Vedci OSU zvýšili kapacitu zachytávania uhlíka MOF o viac ako 100 % pomocou plynného amoniaku, čím vytvorili stabilnú, energeticky efektívnu alternatívu k tradičným sorbentom. Tento vývoj ukazuje potenciál MOF pri znižovaní priemyselných emisií CO2 a iných aplikácií. (Viac na scitechdaily.com)

Dokument sa zaoberá priemyselnou politikou EÚ v kontexte prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Zdôrazňuje, že priemyselná politika EÚ by mala podporovať transformáciu európskeho hospodárstva smerom k spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti s moderným, efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom bez čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Dokument identifikuje dva kľúčové aspekty priemyselnej politiky v oblasti klímy:

• Transformáciu existujúcich energeticky náročných odvetví
• Rozvoj hodnotových reťazcov čistých technológií.

Autori argumentujú, že tieto dve oblasti by sa mali diskutovať spoločne a že politiky by mali odomykať synergie medzi nimi. Napríklad tradičné priemyselné odvetvia sa pri dekarbonizácii spoliehajú na kľúčové čisté technológie (napríklad na zabezpečenie dostatočného množstva zelenej elektriny), zatiaľ čo subjekty zaoberajúce sa čistými technológiami dúfajú, že nájdu domácich skorých používateľov, ktorí urýchlia rozširovanie inovatívnych technológií.

Dokument ďalej analyzuje súčasný stav transformácie a konkurencieschopnosti v priemysle EÚ v týchto dvoch oblastiach. Konštatuje, že priemysel EÚ má svoje silné stránky v oboch oblastiach. Napríklad v oblasti veternej energie má EÚ viac ako 80 % domácej produkcie z celkovej kapacity veternej energie nasadenej v EÚ. V prípade solárnej energie dokument navrhuje, aby sa EÚ namiesto snahy o dosiahnutie trhovej sily v subsektoroch s nižšou pridanou hodnotou zamerala na budovanie vedúceho postavenia v oblasti poskytovania inžinierskych riešení, softvéru a finančných produktov.

Dokument identifikuje niekoľko prekážok úspešnej transformácie priemyslu, vrátane neistoty v oblasti verejnej podpory, regulačných bariér a nedostatku prístupu ku kapitálu.

Dokument ďalej skúma súbor nástrojov priemyselnej politiky EÚ a identifikuje niekoľko nedostatkov.

• Finančné objemy sú nedostatočné, najmä v porovnaní s investičnými potrebami.
• Existujúce fondy EÚ nie sú dostatočne prístupné a riadia ich verejné inštitúcie, ktoré sa vyhýbajú riziku.
• EÚ dosahuje relatívne dobré výsledky vo výdavkoch na výskum a vývoj, ale existuje veľká medzera v podpore rozširovania a zavádzania.
• EÚ sa vo veľkej miere spolieha na dotácie na úrovni členských štátov, čo vedie k stratám efektívnosti a rizikám politickej a ekonomickej fragmentácie.

Na základe týchto zistení dokument navrhuje súbor zásad pre priemyselnú politiku EÚ, ktoré by mali byť zamerané na riešenie špecifických zlyhaní trhu. Tieto princípy zahŕňajú:

• Zameranie sa na oblasti, kde priemyselná politika prináša pridanú hodnotu.
• Rozvoj politík, ktoré riešia hodnotové reťazce a integráciu trhu.
• Navrhovanie a implementáciu podporných opatrení na úrovni EÚ.
• Prideľovanie podpory prostredníctvom konkurenčných mechanizmov.
• Vybavenie politík jasnými podmienkami a doložkami o západe slnka.
• Začlenenie priemyselnej politiky EÚ do stratégie pre dosah a diplomaciu, bilaterálnu spoluprácu a obchod.

Napokon dokument diskutuje o kompromisoch, ktoré existujú pri dosahovaní rôznych cieľov priemyselnej politiky, ako je dekarbonizácia, konkurencieschopnosť alebo bezpečnosť. Autori zdôrazňujú, že EÚ by sa mala zamerať na inovácie, inteligentne znižovať riziká a podporovať vytváranie pracovných miest v rámci hodnotových reťazcov čistých technológií.

Dokument končí niekoľkými odporúčaniami pre tvorcov politík, ako napríklad potrebou jasnejších priorít, lepšej koordinácie na úrovni EÚ a dostatočného a spoľahlivého financovania. Celý dokument si stiahnite tu.  JaroR

V neistom geopolitickom a ekonomickom kontexte, akým je ten súčasný, ovplyvnený nedávnym znovuzvolením Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov, konfliktami na Ukrajine av Gaze a napätím diktovaným inflačnými tlakmi a výzvou v súčasných dodávateľských reťazcoch, záujem o udržateľnosť a ESG by mohol ustúpiť do úzadia, aby bolo možné riešiť zdanlivo naliehavejšie problémy. Napriek tomu, ako pripomína a poznamenáva Správa o súčasných rizikách 2024Ekonomická analýza po prvýkrát , globálny rozvoj je založený na situácii životného prostredia, sociálnom rozvoji (ESG).

ESG kritériá majú významný vplyv na prístup spoločností ku kapitálu, talentu a spokojnosť spotrebiteľov.

Prístup ku kapitálu

• Spoločnosti, ktoré prijali ESG kritériá, majú ľahší prístup k financovaniu a nižšie náklady na dlh.
• Finančné inštitúcie zohľadňujú ESG pri poskytovaní úverov a ponúkajú priaznivejšie úrokové sadzby, vyššie limity financovania a flexibilnejšie podmienky splácania spoločnostiam s komplexným prístupom k udržateľnosti.
• ESG investície zaznamenali výrazný rast a existuje rozšírenie finančných nástrojov, ako sú dlhopisy GSS (Green, Social, Sustainability and Sustainability-linked), ktoré integrujú finančné ciele s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.
• Spoločnosti, ktoré zanedbávajú ESG, môžu čeliť právnym sporom a sankciám, čo im sťažuje prístup k financovaniu.

Prístup k talentu

• Integrácia princípov ESG je atraktívna pre nové talenty, ktoré chcú pracovať pre spoločnosti s pozitívnym vplyvom na spoločnosť a životné prostredie.
• Spoločnosti s ESG stratégiami priťahujú a udržiavajú talenty a podporujú ich individuálny aj kolektívny rast.
• Inkluzívne výhody ESG, ako je podpora rodín a začlenenie menšín, zvyšujú atraktivitu pre talenty.

Spokojnosť spotrebiteľov

• Spotrebitelia sú stále viac uvedomelí a požadujú produkty a služby, ktoré spĺňajú ESG kritériá.
• Spoločnosti, ktoré sa prispôsobujú tomuto trendu, získavajú väčšiu lojalitu a spokojnosť zákazníkov.
• Digitálne a sociálne médiá umožňujú spotrebiteľom zdieľať informácie o ESG a ovplyvňovať nákupné rozhodnutia ostatných.
• Spoločnosti s transparentnou ESG stratégiou si budujú dôveru u spotrebiteľov a posilňujú reputáciu svojej značky.

Nedávna správa od organizácie monitorujúcej klimatické zmeny uviedla, že priemerná teplota na Zemi v roku 2024 prekročila predindustriálnu úroveň o 1,5 °C. Tento limit, ktorý je kľúčový podľa Parížskej dohody, môže viesť k zásadným zmenám v oceánskych a atmosférických systémoch. Napriek vážnosti tejto situácie sa správa nestala ústrednou témou verejných diskusií ani nevyvolala masové protesty, zostala do značnej miery nepovšimnutá.

Psychologické aspekty ignorovania klimatických zmien

Podľa odborníkov spočíva problém v psychologickom a evolučnom vzdialení sa od reality problému. Hoci je ľudská inteligencia pokročilá, často nás vedie k iracionálnemu správaniu, ktoré ohrozuje našu existenciu.

Klimatické zmeny sú často prezentované ako abstraktný vedecký problém, čo ľuďom znemožňuje cítiť osobnú zodpovednosť. Nedostatok emocionality a konkrétnych dopadov vo vedeckej komunikácii nedokáže vyvolať potrebnú reakciu, čo vedie k pocitom bezmocnosti a nedôvery vo vlastné schopnosti zmeniť situáciu.

Reakcia na klimatické katastrofy a ľudské správanie

Rok 2024 bol svedkom extrémnych prejavov klimatických zmien, od ničivých horúčav v južnej Európe po masívne záplavy v Ázii. Napriek tomu politický a sociálny odpor voči klimatickým opatreniam pretrváva, podporovaný dezinformáciami šírenými fosílnym priemyslom.

Dezinformácie a echo komory na sociálnych sieťach poskytujú komfortné útočisko pred uznaním existenčnej hrozby. Tento jav, známy ako „motivované uvažovanie“, posilňuje emocionálnu väzbu na popieranie vedeckých faktov.

Možné riešenia a nádej

Hoci sa mnoho ľudí cíti bezmocných, psychológovia naznačujú, že aktívne zapojenie môže zmierniť úzkosť spojenú s klimatickou krízou. Štúdie zistili, že mladí ľudia zúčastňujúci sa na klimatických aktivitách majú lepšie duševné zdravie a pocit kontroly.

Odborníci odporúčajú začať na miestnej úrovni a nevyhýbať sa vlastnému „klimatickému smútku“. Ekologická transformácia technológií a spoločnosti je naša jediná nádej na prežitie.

Klimatické zmeny nie sú vzdialeným problémom, ale bezprostrednou hrozbou pre našu civilizáciu. Jediným spôsobom, ako predísť katastrofe, je premeniť obavy na konkrétne činy a vyvinúť kolektívny tlak na politické a ekonomické inštitúcie. Ak dokážeme spojiť vedeckú komunikáciu s emocionálnym apelom, ešte stále môžeme usmerniť budúci vývoj. JaroR

Iniciatíva REDD+ bola založená s cieľom stimulovať ochranu lesov a trvalo udržateľné hospodárenie v rozvojových krajinách. Jeho cieľom je bojovať proti klimatickým zmenám poskytovaním finančných zdrojov na ochranu lesov, najmä tropických, čím sa zvýši sekvestrácia uhlíka. Prebiehajúca kritika však odhalila mnohé problémy greenwashingu, vysídľovania komunít a nedostatočnej pozornosti venovanej základným príčinám odlesňovania, čo vyvoláva dôležité otázky o účinnosti iniciatívy pri dosahovaní jej cieľov. (GAURIHO SHARMU, viac na earth.org)

29. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), známa ako COP29, prijala rozhodnutia týkajúce sa implementácie článku 6 Parížskej dohody. Po takmer desaťročí rokovaní COP29 priniesla základy pre efektívne fungovanie globálnych trhov s uhlíkom, ktoré zahrňujú všetky zmluvné strany Parížskej dohody, a poverila technický orgán zodpovedný za článok 6.4, aby tieto normy efektívne zaviedol do praxe. Taktiež boli vylepšené mechanizmy podľa článku 6.2, ktoré teraz bude monitorovať sekretariát UNFCCC.

Konferencia COP29 sa konala v období od 11. do 22. novembra v Baku, Azerbajdžan, a sústredila sa na mnohostranné rokovania ohľadom mechanizmov definovaných v článku 6 Parížskej dohody. Tieto mechanizmy zahŕňajú: (i) centralizovaný trh podľa článku 6.4 na obchodovanie s kreditmi za zníženie emisií (A6.4ERs), ktorý bude riadiť určený dozorný orgán; a (ii) Medzinárodne prenášané výsledky zmierňovania (ITMO) podľa článku 6.2, ktoré umožnia krajinám dosahovať klimatické ciele prostredníctvom bilaterálnych či multilaterálnych dohôd.

Kľúčové výsledky

Článok 6.4 Parížskej dohody

Na COP29 bol prijatý nový rámec pre článok 6.4, ktorý nadväzuje na predchádzajúce štandardy dozorného orgánu a zavádza striktnejšie požiadavky na odstránenie emisií a metodiku ich znižovania alebo odstraňovania. Dozorný orgán má teraz úlohu tieto normy ďalej rozpracovať a implementovať.

Prijaté usmernenia zahŕňajú:

1. Požiadavky na monitorovanie a podávanie správ, ktoré musia vychádzať z robustných a konzervatívnych meraní a musia byť podporené dôkladnými správami.

2. Monitorovanie po poskytnutí úveru, ktoré sa vyžaduje po skončení každého úverového obdobia.

3. Účtovanie úbytkov cez čistú zmenu v skladovaní skleníkových plynov a emisií.

4. Hodnotenie rizika zvrátenia, na základe ktorého účastníci musia mať pripravený plán na zmiernenie rizika.

5. Rýchle oznámenie o zrušení v prípade akýchkoľvek zmien.

6. Zriadenie účtu rezervy na riziko zvrátenia.

Zohľadňujú sa aj sociálne a environmentálne záruky a práva pôvodného obyvateľstva.

Článok 6.2 Parížskej dohody

Na konferencii bola taktiež objasnená autorizácia, ktorá pokrýva kooperatívne prístupy, ITMO a zúčastnené subjekty, pričom bol zavedený nový rámec transparentnosti a zverejňovania informácií o schválených ITMO. Sekretariát UNFCCC má na starosti kontroly zhody so stanovami, aj keď za nezhody zatiaľ nie sú stanovené sankcie.

Ďalšie kroky

Rozhodnutia z COP29 posilňujú fungovanie mechanizmov podľa článku 6.2 a 6.4, pričom hlavná technická práca na ich implementácii ešte prebieha. Zodpovednosť teraz spočíva na dozornom orgáne a sekretariáte UNFCCC, aby zabezpečili správne zavedenie a monitorovanie týchto noriem. Očakávajú sa ďalšie diskusie, ktoré by mohli prebehnúť počas budúcich zasadnutí pomocných orgánov a konferencie UNFCCC v roku 2025. JaroR

Táto grafika zobrazuje viac ako 60 rokov emisií CO2 na obyvateľa podľa regiónu na základe analýzy od Climate Watch (prístupné cez World Resources Institute ). Údaje ukazujú, že Severná Amerika má najvyššie úrovne emisií CO2 na obyvateľa od roku 1960, hoci emisie za posledných niekoľko desaťročí výrazne klesli. (Marcus Lu, viac na visualcapitalist.com)

Rastúci problém globálneho odlesňovania a degradácie lesov, ktorý spôsobuje stratu biodiverzity, neunikol pozornosti zákonodarcov Európskej únie. V roku 2021 Európska komisia navrhla nariadenie na riešenie tejto situácie. Po schválení návrhu sa zistilo, že nové pravidlá by sa mohli začať uplatňovať až o rok neskôr než sa plánovalo, pričom nie je isté, či Európsky parlament stihne tento odklad schváliť.

Práce na týchto nových ustanoveniach sa začali pred viac ako tromi rokmi. Komisia predložila svoj návrh 17. novembra 2021 a predbežná dohoda bola dosiahnutá 6. decembra 2022. Následne bol návrh schválený Európskym parlamentom a Radou.

Nové nariadenie, známe ako EUDR, vyvolalo obavy a protesty zainteresovaných strán. Komisia požiadala o posunutie účinnosti časti nariadenia. Európsky parlament sa zaoberá ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré by mohli spomaliť proces ich schvaľovania. To sa týka aj kategorizácie krajín podľa rizika a vlastných legislatívnych návrhov. Ak to Parlament prekročilo svoje právomoci, môže to byť predmetom rozhodnutia Súdu, hoci Rada EÚ, ktorá tiež rozhoduje, môže spomaliť proces.

Nariadenie nahrádza staršie predpisy a rozširuje povinnosti na širšiu škálu prevádzkovateľov a výrobkov. Zameriava sa nielen na drevo, ale aj na iné komodity, ako sú hovädzí dobytok, kakao, káva, palma, guma, sója a drevo, uvedené v prílohe I. Pokrýva aj veľa subjektov vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

EUDR zavádza povinnosť náležitej starostlivosti a požaduje od regulovaných subjektov zhromažďovanie informácií o pôvode produktov, hodnotenie rizík a zavedenie opatrení na zníženie rizika nesúladu. Nové pravidlá platia bez ohľadu na objem tovaru a nezahŕňajú niektoré produkty, ktoré by mohli obsahovať uvedené komodity, ale nie sú výslovne uvedené.

Zásady EUDR stanovujú, že komodity a produkty musia byť bez odlesňovania, v súlade s legislatívou krajinnej výroby a musia byť doložené vyhlásením o náležitej starostlivosti, aby mohli byť obchodované.

Podľa článku 25 nariadenia členské štáty musia stanoviť sankcie pre tých, ktorí nariadenie porušia, pričom tieto musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Sú stanovené pokuty, konfiškácie alebo dočasné zákazy pre spoločnosti.

Hoci sankcie podľa EUDR neaplikujú priamo, vyžadujú implementáciu do slovenskej legislatívy, ku ktorej ešte nedošlo. Tým pádom sa rozsah zodpovednosti slovenský spoločností stále nepozná celkom.

Na záver, nové nariadenia zavádzajú množstvo povinností, ktoré môžu byť pre MSP obzvlášť zaťažujúce, a úroveň vedomostí o týchto zmenách je nízka, čo spôsobuje odpor. Prístup Európskeho parlamentu a predĺženie legislatívneho procesu kritizujú viacerí za nedostatok právnej istoty. Napriek tomu, že ustanovenia sú platné od polovice roka 2023, cieľ boja proti odlesňovaniu a úbytku biodiverzity zostáva kľúčový. Co2AI

Tento dokument predstavuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca Únie pre certifikáciu trvalého odstraňovania uhlíka, uhlíkového hospodárstva a ukladania uhlíka v produktoch. Hlavným cieľom tohto nariadenia je podporiť dosiahnutie klimatických cieľov EÚ v súlade s Parížskou dohodou, a to prostredníctvom:

• Zvýšenia odstraňovania uhlíka z atmosféry,
• Zníženia emisií z pôdy,
• Podpory udržateľných postupov v poľnohospodárstve a lesníctve.

Nariadenie zavádza dobrovoľný systém certifikácie, ktorý má zabezpečiť transparentnosť a dôveryhodnosť aktivít zameraných na odstraňovanie uhlíka. Zároveň má zabrániť greenwashingu, teda nepravdivým tvrdeniam o ekologickej udržateľnosti.

Kľúčové body nariadenia:

• Definície: Nariadenie jasne definuje pojmy ako „trvalé odstraňovanie uhlíka“, „uhlíkové hospodárstvo“, „ukladanie uhlíka v produktoch“, „prevádzkovateľ“ a ďalšie.
• Kritériá oprávnenosti: Aktivity oprávnené na certifikáciu musia spĺňať tieto kritériá:
  • Kvantifikácia: Odstraňovanie uhlíka a znižovanie emisií z pôdy sa musia presne a spoľahlivo kvantifikovať.
  • Adicionalita: Aktivity musia ísť nad rámec existujúcich zákonných požiadaviek a musia byť finančne životaschopné vďaka certifikácii.
  • Skladovanie, monitorovanie a zodpovednosť: Prevádzkovatelia musia zabezpečiť dlhodobé skladovanie uhlíka, monitorovať riziká úniku a niesť zodpovednosť za prípadné úniky.
  • Udržateľnosť: Aktivity nesmú mať negatívny vplyv na životné prostredie a musia prinášať úžitok pre ciele udržateľnosti, ako je zmierňovanie zmeny klímy, ochrana biodiverzity a pod.
• Metodológia certifikácie: Európska komisia vypracuje podrobné metodické pokyny pre rôzne typy aktivít zameraných na odstraňovanie uhlíka.
• Certifikácia: Certifikáciu vykonávajú nezávislé certifikačné orgány akreditované vnútroštátnymi orgánmi.
• Certifikačné schémy: Prevádzkovatelia sa musia zapojiť do certifikačných schém, ktoré musia byť transparentné a spoľahlivé.
• Registre: Európska komisia zriadi register Únie pre odstraňovanie uhlíka, ktorý bude slúžiť na sledovanie certifikovaných jednotiek a predchádzanie dvojitému započítavaniu.
• Uznávanie certifikačných schém: Iba schémy uznané Európskou komisiou môžu byť použité na preukázanie súladu s nariadením.
• Podávanie správ: Certifikačné schémy musia pravidelne podávať správy o svojej činnosti Európskej komisii.

Nariadenie ďalej stanovuje proces revízie a zmien, ako aj proces delegovania právomocí.

Trvalé odstraňovanie uhlíka sa vzťahuje na ľudskú činnosť, pri ktorej sa CO ₂ odstraňuje z atmosféry a ukladá sa bezpečne a trvalo niekoľko storočí. Niektoré príklady:

V prílohách k nariadeniu sa nachádzajú podrobné informácie o prvkoch metodológie certifikácie a o minimálnom obsahu certifikátov. Dokument si môžete stiahnuť tu.

Viac na climate.ec.europa.eu     JaroR

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

02. december      424,27 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov