Dokument, „Reconciling Earth’s growing energy imbalance with ocean warming“ od Richarda P. Allana a Christophera J. Merchanta, publikovaný v Environmental Research Letters v roku 2025, sa zaoberá rastúcou nerovnováhou energie Zeme a jej prepojením s otepľovaním oceánov v období rokov 1985 až 2024. Autori kombinujú satelitné pozorovania energetickej bilancie Zeme a teploty povrchu oceánov s atmosférickou reanalýzou ERA5 s cieľom zlepšiť fyzikálne pochopenie zmien v čistej energetickej nerovnováhe Zeme a následného otepľovania povrchu oceánov.

Hlavné zistenia a závery štúdie:

• Rastúca energetická nerovnováha Zeme: Štúdia zistila, že čistá energetická nerovnováha Zeme (N) sa zdvojnásobila z 0,6 ± 0,2 Wm⁻² v rokoch 2001 – 2014 na 1,2 ± 0,2 Wm⁻² v rokoch 2015 – 2023. Tento nárast je primárne vysvetlený zvýšením absorbovaného slnečného žiarenia súvisiaceho s radiačnými účinkami oblakov nad oceánmi.
• Rozdiely medzi pozorovaniami a reanalýzou: Pozorované zvýšenie absorbovaného slnečného žiarenia nie je plne zachytené reanalýzou ERA5. Rozdiely medzi satelitnými pozorovaniami CERES a ERA5 naznačujú, že hlavnou príčinou rozchádzania sa v čistej radiačnej bilancii je pokrytie a jas oblakov nad oceánmi. ERA5 podceňuje zníženie odrazeného slnečného žiarenia morskými oblakmi, najmä v oblastiach stratokumulov pri pobreží Kalifornie a Namíbie, ako aj v dôsledku úbytku antarktického morského ľadu v Weddellovom a Rossovom mori.
• Vplyv aerosólov: Zatiaľ čo ERA5 dokáže presne reprezentovať zmeny v absorbovanom slnečnom žiarení pri jasnej oblohe nad väčšinou oceánov, neplatí to pre východnú Čínu, kde pravdepodobne došlo k väčšiemu zníženiu emisií aerosólov, ako sa predpokladalo v ERA5. Štúdia naznačuje, že interakcie aerosólov s oblakmi nad oceánmi zohrávajú významnú úlohu v zvyšovaní absorbovaného slnečného žiarenia. Zníženie globálnych emisií aerosólov od roku 2000 je považované za dôležitý faktor rastu energetickej nerovnováhy Zeme.
• Prepojenie s otepľovaním oceánov: Štúdia identifikovala nárast ročného otepľovania takmer globálneho oceánu o 0,1 °C za rok na každé 1 Wm⁻² zvýšenia energetickej nerovnováhy Zeme v medziročnom časovom horizonte (2000 – 2023). Toto zistenie je v súlade s jednoduchým energetickým rozpočtom miešanej vrstvy oceánu za predpokladu, že nedochádza k súčasnej zmene tepelného toku pod miešanou vrstvou.
• Rýchle otepľovanie v rokoch 2022 – 2023: Mimoriadne rýchle oteplenie povrchu oceánov o 0,27 °C z roku 2022 na rok 2023 je fyzikálne konzistentné s veľkou energetickou nerovnováhou 1,85 ± 0,2 Wm⁻² z obdobia august 2022 až júl 2023, ale len za predpokladu, že (1) sa otepľuje redukovaná hĺbka miešanej vrstvy (približne 50 m) alebo (2) dochádza k zvratu v smere tepelného toku pod miešanou vrstvou v súvislosti s prechodom od podmienok La Niña k podmienkam El Niño. Druhé vysvetlenie sa javí pravdepodobnejšie vzhľadom na prechod k El Niñu, ktorý je spojený s výstupom teplej vody z podpovrchových vrstiev východného Pacifiku.
• Jednoduchý model energetickej bilancie: Štúdia využíva jednoduchý rámec energetickej bilancie na ilustráciu prepojenia medzi energetickou nerovnováhou Zeme a otepľovaním oceánov. Tento model naznačuje, že krátkodobé (medziročné) zvýšenie energetickej nerovnováhy o 1 Wm⁻² vedie k dodatočnému otepleniu povrchu oceánu o približne 0,1 °C za rok, pričom na dlhších časových škálach sa vplyv rozdeľuje aj na hlbšie vrstvy oceánu.
• Dôležitosť kontinuálneho monitorovania: Autori zdôrazňujú kritickú dôležitosť kontinuity globálnych pozorovacích systémov Zeme, vrátane záznamov o radiačnej bilancii, pre udržanie schopnosti monitorovať a presne predpovedať krátkodobé zmeny klímy.

Celkovo táto štúdia poskytuje nové poznatky o príčinách rastúcej energetickej nerovnováhy Zeme, pričom zdôrazňuje kľúčovú úlohu oblačnosti nad oceánmi a potenciálny vplyv znižujúcich sa emisií aerosólov. Zároveň objasňuje prepojenie medzi touto nerovnováhou a otepľovaním oceánov, najmä v kontexte rekordného oteplenia v roku 2023, a poukazuje na zložité interakcie medzi povrchovými a hlbinnými vrstvami oceánu pri absorpcii prebytočnej energie Zeme. Wiosna

---

Glosár kľúčových pojmov

• Energetická nerovnováha Zeme (Net Energy Imbalance – N): Rozdiel medzi slnečným žiarením absorbovaným Zemou a infračerveným žiarením vyžiareným späť do vesmíru. Pozitívna nerovnováha znamená, že sa v klimatickom systéme akumuluje energia, čo vedie k otepľovaniu.
• Radiačná bilancia na hornej hranici atmosféry (Top of Atmosphere Radiation Budget): Súhrn prichádzajúceho a odchádzajúceho žiarenia na vrchole zemskej atmosféry, ktorý určuje energetickú nerovnováhu Zeme.
• CERES (Clouds and the Earth’s Radiant Energy System): Súbor satelitných prístrojov NASA na meranie zemskej radiačnej bilancie, vrátane odrazeného slnečného žiarenia a vyžiareného infračerveného žiarenia.
• ERA5: Piata generácia globálnej atmosférickej reanalýzy ECMWF (Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia), ktorá kombinuje rozsiahle pozorovania s modelom atmosféry na vytvorenie komplexného záznamu o stave atmosféry v priebehu času.
• Absorbované krátkovlnné žiarenie (Absorbed Shortwave Radiation – ASR): Množstvo slnečného žiarenia, ktoré Zem absorbuje po odraze časti od povrchu a atmosféry (vrátane oblakov a aerosólov).
• Odchádzajúce dlhovlnné žiarenie (Outgoing Longwave Radiation – OLR): Infračervené žiarenie, ktoré Zem a jej atmosféra vyžarujú do vesmíru.
• Stratokumuly: Vrstevnaté oblaky nízkej výšky, ktoré pokrývajú rozsiahle oblasti oceánov, najmä v subtropických oblastiach pri západných pobrežiach kontinentov. Majú významný vplyv na odraz slnečného žiarenia.
• Antarktický morský ľad: Ľad, ktorý sa tvorí na povrchu Južného oceánu okolo Antarktídy. Jeho rozsah a hrúbka ovplyvňujú zemské albedo a výmenu tepla medzi oceánom a atmosférou.
• Zmiešaná vrstva oceánu (Ocean Mixed Layer): Vrchná vrstva oceánu, kde je voda dobre premiešaná vetrom a povrchovým teplom, čo vedie k relatívne homogénnej teplote a slanosti. Jej hĺbka sa môže meniť v závislosti od sezóny a lokality.
• Tepelný tok (Heat Flux): Prenos tepelnej energie medzi rôznymi zložkami klimatického systému (napr. medzi atmosférou a oceánom, medzi povrchom oceánu a hlbšími vrstvami).
• La Niña a El Niño: Fázy rozsiahlej oscilácie teploty povrchovej vody v rovníkovom Pacifiku (ENSO). La Niña je charakterizovaná chladnejšími ako priemernými teplotami, zatiaľ čo El Niño teplejšími ako priemernými teplotami. Tieto javy majú globálne vplyvy na počasie a klímu.
• Aerosóly: Drobné častice suspendované v atmosfére, ktoré môžu ovplyvňovať klímu priamym odrazom a absorpciou slnečného žiarenia (priamy efekt) a nepriamo ovplyvňovaním tvorby a vlastností oblakov (nepriamy efekt).
• Albedo: Miera odrazivosti povrchu. Vysoké albedo (napr. sneh a ľad) odráža viac slnečného žiarenia, zatiaľ čo nízke albedo (napr. tmavý oceán) ho absorbuje viac.

Futures na britské emisné povolenia v stredu vyskočili po komentároch ministra financií o potenciáli prepojenia systému obchodovania s uhlíkom v krajine s EÚ, uvádza Bloomberg. V článku sa uvádza, že Spencer Livermore, finančný tajomník ministerstva financií, povedal zákonodarcom v Snemovni lordov, že Spojené kráľovstvo naďalej „skúma všetky možnosti na zlepšenie obchodu a investícií s EÚ, čo zahŕňa aj to, že Spojené kráľovstvo a EÚ vážne zvažujú prepojenie našich systémov obchodovania s emisiami“. Píše sa, že to ďalej nerozvádzal. Komentáre viedli k tomu, že referenčná cena uhlíkových futures v Spojenom kráľovstve na konci tohto roka vzrástla až o 11 %, pokračuje článok, pričom „investori chcú počuť viac od vlády o tom, či chce zjednotiť dva emisné režimy“.

Eamon Farhat a Will Mathis, Bloomberga

Uhlíková neutralita jednotlivca na Slovensku je reálne dosiahnuteľná systematickým zavedením uvedených praktických krokov a prípadnou konečnou kompenzáciou. (więcej…)

V reakcii na mandát Európskej komisie, Platforma pre udržateľné financie, poradný orgán Komisie, zverejnila správu, ktorá predstavuje súbor odporúčaní založených na dôkazoch na zjednodušenie podávania správ o taxonómii a zvýšenie jej účinnosti.

Po komplexnom preskúmaní trhových praktík, pilotných projektov a spätnej väzby zainteresovaných strán od investorov, bánk, poisťovateľov, korporácií, malých a stredných podnikov, audítorov a konzultantov, správa identifikuje kľúčové oblasti na zlepšenie, vrátane zjednodušenia, prístupu k údajom a regulačnej koherencie. Na základe predchádzajúcej práce, vrátane odporúčaní o údajoch a použiteľnosti (2022) a prehľadu trhových postupov (2024), správa poskytuje cielené odporúčania Európskej komisie. (Viac na finance.ec.europa.eu)

Tento dokument s názvom „DELIVERING THE EU GREEN DEAL – Progress towards targets – Annexes“ je publikáciou Spoločného výskumného centra (JRC), vedeckej a znalostnej služby Európskej komisie. (więcej…)

Tento dokument s názvom "DELIVERING THE EU GREEN DEAL Progress towards targets“ (Dosahovanie cieľov Zelenej dohody EÚ – Pokrok smerom k cieľom), publikovaný v roku 2025 Spoločným výskumným centrom (JRC), vedeckým a znalostným útvarom Európskej komisie, poskytuje evidence-based vedeckú podporu pre tvorbu politík EÚ. Cieľom správy je integrovať všetky opatrenia Zelenej dohody EÚ (EGD) a súvisiace politiky a ponúknuť posúdenie zelenej transformácie EÚ založené na spoľahlivých dátach a vedeckých poznatkoch. Slúži ako benchmarkingový nástroj a poskytuje vedecky podložené usmernenie pre budúce politiky a programy EÚ.

Správa hodnotí pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov EGD v rôznych tematických oblastiach. Analyzuje 154 cieľov zo 44 kľúčových politických dokumentov s časovým rámcom od decembra 2019 do polovice roka 2024. Niektoré z týchto cieľov sú právne záväzné, zatiaľ čo iné nie sú. Zahrnutie nezáväzných cieľov, ako sú tie v Stratégii biodiverzity, umožňuje komplexné podávanie správ o všetkých ambíciách EGD, najmä v oblastiach s obmedzenou legislatívou.

Metodológia hodnotenia pokroku je založená na screening politických iniciatív EGD, extrahovaní a organizovaní ich základných politických cieľov podľa tematických oblastí do databázy. Tieto ciele boli ďalej zoskupené podľa tém, čo predstavovalo základ pre rôzne tematické prehľady, ktoré boli distribuované medzi expertov v JRC. Experti overili výber cieľov a pomohli identifikovať relevantné indikátory na posúdenie aktuálneho stavu vzhľadom na ambície EGD na základe najnovších dostupných dát z interného a uznávaného vedeckého výskumu. Správa využíva tam, kde je to možné, existujúce sektorové modelovacie cvičenia alebo predpokladá v určitých prípadoch lineárnu trajektóriu na základe najaktuálnejších trendov. Používa sa systém semaforov na posúdenie pokroku cieľov.

Wiadomość neposudzuje samotné politiky a je rámcovaná určitými obmedzeniami. Počet cieľov na tematickú oblasť nemusí odrážať ich relatívnu dôležitosť. Hodnotenie pokroku poskytuje prehľad aktuálneho stavu, ale nehodnotí relatívny vplyv týchto cieľov z hľadiska environmentálnych, sociálnych alebo ekonomických aspektov, ani časového harmonogramu politík. Dopady niektorých nedávno prijatých politík sa prejavia až v nasledujúcich rokoch a pre nové ciele ešte nie sú vždy dohodnuté indikátory. Správa sa zameriava na kvantifikovateľné ciele s hraničnými hodnotami, ktoré sa majú dosiahnuť v konkrétnom termíne.

Kluczowe ustalenia naznačujú, že pokrok bol dosiahnutý pri 96 cieľoch (62 % z celkového počtu). Z nich 32 cieľov (21 %) je na dobrej ceste k dosiahnutiu, zatiaľ čo pri 64 cieľoch (41 %) bude potrebné zrýchliť tempo, aby sa splnili ambície. Pri 15 cieľoch (10 %) je trend buď opačný, alebo stagnujúci, čo naznačuje potrebu zintenzívnenia úsilia. Pre 43 cieľov (28 %) nie sú ešte dostupné dáta, ale mnohé z nich sú výsledkom nedávnych politík, ktorých účinky sa prejavia v nasledujúcich rokoch. Tieto trendy sa potvrdzujú aj pri pohľade výlučne na 87 identifikovaných právne záväzných cieľov (56 % z celkového počtu cieľov), z ktorých 42 vykazuje určitý pokrok, ale len 13 (15 %) napreduje dostatočným tempom.

Správa je štruktúrovaná do nasledujúcich hlavných častí:

• Wstęp
• Metodológia
• Európska zelená dohoda. Fakty a čísla
• Tematické oblasti s hodnotením pokroku, výzvami pri implementácii a kľúčovými posolstvami pre každú z nich:
  • 01. Klimatické ambície
  • 04. Udržateľná a inteligentná mobilita
  • 05. Ekologizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky / Stratégia „Z farmy na stôl“
  • 06. Zachovanie a ochrana biodiverzity
  • 03. Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo (poznámka: číslovanie v obsahu naznačuje, že kapitola o obehovom hospodárstve je pred biodiverzitou)
  • 07. Smerom k ambícii nulového znečistenia pre prostredie bez toxických látok
• Závery
• Referencie
• Zoznam skratiek a definícií
• Zoznam obrázkov

Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie ambícií EGD si vyžaduje trvalé, kolektívne úsilie a predstavuje spoločenský, hospodársky a vládny posun k alternatívnym a udržateľnejším spôsobom výroby, spotreby a správania sa. Napriek štrukturálnym výzvam a relatívne nedávnemu zavedeniu niektorých politík, v mnohých oblastiach sa dosahuje pokrok. JRC bude na základe tohto „predbežného posúdenia“ pokračovať v skúmaní príležitostí, riešení existujúcich a vznikajúcich nedostatkov a zvažovaní výziev, ktorým EÚ čelí pri dosahovaní tejto transformácie, s cieľom informovať budúce politiky a iniciatívy EÚ.

Medzi hlavných autorov správy patria Luisa Marelli, Matteo Trane, Giulia Barbero Vignola a ďalší experti z JRC a Európskej komisie. Správa tiež priznáva príspevky mnohých odborníkov z JRC a spätnú väzbu od rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie. Bernard Magenhann, úradujúci generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC), napísal úvod k správe. Wiosna

Kľúčové rozdiely medzi trvalým odstraňovaním uhlíka, poľnohospodárstvom uhlíka a ukladaním uhlíka v produktoch v rámci EÚ vyplývajú najmä z Nariadenia (EÚ) 2024/3012 Toto nariadenie zavádza dobrovoľný rámec certifikácie Únie pre tieto tri oblasti s cieľom uľahčiť a podporiť ich zavádzanie ako doplnok k trvalému znižovaniu emisií.

Tu sú kľúčové rozdiely:

• Trvalé odstraňovanie uhlíka (Permanent Carbon Removals):
  • Cieľom je dosiahnuť dlhodobé a stabilné odstránenie CO₂ z atmosféry.
  • Nariadenie (EÚ) 2024/3012 pre ne stanovuje kvalitatívne kritériá a pravidlá pre overovanie a certifikáciu.
  • Množstvá trvalého odstraňovania uhlíka spadajú do rozsahu čistých odstránení skleníkových plynov zahrnutých v Nariadení (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030.
• Poľnohospodárstvo uhlíka (Carbon Farming):
  • Zameriava sa na zlepšenie manažmentu pôdy a poľnohospodárskych postupov s cieľom zvýšiť sekvestráciu uhlíka v pôde a biomase a znížiť emisie z poľnohospodárskej činnosti.
  • ‚Prevádzkovateľ‘ v prípade činnosti v oblasti poľnohospodárstva uhlíka zahŕňa poľnohospodárov a iných manažérov činností v suchozemskom alebo pobrežnom prostredí, vlastníkov a hospodárov lesov.
  • Nariadenie (EÚ) 2024/3012 stanovuje kvalitatívne kritériá a certifikačné metodológie aj pre poľnohospodárstvo uhlíka, vrátane stimulov pre vytváranie dodatočných environmentálnych prínosov.
  • Rozsah množstiev týkajúcich sa zníženia emisií z pôdy pri poľnohospodárstve uhlíka zodpovedá čistým emisiám skleníkových plynov z biogénnych uhlíkových zásob uvedených v Prílohe I časti B bodoch e) a f) Nariadenia (EÚ) 2018/841.
• Ukladanie uhlíka v produktoch (Carbon Storage in Products):
  • Ide o využitie produktov, ktoré sekvestrujú uhlík počas ich životného cyklu, čím sa uhlík dočasne alebo trvalo ukladá mimo atmosféry.
  • Príkladom môže byť ukladanie uhlíka v produktoch z vyťaženého dreva, o ktorom sa hovorí v Nariadení (EÚ) 2018/841. Toto nariadenie stanovuje pravidlá započítavania emisií a odstraňovania vyplývajúcich zo zmien v úložisku uhlíka produktov z vyťaženého dreva v kategóriách ako papier, aglomerované dosky a rezivo, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu a štandardných hodnôt polčasu rozpadu.
  • Nariadenie (EÚ) 2024/3012 rozširuje tento koncept na širšiu škálu produktov a zavádza rámec pre ich certifikáciu.

Stručne povedané, trwałe usuwanie węgla je zastrešujúci pojem pre dlhodobé metódy sekvestrácie CO₂, poľnohospodárstvo uhlíka je špecifický prístup v sektore poľnohospodárstva a lesníctva na zvýšenie sekvestrácie v pôde a biomase a zníženie emisií, a ukladanie uhlíka v produktoch sa týka využitia materiálov a výrobkov na ukladanie zachyteného uhlíka počas ich existencie. Nariadenie (EÚ) 2024/3012 má za cieľ vytvoriť jednotný rámec pre certifikáciu všetkých troch oblastí v rámci EÚ. Wiosna

Spoločnosť Microsoft uzavrela dohodu so spoločnosťou Klimat Impact Partners so sídlom v Spojenom kráľovstve na nákup 1,5 milióna kreditov na odstránenie uhlíka v priebehu nasledujúcich troch desaťročí. Kredity budú pochádzať z rozsiahlej iniciatívy zalesňovania v Indii, ktorá pokrýva 20 000 hektárov.

Projekt zalesňovania, ktorý sa nachádza v regióne Panna v Madhya Pradesh, je podporovaný spoločnosťou Terra Natural Capital, investičnou spoločnosťou v oblasti environmentálnych komodít. Predpokladá sa, že táto iniciatíva vygeneruje počas svojho trvania celkovo tri milióny kreditov za odstránenie uhlíka.

Na nedávnej konferencii COP30 v Brazílii vyslal prezident podujatia jasný odkaz: Nastal čas prestať len hovoriť o klimatických cieľoch a je nutné konečne začať konať. Podľa jeho slov už nestačí, aby sa klimatické (więcej…)

Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. ( Więcej na eea.europa.eu)

Klimatická neutralita znamená stav, v ktorom konkrétny subjekt – napríklad podnik, mesto, krajina alebo produkt – dosahuje nulovú čistú bilanciu emisií skleníkových plynov. Inými slovami, klimaticky neutrálna spoločnosť či produkt vyprodukuje len také množstvo skleníkových plynov, aké dokáže kompenzovať alebo odstrániť. Tento stav sa dosahuje predovšetkým prostredníctvom kombinácie znižovania emisií a kompenzačných opatrení, ktoré odstránia už vyprodukované emisie z atmosféry.

Ako sa dosahuje klimatická neutralita?

Na dosiahnutie klimatickej neutrality je potrebné podniknúť nasledujúce kroky:

1. Meranie emisií (analýza uhlíkovej stopy) – Zistenie, aké množstvo skleníkových plynov (najmä CO₂) sa celkovo vyprodukuje z rôznych aktivít, procesov alebo produktov.

2. Redukcia emisií – Zavedenie opatrení na minimalizáciu výpustov skleníkových plynov. To zahŕňa prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti, využívanie nízko-uhlíkových technológií, znižovanie odpadu či investície do zelenej infraštruktúry.

3. Kompenzácia emisií – Pokiaľ nie sú všetky emisie úplne eliminovateľné, pristupuje sa k ich vyvažovaniu cez tzv. uhlíkové offsety (uhlíkové kompenzácie), ktoré sa realizujú napríklad cez projekty výsadby stromov, obnovy prírodných ekosystémov alebo technológie zachytávania uhlíka (carbon capture).

Výsledkom je stav, v ktorom sa „uhlíková bilancia“ znižuje na nulu.

---

Konkrétne príklady klimatickej neutrality:

1. Klimatická neutralita podnikov (carbon neutral companies)

Klimaticky neutrálny podnik meria, reportuje a cieľavedome znižuje svoje emisie skleníkových plynov. Firmy sa môžu stať neutrálne napríklad cez zlepšovanie energetickej efektívnosti, prechod na obnoviteľné energie pre svoju výrobu, znižovanie emisií z dopravy či znižovanie množstva produkovaného odpadu. Na dovyrovnanie zostávajúcich emisií firmy často nakupujú uhlíkové kredity alebo investujú do projektov, ktoré umožnia odstránenie emisií.

2. Klimatická neutralita miest (carbon neutral cities)

Mestá stanovujú rôzne stratégie a opatrenia ako obmedziť emisie vo všetkých svojich sektoroch – doprave, energetike, odpadoch, verejnej infraštruktúre aj súkromných domácnostiach. Typické opatrenia sú rozvoj bezemisnej dopravy, podpora cyklodopravy, energetická renovácia budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Konečným cieľom je, aby mesto dospelo k stavu, kde zostávajúce emisie dokáže úspešne kompenzovať.

3. Klimatická neutralita produktov a služieb (carbon neutral products)

Klimaticky neutrálny produkt má celkovú uhlíkovú stopu vyrovnanú na nulu v rámci celého životného cyklu. Od výroby, cez použitie, až po likvidáciu alebo recykláciu produktu sú emisie minimalizované a tie zostávajúce sú vykompenzované prostredníctvom certifikovaných offsetových projektov. Typickými príkladmi sú výrobky označené certifikátmi uhlíkovej neutrality (označenie „carbon neutral“) – od kozmetiky, potravín až po elektroniku.

---

Rozdiel medzi klimatickou neutralitou a čistou nulou („net zero“):

– Klimatická neutralita („carbon neutrality“) označuje vyváženie emisií pomocou kompenzácií. Nie vždy musí znamenať maximálne úsilie o úplné odstránenie emisií, dôležité je konečné vyrovnanie (balans emisií a offsetov).

– Čistá nula („net zero emissions“) hovorí o stave, kedy subjekt urobí maximálne možné kroky na radikálne zníženie emisií prakticky na úplné minimum, a len malú zostávajúcu časť emisií následne kompenzuje cez dlhodobé úložisko uhlíka.

Inými slovami, „čistá nula“ je spravidla ambicióznejší cieľ, keďže dôraz kladie predovšetkým na prísne minimalizačné opatrenia.

---

Prečo je klimatická neutralita dôležitá?

Dosiahnutie klimatickej neutrality je nevyhnutným krokom v boji proti globálnemu otepľovaniu a klimatickej kríze. Pomáha stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére, spomaliť zmenu klímy a obmedziť negatívne vplyvy klimatickej zmeny na životné prostredie, spoločnosť a ekonomiku. V dlhodobom horizonte predstavuje kľúč k udržateľnej, ekologickej a klimaticky stabilnej budúcnosti. Wiosna

Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje ľudské zdravie rôznymi priamymi i nepriamymi cestami. Vplyvy klimatickej zmeny na zdravie možno rozdeliť na niekoľko hlavných oblastí: (więcej…)

Projekt Agro2Circular, financovaný Európskou úniou, vydal knihu osvedčených postupov zameranú na podporu obehového hospodárstva v agropotravinárskom sektore. Táto publikácia zhromažďuje poznatky z desiatich inovatívnych demonštračných projektov týkajúcich sa recyklácie, potravinárstva, kozmetiky, obalov a digitalizácie. Kniha poskytuje návody pre zainteresované strany, ako upcyklovať poľnohospodársky a potravinársky odpad a efektívne nakladať s komplexnými materiálmi. Jej cieľom je šíriť vedomosti, podporovať inováciu a pomáhať pri tvorbe politík smerujúcich k udržateľnejšiemu agropotravinárskemu odvetviu.

Zelené financie (Green Finance) predstavujú finančné aktivity a nástroje, ktorých hlavným cieľom je podporovať projekty a iniciatívy prispievajúce k ochrane životného prostredia, zmierneniu klimatickej zmeny a podpore udržateľného ekonomického rastu. Ide o financovanie ekologicky orientovaných aktivít, napríklad investícií do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, zelenej infraštruktúry, ekologickej dopravy, trvalo udržateľného poľnohospodárstva či ochrany prírody a biodiverzity.

Medzi najčastejšie využívané formy zeleného financovania patria:

– Zelené dlhopisy (Green Bonds): Dlhopisy určené výlučne na financovanie environmentálne prospešných projektov.

– Zelené bankové úvery a pôžičky (Green Loans): Finančné produkty určené na podporu investícií do projektov s pozitívnym ekologickým dopadom.

– Zelené fondy a investičné produkty: Investičné fondy a produkty zamerané na ekologicky, sociálne a riadiaco (ESG) zodpovedné aktivity.

– Dotácie a grantové nástroje: Verejné finančné prostriedky vyčlenené na podporu udržateľných riešení a environmentálnych projektov.

– Priame súkromné investície do environmentálne udržateľných projektov.

Čo sú zelené investície?

Zelené investície (Green Investments) predstavujú konkrétne investovanie finančných prostriedkov do projektov, podnikov či technológií, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a prispievajú k udržateľnosti. Hlavným cieľom zelených investícií je financovať projekty a iniciatívy, ktoré pomáhajú riešiť environmentálne výzvy, napríklad znižovanie emisií CO₂ a zmierňovanie klimatických zmien.

K typickým príkladom zelených investícií patria:

1. Obnoviteľné zdroje energie – solárna, veterná, vodná alebo geotermálna energia.

2. Energetická efektívnosť budov a technológií – rekonštrukcie budov, technológie šetriace energiu (napr. izolácia, LED osvetlenie).

3. Nízkouhlíková mobilita a doprava – elektromobilita, nízkoemisná verejná doprava a infraštruktúra s tým spojená.

4. Zelená infraštruktúra – zelené budovy, udržateľné stavebné materiály, adaptačné opatrenia v mestách.

5. Ochrana prírody, lesov a ekosystémov – financovanie obnovy prírody, zalesňovania, ochrany biotopov a biodiverzity.

6. Udržateľné poľnohospodárstvo a potravinárstvo – ekologické hospodárstvo, regeneratívne poľnohospodárstvo, miestna produkcia a distribúcia potravín.

7. Recyklácia a cirkulárna ekonomika – podpora projektov, ktoré umožňujú predchádzať vzniku odpadu, lepšie využívať zdroje a predĺžiť životnosť produktov.

8. Environmentálne a klimatické inovácie a nové technológie – startupy a podniky vyvíjajúce technológie na zachytávanie uhlíka, uhlíkovo neutrálne produkty či riešenia podporujúce efektívnosť využitia zdrojov.

Aký je ich význam pre udržateľnosť a zmierňovanie klimatických zmien?

Zelené financie a investície zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o prechod k ekonomike, ktorá je klimaticky neutrálná, environmentálne udržateľná a odolná voči environmentálnym rizikám. Pomáhajú:

– Mobilizovať kapitál – Podporujú presmerovanie prostriedkov od environmentálne škodlivých činností smerom k udržateľným riešeniam.

– Znižovať emisie skleníkových plynov – Podporou nízkoemisných technológií a obnoviteľných zdrojov energie významne znižujú uhlíkovú stopu.

– Podporovať odstup od fosílnych zdrojov energií – Urýchľujú transformáciu energetického sektora a znižujú závislosť na fosílnych palivách.

– Umožňovať adaptáciu na klimatické zmeny – Financovanie adaptačných opatrení pomáha mesto i regiónom zvyšovať odolnosť voči dopadom klimatickej zmeny.

– Znižovať environmentálne riziká (rizikový manažment) – Integrácia environmentálnych aspektov do finančných a investičných rozhodnutí pomáha identifikovať a znižovať dlhodobé riziká.

Zelené financie a investície predstavujú strategický nástroj na dosiahnutie udržateľných cieľov, mobilizujú potrebný kapitál a zdroje na podporu aktivít vedúcich k zlepšeniu životného prostredia a k efektívnemu boju proti klimatickej zmene. Rastúci význam takýchto finančných aktivít zvyšuje tlak na firmy, finančné inštitúcie a verejný sektor, aby sa podieľali na transformácii k zelenej a udržateľnej ekonomike. Wiosna

Zelená infraštruktúra (Green Infrastructure) predstavuje súbor prírodných a poloprírodných prvkov a riešení, ktoré plnia environmentálne funkcie a poskytujú široké spektrum ekologických, sociálnych a ekonomických prínosov. Ide napríklad o mestské parky, zelené strechy, dažďové záhrady, ale aj lesy, vodné plochy, riečne koridory či mokrade. V mestskom prostredí ide často o cielené integrácie vegetácie a prírodných prvkov do infraštruktúry miest s cieľom podporovať ekologickú stabilitu, adaptáciu na klimatické zmeny a zlepšovať kvalitu života.

Medzi príklady zelenej infraštruktúry patria:

– Mestské parky a lesoparky

– Zelené strechy a fasády budov

– Dažďové záhrady a systémy zachytávania dažďovej vody

– Prírodné mokrade a retenčné jazierka

– Stromoradia a aleje

– Zelené koridory a cyklotrasy so zeleňou

– Mestské záhrady a komunitné záhrady

– Riečne nivy a územia prirodzeného záplavového hospodárenia

Ako prispieva zelená infraštruktúra k zmierňovaniu klimatickej zmeny?

Zelená infraštruktúra neplní iba estetickú funkciu, má významný vplyv na zmiernenie prejavov klimatických zmien a ich dopadov, a to viacerými spôsobmi:

1. Regulácia mikroklímy:

– Znižovanie teploty v mestách: Zeleň pomáha eliminovať „efekt mestského tepelného ostrova“ (Urban Heat Island Effect), čím zmierňuje nárast tepla v mestských oblastiach.

– Zvýšená vlhkosť a lepšia kvalita ovzdušia: Stromy a iná vegetácia znižujú prašnosť a absorbujú znečisťujúce látky.

2. Manažment zrážkových vôd:

– Zníženie rizika povodní: Rastliny a prírodné povrchy zadržiavajú a spomaľujú zrážkovú vodu a zabezpečujú jej postupné vsakávanie do pôdy, čím znižujú tlaky na kanalizačné systémy.

– Čistenie vôd: Rastliny filtrujú znečistenie a pomáhajú zlepšovať kvalitu vôd.

3. Sekvestrácia uhlíka (absorpcia a ukladanie CO₂):

– Zeleň (najmä stromy a kríky) pohlcuje oxid uhličitý z atmosféry a prispieva k dlhodobému skladovaniu uhlíka.

4. Podpora biodiverzity:

– Zelená infraštruktúra poskytuje prírodné biotopy a koridory pre voľne žijúce organizmy, čím posilňuje odolnosť ekosystémov voči klimatickým stresom.

5. Adaptácia a odolnosť miest voči zmenám klímy:

– Pomáha mestám lepšie sa prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam, ako sú horúce letá, častejšie intenzívne zrážky a iné extrémy počasia.

6. Zlepšenie kvality života a verejného zdravia:

– Zeleň výrazne prispieva k potvrdeným priaznivým účinkom na fyzické a mentálne zdravie obyvateľov, čím spoločnosť robí odolnejšou voči negatívnym dôsledkom zmien klímy.

7. Sociálno-ekonomické benefity:

– Zvyšovanie príťažlivosti a hodnoty nehnuteľností

– Podpora miestnej zamestnanosti (tvorba pracovných príležitostí pri rozvoji a údržbe zelenej infraštruktúry)

Zelená infraštruktúra je kľúčovým konceptom v klimatických politikách a stratégiách udržateľného rozvoja urbánnych oblastí. Pomáha nielen zmierňovať klimatickú zmenu prostredníctvom znižovania emisií uhlíka a regulácie mikroklímy, ale tiež ju významne podporuje odolnosť miest a ekosystémov a prináša široké benefity v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a celkovej kvality života. Wiosna

Trh odstraňovania uhlíka je v mnohých ohľadoch klasickým politickým problémom. Spoločnosti vedia, že musia konať. Vlády smerujú k regulácii. Investori vidia príležitosť, ale vidia aj riziko. A uprostred toho všetkého je trh, ktorý by mal prekvitať – ale ešte nie je. Prieskum trhu odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) z roku 2025 , ktorý uskutočnili CDR.fyi A Sylvera , ponúka fascinujúci pohľad na to, prečo sa to deje a čo môže nasledovať.

Prečo samotné trhové sily nevyriešia odstránenie uhlíka

Jedným z najpozoruhodnejších zistení prieskumu je, že firemný dopyt po trvalom odstraňovaní uhlíka nie je poháňaný internými záväzkami udržateľnosti. Poháňajú ho vznikajúce regulačné rámce. Šesťdesiatpäť percent respondentov poukázalo na jasnejšie štandardy s nulovou čistou – ako sú tie, ktoré vyvinula iniciatíva Science Based Targets (SBTi) a ISO – ako primárny motivátor na nákup trvalých uhlíkových kreditov. (Phil De Luna, viac na forbes.com)

Odpovede majú byť užitočné, ale nie sú konečným slovom, ako interpretovať normy protokolu GHG. Overený zdroj nájdete v príslušných normách protokolu GHG. Ani WBCSD, WRI, ani iní jednotlivci, ktorí prispeli k tejto odpovedi, nepreberajú zodpovednosť za akékoľvek následky alebo škody vyplývajúce priamo alebo nepriamo z jej aplikácie v konkrétnom prípade použitia.

Obsah

1. Ako sú organizované emisie rozsahu 3?
2. Existuje usmernenie na vykonávanie a interpretáciu skríningu rozsahu 3?
3. Ako normy protokolu GHG zabraňujú dvojitému započítaniu emisií v rámci zásob GHG spoločnosti?
4. Ako by mali spoločnosti riešiť dvojité započítavanie emisií rozsahu 3 v rámci inventára skleníkových plynov spoločnosti?
5. Aké sú minimálne a voliteľné hranice každej kategórie rozsahu 3?
6. Aké sú minimálne hranice pre kategóriu 15 (Investície)?
7. Mal by som vykazovať emisie súvisiace s investíciami do vlastného imania v dcérskych spoločnostiach alebo vstúpiť do podnikov v rozsahu 3, kategória 15?
8. Ako zaúčtujem emisie z práce na diaľku?
9. Ako by mali spoločnosti účtovať emisie z medziproduktov v inventári rozsahu 3?

Tento dokument sa zaoberá významným vplyvom poľnohospodárskeho hnojenia dusíkom (N) na zvýšenie sezónnej amplitúdy výmeny CO2 medzi pevninou a atmosférou, najmä v severných šírkach. (więcej…)

Vedci z celého sveta čoraz jasnejšie poukazujú na to, že plastový priemysel je neoddeliteľnou súčasťou klimatickej krízy. Nové výskumy naznačujú, že životný cyklus plastov – od ich výroby cez použitie (więcej…)

Dokument sa zaoberá potenciálom stredoeurópskych lesov pre ukladanie uhlíka v globálnom kontexte a zdôrazňuje ich dôležitú, no často podceňovanú úlohu pri zmierňovaní nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien. (więcej…)