Pokrok EÚ v plnení environmentálnych cieľov do roku 2030 je nepostačujúci

Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila druhú výročnú správu o pokroku smerom k cieľom 8. environmentálneho akčného programu (EAP). Táto správa poskytuje komplexný prehľad o tom, ako dobre EÚ napreduje pri plnení svojich environmentálnych a klimatických cieľov do roku 2030.

8. EAP ako kľúčový rámec pre environmentálnu politiku EÚ

8. EAP je právne záväzný rámec, ktorý usmerňuje environmentálnu politiku EÚ do roku 2030. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť, aby ľudia mohli žiť kvalitne v rámci planetárnych hraníc najneskôr do roku 2050. Program sa zameriava na urýchlenie zelenej transformácie a zlepšenie stavu životného prostredia.

Hlavné zistenia správy

Správa EEA hodnotí pokrok na základe 28 hlavných ukazovateľov, ktoré pokrývajú šesť tematických prioritných cieľov:

1. Zmierňovanie zmeny klímy:
   • EÚ dosiahla významný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov, pričom v roku 2023 došlo k výraznému 8 % medziročnému poklesu.
   • Napriek tomu bude ťažké dosiahnuť cieľ zvýšenia odstraňovania uhlíka v sektore využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).
2. Prispôsobovanie sa zmene klímy:
   • EÚ pravdepodobne nesplní ciele zníženia ekonomických strát spôsobených extrémnymi poveternostnými udalosťami a zníženia rozsahu oblastí postihnutých suchom.
3. Regeneratívna obehová ekonomika:
   • EÚ nesmeruje k dosiahnutiu cieľov výrazného zníženia spotreby materiálu a celkového množstva produkovaného odpadu.
   • Hospodársky rast naďalej prispieva k zvyšovaniu spotreby materiálu a produkcie odpadu.
4. Nulové znečistenie a netoxické životné prostredie:
   • EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa zníženia predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia.
   • Napriek tomu nedosahuje pokrok pri znižovaní strát živín do podzemných vôd.
5. Biodiverzita a ekosystémy:
   • EÚ pravdepodobne nesplní žiadny zo štyroch cieľov monitorovania týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov.
   • Dôvodom sú pretrvávajúce tlaky na využívanie pôdy a mora.
6. Environmentálne a klimatické tlaky súvisiace s výrobou a spotrebou v EÚ:
   • EÚ nedosahuje pokrok pri znižovaní spotreby energie, zvyšovaní podielu obnoviteľnej energie a zvyšovaní podielu verejnej dopravy.
   • Ani cieľ dosiahnuť 25 % ekologického poľnohospodárstva do roku 2030 sa pravdepodobne nepodarí naplniť.

Podporné podmienky a ich vplyv

Správa zdôrazňuje, že hoci sú „podporné podmienky“ pre dosiahnutie cieľov 8. EAP hodnotené najpozitívnejšie, neboli dostatočné na dosiahnutie potrebnej zmeny. Zelená transformácia si vyžaduje rozsiahle investície, ktoré sú však nižšie ako náklady na nečinnosť. Dôležité je tiež postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá.

Zlepšenie výhľadu v jednej oblasti

V roku 2024 sa zlepšil výhľad iba v prípade jedného ukazovateľa – spotreby energie. Nedávne zníženia spotreby energie sú sľubné, ale na dosiahnutie cieľov je potrebné udržať tento trend.

Výzvy a odporúčania

Správa EEA poukazuje na to, že tempo zmien v mnohých oblastiach musí byť výrazne rýchlejšie, aby sa ciele 8. EAP mohli splniť do roku 2030. Mnohé iniciatívy v rámci Európskeho ekologického dohovoru sú ešte len v procese implementácie, a preto je príliš skoro na posúdenie ich plného vplyvu.

Správa EEA poskytuje dôležitý prehľad o pokroku EÚ pri plnení environmentálnych cieľov do roku 2030. Hoci sa v niektorých oblastiach dosiahol pokrok, celkový obraz je znepokojujúci. Je potrebné urýchlene prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ciele 8. EAP mohli splniť a aby EÚ mohla dosiahnuť udržateľnú budúcnosť. Wiosna

---

Slovník kľúčových pojmov

• 8. EAP (8. environmentálny akčný program): Rámec pre environmentálnu a klimatickú politiku EÚ do roku 2030.
• Planetárne hranice: Environmentálne limity Zeme, ktoré ak sú prekročené, môžu spôsobiť náhle alebo nezvratné environmentálne zmeny.
• Regeneratívna obehová ekonomika: Ekonomický systém, ktorý minimalizuje odpad a znečistenie, udržuje produkty a materiály v prevádzke a regeneruje prírodné systémy.
• Materiálová stopa: Celkové množstvo surovín potrebných na výrobu tovarov a služieb spotrebovaných obyvateľmi EÚ.
• Zelená ekonomika: Hospodárska činnosť, ktorá je zameraná na ochranu životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov a znižovanie emisií.
• Zelené dlhopisy: Dlhopisy určené na financovanie environmentálne priaznivých projektov.
• Eco-inovácia: Inovácie, ktoré znižujú environmentálny dopad a efektívnejšie využívajú zdroje.
• LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry): Sektor využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva.
• Zaberanie pôdy: Premena prírodnej alebo poloprírodnej pôdy na umelú pôdu.
• Spotrebná stopa: Environmentálne a klimatické dopady spotreby tovarov a služieb občanmi EÚ, bez ohľadu na to, či sú tieto tovary a služby vyrábané v EÚ alebo mimo nej.
• CMUR (Circular Material Use Rate): Miera využitia cirkulárneho materiálu. Meria podiel materiálu recyklovaného a vráteného späť do ekonomiky.
• Zelená zamestnanosť: Zamestnanosť v environmentálnom hospodárstve, v časti ekonomiky, ktorá produkuje tovary a služby využívané v environmentálnej ochrane a riadení zdrojov.
• Fosilné palivá: Palivá ako uhlie, ropa a zemný plyn, ktoré vznikli z organických zvyškov prehistorických rastlín a živočíchov.
• Emisný systém EÚ (EU ETS): Systém obchodovania s emisiami v EÚ, ktorý je kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov.