Dokument od začiatku zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje už existujúce tlaky na vodné zdroje EÚ. Tieto tlaky zahŕňajú nesprávne štrukturálne riadenie, neudržateľné využívanie pôdy, hydromorfologické zmeny, znečistenie a zvýšený dopyt po vode. Zmena klímy k nim prispieva tým, že zvyšuje riziká súvisiace s vodou, najmä vo forme častejších a dlhotrvajúcich such a extrémnych zrážok. Tieto extrémne udalosti ohrozujú potravinovú bezpečnosť, verejné zdravie, ekosystémy, infraštruktúru a hospodárstvo Európy. Správa poukazuje na nedávne tragické následky takýchto udalostí.
V kontexte cieľov Európskej zelenej dohody sa posudzuje pokrok členských štátov aj z hľadiska dosahovania cieľov v oblasti klímy. Dokument uvádza, že zmena klímy má značný vplyv na výskyt a závažnosť rizík súvisiacich s vodou, ako sú suchá a povodne, v mnohých častiach Európy. Z tohto dôvodu je posilnenie odolnosti vodných zdrojov prostredníctvom účinného vykonávania rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov v oblasti odolnosti proti zmene klímy stanovených v európskom právnom predpise v oblasti klímy a v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Zároveň sa ciele týchto smerníc dajú dosiahnuť len s úplným zohľadnením dôsledkov zmeny klímy.
Čoraz viac členských štátov uvádza, že systémovo zohľadňujú dôsledky zmeny klímy a snažia sa zosúladiť svoje programy opatrení s národnými plánmi adaptácie. Väčšina posudzovaných členských štátov vykonala analýzu vplyvu zmeny klímy na ich vodné útvary. V tretích plánoch manažmentu povodí sa účinky zmeny klímy spájali najmä so suchami a nižšou dostupnosťou vody, hoci povodne zostávajú významným problémom. To predstavuje posun oproti predchádzajúcim plánom, kde sa za hlavný dôsledok považoval nadbytok vody (povodne). Rastúce obavy z nedostatku vody sú v súlade s týmto zistením. Hoci to nie je právna požiadavka rámcovej smernice o vode, väčšina členských štátov uvádza sucho ako významný jav a mnohé z nich vypracovali alebo vypracúvajú plány riadenia stavov sucha.
Správa upozorňuje na rastúci vplyv zmeny klímy na kvalitu vody. Niektoré členské štáty sa odvolávajú na výnimku v dôsledku dlhotrvajúceho sucha. Niektoré krajiny vypracovali vnútroštátne stratégie v oblasti vody ako reakciu na častejšie suchá.
Pokiaľ ide o manažment povodňových rizík, dokument vníma pokrok pozitívne. Všetky členské štáty zohľadnili zmenu klímy vo svojich druhých predbežných hodnoteniach povodňového rizika a takmer všetky aj vo svojich mapách povodňového ohrozenia a povodňových rizík. Väčšina členských štátov diskutovala o budúcich klimatických scenároch vo svojich plánoch manažmentu povodňových rizík a prepojila ich s národnými adaptačnými stratégiami. Povodne sú vnímané ako najčastejšie riziko v národných posúdeniach rizík. Zvyšujúca sa frekvencia a intenzita prívalových zrážok a zvyšovanie hladiny morí predstavujú rastúce hrozby.
Dokument odporúča členským štátom, aby pokračovali v zlepšovaní máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík, s väčším zohľadnením zrážkových záplav a prepojením na relevantné informácie. Budúce plány manažmentu povodňových rizík by mali obsahovať podrobnosti o tom, ako mapy informovali o výbere cieľov a opatrení, a mali by zohľadňovať budúce klimatické scenáre. Dôraz sa kladie na zvýšené úsilie o širšie uplatňovanie riešení blízkych prírode. Správa tiež navrhuje zvážiť náklady na povodne vo verejných rozpočtoch a úlohu poistenia ako možnosti adaptácie.
V rámci rámcovej smernice o vode dokument odporúča členským štátom, aby zlepšili opatrenia na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy v programoch opatrení a v prípade potreby vypracovali vhodné adaptačné opatrenia alebo plány. Je potrebné aktívne vypracúvať a monitorovať presné vodné bilancie s ohľadom na všetky vstupy a odbery vody, prirodzené straty a potreby ekosystémov. Dokument vyzýva na prijatie účinných opatrení na podporu opätovného využívania vody, efektívnosti a obehovosti, ako aj na maximálne využívanie riešení blízkych prírode pre udržateľnejšie ukladanie vody. Pri plánovaní nových priehrad a nádrží je potrebné starostlivo posúdiť ich vplyv na životné prostredie s ohľadom na ciele rámcovej smernice o vode a zabezpečiť, aby boli súčasťou integrovaného hospodárenia s vodami a súdržných stratégií odolnosti vodných zdrojov, zohľadňujúc dlhodobé klimatické scenáre.
V záveroch sa opätovne zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje tlaky na vodné útvary. Účinné vykonávanie smerníc o vode a povodniach je kľúčové pre budovanie odolnosti voči klimatickým zmenám. Dokument konštatuje, že členské štáty postupne menia svoje prístupy k manažmentu povodňových rizík na základe získaných skúseností a zlepšujú zohľadňovanie zmeny klímy prostredníctvom modelovania a scenárov. Pre ďalší pokrok je nevyhnutné trvalé úsilie o zlepšenie plánovacích kapacít a zabezpečenie, aby boli opatrenia na predchádzanie povodniam dimenzované na budúce klimatické podmienky. Wiosna
Glosár Kľúčových Pojmov
- Rámcová smernica o vode (RSV): Kľúčový právny predpis Európskej únie, ktorý stanovuje rámec pre ochranu vnútorných povrchových vôd, prechodných vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť dobrý stav všetkých vôd.
- Smernica o povodniach: Smernica EÚ, ktorej cieľom je znížiť a riadiť riziká povodní s cieľom minimalizovať ich nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
- Dobrý ekologický stav: Stav povrchového vodného útvaru, keď sú biologické, hydromorfologické a fyzikálno-chemické prvky kvality v súlade s typom daného vodného útvaru a sú len mierne ovplyvnené ľudskou činnosťou.
- Dobrý chemický stav: Stav povrchového vodného útvaru, v ktorom koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú environmentálne normy kvality stanovené v právnych predpisoch EÚ.
- Dobrý kvantitatívny stav (podzemné vody): Stav podzemného vodného útvaru, pri ktorom nedochádza k nadmernému odberu vody a nedochádza k významnému znižovaniu hladiny podzemnej vody alebo k negatívnemu ovplyvneniu s tým spojených ekosystémov.
- Dobrý ekologický potenciál: Stav výrazne zmeneného alebo umelého vodného útvaru, ktorý dosahuje maximálnu možnú ekologickú kvalitu vzhľadom na nevyhnutné fyzické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou.
- Výrazne zmenený vodný útvar (VZVU): Povrchový vodný útvar, ktorého charakter bol v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenený.
- Umelý vodný útvar (UVU): Vodný útvar, ktorý bol vytvorený ľudskou činnosťou.
- Prístup „od zdroja do mora“: Integrovaný prístup k hospodáreniu s vodami, ktorý zohľadňuje prepojenosť sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov a zameriava sa na riadenie vplyvov od prameňa až po more.
- Difúzne znečistenie: Znečistenie vody z rozsiahlych a ťažko identifikovateľných zdrojov, napríklad z poľnohospodárskej činnosti alebo atmosférickej depozície.
- Bodové znečistenie: Znečistenie vody z konkrétnych, ľahko identifikovateľných zdrojov, ako sú výpusty z priemyselných podnikov alebo čistiarní odpadových vôd.
- Hydromorfologické tlaky: Fyzické zmeny vodných útvarov spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré ovplyvňujú ich štruktúru a funkciu, napríklad úpravy toku riek, výstavba priehrad a odvodňovanie mokradí.
- Ekologický tok: Hydrologický režim (množstvo a časový priebeh prietoku vody), ktorý je potrebný na zabezpečenie dobrého ekologického stavu vodných útvarov.
- Nedostatok vody: Stav, keď dopyt po vode prevyšuje dostupné vodné zdroje v danom regióne a čase.
- Vodná bilancia: Množstvo vody, ktoré je možné prideliť, vypočítané ako prítok mínus odtok v danom území.
- Zásada „znečisťovateľ platí“: Environmentálna zásada, podľa ktorej by náklady na prevenciu a nápravu znečistenia mal znášať ten, kto znečistenie spôsobil.
- Úhrada nákladov za vodohospodárske služby: Mechanizmus, ktorý zabezpečuje, že náklady na poskytovanie vodohospodárskych služieb (napr. zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd) sú uhrádzané používateľmi týchto služieb.
- Riešenia blízke prírode: Opatrenia, ktoré využívajú alebo napodobňujú prírodné procesy na riešenie environmentálnych problémov a zároveň poskytujú ekologické, sociálne a ekonomické výhody.