Stredoeurópske lesy: Potenciál ukladania uhlíka

Dokument sa zaoberá potenciálom stredoeurópskych lesov pre ukladanie uhlíka v globálnom kontexte a zdôrazňuje ich dôležitú, no často podceňovanú úlohu pri zmierňovaní nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien. Hlavným prínosom lesov je ich schopnosť viazať emisie oxidu uhličitého (CO₂), čím zabraňujú ich hromadeniu v atmosfére a prispievaniu k prehlbovaniu klimatických zmien. Autori konštatujú, že povedomie o týchto zisteniach je v Českej republike pomerne nízke, a preto tento text sumarizuje najdôležitejšie výsledky a závery relevantné pre ďalšiu diskusiu o manažmente a ochrane lesných stanovíšť v ČR.

Hoci sa tradične považujú vlhké tropické lesy za lesy s najvyššou produktivitou, zdá sa, že ešte vyššiu produkciu biomasy dosahujú niektoré temperátne lesy medzi 30° a 50° severnej a južnej zemepisnej šírky. Medzi ne patria hlavne dažďové lesy mierneho pásma, zatiaľ čo produkcia temperátnych lesov strednej Európy je nižšia. Napriek tomu najväčší podiel uhlíka viazaného v lesoch pripadá práve na temperátne lesy (47 %), zatiaľ čo podiel tropických (22 %) a boreálnych (21 %) lesov je aj kvôli pokračujúcemu odlesňovaniu podstatne nižší.

Možno predpokladať, že najvyššia zásoba uhlíka je v lesoch, v ktorých zostáva všetka vytvorená biomasa, teda v prírodných lesoch neovplyvnených priamymi ľudskými zásahmi. Rozdiel zásoby uhlíka v prírodných a hospodárskych lesoch tak môže ukázať mitigačný potenciál lesov (maximálne množstvo „navyše“ uloženého uhlíka), ktorý by sa dosiahol, keby sa z hospodárskych lesov prestala odoberať biomasa. Na základe dát z rôznych lesných porastov Európy sa odhaduje, že celková zásoba stojacej biomasy stromov poklesla v súvislosti s premenou európskych prírodných lesov na lesy hospodárske o viac než tretinu. Tento pokles v množstve uhlíka „trvalo“ viazaného v európskych lesoch by sa pri zastavení ťažby biomasy z hospodárskych lesov opäť postupne naplnil a predstavuje mitigačný potenciál lesov, ktorý zodpovedá cieľu pre ukladanie uhlíka, ktorý si EÚ vytkla do roku 2030. Zásoba uhlíka v hospodárskych porastoch závisí od intenzity hospodárenia a spôsobu hospodárenia a v čase sa mení.

Uhlík tvorí približne polovicu sušiny nadzemnej biomasy stromov. Na každý 1 m³ svojho objemu spotrebujú stromy priemerne asi 1,28 t CO₂ z atmosféry. Lesy patria k najvýznamnejším prirodzeným úložiskám uhlíka v globálnom meradle, pričom v súčasnosti viažu zhruba štvrtinu emisií CO₂. Riešenie klimatickej zmeny vyžaduje razantné obmedzenie emisií CO₂ a súčasne podstatné zvýšenie viazania a akumulácie už emitovaného CO₂ v prírodných ekosystémoch. Suchozemské ekosystémy (hlavne lesy) predstavovali v období 2000–2007 26 % úložiska uhlíka, zatiaľ čo v období 1990–1999 to bolo 32 %.

V priebehu 20. storočia v ČR aj v ďalších európskych krajinách vzrástla rozloha lesov aj ich celková zásoba, čo posilnilo význam lesov v ukladaní uhlíka. Napríklad v ČR bola v roku 1930 celková zásoba dreva odhadovaná na 307 miliónov m³ a v súčasnosti činí bezmála 700 miliónov m³. Priemerný vek lesov vážený ich plochou v ČR vzrástol z 51 rokov v roku 1950 na 64 rokov v roku 2010. Pre ukladanie uhlíka je dôležitá rozloha lesných porastov vyššieho veku s vysokou celkovou biomasou a stromami s veľkým jednotkovým objemom. Lesné porasty staršie ako 120 rokov so zastúpením 6,0 % sa podieľajú rozhodujúcim spôsobom (zo 78 %) na celkovom prírastku zásoby biomasy dreva. Podiel porastov starších ako 100 rokov v Európe však poklesol z 26 % rozlohy lesov v roku 1950 na 17 % v roku 2010, čo je z pohľadu ukladania uhlíka nepriaznivý vývoj.

Prirodné lesy môžu akumulovať prekvapivo veľkú zásobu uhlíka v porovnaní s hospodárskymi lesmi. V človekom málo ovplyvnených lesoch na úživných stanovištiach môže veľkosť ich zásoby prevyšovať aj úctyhodných 1 000 m³·ha-1. Príkladom sú niektoré zmiešané porasty slovenských či rumunských Karpát (Badín, Dobroč, Hrončokovský grúň, Sinca, Izvoarele Nerei). Pre porovnanie, priemerná hektárová zásoba lesných porastov v ČR činí 330 m³·ha-1. Schopnosť prírodných lesov akumulovať uhlík sa síce v priebehu času mení, avšak bilancia viazania uhlíka väčšinou zostáva pozitívna aj po storočiach ich prirodzeného vývoja.

Vzhľadom na malú rozlohu prírodných temperátnych lesov sa študujú možnosti, ako čo najefektívnejšie využiť prirodzený potenciál lesov. Jedným z jednoduchých opatrení môže byť odloženie či úplné vylúčenie ťažieb mýtnych hospodárskych porastov s prírode blízkou druhovou skladbou (tzv. „proforestation“). Toto opatrenie má dvojaký efekt: uhlík nahromadený v biomase dreva zostane uložený a porasty môžu v budúcich rokoch viazať ďalšie množstvo uhlíka.

Schopnosť pútania uhlíka s vekom (veľkosťou) stromu všeobecne vzrastá. Vitálny veľký strom môže za jediný rok akumulovať porovnateľné množstvo uhlíka ako niekoľko desiatok rokov starý strom za celý svoj doterajší život. 1 % stromov s najväčšou výčetnou hrúbkou reprezentuje celú polovicu nadzemnej biomasy lesa a tomu zodpovedá aj množstvo akumulovaného uhlíka. Dlhodobé zvyšovanie zásoby uhlíka v bývalých hospodárskych porastoch s prírode blízkou druhovou skladbou ponechaných samovoľnému vývoju potvrdzujú aj ďalšie štúdie. Odloženie či zastavenie ťažieb v mýtnych porastoch teda môže byť efektívnym nástrojom pre pútanie uhlíka. Nadpriemerne účinné v pútání uhlíka sú (bývalé) hospodárske porasty s dominantným bukom, najmä na úživných stanovištiach. V takýchto porastoch v severozápadnom Nemecku, kde bola zastavená ťažba pred 30–50 rokmi, došlo k výraznému nárastu nahromadeného uhlíka, ktorý po 50 rokoch činí zhruba 160 % výchozieho stavu. Ročný prírastok biomasy je najvyšší v čistých bučinách.

Rozloha bučín starších ako 120 rokov v ČR dosahuje bezmála 25 000 ha, čo predstavuje dostatočné množstvo porastov s vysokou zásobou uhlíka a ďalším potenciálom pre jeho ukladanie.

Záverom autori konštatujú, že existuje nevyužitý potenciál časti hospodárskych lesných porastov pre akumuláciu uhlíka. Veria, že sa otázka využitia tohto potenciálu stane súčasťou serióznej diskusie a hľadania zodpovedných riešení problémov spojených s klimatickými zmenami. Cieľom pritom nie je spochybňovať využitie dreva ako obnoviteľnej suroviny ani význam pestovania a využívania hospodárskych lesov, ale prispieť k zodpovednejšiemu a vyváženejšiemu prístupu k využívaniu a ochrane prírodného prostredia Európy. Wiosna