Rámec založený na zásadách na určenie spravodlivého príspevku krajín k otepľovaniu k Parížskej dohode

Dokument predstavuje principiálny rámec na určenie spravodlivých príspevkov jednotlivých krajín k otepľovaniu v rámci Parížskej dohody. Hlavným cieľom je alokovať globálny rozpočet otepľovania (zahŕňajúci všetky antropogénne skleníkové plyny) jednotlivým krajinám na základe princípov vychádzajúcich z medzinárodných zmlúv a environmentálneho práva. Štúdia sa zameriava na určenie spravodlivého podielu každej krajiny na emisiách skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť ciele Parížskej dohody o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 °C alebo 2 °C.

Kľúčové body štúdie:

• Spravodlivé rozdelenie úsilia: Medzinárodné rokovania o klíme dlhodobo diskutujú o spravodlivosti pri rozdeľovaní úsilia na dosiahnutie spoločných globálnych cieľov. Rámec štúdie sa opiera o princípy spravodlivosti, ako aj o princípy prevencie škôd, predbežnej opatrnosti, zodpovednosti znečisťovateľa, schopnosti platiť a benefitu z minulých emisií.
• Globálny rozpočet otepľovania: Štúdia definuje globálny rozpočet otepľovania, ktorý sa týka všetkých antropogénnych skleníkových plynov, a alokuje ho jednotlivým krajinám. Tento prístup sa líši od predchádzajúcich štúdií, ktoré sa zameriavali len na emisie CO2. Používa sa metrika GWP* na premenu ne-CO2 skleníkových plynov na CO2 ekvivalentné emisie.
• Tri interpretácie spravodlivosti: Štúdia predstavuje tri interpretácie princípov spravodlivosti:
  • Interpretácia I: Rovnosť a princíp „znečisťovateľ platí“, kde sa každému človeku priznáva rovnaké právo na znečisťovanie, ale zohľadňujú sa historické emisie krajiny od roku 1850 alebo 1990.
  • Interpretácia II: Zohľadňuje schopnosť platiť pomocou ukazovateľov ako výnos z vládnych dlhopisov (II-A) a HDP na obyvateľa (II-B), čo upravuje distribúciu na základe Interpretácie I.
  • Interpretácia III: Namiesto schopnosti platiť zohľadňuje princíp „beneficient platí“, ktorý využíva historický predaj fosílnych palív na úpravu pridelených rozpočtov z Interpretácie I.
• Vyčerpanie rozpočtov: Z analýzy vyplýva, že do roku 2021 mnohé krajiny, vrátane väčšiny rozvinutých krajín, už vyčerpali svoj spravodlivý podiel rozpočtu otepľovania kompatibilný s cieľom 1,5 °C. Podobný stav je aj pri cieli 2 °C. Napríklad USA, Spojené kráľovstvo, Rusko a Japonsko sú medzi krajinami s negatívnymi zostávajúcimi rozpočtami. Naopak, krajiny ako India a Brazília majú ešte väčšinu svojho rozpočtu k dispozícii.
• Rozdiely medzi spravodlivými rozpočtami a redukciami: Štúdia ukazuje značný rozdiel medzi spravodlivými rozpočtami pridelenými krajinám a najhlbšími možnými domácimi redukciami emisií, ktoré môžu dosiahnuť. Mnohé krajiny s vysokou úrovňou ľudského rozvoja budú musieť prijať opatrenia nad rámec domácich redukcií, aby dosiahli spravodlivý podiel.
• Vplyv normatívnych rozhodnutí: Výsledky sú ovplyvnené normatívnymi rozhodnutiami, ako je výber princípov spravodlivosti, ukazovateľov a východiskového roka pre výpočet historických emisií. Napríklad pri zohľadnení princípu „schopnosť platiť“ alebo „beneficient platí“ sa rozdiely medzi krajinami zväčšujú.
• Neistoty a metodologické faktory: Štúdia zohľadňuje aj metodologické a fyzikálne neistoty, ako je odhad aerosólového maskovacieho efektu, rozsah úpravy ukazovateľov a cieľ otepľovania. Avšak, vplyv týchto faktorov je menej významný ako normatívne rozhodnutia.
• Doplnkové opatrenia: Vzhľadom na prečerpanie rozpočtov mnohých krajín štúdia zdôrazňuje potrebu doplnkových opatrení, ako je rozsiahle odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR) a medzinárodná spolupráca prostredníctvom finančnej podpory a transferu technológií.

Štúdia poskytuje cenný rámec na pochopenie a vyhodnotenie spravodlivých príspevkov jednotlivých krajín k riešeniu klimatických zmien. Identifikuje medzery medzi spravodlivými ambíciami a realitou a poukazuje na potrebu nadnárodnej spolupráce. Dôležitý je tiež fakt, že štúdia nezohľadňuje náklady na zmiernenie klimatických zmien a škody spôsobené klimatickými zmenami, čo je dôležité pre budúce štúdie. Wiosna