Financovanie hospodárenia s pôdou šetrnou ku klíme

Dokument, označený ako „Konečná správa: Financovanie pôdohospodárstva šetrného ku klíme“, hodnotí vhodné politické nástroje a limity trhovo orientovaných prístupov na podporu pôdohospodárstva šetrného ku klíme v Európe. Správu vypracovali Anne Siemons, Dr. Lambert Schneider, Hannes Jung, Hugh McDonald, Aaron Scheid, Dr. Ana Frelih-Larsen, Prof. Andreas Gattinger a Dr. Wiebke Niether. Bola zverejnená nemeckou agentúrou pre životné prostredie v januári 2025.

Hlavné body správy:

• Hodnotenie prístupov financovania: Správa posudzuje, ako by sa mali používať prístupy financovania založené na výsledkoch a na opatreniach na podporu pôdohospodárstva šetrného ku klíme v Európe. Cieľom je dosiahnuť zmiernenie klimatických zmien a podporiť prechod poľnohospodárskeho sektora na nulovú bilanciu. Identifikuje významný potenciál, ale aj značné výzvy pri podpore opatrení v oblasti pôdohospodárstva šetrného ku klíme pomocou týchto prístupov. Obidva prístupy majú svoje silné a slabé stránky.
• Analýza uhlíkových mechanizmov: Správa sa zaoberá desiatimi existujúcimi mechanizmami uhlíkových kreditov, ktoré súvisia s pôdohospodárstvom šetrným ku klíme. Identifikuje pritom mnohé nedostatky. Na základe hodnotení sa diskutuje o vhodnosti dvoch prístupov financovania na podporu rôznych druhov opatrení v oblasti pôdohospodárstva šetrného ku klíme.
• Odporúčania: Správa uvádza, že prístupy financovania založené na opatreniach sú vhodné pre mnohé opatrenia v oblasti pôdohospodárstva šetrného ku klíme. Existuje však vysoké riziko, že dosiahnutý klimatický dopad nebude trvalý. Prístupy financovania orientované na výsledky, ktoré sa nezameriavajú na kompenzáciu, ako sú nároky na príspevky a verejné financovanie za dosiahnuté výsledky, sú najvhodnejšie pre niektoré opatrenia v oblasti pôdohospodárstva šetrného ku klíme. Kompenzačné prístupy nie sú vhodným nástrojom na financovanie pôdohospodárstva šetrného ku klíme. Ak sa na kompenzáciu použijú certifikáty, existujú príliš vysoké riziká pre environmentálnu integritu (vyššie agregované emisie ako bez kompenzácie) z dôvodu nedostatočnej trvalosti klimatického dopadu, chýbajúcej dodatkovosti a neistôt pri kvantifikácii tohto dopadu.
• Kľúčové priority: Pri uprednostňovaní opatrení v oblasti pôdohospodárstva šetrného ku klíme by sa malo prihliadať na ich potenciál zmierňovania A sprievodné výhody. Opatrenia s najväčším dopadom na klímu by mali mať prioritu. Tie opatrenia, ktoré ponúkajú väčšie sprievodné výhody (napr. adaptáciu na zmenu klímy, zvýšenie biodiverzity, kvalitu vody) a menšie riziká negatívnych environmentálnych dopadov, by mali byť uprednostňované. Všetky opatrenia, ktoré ukladajú uhlík do pôdy, majú značné riziko netrvalosti. Podpora týchto opatrení musí ísť ruka v ruke s motiváciou na zabezpečenie dlhodobého ukladania uhlíka.
• Natúrálne riešenia: Všetky hodnotené opatrenia sú prírodné riešenia, okrem biocharu, ktorý je posudzovaný samostatne. Prírodné riešenia sú definované ako lokálne vhodné, adaptívne opatrenia na ochranu, udržateľné hospodárenie alebo obnovu prírodných alebo upravených ekosystémov. Cieľom je riešiť cielené spoločenské výzvy (ako zmierňovanie zmeny klímy) a zároveň zlepšovať ľudský blahobyt a poskytovať výhody pre biodiverzitu.
• Biochar: Biochar, externý vstup pozostávajúci z drevného uhlia vyrobeného pyrolýzou, uchováva uhlík a môže sa zapracovať do pôdy. Avšak, neistoty týkajúce sa vplyvov biocharu na zdravie pôdy a biodiverzitu si vyžadujú obmedzenie financovania rozsiahleho rozširovania biocharu, kým ďalší výskum nepreukáže podmienky, za ktorých sa biochar môže bezpečne aplikovať a stanoví kritériá udržateľnosti jeho implementácie.
• Riziká kompenzácií: Správa zdôrazňuje, že kompenzácie môžu byť pre tvorcov politík atraktívne, avšak na zabezpečenie environmentálnej integrity sa musí riešiť množstvo konkrétnych výziev. Znamená to, že kompenzácie nesmú viesť k vyšším agregovaným emisiám skleníkových plynov, ako by boli bez použitia tohto mechanizmu. Problémy s kompenzáciami:
  • Nedostatok trvalosti
  • Nedostatočná dodatkovosť
  • Neistoty pri kvantifikácii dopadov
  • Riziko dvojitého započítania
• Analýza vybraných uhlíkových certifikačných systémov: Správa hodnotí desať certifikačných systémov, vrátane American Carbon Registry (ACR), Climate Action Reserve (CAR), Gold Standard (GS) a Verra Voluntary Carbon Standard (VCS). Zistilo sa, že metódy majú značné nedostatky, pokiaľ ide o zabránenie dvojitému započítavaniu výsledkov znižovania emisií. Informácie o kreditoch a ich použití sú nedostatočné. Takisto sa zistilo, že je nepravdepodobné, že by metódy zabezpečili environmentálne a sociálne štandardy, napriek existujúcim príkladom, ktoré by sa dali implementovať vo všetkých metódach.
• Potreba komplexného prístupu: Správa poukazuje na to, že dodatočné súkromné finančné nástroje sú len časťou celého obrazu. Je potrebný komplexnejší podporný regulačný rámec na úrovni EÚ a v členských štátoch. Mali by sa zvážiť aj iné prístupy, ako sú regulačné predpisy alebo nástroje financovania (napr. na ďalšie vzdelávanie poľnohospodárov). Okrem toho je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že finančné štruktúry Spoločnej poľnohospodárskej politiky sú zamerané na udržateľnosť.
• Dôležitosť integrity: Environmentálna integrita je pri kompenzáciách kľúčová. Znamená to, že kompenzácia nesmie viesť k vyšším agregovaným emisiám skleníkových plynov, ako by tomu bolo bez mechanizmu kompenzácie. Environmentálna integrita sa chápe aj z ekologického hľadiska, čo znamená, že kompenzácie by nemali negatívne ovplyvňovať biodiverzitu a ekosystémy.
• Akčné vs. výsledkové platby: Správa porovnáva akčné a výsledkové platobné prístupy, pričom zohľadňuje ich silné a slabé stránky pri podpore pôdohospodárstva šetrného ku klíme. Výsledkové platby sú považované za vhodnejšie pre niektoré opatrenia, najmä tam, kde je ťažké presne určiť akcie na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy. Akčné platby sú vhodné pre mnohé opatrenia, ale existuje riziko, že ich vplyv na klímu nebude trvalý.

Odporúčania:

• Je potrebné uprednostňovať natúrálne opatrenia, ktoré majú značný potenciál na zmiernenie zmeny klímy, ochranu biodiverzity a podporu dosahovania ďalších spoločenských cieľov.
• Na dosiahnutie udržateľného pôdohospodárstva je potrebný komplexný prístup, ktorý zahŕňa regulačné predpisy, finančné nástroje a podporu pre poľnohospodárov.
• Kompenzačné prístupy nie sú vhodným nástrojom na financovanie pôdohospodárstva šetrného ku klíme, a ak sa použijú, existujú príliš vysoké riziká pre environmentálnu integritu.
• Pri navrhovaní finančných nástrojov je potrebné riešiť problémy spojené s trvalosťou, dodatkovosťou a kvantifikáciou vplyvov.
• Pri implementácii projektov je potrebná transparentnosť A zapojenie zainteresovaných strán.
• Je dôležité zaviesť robustné registry, ktoré transparentne dokumentujú emisie, prevody a zrušenia uhlíkových kreditov.
• Certifikačné programy musia mať jasné pravidlá na zabránenie dvojitému započítavaniu a na zabezpečenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti.
• Mali by sa vyvinúť usmernenia pre dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) na úrovni jednotlivých projektov.
• Projekty by mali byť hodnotené aj z hľadiska ich podpory adaptácie a odolnosti v hostiteľskej krajine.

Celkovo správa zdôrazňuje, že pôdohospodárstvo šetrné ku klíme má významný potenciál pre zmierňovanie zmeny klímy, ale je potrebné riešiť viaceré výzvy pri jeho financovaní a implementácii. Je potrebné prejsť k systematickému a komplexnému prístupu, ktorý zohľadňuje nielen klimatické dopady, ale aj širšie environmentálne a sociálne aspekty. Wiosna