Zmena klímy zhoršuje už existujúce tlaky na vodné zdroje EÚ

Dokument od začiatku zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje už existujúce tlaky na vodné zdroje EÚ. Tieto tlaky zahŕňajú nesprávne štrukturálne riadenie, neudržateľné využívanie pôdy, hydromorfologické zmeny, znečistenie a zvýšený dopyt po vode. Zmena klímy k nim prispieva tým, že zvyšuje riziká súvisiace s vodou, najmä vo forme častejších a dlhotrvajúcich such a extrémnych zrážok. Tieto extrémne udalosti ohrozujú potravinovú bezpečnosť, verejné zdravie, ekosystémy, infraštruktúru a hospodárstvo Európy. Správa poukazuje na nedávne tragické následky takýchto udalostí.

V kontexte cieľov Európskej zelenej dohody sa posudzuje pokrok členských štátov aj z hľadiska dosahovania cieľov v oblasti klímy. Dokument uvádza, že zmena klímy má značný vplyv na výskyt a závažnosť rizík súvisiacich s vodou, ako sú suchá a povodne, v mnohých častiach Európy. Z tohto dôvodu je posilnenie odolnosti vodných zdrojov prostredníctvom účinného vykonávania rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov v oblasti odolnosti proti zmene klímy stanovených v európskom právnom predpise v oblasti klímy a v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Zároveň sa ciele týchto smerníc dajú dosiahnuť len s úplným zohľadnením dôsledkov zmeny klímy.

Čoraz viac členských štátov uvádza, že systémovo zohľadňujú dôsledky zmeny klímy a snažia sa zosúladiť svoje programy opatrení s národnými plánmi adaptácie. Väčšina posudzovaných členských štátov vykonala analýzu vplyvu zmeny klímy na ich vodné útvary. V tretích plánoch manažmentu povodí sa účinky zmeny klímy spájali najmä so suchami a nižšou dostupnosťou vody, hoci povodne zostávajú významným problémom. To predstavuje posun oproti predchádzajúcim plánom, kde sa za hlavný dôsledok považoval nadbytok vody (povodne). Rastúce obavy z nedostatku vody sú v súlade s týmto zistením. Hoci to nie je právna požiadavka rámcovej smernice o vode, väčšina členských štátov uvádza sucho ako významný jav a mnohé z nich vypracovali alebo vypracúvajú plány riadenia stavov sucha.

Správa upozorňuje na rastúci vplyv zmeny klímy na kvalitu vody. Niektoré členské štáty sa odvolávajú na výnimku v dôsledku dlhotrvajúceho sucha. Niektoré krajiny vypracovali vnútroštátne stratégie v oblasti vody ako reakciu na častejšie suchá.

Pokiaľ ide o manažment povodňových rizík, dokument vníma pokrok pozitívne. Všetky členské štáty zohľadnili zmenu klímy vo svojich druhých predbežných hodnoteniach povodňového rizika a takmer všetky aj vo svojich mapách povodňového ohrozenia a povodňových rizík. Väčšina členských štátov diskutovala o budúcich klimatických scenároch vo svojich plánoch manažmentu povodňových rizík a prepojila ich s národnými adaptačnými stratégiami. Povodne sú vnímané ako najčastejšie riziko v národných posúdeniach rizík. Zvyšujúca sa frekvencia a intenzita prívalových zrážok a zvyšovanie hladiny morí predstavujú rastúce hrozby.

Dokument odporúča členským štátom, aby pokračovali v zlepšovaní máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík, s väčším zohľadnením zrážkových záplav a prepojením na relevantné informácie. Budúce plány manažmentu povodňových rizík by mali obsahovať podrobnosti o tom, ako mapy informovali o výbere cieľov a opatrení, a mali by zohľadňovať budúce klimatické scenáre. Dôraz sa kladie na zvýšené úsilie o širšie uplatňovanie riešení blízkych prírode. Správa tiež navrhuje zvážiť náklady na povodne vo verejných rozpočtoch a úlohu poistenia ako možnosti adaptácie.

V rámci rámcovej smernice o vode dokument odporúča členským štátom, aby zlepšili opatrenia na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy v programoch opatrení a v prípade potreby vypracovali vhodné adaptačné opatrenia alebo plány. Je potrebné aktívne vypracúvať a monitorovať presné vodné bilancie s ohľadom na všetky vstupy a odbery vody, prirodzené straty a potreby ekosystémov. Dokument vyzýva na prijatie účinných opatrení na podporu opätovného využívania vody, efektívnosti a obehovosti, ako aj na maximálne využívanie riešení blízkych prírode pre udržateľnejšie ukladanie vody. Pri plánovaní nových priehrad a nádrží je potrebné starostlivo posúdiť ich vplyv na životné prostredie s ohľadom na ciele rámcovej smernice o vode a zabezpečiť, aby boli súčasťou integrovaného hospodárenia s vodami a súdržných stratégií odolnosti vodných zdrojov, zohľadňujúc dlhodobé klimatické scenáre.

V záveroch sa opätovne zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje tlaky na vodné útvary. Účinné vykonávanie smerníc o vode a povodniach je kľúčové pre budovanie odolnosti voči klimatickým zmenám. Dokument konštatuje, že členské štáty postupne menia svoje prístupy k manažmentu povodňových rizík na základe získaných skúseností a zlepšujú zohľadňovanie zmeny klímy prostredníctvom modelovania a scenárov. Pre ďalší pokrok je nevyhnutné trvalé úsilie o zlepšenie plánovacích kapacít a zabezpečenie, aby boli opatrenia na predchádzanie povodniam dimenzované na budúce klimatické podmienky. Wiosna

---

Glosár Kľúčových Pojmov

• Rámcová smernica o vode (RSV): Kľúčový právny predpis Európskej únie, ktorý stanovuje rámec pre ochranu vnútorných povrchových vôd, prechodných vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť dobrý stav všetkých vôd.
• Smernica o povodniach: Smernica EÚ, ktorej cieľom je znížiť a riadiť riziká povodní s cieľom minimalizovať ich nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
• Dobrý ekologický stav: Stav povrchového vodného útvaru, keď sú biologické, hydromorfologické a fyzikálno-chemické prvky kvality v súlade s typom daného vodného útvaru a sú len mierne ovplyvnené ľudskou činnosťou.
• Dobrý chemický stav: Stav povrchového vodného útvaru, v ktorom koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú environmentálne normy kvality stanovené v právnych predpisoch EÚ.
• Dobrý kvantitatívny stav (podzemné vody): Stav podzemného vodného útvaru, pri ktorom nedochádza k nadmernému odberu vody a nedochádza k významnému znižovaniu hladiny podzemnej vody alebo k negatívnemu ovplyvneniu s tým spojených ekosystémov.
• Dobrý ekologický potenciál: Stav výrazne zmeneného alebo umelého vodného útvaru, ktorý dosahuje maximálnu možnú ekologickú kvalitu vzhľadom na nevyhnutné fyzické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou.
• Výrazne zmenený vodný útvar (VZVU): Povrchový vodný útvar, ktorého charakter bol v dôsledku fyzických zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenený.
• Umelý vodný útvar (UVU): Vodný útvar, ktorý bol vytvorený ľudskou činnosťou.
• Prístup „od zdroja do mora“: Integrovaný prístup k hospodáreniu s vodami, ktorý zohľadňuje prepojenosť sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov a zameriava sa na riadenie vplyvov od prameňa až po more.
• Difúzne znečistenie: Znečistenie vody z rozsiahlych a ťažko identifikovateľných zdrojov, napríklad z poľnohospodárskej činnosti alebo atmosférickej depozície.
• Bodové znečistenie: Znečistenie vody z konkrétnych, ľahko identifikovateľných zdrojov, ako sú výpusty z priemyselných podnikov alebo čistiarní odpadových vôd.
• Hydromorfologické tlaky: Fyzické zmeny vodných útvarov spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré ovplyvňujú ich štruktúru a funkciu, napríklad úpravy toku riek, výstavba priehrad a odvodňovanie mokradí.
• Ekologický tok: Hydrologický režim (množstvo a časový priebeh prietoku vody), ktorý je potrebný na zabezpečenie dobrého ekologického stavu vodných útvarov.
• Nedostatok vody: Stav, keď dopyt po vode prevyšuje dostupné vodné zdroje v danom regióne a čase.
• Vodná bilancia: Množstvo vody, ktoré je možné prideliť, vypočítané ako prítok mínus odtok v danom území.
• Zásada „znečisťovateľ platí“: Environmentálna zásada, podľa ktorej by náklady na prevenciu a nápravu znečistenia mal znášať ten, kto znečistenie spôsobil.
• Úhrada nákladov za vodohospodárske služby: Mechanizmus, ktorý zabezpečuje, že náklady na poskytovanie vodohospodárskych služieb (napr. zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd) sú uhrádzané používateľmi týchto služieb.
• Riešenia blízke prírode: Opatrenia, ktoré využívajú alebo napodobňujú prírodné procesy na riešenie environmentálnych problémov a zároveň poskytujú ekologické, sociálne a ekonomické výhody.