Spotreba potravín je hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov a hodnotenie jej budúceho vplyvu na otepľovanie má zásadný význam pre usmerňovanie opatrení na zmiernenie zmeny klímy. Nedostatočná podrobnosť pri nahlasovaní emisií potravinových položiek a rozšírené používanie príliš zjednodušených metrík, ako sú ekvivalenty CO2, však komplikovanú interpretáciu. Tieto výzvy riešime vypracovaním globálneho inventára emisií skleníkových plynov z spotreby potravín oddeleného podľa jednotlivých druhov plynu a použitím klimatického modelu so zníženou zložitosťou, pričom vyhodnotíme súvisiaci budúci príspevok k otepľovaniu a potenciálne prínosy určitých zmierňujúcich opatrení. Zistili sme, že samotná celosvetová spotreba potravín by mohla do roku 1 zvýšiť otepľovanie takmer o 2100 °C. Sedemdesiatpäť percent tohto otepľovania je poháňaných potravinami, ktoré sú vysokými zdrojmi metánu (mäso z prežúvavcov, mliečne výrobky a ryža). Viac ako 55 % predpokladaného otepľovania sa však dá vyhnúť súčasným zlepšeniam výrobných postupov, všeobecnému prijatiu zdravej výživy a zníženiu plytvania potravinami na spotrebiteľskej a maloobchodnej úrovni.