Vplyv stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 na biohospodárstvo EÚ založené na dreve

Badanie  analyzuje potenciálny vplyv Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (EUBDS) na drevárske biohospodárstvo EÚ. Cieľom EUBDS je do roku 2030 chrániť 30 % územia EÚ, pričom 10 % má byť prísne chránených (vrátane všetkých pralesov a starých lesov) a 20 % má byť spravovaných spôsobom „blízkym prírode“. Hoci sa očakáva, že toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na biodiverzitu, môže negatívne ovplyvniť drevárske biohospodárstvo EÚ.

Štúdia sa zameriava na analýzu toho, ako rôzne interpretácie a geografické rozloženie cieľov ochrany EÚ môžu ovplyvniť budúce úrovne ťažby drevnej biomasy, vývoz drevných komodít a priestorové rozloženie obhospodarovaných oblastí pri zohľadnení dopytu po dreve v súlade so scenárom SSP2-RCP1.9. Na simuláciu scenárov predstavujúcich rôzne interpretácie a geografické rozloženia cieľov EUBDS bol použitý model GLOBIOM-Forest.

Medzi hlavné zistenia štúdie patrí, že ciele EUBDS by mali obmedzený vplyv na úrovne ťažby v EÚ. EÚ môže do roku 2100 stále zvýšiť svoju ťažbu dreva o 21 % až 24 %. Aj pri prísnej ochrane 30 % územia sa môže úroveň ťažby v EÚ stále zvýšiť o 10 %. Najpravdepodobnejší scenár (10 %/20 % ochrany v každom členskom štáte) povedie v nadchádzajúcich desaťročiach k zvýšenému čistému vývozu, ale po roku 2050 k miernemu poklesu. Ak by sa však ochrana mala týkať aj produktivity lokalít alebo obnovy zelenej infraštruktúry, čistý vývoz EÚ by sa znížil už pred rokom 2050. S poklesom ťažby surového dreva v EÚ sa zvýši ťažba v iných biomoch, najmä v boreálnych oblastiach, čo predstavuje takzvaný únik (leakage).

Štúdia definovala a simulovala šesť scenárov zvýšenej ochrany v porovnaní so základným scenárom bez zmeny ochrany („Current protection“). Tieto scenáre sa líšili v spôsobe, akým bola ochrana rozdelená medzi členské štáty EÚ, biogeografické regióny a produktivitu lesov v rámci zelenej infraštruktúry. Bola vykonaná aj citlivostná analýza s predpokladom prísnejšej interpretácie politiky ochrany, kde bolo prísne chránených všetkých 30 % lesnej pôdy, a analýza s nižším predpokladaným nárastom dopytu po dreve v EÚ.

Model GLOBIOM-forest zohľadňuje tri typy hospodárenia (blízke prírode, multifunkčné, vysokointenzívne) a tri hlavné typy lesov (pralesy, obhospodarované a sekundárne lesy), každý s dvoma skupinami drevín (ihličnaté/listnaté). V scenároch sa predpokladalo, že celková lesná plocha EÚ zostane konštantná. Model simuloval aj dopyt po 26 drevárskych výrobkoch a obchod medzi 57 globálnymi ekonomickými regiónmi.

Výsledky ukázali, že scenár „EU“, ktorý kolektívne dosahuje politické ciele na úrovni EÚ, by znamenal zdvojnásobenie prísne chránenej lesnej plochy a zvýšenie plochy pod hospodárením „blízkym prírode“ o 1 % v porovnaní so scenárom „Current protection“. Scenár „Green Infrastructure“ znamenal najväčšiu chránenú plochu. V scenári „Current protection“ sa predpokladá 22 % expanzia vysokointenzívneho hospodárenia na úkor multifunkčného hospodárenia v dôsledku rastúceho dopytu po dreve. Zvýšenie chránených území v ostatných scenároch znižuje plochy dostupné pre iné typy hospodárenia.

Rozloženie chránených území sa v jednotlivých scenároch líšilo. Napríklad v scenári „EU“ by krajiny s relatívne nízkou ziskovosťou ťažby dreva chránili väčší podiel svojej lesnej plochy.

Predpokladá sa, že pri scenári „Current protection“ sa objem ťažby biomasy v EÚ zvýši o 31 % v rokoch 2020 – 2100. Scenár „EU“ by v porovnaní s tým znížil ťažbu o 1 % v roku 2030 a o 3 % do roku 2100. Pri rovnomernejšom rozložení ochrany medzi biogeografické regióny alebo krajiny sa predpokladá zníženie ťažby o 5 – 7 % do roku 2100. Scenár „Green Infrastructure“ by viedol k väčšiemu zníženiu (9 % do roku 2100) kvôli väčšej chránenej ploche. Napriek tomu všetky scenáre so zvýšenou ochranou umožnia zvýšenie ťažby v EÚ minimálne o 21 %. Ceny dreva kopírujú trendy v objemoch ťažby.

Na úrovni jednotlivých krajín sa predpokladá vo všeobecnosti zvýšenie ťažby do roku 2100, aj keď menej ako pri scenári „Current protection“. V krátkodobom horizonte (do roku 2030) môžu niektoré krajiny zaznamenať pokles ťažby v závislosti od scenára.

EÚ bola v roku 2020 čistým dovozcom surového dreva a čistým vývozcom polotovarov z dreva. Očakáva sa, že táto situácia sa bude vyvíjať v závislosti od scenára ochrany a konkurencieschopnosti iných regiónov. Zvýšená ochrana má tendenciu znižovať čistý vývoz polotovarov po roku 2040. EÚ bude naďalej čistým dovozcom drevných peliet kvôli rastúcemu dopytu po bioenergii. Scenáre ochrany povedú k miernemu zníženiu čistého vývozu (zvýšeniu dovozu) drevných peliet.

Citlivostná analýza s 30 % prísnou ochranou ukázala výraznejší pokles ťažby (10 – 15 % do roku 2100 v porovnaní so scenárom „Current protection“), ale stále vyššiu ťažbu ako v súčasnosti. V kombinácii s „Green Infrastructure“ by sa EÚ po roku 2040 stala čistým dovozcom. Pri nižšom budúcom dopyte po dreve (scenár RCP6.5) by sa ťažba mohla mierne znížiť aj pri scenároch ochrany.

Štúdia zistila významný únik ťažby (leakage) mimo EÚ v dôsledku zníženej ťažby v EÚ. Až 79 % zníženia ťažby surového dreva v EÚ by sa kompenzovalo zvýšenou ťažbou v ostatnom svete, najmä v boreálnych oblastiach v nasledujúcich 40 – 50 rokoch. Neskôr by sa mohol zvýšiť aj podiel tropických oblastí. Tento únik sa však v priebehu storočia znižuje v dôsledku substitúcie surového dreva drevnou štiepkou z energetických plodín.

V diskusii autori zdôrazňujú, že EUBDS bude mať väčší vplyv na drevársky priemysel ako na samotnú úroveň ťažby. Implementácia EUBDS stále umožňuje zvýšenie ťažby v EÚ, pričom vplyv závisí od priestorového rozloženia ochrany. Štúdia poukazuje na potenciálne konflikty medzi politikami zameranými na zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom využitia biomasy a cieľmi ochrany biodiverzity a ekosystémových služieb. Zdôrazňuje sa potreba zohľadniť multifunkčnosť lesov pri skúmaní interakcií medzi ochranárskymi a mitigačnými politikami.

Autori porovnávajú svoje výsledky s inými štúdiami a diskutujú o rozdieloch v odhadoch vplyvu EUBDS, pričom poukazujú na dôležitosť definície a identifikácie pralesov a starých lesov. Štúdia poskytuje dlhodobé predpovede a zohľadňuje rôzne spôsoby rozloženia zvýšenej ochrany v súlade s EUBDS. Zistený únik ťažby je porovnateľný s výsledkami iných štúdií, ale štúdia ukazuje, že sa v priebehu času znižuje vďaka dostupnosti iných zdrojov drevnej biomasy. Autori poukazujú na vyššie riziko pre endemickú biodiverzitu v tropických oblastiach, aj keď je objem úniku ťažby v týchto oblastiach relatívne nízky.

Štúdia naznačuje, že intenzívnejšie hospodárenie v nechránených lesoch a využívanie dreva z oblastí s hospodárením „blízkym prírode“ môžu prispieť k zmierneniu vplyvu zvýšenej ochrany na úroveň ťažby v EÚ. Práca môže slúžiť ako kvantitatívny základ pre výpočet kompenzácií za ekonomické straty z ťažby prostredníctvom platieb za ekosystémové služby. Záverom autori konštatujú, že pri rôznych prístupoch k alokácii chránených území je možné dosiahnuť spoločné ciele EÚ v oblasti ochrany bez neprimeraných dopadov na dopyt po dreve v EÚ aj mimo nej. Wiosna

badanie publikovanej W Global Environmental Change

---

Glosár kľúčových pojmov

• Biodiverzita: Rozmanitosť života na Zemi na všetkých úrovniach, od génov cez druhy až po ekosystémy.
• Biohospodárstvo: Hospodárska činnosť, ktorá využíva biologické zdroje z pevniny a mora, ako aj biotechnológie, na výrobu potravín, materiálov a energie.
• EÚ Stratégia pre biodiverzitu do roku 2030 (EUBDS): Komplexný plán Európskej únie na ochranu a obnovu biodiverzity do roku 2030, zahŕňajúci ciele týkajúce sa ochrany území a obnovy ekosystémov.
• Prísna ochrana: Kategória ochrany, ktorá vylučuje akúkoľvek ľudskú činnosť, ktorá by mohla narušiť prírodné procesy, vrátane ťažby dreva.
• Hospodárenie s lesmi „bližšie k prírode“: Prístup k hospodáreniu s lesmi, ktorý sa snaží napodobňovať prirodzené procesy a minimalizovať negatívny vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby, pričom môže umožňovať obmedzenú ťažbu dreva.
• GLOBIOM-Forest: Globálny priestorovo explicitný model poľnohospodárskeho a lesného sektora, ktorý simuluje hospodárenie s lesmi, drevársky priemysel, obchod a prepojenie medzi ponukou a dopytom po dreve.
• Leakage (únik): Fenomén, pri ktorom obmedzenie určitej činnosti (napr. ťažby dreva) v jednej oblasti vedie k jej zvýšeniu v inej oblasti, čím sa pôvodný environmentálny cieľ nemusí dosiahnuť.
• SSP (Shared Socioeconomic Pathways): Scenáre socioekonomického vývoja, ktoré sa používajú v modelovaní klimatických zmien a ich dopadov.
• RCP (Representative Concentration Pathways): Scenáre budúcich koncentrácií skleníkových plynov, ktoré sa používajú v modelovaní klimatických zmien.
• Biomasa: Biologická hmota rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktorá sa môže využívať ako zdroj energie alebo na výrobu materiálov.
• Klímatická neutralita: Stav, keď sú emisie skleníkových plynov rovnovážne kompenzované ich odstraňovaním, čím sa nedosahuje žiadny čistý príspevok ku globálnemu otepľovaniu.
• Ekosystémové služby: Výhody, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, ako je čistý vzduch a voda, opeľovanie plodín a regulácia klímy.
• Boreálny región: Severské oblasti s prevahou ihličnatých lesov.
• Trópy: Oblasti Zeme nachádzajúce sa medzi obratníkmi Raka a Kozorožca, s teplým a vlhkým podnebím a vysokou biodiverzitou.
• Mierny pás: Geografické pásmo medzi subtropmi a subpolárnymi oblasťami, s miernym podnebím.
• Priemerný ročný prírastok (MAI – Mean Annual Increment): Priemerný ročný prírastok objemu dreva v lese.
• Natura 2000: Sieť chránených území v Európskej únii, zriadená s cieľom zabezpečiť priaznivý stav ochrany najvýznamnejších druhov a biotopov.