podobnými plánmi“, uvádza sa v článku. Vysvetľuje to: „Vieme, že musíme plne zapojiť súkromný sektor a uvoľniť potrebné bilióny dolárov. Vyžaduje si to podnikateľský plán, v ktorom budú uvedené kľúčové výsledky s konkrétnymi kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti; vyžaduje si to spoľahlivý a dostatočný kapitál a koordinované kolektívne kroky.“ Al Jaber tiež spomína potrebu investovať do vodíka a zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). V dokumente uvádza: „Chcem sa uistiť, že COP28 sa stane miestom, kde sa budú zhromažďovať partnerstvá v každom regióne s cieľom komercializovať výrobu vodíka, dopravu a priemyselné využitie.“ O CCS hovorí: „IPCC od roku 2016 tvrdí, že zachytávanie uhlíka je základným nástrojom na udržanie rastu teploty pod kontrolou. Napriek tomu sa ročne zachytí len 44 miliónov ton uhlíka. Toto množstvo musíme vynásobiť 30. Je to obrovský záväzok, ktorý si v súčasnosti jednoducho nemôžeme dovoliť. Potrebujeme progresívnu, inteligentnú vládnu reguláciu a politiky, ktoré budú motivovať súkromné investície v priemyselnom meradle.

Fiona Harvey, The Guardian

Najnowszy raport Międzyrządowego Zespołu ds. Zmian Klimatu jest ponurym, ale nie zaskakującym przypomnieniem o katastrofalnym wpływie globalnego ocieplenia na naszą planetę. Przesłanie czołowych klimatologów jest jasne: należy podjąć działania już teraz. Nie jutro, nie za rok, nie wcześniej niż pod koniec dekady. Nawet dzisiejsze drastyczne redukcje emisji dwutlenku węgla, ograniczenie wzrostu temperatury do 1,5°C uzgodnionego w Paryżu, na zawsze zmienią świat, w którym żyjemy. IPCC stwierdził, że każdy ułamek stopnia popycha nas dalej w stronę punktów krytycznych, które pozostawią głębokie blizny na naszej planecie. Chociaż wiele powiedziano na temat szkód w pogodzie, plonach i rafach koralowych, mniej poznany jest wpływ cieplejszego świata na nasze zdrowie. Rzeczywistość jest taka, że kryzys klimatyczny to największy kryzys zdrowotny naszych czasów, nawet większy niż Covid-19. Oczekuje się, że do 2050 r. liczba zgonów spowodowanych upałem potroi się. Obecnie każdego roku z powodu zanieczyszczenia powietrza przedwcześnie umiera 7 milionów ludzi, czyli więcej niż liczba ofiar podczas całej pandemii. Odnotowano wzrost liczby chorób przewlekłych związanych z zanieczyszczeniem powietrza, a dowody sugerują, że zwiększa to również częstość występowania nowotworów. W ciągu ostatnich 160 lat wzrosła liczba zgonów z powodu raka płuc i dróg oddechowych związanych z zanieczyszczeniem powietrza o 30%, co powoduje mutacje genetyczne w niektórych genach związanych z rakiem płuc. Straty dla bliskich, zdrowia publicznego i gospodarki są ogromne i rosną. Szacuje się, że zły stan zdrowia kosztuje gospodarkę światową 15 % światowego PKB. Koncerny naftowe, koncerny samochodowe i linie lotnicze nie są jedynymi winnymi. Sama opieka zdrowotna przyczynia się do 5 % globalnej emisji gazów cieplarnianych, do 8 % w gospodarkach rozwiniętych. Obecnie jednoznacznie udowodniono, że inwestycje w redukcję emisji gazów cieplarnianych są równe lub przewyższają korzyści ekonomiczne wynikające ze zdrowszej populacji, twierdzi IPCC. Inwestorzy coraz częściej celują w te spółki, które podejmują odważne i oparte na nauce działania mające na celu łagodzenie ocieplenia klimatu. Chociaż jest to słuszne postępowanie, ma ono również sens biznesowy. Dekarbonizacja gospodarki jest szansą i siłą napędową wzrostu, dlatego też odrzucenie inwestycji w zakresie ochrony środowiska, społeczeństwa i zarządzania jest tak błędne. Jak widzieliśmy podczas pandemii, nauka znajduje sposób, pomysłowość zwycięża i jest należycie nagradzana. W mojej firmie, AstraZeneca, jesteśmy na dobrej drodze do osiągnięcia naszych celów: ograniczenia emisji gazów cieplarnianych zakresu 1 i 2 – emisji ze spalania paliw i zużycia energii – o 98 % do 2026 r.; zmniejszyć o połowę całkowitą emisję w całym łańcuchu wartości do 2030 r.; i osiągnąć zero netto do 2045 r. Ponadto zasadziliśmy miliony drzew w ramach zakrojonego na szeroką skalę programu ponownego zalesiania i przywracania różnorodności biologicznej.

Pascala Soriota

Brusel 6. apríla (TASR) – Európska komisia (EK) navrhla označiť niektoré investície do letectva za ekologické po niekoľkomesačnom spore o tom, či tento sektor pridať na zoznam udržateľných investícií EÚ. Komisia uviedla, že pravidlá by mali povzbudiť letecký sektor, aby v blízkej budúcnosti znížil emisie skleníkových plynov, ale jej návrh označiť niektoré lietadlá ako ekologické okamžite vyvolal kritiku environmentálnych aktivistov. Rozhodnutie tiež rozdelilo názory v rámci Komisie, pričom niektorí úradníci tlačili na pridanie investícií do letectva, ak spĺňajú prísne environmentálne normy, a iní boli proti udeleniu odznaku šetrného ku klíme odznaku odvetviu s vysokou uhlíkovou stopou. V návrhu zverejnenom v stredu Komisia uviedla, že určité investície do lízingu leteckej dopravy, výroby, osobných a nákladných letov budú pridané do taxonómie a klasifikované ako pomoc v boji proti zmene klímy. V pravidlách sa stanovujú podrobné environmentálne kritériá, ktoré musí spĺňať každá hospodárska činnosť.

Kate Abnett

Viaceré obdobia extrémneho otepľovania v minulosti Zeme nasledovali po „bodoch zlomu“ zahŕňajúcich uvoľňovanie skleníkových plynov, podľa výskumu publikovaného v časopise Science Advances. Vedci z Wageningen University & Research a Utrechtskej univerzity v Holandsku analyzovali tri obdobia rýchleho otepľovania pred 56 až 52 miliónmi rokov. Zistili, že každému z týchto období predchádzal bod zlomu klímy, ktorý Medzivládny panel OSN o zmene klímy opísal ako „kritický prah, za ktorým sa systém reorganizuje, často náhle a / alebo nezvratne.“ Zem obsahuje početné rezervoáre uhlíka a iných skleníkových plynov, ktoré, ak sú oslabené alebo destabilizované, môžu po zavedení do atmosféry vyvolať úniky a reťazové reakcie. Otepľovanie spôsobené uvoľňovaním môže destabilizovať ďalšie nádrže, čo vedie k spätnej väzbe.  O príslušných obdobiach otepľovania už bolo známe, že sa zhodovali s hromadným uvoľňovaním plynov ako metán a oxid uhličitý do atmosféry, ale údaje v analýze sú prvé, ktoré načrtávajú priamu čiaru medzi zníženou stabilitou klimatického systému a týmito obdobiami otepľovania. „To je presne to, čo by ste očakávali, ak by uvoľňovanie uhlíka bolo spôsobené bodom zlomu uhlíkového cyklu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Shruti Setty, kandidát Ph.D. na Wageningenskej univerzite a výskume. Štúdia nasleduje po ďalšej, publikovanej v decembri minulého roka v časopise Nature Climate Change, ktorá naznačuje, že súčasné úrovne globálneho otepľovania by mohli vyvolať body zlomu klímy. Štúdia naznačila, že aj keď sú teploty stabilizované alebo znížené, systémy majú 50-percentnú šancu na kolaps, keď teploty prekročia 4 stupne Celzia. Výskumníci zistili, že úplné vyhnutie sa takémuto scenáru by bolo možné len vtedy, ak by sa globálne otepľovanie udržalo pod 1 stupňom Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, zatiaľ čo úrovne sú v súčasnosti 1,2 stupňa nad predindustriálnym bodom.

ZACK BUDRYK 

Krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, na konferencii COP27 oslávili rozhodnutie vytvoriť fond na krytie strát a škôd, ale na to, aby mal skutočný vplyv, sú potrebné reformy globálnych inštitúcií. Pre Afriku, ktorá je najviac vystavená klimatickým zmenám, ale má najmenšiu schopnosť účinne reagovať, bude fungovanie fondu na krytie strát a škôd obzvlášť dôležité. OSN definuje straty a škody ako negatívne dôsledky zmeny klímy, ktoré sa vyskytujú napriek zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy alebo v prípade ich absencie. Patria sem hospodárske vplyvy, ako je poškodená infraštruktúra a pokles poľnohospodárskej produkcie, ako aj problémy, ako je vysídľovanie komunít a strata biodiverzity. Tieto vplyvy sa v Afrike prejavujú už teraz a v nasledujúcich rokoch sa budú len stupňovať. Tento nový mechanizmus financovania pomôže riešiť tieto negatívne účinky vytvorením nového zdroja financovania, ktorý sa bude odlišovať od adaptácie na budúce klimatické riziká alebo zmierňovania emisií. Straty a škody by sa však mali vnímať ako synergia s financovaním adaptácie, pretože rýchlejšie zotavenie z klimatických šokov je kľúčom k budovaniu dlhodobej odolnosti. Financovanie adaptácie celosvetovo výrazne zaostáva za zmierňovaním (pozri ďalej). Nová dohoda o stratách a škodách by mohla pomôcť zaplniť túto niekoľkomiliardovú medzeru, zatiaľ čo v prípade neúspechu by sa náklady rozvojových krajín špirálovito zvýšili. Výskumníci z Baskického centra pre zmenu klímy odhadujú, že tieto náklady budú do roku 2030 predstavovať 290 až 580 miliárd USD.

By Benjamin Hunter

Ešte pred 18 mesiacmi mnohí politici, akademici a odborníci v Spojených štátoch a Európe básnili o geopolitických výhodách nadchádzajúceho prechodu na čistejšiu a ekologickejšiu energiu. Uvedomovali si, že odklon od energetického systému s vysokou uhlíkovou náročnosťou, ktorý sa spolieha na fosílne palivá, bude pre niektoré krajiny ťažký. Celkovo však prevládal názor, že prechod na nové zdroje energie nielen pomôže v boji proti klimatickým zmenám, ale aj ukončí nepríjemnú geopolitiku starého energetického poriadku. Tieto nádeje však boli založené na ilúzii. Prechod na čistú energiu bude v praxi chaotický a v krátkodobom horizonte prinesie nové konflikty a riziká. Na jeseň 2021, uprostred energetickej krízy v Európe, prudko rastúcich cien zemného plynu a stúpajúcich cien ropy, si aj tí najoptimistickejší evanjelisti nového energetického poriadku uvedomili, že prechod bude v najlepšom prípade skalopevný. Akýkoľvek zvyšný romantizmus sa vyparil, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Vojna odhalila nielen brutálny charakter režimu ruského prezidenta Vladimira Putina a nebezpečenstvo nadmernej energetickej závislosti od agresívnych autokracií, ale aj riziká, ktoré predstavuje roztrieštený, do značnej miery nekoordinovaný boj o rozvoj nových zdrojov energie a odvykanie sveta od starých, zakorenených zdrojov. Jedným z dôsledkov tohto zmätku je oživenie pojmu, ktorý sa počas posledných dvoch desaťročí prudkého rastu dodávok energie a utopických vízií zelenej budúcnosti zdal byť anachronickým: energetická bezpečnosť. Mnohým Američanom toto slovné spojenie pripomína 70. roky 20. storočia a vyvoláva predstavu škatuľových sedanov a drevom obložených kombíkov, ktoré stoja v kilometrových radoch a čakajú, aby mohli natankovať benzín za vysoké ceny, ktoré boli spôsobené arabským ropným embargom v roku 1973 a iránskou revolúciou v roku 1979. Energetická bezpečnosť je však sotva vecou minulosti: bude mať zásadný význam pre budúcnosť.

WYZWANIE 1 –  Celem jest stymulowanie i wspieranie wzajemnej współpracy aktywnych mieszkańców miasta Hurbanovo w dziedzinie ochrony środowiska, która jest jedną z nich priorytety Heineken Slovensko, as. Wartość dodana zgłaszanych projektów polega na tym, że wnioskodawcy aktywnie w nich uczestniczą, na zasadzie dobrowolności, bez prawa do wynagrodzenia, wykorzystując swoją wiedzę i doświadczenie.

Mile widziane projekty związane z programem grantowym poprawa jakości środowiska i zrównoważony rozwój w następujących tematach:

OCHRONA ŚRODOWISKA

• WODA
  Na przykład projekty oferujące rozwiązania oszczędzające wodę pitną, projekty mające na celu ochronę wód gruntowych przed zanieczyszczeniami, wychwytywanie i wykorzystanie wód opadowych, kampanie informacyjne skierowane do społeczeństwa, mające na celu zwrócenie uwagi na znaczenie wody w ekosystemie i znaczenie oszczędzania wody, może to dotyczyć także edukacji dzieci i młodzieży w obszarze odpowiedzialnego dostępu do wody pitnej,… .
• REDUKCJA ODPADÓW
  Na przykład może to być wprowadzenie kompostowników, poprawa gospodarki odpadami (segregacja śmieci, redukcja czarnych składowisk…), redukcja odpadów (sprzedaż bez opakowań, wprowadzenie puszek zwrotnych i butelek PET) w tym realizacja edukacji dla dzieci oraz kampanie młodzieżowe i informacyjne dla społeczeństwa w tym obszarze, ... .
• REDUKCJA ŚLADU WĘGLOWEGO
  Na przykład może dotyczyć wsparcia transportu rowerowego, w tym związanej z nim małej infrastruktury, realizacji edukacji społeczeństwa w obszarze ograniczania śladu węglowego w obszarze energii, żywności, odzieży itp.

ROZWÓJ SPOŁECZNY
Na przykład mogą to być projekty mające na celu zakładanie i aktywne użytkowanie ogrodów społecznościowych, modyfikację przestrzeni publicznych z naciskiem na rozwój aspektów środowiskowych danych przestrzeni (np. zielone dachy, nasadzenia i rewitalizacja zieleni z uwzględnieniem elementów małej architektury parkowej i ogrodowej) ), rozwój pszczelarstwa, zakładanie i utrzymanie sadów gminnych, ograniczenie stosowania pestycydów oraz ekologiczną uprawę roślin (np. ogrody produkcyjne i pola – szkolne, komunalne), w tym realizację edukacji dzieci, młodzieży oraz kampanii informacyjnych dla społeczeństwa w tym zakresie , ... .

Więcej informacji można znaleźć w przyznaj wezwanie TUTAJ.

Opatrenia prijaté na boj proti klimatickým zmenám alebo na prispôsobenie sa im musia zohľadňovať celkový obraz. Prekážky, ktorým čelíme, nie sú len environmentálneho, ale čoraz častejšie aj sociálneho a hospodárskeho charakteru. Nemôžeme sa napríklad spoliehať na high-tech riešenia, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré len obchádzajú podstatu problému a povzbudzujú spoločnosť, aby pokračovala vo svojej bežnej činnosti náročnej na zdroje. Aj keď odhliadneme od obáv o bezpečnosť, nemôžeme sa pozerať na jadrovú energiu ako na riešenie, keď nemáme udržateľné riešenie pre odpad, ktorý vytvára.

  Regióny4Podnebie.  Cieľom projektu Regions4Climate je spoločne rozvíjať a demonštrovať sociálne spravodlivý prechod na odolnosť proti zmene klímy. Projekt vytvorí a implementuje inovácie kombinujúce sociokultúrne, technologické, digitálne, obchodné, riadiace a environmentálne riešenia s cieľom znížiť zraniteľnosť európskych regiónov voči vplyvom zmeny klímy. Vypracuje komplexný adaptačný rámec vrátane regionálneho prehľadu odolnosti proti zmene klímy pre každý partnerský región a navrhne, zavedie a rozšíri riešenia prostredníctvom twinningového prístupu vrátane 12 demonštračných prípadov v celej Európe.

V minulom roku odletelo zo slovenských letísk 2 528 súkromných letov, ktoré vyprodukovali 10 tisíc ton oxidu uhličitého. Toto číslo sa rovná priemerným ročným emisiám 6 666 automobilov. Vyplýva to z nového výskumu, ktorý má k dispozícii organizácia Greenpeace. Organizácia zároveň v kontexte klimatickej krízy a nedávneho reportu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy OSN žiada celosvetový zákaz letov súkromných lietadiel. Zatiaľ čo svetoví vedci premýšľajú, ako dostatočne vysvetliť verejnosti, že je nevyhnutné udržať globálne oteplenie planéty na 1,5 °C, majitelia súkromných lietadiel v Európe spôsobujú ohromné emisie oxidu uhličitého. Len za minulý rok vzrástli emisie vyprodukované súkromnými lietadlami v Európe o 64 %. Výnimkou nie je ani Slovensko. Počet súkromných letov odchádzajúcich zo Slovenska v minulom roku narástol z 1114 (2021) na 2528, čo je nárast o 127 %. Najčastejšou trasou súkromných letov za rok 2022 bola trasa Bratislava – Praha, ktorú možno absolvovať za štyri a pol hodiny vlakom. Podľa riaditeľky Greenpeace Slovensko Kataríny Juríkovej výskum ukazuje, ako malá skupina ľudí posúva zvyšok sveta bližšie ku klimatickej katastrofe: “Správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z minulého týždňa jasne povedala, že ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy, musíme do roku 2030 znížiť emisie o takmer polovicu. Alarmujúci nárast počtu letov súkromnými lietadlami je v úplnom rozpore so smerom znižovania emisií, ktorým sa musíme uberať. Musíme znížiť emisie z dopravy a začať treba práve súkromnými letmi, ktoré pre drvivú väčšinu ľudí nepredstavujú nič pozitívne.” Vládne či vojenské lety podľa Európskej asociácie obchodného letectva tvorili za minulý rok iba približne 1,1 % zo všetkých letov. Najvyťaženejším letiskom pre lety súkromných lietadiel na Slovensku bola v roku 2022 Bratislava, nasledovali Košice a letisko Poprad-Tatry. Najkratšia trasa s 10 a viac letmi za rok bola medzi Bratislavou a Viedňou – ide pritom o trasu, na ktorej premáva vlak 2x za hodinu.

Zdroj: SITA/zoznam.sk