Aký je vplyv klimatickej zmeny na ľudské zdravie?

Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje ľudské zdravie rôznymi priamymi i nepriamymi cestami. Vplyvy klimatickej zmeny na zdravie možno rozdeliť na niekoľko hlavných oblastí:

1. Priame zdravotné následky extrémneho počasia:

– Vlny horúčav: Častejšie a dlhšie trvajúce obdobia extrémnych teplôt spôsobujú úpal, úžeh, dehydratáciu, kardiovaskulárne problémy a vyššiu úmrtnosť predovšetkým u starších ľudí, malých detí a chronicky chorých osôb.

– Búrky, povodne a bleskové záplavy: Môžu spôsobovať fyzické poranenia, utopenia, infekčné ochorenia prenášané kontaminovanou vodou alebo potravou a vážne psychologické traumy.

– Požiare a sucho: Zvýšené riziko úmrtí na následky požiarov, respiračné (dýchacie) problémy pri vdýchnutí splodín ohňa a dlhodobá kontaminácia ovzdušia popolom a nebezpečnými chemikáliami.

2. Infekčné ochorenia a vplyv vektorov:

– Premiestňovanie a rozmnožovanie vektorov: Vyššie teploty umožňujú šírenie komárov, kliešťov a iných živočíšnych prenášačov chorôb (tzv. vektorov), čo vedie k šíreniu chorôb ako malária, dengue horúčka, kliešťová encefalitída, borelióza či Zika vírus.

– Vodou a potravinami prenášané infekcie: Povodne a silné dažde môžu znečistiť a kontaminovať pitnú vodu, čím umožňujú rozširovanie črevných infekcií (napr. cholera, rota vírusy, baktérie E. coli).

3. Kvalita ovzdušia a respiračné ochorenia:

– Zvýšená úroveň znečistenia ovzdušia: Vyššie teploty a požiare vedú k zvýšeniu koncentrácií prízemného ozónu, pevných častíc a znečisťujúcich látok v ovzduší. Toto vyvoláva alebo zhoršuje chronické ochorenia pľúc (astma, chronická bronchitída), ako aj kardiovaskulárne ochorenia.

4. Potravinová bezpečnosť a výživa:

– Znížená úroda a potravinová neistota: Dlhodobé sucho, zosilnenie extrémnych výkyvov počasia a ekologické nerovnováhy narúšajú zásobovanie potravinami. Nedostatočný prístup ku kvalitnej strave spôsobuje podvýživu, chronické následky na zdraví detí a oslabenú imunitu.

5. Mentálne zdravie a psychická pohoda:

– Stres a úzkosť z klimatických udalostí: Strata domova, majetku a bezpečia spôsobená katastrofickými prejavmi počasia vedie k vyššiemu výskytu stresu, depresie, úzkostných stavov či posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP).

– Klimatická úzkosť („eco-anxiety“): Obavy a neistota ohľadom budúcnosti vzhľadom na klimatickú krízu zvyšujú psychickú záťaž u jednotlivcov, najmä mladých ľudí.

6. Zraniteľnosť špecifických populácií:

– Ohrozené skupiny: Klimatická zmena má výrazne väčší zdravotný dopad na deti, starších obyvateľov, tehotné ženy, chronicky chorých a socio-ekonomicky zraniteľné skupiny s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti.

Ako sa na problematiku pripraviť a znížiť jej dopady?

Pomocou tzv. adaptačných opatrení môžeme minimalizovať negatívne dopady klimatickej zmeny na zdravotný stav populácie:

– zlepšovať úroveň zdravotníctva a posilňovať jeho kapacity tak, aby zvládalo extrémne situácie,

– vzdelávanie obyvateľstva v oblasti zdravotných rizík spojených s klimatickou zmenou,

– podpora výskumu, monitorovania a včasného varovania pred extrémnymi klimatickými udalosťami,

– plánovanie výstavby mestských oblastí prispôsobených extrémnym prejavom počasia,

– znižovanie emisií a prechod na environmentálne udržateľné metódy hospodárenia a života, teda mitigácie (predchádzanie ďalšiemu zhoršovaniu klimatickej situácie).

V súhrne je zrejmé, že klimatická zmena predstavuje vážne zdravotné riziká pre obyvateľov na celom svete. Jej vplyvy už teraz pociťujeme, pričom najviac zraniteľné sú časti obyvateľstva na globálnom juhu alebo chudobnejšie vrstvy v mestských oblastiach. Preto je nevyhnutné realizovať preventívne opatrenia, adaptačné stratégie a zároveň obmedzovať ďalšie otepľovanie planéty ako také. Wiosna