Je jasné, že sa už nemôžeme vyhnúť vplyvom klimatických zmien – už teraz zažívame ekonomické, spoločenské a ekosystémové dopady extrémnych poveternostných udalostí, rastúcich teplôt a topiacich sa ľadovcov. Hoci nás vedci a vlády už desaťročia varujú pred nebezpečenstvom nekontrolovaného uvoľňovania priemyselného uhlíka do atmosféry, celosvetový priemer atmosférického oxidu uhličitého dosiahol v roku 2021 nový rekord 414,72 ppm. Teraz je zrejmé, že sme sa posunuli od snahy zastaviť zmenu klímy k snahe minimalizovať jej dopady. Aby sme to dosiahli, musíme v druhej polovici tohto storočia dosiahnuť negatívny stav uhlíka. Dosiahnutie tohto cieľa nebude možné bez efektívneho zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). V súčasnosti CCS zachytáva 40 miliónov ton uhlíka. Môže to znieť ako veľké číslo, ale sú to len 4 % z 1 000 miliárd ton, ktoré sa musia zachytiť, aby sa do roku 2030 splnili klimatické ciele stanovené v Parížskej dohode . To je obrovský deficit, ktorý sa má vyrovnať len za 7 rokov. Účelná, ambiciózna kombinácia inovácií, politiky a finančnej podpory je jediným spôsobom, ako zabezpečiť, aby sme pri ochrane našej planéty znova nespustili loptu. (John Cumbers)
Talianska ropná spoločnosť Eni čelí žalobe za údajné skoré poznanie klimatickej krízy
Talianska ropná spoločnosť Eni čelí prvému klimatickému súdnemu sporu v krajine, pričom environmentálne skupiny obviňujú, že spoločnosť využívala „lobbing a greenwashing“ na resadzovanie väčšieho množstva fosílnych palív napriek tomu, že vedela o rizikách, ktoré jej produkt predstavuje už od roku 1970. Greenpeace Taliansko a talianska advokátska skupina ReCommon majú za cieľ stavať na podobnom prípade zameranom na anglo-holandskú ropnú spoločnosť Royal Dutch Shell v Holandsku, aby prinútili Eni znížiť svoje uhlíkové emisie do roku 2030 o 45 %. „Naliehavosť podniknúť kroky proti klimatickej kríze nás podnietila k tomu, aby sme v Taliansku podali prvú žalobu v oblasti klímy proti najväčšej energetickej spoločnosti v krajine,“ povedal Matteo Ceruti, právnik žalobcov. Obvinenia čiastočne vychádzajú zo štúdie, ktorú Eni objednala v rokoch 1969 až 1970 od svojho výskumného centra Isvet a ktorú s Guardianom zdieľala nezisková klimatická spravodajská služba DeSmog. Správa objasnila, že rastúce využívanie fosílnych palív bez kontroly môže v priebehu niekoľkých desaťročí viesť ku klimatickej kríze. „[C]oxid uhličitý v atmosfére sa podľa nedávnej správy tajomníka OSN vzhľadom na zvýšené používanie [fosílnych palív] zvýšil za posledné storočie celosvetovo v priemere o 10 %; okolo roku 2000 by tento nárast mohol dosiahnuť 25 %, s „katastrofálnymi“ dôsledkami na klímu,“ uvádza sa v správe. (Stella Levantesi v Ríme, The Guardian)