Nedávny kompas pre konkurencieschopnosť stanovuje víziu na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a zvýšenie prosperity hospodárstva EÚ, pričom vychádza z odporúčaní Draghiho správy.  Na zvýšenie našej konkurencieschopnosti a uvoľnenie rastu musí EÚ podporovať priaznivé podnikateľské prostredie a zabezpečiť, aby spoločnosti neboli dusené nadmernou regulačnou záťažou. To zase umožní našim podnikom rásť a vytvárať kvalitné pracovné miesta, prilákať investície a získať potrebné finančné prostriedky na ich prechod na udržateľnejšie hospodárstvo a pomôže EÚ splniť ambiciózne ciele Zelenej dohody. Musíme nájsť správnu rovnováhu. Komisia dnes tiež prijíma dohodu o čistom priemysle, ktorá spája klímu a konkurencieschopnosť v rámci zastrešujúcej stratégie rastu. ( Więcej na ec.europa.eu)

V čase, keď fosílne palivá naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní emisií skleníkových plynov a akcelerácii klimatických zmien, prichádza nový výskum, ktorý naznačuje, že predstava sveta (więcej…)

Wiadomość, vypracovaná Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie, poskytuje hodnotenie relevantných európskych projektov výskumu a inovácií (R&I) zameraných na dekarbonizáciu vodnej dopravy v Európe v období rokov 2020 až 2024. Správa analyzuje rôzne projekty a iniciatívy, ktorých cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave. Základom pre analýzu je Systém monitorovania a informácií o dopravnom výskume a inováciách (TRIMIS) Európskej komisie.

Kľúčové aspekty analýzy:

• Identifikácia opatrení na dekarbonizáciu: Správa identifikuje opatrenia v oblasti technológií, prevádzky a koordinácie a podpory.
• Kvalitatívne hodnotenie ukončených projektov EÚ: Analýza šiestich ukončených projektov EÚ s cieľom získať poznatky a skúsenosti týkajúce sa technologických, regulačných a finančných dôsledkov implementácie projektov špecificky v sektore vodnej dopravy. Hodnotenie sa zameriava na prevádzkovú, taktickú a strategickú úspešnosť projektov.
• Alternatívne palivá: Správa podrobne analyzuje výskum a inovácie v oblasti LNG, vodíka, amoniaku, metanolu a biopalív ako alternatívnych palív pre vodnú dopravu. Zahrňuje prehľad projektov zameraných na výrobu, bunkrovanie, skladovanie a nabíjanie plavidiel týmito palivami. Poukazuje na rastúci počet svetových prístavov vybavených LNG zariadeniami a na rôzne projekty súvisiace s vodíkom (vrátane výroby, dovozu a bunkrovania), amoniakom (powertrain systémy, cracking technológie, skladovanie), a metanolom (prestavba motorov, výroba z CO2). Analyzuje sa aj potenciál biopalív a technológie ich konverzie.
• Elektrifikácia: Správa sa venuje projektom zameraným na elektrifikáciu plavidiel, vrátane vývoja a implementácie elektrických a hybridných pohonných systémov, batériových technológií a riešení pre nabíjanie v prístavoch. Uvádzajú sa príklady projektov ako E-FERRY A SEABAT.
• Dizajn lodí a nové materiály: Analyzujú sa projekty zamerané na nové koncepcie dizajnu lodí s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť, bezpečnosť a environmentálnu kompatibilitu, ako aj na využitie inovatívnych materiálov. Príkladom je projekt HOLISHIP.
• Digitalizácia: Správa skúma úlohu digitálnych technológií pri dekarbonizácii vodnej dopravy, vrátane projektov zameraných na optimalizáciu logistiky, autonómne plavbu, monitorovanie životného prostredia a digitálne dvojčatá.
• Udržateľnosť v lodnej doprave a prístavných operáciách: Analyzujú sa projekty zamerané na zníženie emisií GHG v prístavoch, odpadové hospodárstvo a celkovo udržateľné postupy. Projekt PIONEERS je uvedený ako príklad.
• Prístavná a nákladná logistika a automatizácia: Správa sa zaoberá iniciatívami na zlepšenie efektivity a zníženie uhlíkovej stopy v prístavných operáciách prostredníctvom automatizácie a optimalizácie logistiky. Projekt NOVIMOVE je relevantným príkladom.
• Automatizované plavidlá: Analyzujú sa projekty týkajúce sa vývoja a demonštrácie autonómnych plavidiel, s uvedením projektu AUTOSHIP.
• Vnútrozemská vodná doprava (IWW): Osobitná pozornosť sa venuje projektom zameraným na dekarbonizáciu IWW, s analýzou technologických, prevádzkových a koordinačných opatrení.
• Finančné hodnotenie: Správa poskytuje prehľad o investíciách EÚ do výskumných projektov dekarbonizácie vodnej dopravy v rámci programov H2020 a Horizont Európa, ktoré dosahujú takmer 1 miliardu EUR.
• Geografické a organizačné rozloženie: Analyzuje sa účasť a koordinácia projektov podľa krajín, pričom sa poukazuje na vyššiu aktivitu západnej Európy.
• Úroveň technologickej pripravenosti (TRL): Správa hodnotí úroveň zrelosti technológií vyvíjaných v rámci analyzovaných projektov.
• R&I indikácie a politické implikácie: Správa zdôrazňuje konkrétne výsledky projektov a ich význam pre budúci výskum a politiky v oblasti dekarbonizácie vodnej dopravy.
• Faktory podporujúce a brzdiace rozvoj projektov: Na základe rozhovorov s koordinátormi projektov sa identifikujú kľúčové faktory ovplyvňujúce úspech projektov, vrátane technologických výziev, regulačných aspektov a finančných obmedzení.
• Potreby budúceho výskumu: Správa identifikuje oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší výskum a financovanie, ako napríklad optimalizácia recirkulácie vodíka, škálovanie riešení pre skladovanie vodíka a optimalizácia systémov riadenia energie na palube.

Správa zdôrazňuje, že dekarbonizácia vodnej dopravy je komplexná výzva, ktorá si vyžaduje kombináciu technologických inovácií, operačných zlepšení a podporných politických opatrení. Výsledky analyzovaných projektov prispievajú k formovaniu budúcich výskumných a politických agend v tejto oblasti v rámci EÚ. Wiosna

---

 

Wiadomość pracovnej skupiny „Vedomosti a občania“, ktorú vypracovala Kancelária na podporu projektov Zelenej dohody (Green Deal Projects Support Office) a vydala Európska komisia v januári 2025, zdôrazňuje (więcej…)

Wiadomość predstavuje prehľad činností pracovnej skupiny pre mestské prostredie a mobilitu (Urban Environment and Mobility WG) Úradu pre podporu projektov Zelenej dohody (Green Deal Projects Support Office (więcej…)

Európska komisia nedávno oznámila, že predlžuje lehotu pre dodržiavanie prísnych emisných štandardov CO₂ pre nové automobily a dodávky. Podľa navrhovanej legislatívy sa hodnotí splnenie emisných cieľov pre obdobie rokov 2025 až 2027 priemerovaním výsledkov za celé tri kalendárne roky, namiesto ročného posudzovania. Tento prístup umožní výrobcov vyrovnať prípadné prekročenia limitov v niektorých rokoch kompenzáciou nadmernej výkonnosti v iných obdobiach.

Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že táto flexibilita je kľúčová pre podporu investícií do čistej technológie a zároveň zachováva ambiciózne ciele boja proti klimatickým zmenám. „Naša automobilová výroba je vysoko inovatívna a dynamická. Poskytujeme priestor pre primerané prispôsobenie, ale zároveň zostávame verní našim environmentálnym záväzkom,“ povedala von der Leyen.

Návrh bol predstavený v rámci širšieho Plánu pre priemyselnú akciu v automobilovom sektore, ktorý má podporiť odchod od fosílnych palív a urýchliť prechod na elektrické vozidlá. Organizácia Transport & Environment však varuje, že ďalšia flexibilita by nemala byť zneužitá ako ospravedlnenie pre nedostatočné opatrenia. Kritici tvrdia, že automobilky už predložili neúplné a nereprezentatívne údaje o predajoch za rok 2024, aby získali ďalší čas na prispôsobenie sa prísnym emisným normám.

Podľa T&E rast predaja elektrických vozidiel v Európe v prvých mesiacoch roku naznačuje, že existujúce ciele pre rok 2025 sú dosiahnuteľné, a preto by dodatočné odklady nemali byť opakovanou výnimkou. „Elektrické vozidlá sa predávajú čoraz rýchlejšie a trh sa dynamicky prispôsobuje,“ zdôraznila Julia Poliscanova, riaditeľka pre vozidlá a dodávateľské reťazce v T&E. „Posledná flexibilita musí byť posledná – je čas plne prejsť na nízkouhlíkovú mobilitu a zabezpečiť konkurencieschopnosť našich priemyselných odvetví.“

Európska komisia dúfa, že nový prístup umožní automobilkám lepšie investovať do technológií znižujúcich emisie, pričom sa pritom zachovajú ambiciózne ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality. Ak sa návrh schváli, bude predstavovať posledný krok v sérii opatrení zameraných na urýchlenie prechodu na čisté technológie a podporu konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu na globálnej scéne. Wiosna

Iniciatíva Science Based Targets (SBTi) konzultuje verziu 2 svojho firemného štandardu net-zero a zavádza nové požiadavky, ktoré výrazne ovplyvnia trh s uhlíkom. Revidovaná norma zdôrazňuje skutočnú dekarbonizáciu tým, že vyžaduje, aby spoločnosti znížili emisie vo všetkých oblastiach predtým, ako sa pri neutralizácii obrátia na uhlíkové kredity. Uhlíkové kredity zostávajú skôr doplnkovým nástrojom než náhradou za priame znižovanie emisií.

Čo to znamená pre firmy?

SBTi sprísňuje predpisy o zvyškových emisiách, čo znamená kľúčový posun v odvetví uhlíkových kreditov.

• Spoločnosti si musia stanoviť jasné ciele v oblasti odstraňovania uhlíka: pomocou dočasných míľnikov na zabezpečenie dôveryhodnej cesty k nule
• Silnejšie zameranie na odstraňovanie uhlíka: použitie princípu „podobné za rovnaké“, pričom odstraňovanie musí zodpovedať stálosti emitovaného CO₂, a prístup „postupného posunu“, ktorý vyžaduje, aby spoločnosti časom prešli na trvalejšie odstraňovanie uhlíka
• Odstraňovanie by malo dopĺňať, nie nahrádzať opatrenia priameho znižovania: cieľom je eliminovať zvyškové emisie do cieľového roku s nulovou čistou
• Tri možnosti riešenia zvyškových emisií: stanoviť samostatné ciele odstraňovania uhlíka, získať uznanie za úsilie o odstraňovanie a skombinovať dodatočné zníženia s odstraňovaním
• Prevezmite zodpovednosť za pokračujúce emisie počas ich prechodu prostredníctvom zmierňovania Beyond-Value-Chain Mitigation (BVCM): s cieľom poskytnúť uznanie spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do nákupu uhlíkových kreditov s vysokou integritou, financujú projekty na zmierňovanie emisií alebo investujú do zachovania uhlíka v prírodných ekosystémoch nad rámec svojej priamej činnosti.

Prečo je to dôležité pre priemysel?

• Posilňuje dobrovoľný trh s uhlíkom: stanovením jasných usmernení na začlenenie uhlíkových kreditov do stratégií s nulovou čistotou
• Posilňuje dopyt po kreditoch s vysokou integritou: SBTi zvyšuje dôveryhodnosť kompenzácie uhlíka
• Prispieva k dlhodobému vplyvu na klímu: zabezpečením toho, aby zakúpené kredity spĺňali prísne kritériá kvality a udržateľnosti

Prečo je to dôležité pre podniky?

• Stimuluje vedúce postavenie v oblasti klímy: poskytuje uznanie za riešenie pretrvávajúcich emisií a zároveň umožňuje flexibilitu stratégií znižovania
• Vytvára príležitosti pre organizácie: tým, že umožňuje demonštrovať vylepšené opatrenia v oblasti klímy pri plnení záväzkov s nulovou čistou sieťou

Więcej na marketscreener.com

Štúdia s názvom "Scientists’ warning on fossil fuels“ (Varovanie vedcov o fosílnych palivách) predstavuje prehľad rozsiahlych vedeckých dôkazov o tom, že fosílne palivá a fosílny priemysel sú hlavnou (więcej…)

Nový badania naznačuje, že ak sa globálna teplota zvýši o viac než 3°C nad predindustriálnu úroveň počas tohto storočia, môže dôjsť k zníženiu globálneho HDP až o 40 %. Tieto zistenia predstavujú zásadný posun v chápaní ekonomických dôsledkov klimatických zmien, pretože tradičné ekonomické modely doteraz podceňovali vplyv extrémnych poveternostných udalostí a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov.

Prečo sú ekonomické dôsledky oveľa závažnejšie?

Podľa novej analýzy vykonanej skupinou vedcov z Austrálie a publikovanej v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa globálne otepľovanie nad 3°C prejaví nielen zvýšenou frekvenciou extrémnych poveternostných udalostí – ako sú silné búrky, záplavy či dlhodobé suchá – ale aj vážnymi dopadmi na medzinárodné obchodné siete a dodávateľské reťazce. Tieto extrémne javy môžu spôsobiť „kaskádové“ narušenie výrobných procesov, čo následne vedie k výraznému poklesu ekonomickej aktivity.

Prepojenie miestnych a globálnych škôd

Kým tradičné modely sa zameriavali prevažne na lokálne účinky zmeny klímy, nový prístup zdôrazňuje prepojenosť globálnej ekonomiky. Ak napríklad extrémne suchá zasiahnu hlavné poľnohospodárske oblasti, nie je to len lokálna strata – celosvetové dodávateľské reťazce a trhy môžu utrpieť, čo povedie k výraznému poklesu príjmov a životnej úrovne v mnohých krajinách.

Možnosti zmiernenia a adaptácie

Výskum tiež zdôrazňuje, že už aj relatívne miernejšie oteplenie, okolo 2°C, môže viesť k zníženiu HDP na obyvateľa o približne 16 %, čo je stále alarmujúce číslo. Preto je nevyhnutné, aby vlády a medzinárodné organizácie okamžite prijali ambiciózne politiky na znižovanie emisií skleníkových plynov a zároveň investovali do adaptácie na nevyhnutné zmeny. Medzi kľúčové opatrenia patrí zavedenie jednotnej uhlíkovej ceny, podpora nízkouhlíkových technológií a zlepšenie infraštruktúry na zvládanie extrémnych poveternostných udalostí.

Výzva pre medzinárodnú spoluprácu

Hoci výskum poukazuje na obrovské riziká, zároveň ponúka aj nádeju – s dôrazom na rýchle a koordinované medzinárodné opatrenia je možné obmedziť globálne otepľovanie na úrovne, ktoré minimalizujú ekonomické škody. Odborníci varujú, že každé odkladanie opatrení len zvyšuje budúce náklady a znižuje možnosti adaptácie, čo môže viesť k dlhodobému a nezvratnému poškodeniu globálnej ekonomiky.

---

Nové analýzy jasne naznačujú, že bez okamžitého a ambiciózneho zásahu čelíme vážnym ekonomickým rizikám, ktoré by mohli dramaticky znížiť životnú úroveň miliárd ľudí. Ak chceme ochrániť našu globálnu ekonomiku a budúce generácie, je potrebné konať už dnes. Wiosna

---

Glosár kľúčových pojmov

• Integrované hodnotiace modely (IAMs): Modely, ktoré spájajú poznatky z rôznych disciplín (napr. klimatológia, ekonómia, energetika) s cieľom analyzovať zložité otázky, ako je zmena klímy a jej hospodárske dôsledky, a hodnotiť rôzne politické opatrenia.
• Funkcia škôd: Matematický vzťah v IAMs, ktorý kvantifikuje ekonomické škody (zvyčajne ako percentuálny pokles HDP) v závislosti od úrovne globálneho oteplenia.
• SSP (Shared Socioeconomic Pathways): Scenáre budúceho socioekonomického vývoja, ktoré sa používajú v klimatických modeloch na projekciu budúcich emisií skleníkových plynov a následných klimatických zmien. SSP1-2.6 predstavuje scenár s nízkymi emisiami, zatiaľ čo SSP5-8.5 predstavuje scenár s veľmi vysokými emisiami.
• CMIP6 (Coupled Model Intercomparison Project Phase 6): Šiesta fáza rozsiahleho medzinárodného projektu porovnávania klimatických modelov, poskytujúca štandardizovaný súbor klimatických projekcií.
• Ekonometrické modely: Štatistické modely používané na odhadovanie vzťahov medzi ekonomickými premennými a inými faktormi, v tomto prípade medzi hospodárskym rastom a poveternostnými podmienkami.
• Globálne počasie: V kontexte článku sa týka priemerov poveternostných premenných (najmä teploty a zrážok) na celom svete.
• Lokálne počasie: Poveternostné podmienky špecifické pre danú krajinu alebo región.
• DICE (Dynamic Integrated Climate-Economy): Jeden z najznámejších IAMs, ktorý vytvoril William Nordhaus, používaný na analýzu nákladov a prínosov opatrení proti zmene klímy a na odhadovanie optimálnej úrovne znižovania emisií.
• Welfare-optimálna klimatická politika: Klimatická politika, ktorá maximalizuje celkovú spoločenskú blahobyt, zohľadňujúc náklady na znižovanie emisií a prínosy odvrátenia klimatických škôd.
• Uhlíková cena: Cena, ktorá sa platí za emisie oxidu uhličitého alebo iných skleníkových plynov, s cieľom internalizovať externality spojené s ich vypúšťaním a motivovať k znižovaniu emisií.

Táto smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 predstavuje prepracované znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). (więcej…)

Európska komisia pod vedením klimatického komisára Wopke Hoekstra prehodnocuje spôsoby, ako dosiahnuť ambiciózny cieľ – znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 – pričom sa snaží (więcej…)

Dokument predstavuje Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky, ktorá definuje rámec pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Stratégia sa opiera o analýzy a modelovania s cieľom (więcej…)

V Politických usmerneniach pre Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 oznámila predsedníčka Ursula von der Leyen Európsky plán na prispôsobenie sa zmene klímy (ECAP) na podporu členských štátov pri plánovaní pripravenosti a odolnosti. Komisár Wopke Hoekstra prevzal vedenie práce na ECAP a balík politík bude predstavený v druhej polovici roku 2026.

Odolnosti voči zmene klímy a pripravenosti sa už venovala osobitná pozornosť v niekoľkých kľúčových politických dokumentoch EÚ vrátane kompasu pre konkurencieschopnosť, vízie pre poľnohospodárstvo a oznámenia o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR). (Więcej na ten temat Climate-adapt.eea.europa.eu)

Badanie  zapewnia systematický prehľad komplexných interakcií medzi potravinovými systémami, zmenou klímy a znečistením ovzdušia. Zdôrazňuje, že potravinové systémy sú hlboko (więcej…)

Komisia a vysoký predstaviteľ dnes spúšťajú stratégiu Únie pripravenosti na podporu členských štátov a posilnenie schopnosti Európy predchádzať novým hrozbám a reagovať na ne. (więcej…)

Dokument, s názvom „Ambition for action: a framework for assessing NDCs“, predstavuje rámec na posúdenie nových národne stanovených príspevkov (NDCs), ktoré sú kľúčové pre Parížsku dohodu (więcej…)

Dokument Rastúca uhlíková stopa futbalu sa zaoberá významným a rastúcim problémom emisií skleníkových plynov (GHG) generovaných profesionálnym futbalom. Autori zdôrazňujú, že ak sa neprijmú (więcej…)

Hospodárske subjekty čakajú z dôvodu implementácie euronariadenia o znižovaní odlesňovania nové povinnosti. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa vykonávajú opatrenia Európskej únie (EÚ) na zmiernenie globálneho odlesňovania, z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady SR. Tlačová agentúra TASR o tom informuje na portáli Teraz.sk.

Tento právny dokument Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3234 z 19. decembra 2024 mení skoršie nariadenie EÚ 2023/1115, ktoré sa zameriava na zníženie odlesňovania prostredníctvom pravidiel pre obchod s určitými komoditami. (więcej…)

Poskytnutý dokument „Global Status Report for Buildings and Construction 2024/2025“ podrobne analyzuje aktuálny stav sektora budov a stavebníctva v roku 2024/2025 v kontexte globálnych cieľov v oblasti klímy (więcej…)