Dokument identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu. Tieto riziká sú klasifikované do piatich kategórií: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra (viac…)

Tento dokument sa zaoberá dôležitosťou medzinárodnej spolupráce v oblasti oceňovania uhlíka ako kľúčového nástroja na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy. Dokument zdôrazňuje, že hoci existuje množstvo iniciatív na podporu oceňovania uhlíka, pokrok v ich implementácii je pomalý, najmä v rozvojových krajinách.

Dokument sa zameriava na tieto kľúčové aspekty:

• Prepájanie ambícií s akciami: Dokument analyzuje, či medzinárodná spolupráca môže pomôcť preklenúť priepasť medzi ambicióznymi klimatickými cieľmi a ich skutočnou implementáciou. Poukazuje na štúdie, ktoré naznačujú, že globálne využívanie trhov s uhlíkom by mohlo zdvojnásobiť úsilie o zmiernenie klimatických zmien. Zároveň však upozorňuje na to, že v rámci OSN stále chýba dostatočný dôraz na možnosti medzinárodnej spolupráce v oblasti oceňovania uhlíka.
• Súčasný stav oceňovania uhlíka: Dokument poskytuje prehľad o súčasnom stave oceňovania uhlíka na domácej aj medzinárodnej úrovni. Konštatuje, že väčšina existujúcich mechanizmov oceňovania uhlíka sa nachádza v rozvinutých krajinách, zatiaľ čo v rozvojových krajinách je ich implementácia pomalšia. Dokument identifikuje niekoľko medzinárodných iniciatív, ktoré sa snažia túto medzeru zaplniť, vrátane iniciatív vedených medzinárodnými organizáciami (ako napríklad Svetová banka, OECD a UNDP) a iniciatív vedených jednotlivými krajinami alebo skupinami krajín (napríklad ICAP, GCPC, A6IP a Florenský proces).
• Prekážky a konvergencia: Dokument identifikuje prekážky, ktoré bránia efektívnej implementácii oceňovania uhlíka, a zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi existujúcimi iniciatívami. Zdôrazňuje tiež dôležitosť budovania kapacít v rozvojových krajinách a zabezpečenia kompatibility medzi rôznymi systémami oceňovania uhlíka.
• Odporúčania: Na základe analýzy dokument formuluje konkrétne odporúčania na posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti oceňovania uhlíka. Tieto odporúčania zahŕňajú:
  • Poskytovanie finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám na budovanie ich kapacít v oblasti oceňovania uhlíka.
  • Podporu rozvojových krajín pri zavádzaní domácich mechanizmov oceňovania uhlíka, ako sú systémy obchodovania s emisiami a uhlíkové dane.
  • Zabezpečenie minimálnej úrovne kompatibility medzi trhmi s emisnými povoleniami a trhmi s kreditmi.
  • Zlepšenie koordinácie a integrácie medzi existujúcimi medzinárodnými iniciatívami.
  • Aktívnu úlohu skupiny G20 pri prepájaní rozvinutých a rozvojových krajín v rámci medzinárodnej spolupráce.

Dokument zdôrazňuje, že oceňovanie uhlíka je kľúčovým nástrojom na zmiernenie klimatických zmien a že medzinárodná spolupráca je nevyhnutná pre jeho úspešnú implementáciu. Zároveň však upozorňuje na to, že existujúce iniciatívy musia byť lepšie koordinované a zamerané na podporu rozvojových krajín, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Celý dokument je dostupný tu

Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) je agentúra Európskej komisie zriadená na riadenie programov EÚ, ktoré prispievajú k dekarbonizácii a trvalo udržateľnému rastu.

CINEA zohráva kľúčovú úlohu pri podpore Európskej zelenej dohody prostredníctvom efektívnej a efektívnej implementácie jej delegovaných programov.

Jeho poslaním je podporovať zainteresované strany pri realizácii Európskej zelenej dohody prostredníctvom vysokokvalitného riadenia programu. (Viac na cinea.ec.europa.eu)

 

Globálny systémový inštitút na Univerzite v Exeteri, Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov (PIK) a Inštitút Maxa Plancka pre geoantropológiu budú v júli 2025 spoluorganizátormi konferencie Global Tipping Points Conference.

Cieľom konferencie je zvýšiť povedomie a podnietiť kroky medzi výskumníkmi, tvorcami politík a podnikmi o dôležitosti bodov zlomu.

Zameria sa na vývoj negatívnych aj pozitívnych bodov zlomu, pričom pokryje témy od lokálnej až po globálnu úroveň.

Program bude skúmať, ako body zlomu ovplyvňujú rôzne regióny, komunity, sektory a dodávateľské reťazce, a diskutovať o tom, ako tieto poznatky premeniť na účinné opatrenia. (Viac na euagenda.eu)

Prebiehajú medzinárodné rokovania zamerané na vytvorenie globálnej zmluvy o plastoch, ktorej cieľom je boj proti znečisťovaniu životného prostredia plastami. (viac…)

1. Vyberte ekologické ubytovanie: Pri plánovaní vašej zimnej dovolenky sa zamerajte na udržateľné ubytovacie zariadenia. Hotelový reťazec Marriott International sa zaviazal k trvalej udržateľnosti prostredníctvom programu Serve 360, ktorý sa zameriava na zelené stavebné certifikáty a efektívne riadenie energie a vody. Naproti tomu, butikové hotely ako Almodóvar Hotel v Berlíne ponúkajú vegetariánske a vegánske menu a kládou dôraz na ekologické riešenia.

2. Udržateľný výber oblečenia: Pred zimnou dovolenkou investujte do vysokokvalitného oblečenia z ekologických materiálov. Značka Outerknown je známa používaním recyklovaných materiálov a etickymi výrobnými procesmi. Podobne značka Tentree vysádza desať stromov za každý predaný výrobok, čím prispieva k znižovaniu globálnej uhlíkovej stopy.

3. Objavujte miestnu kuchyňu: Podporujte regionálnu ekonomiku a znižujte emisie spojené s dopravou potravín návštevami reštaurácií a kaviarní, ktoré ponúkajú jedlá z miestnych surovín. Reštaurácia Nolla v Helsinkách, ktorá sa pýši nulovým odpadom, je príkladom podniku, ktorý dáva dôraz na udržateľné dodávateľské reťazce.

4. Energetická efektívnosť: Buďte zodpovední voči spotrebe energie vo vašom ubytovaní. Distribútor svetla Ikea ponúka LED žiarovky, ktoré môžu výrazne znížiť spotrebu energie. Pri cestovaní sa snažte minimalizovať používanie elektroniky, a pri odchode z izby vždy vypnite svetlá a spotrebiče.

5. Voda ako cenný zdroj: Šetrite vodu počas vašej zimnej dovolenky. Krátke sprchy a využívanie uterákov na viacnásobné použitie sú kroky, ktoré môžu pomôcť šetriť tento vzácny zdroj. V hoteloch sa donáška vody často predáva vo veľkých plastových fľašiach, preto si radšej prineste vlastné opakovane použiteľné fľaše.

6. Podpora lokálnych výrobcov: Nakupovanie suvenírov od miestnych remeselníkov nielen podporuje regionálnu ekonomiku, ale tiež znižuje ekologickú stopu. Výrobky ako ručne vyrábané šperky, keramika alebo textílie z miestnych zdrojov sú autentické a jedinečné.

7. Alternatívne spôsoby dopravy: Ak je to možné, uprednostnite vlaky alebo autobusy pred letmi na kratšie vzdialenosti. Vlaková doprava nielenže produkuje menej emisií skleníkových plynov, ale tiež ponúka pohodlný a malebný spôsob cestovania.

8. Kompenzácia uhlíkových emisií: Ak sa rozhodnete cestovať lietadlom, zvažte kompenzáciu vašich emisí prostredníctvom overených programov. Platforomy ako TerraPass a Gold Standard ponúkajú možnosti investovania do projektov, ktoré prispievajú k zníženiu a vyváženiu uhlíkových emisií, pričom podporujú obnoviteľné zdroje energie a zalesňovanie.

Týmto spôsobom môžete minimalizovať svoj ekologický odtlačok a prispieť k udržateľnosti aj počas zimných prázdnin.

Vedci OSU zvýšili kapacitu zachytávania uhlíka MOF o viac ako 100 % pomocou plynného amoniaku, čím vytvorili stabilnú, energeticky efektívnu alternatívu k tradičným sorbentom. Tento vývoj ukazuje potenciál MOF pri znižovaní priemyselných emisií CO2 a iných aplikácií. (Viac na scitechdaily.com)

Dokument sa zaoberá priemyselnou politikou EÚ v kontexte prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Zdôrazňuje, že priemyselná politika EÚ by mala podporovať transformáciu európskeho hospodárstva smerom k spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti s moderným, efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom bez čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Dokument identifikuje dva kľúčové aspekty priemyselnej politiky v oblasti klímy:

• Transformáciu existujúcich energeticky náročných odvetví
• Rozvoj hodnotových reťazcov čistých technológií.

Autori argumentujú, že tieto dve oblasti by sa mali diskutovať spoločne a že politiky by mali odomykať synergie medzi nimi. Napríklad tradičné priemyselné odvetvia sa pri dekarbonizácii spoliehajú na kľúčové čisté technológie (napríklad na zabezpečenie dostatočného množstva zelenej elektriny), zatiaľ čo subjekty zaoberajúce sa čistými technológiami dúfajú, že nájdu domácich skorých používateľov, ktorí urýchlia rozširovanie inovatívnych technológií.

Dokument ďalej analyzuje súčasný stav transformácie a konkurencieschopnosti v priemysle EÚ v týchto dvoch oblastiach. Konštatuje, že priemysel EÚ má svoje silné stránky v oboch oblastiach. Napríklad v oblasti veternej energie má EÚ viac ako 80 % domácej produkcie z celkovej kapacity veternej energie nasadenej v EÚ. V prípade solárnej energie dokument navrhuje, aby sa EÚ namiesto snahy o dosiahnutie trhovej sily v subsektoroch s nižšou pridanou hodnotou zamerala na budovanie vedúceho postavenia v oblasti poskytovania inžinierskych riešení, softvéru a finančných produktov.

Dokument identifikuje niekoľko prekážok úspešnej transformácie priemyslu, vrátane neistoty v oblasti verejnej podpory, regulačných bariér a nedostatku prístupu ku kapitálu.

Dokument ďalej skúma súbor nástrojov priemyselnej politiky EÚ a identifikuje niekoľko nedostatkov.

• Finančné objemy sú nedostatočné, najmä v porovnaní s investičnými potrebami.
• Existujúce fondy EÚ nie sú dostatočne prístupné a riadia ich verejné inštitúcie, ktoré sa vyhýbajú riziku.
• EÚ dosahuje relatívne dobré výsledky vo výdavkoch na výskum a vývoj, ale existuje veľká medzera v podpore rozširovania a zavádzania.
• EÚ sa vo veľkej miere spolieha na dotácie na úrovni členských štátov, čo vedie k stratám efektívnosti a rizikám politickej a ekonomickej fragmentácie.

Na základe týchto zistení dokument navrhuje súbor zásad pre priemyselnú politiku EÚ, ktoré by mali byť zamerané na riešenie špecifických zlyhaní trhu. Tieto princípy zahŕňajú:

• Zameranie sa na oblasti, kde priemyselná politika prináša pridanú hodnotu.
• Rozvoj politík, ktoré riešia hodnotové reťazce a integráciu trhu.
• Navrhovanie a implementáciu podporných opatrení na úrovni EÚ.
• Prideľovanie podpory prostredníctvom konkurenčných mechanizmov.
• Vybavenie politík jasnými podmienkami a doložkami o západe slnka.
• Začlenenie priemyselnej politiky EÚ do stratégie pre dosah a diplomaciu, bilaterálnu spoluprácu a obchod.

Napokon dokument diskutuje o kompromisoch, ktoré existujú pri dosahovaní rôznych cieľov priemyselnej politiky, ako je dekarbonizácia, konkurencieschopnosť alebo bezpečnosť. Autori zdôrazňujú, že EÚ by sa mala zamerať na inovácie, inteligentne znižovať riziká a podporovať vytváranie pracovných miest v rámci hodnotových reťazcov čistých technológií.

Dokument končí niekoľkými odporúčaniami pre tvorcov politík, ako napríklad potrebou jasnejších priorít, lepšej koordinácie na úrovni EÚ a dostatočného a spoľahlivého financovania. Celý dokument si stiahnite tu.  JaroR

V neistom geopolitickom a ekonomickom kontexte, akým je ten súčasný, ovplyvnený nedávnym znovuzvolením Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov, konfliktami na Ukrajine av Gaze a napätím diktovaným inflačnými tlakmi a výzvou v súčasných dodávateľských reťazcoch, záujem o udržateľnosť a ESG by mohol ustúpiť do úzadia, aby bolo možné riešiť zdanlivo naliehavejšie problémy. Napriek tomu, ako pripomína a poznamenáva Správa o súčasných rizikách 2024Ekonomická analýza po prvýkrát , globálny rozvoj je založený na situácii životného prostredia, sociálnom rozvoji (ESG).

ESG kritériá majú významný vplyv na prístup spoločností ku kapitálu, talentu a spokojnosť spotrebiteľov.

Prístup ku kapitálu

• Spoločnosti, ktoré prijali ESG kritériá, majú ľahší prístup k financovaniu a nižšie náklady na dlh.
• Finančné inštitúcie zohľadňujú ESG pri poskytovaní úverov a ponúkajú priaznivejšie úrokové sadzby, vyššie limity financovania a flexibilnejšie podmienky splácania spoločnostiam s komplexným prístupom k udržateľnosti.
• ESG investície zaznamenali výrazný rast a existuje rozšírenie finančných nástrojov, ako sú dlhopisy GSS (Green, Social, Sustainability and Sustainability-linked), ktoré integrujú finančné ciele s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.
• Spoločnosti, ktoré zanedbávajú ESG, môžu čeliť právnym sporom a sankciám, čo im sťažuje prístup k financovaniu.

Prístup k talentu

• Integrácia princípov ESG je atraktívna pre nové talenty, ktoré chcú pracovať pre spoločnosti s pozitívnym vplyvom na spoločnosť a životné prostredie.
• Spoločnosti s ESG stratégiami priťahujú a udržiavajú talenty a podporujú ich individuálny aj kolektívny rast.
• Inkluzívne výhody ESG, ako je podpora rodín a začlenenie menšín, zvyšujú atraktivitu pre talenty.

Spokojnosť spotrebiteľov

• Spotrebitelia sú stále viac uvedomelí a požadujú produkty a služby, ktoré spĺňajú ESG kritériá.
• Spoločnosti, ktoré sa prispôsobujú tomuto trendu, získavajú väčšiu lojalitu a spokojnosť zákazníkov.
• Digitálne a sociálne médiá umožňujú spotrebiteľom zdieľať informácie o ESG a ovplyvňovať nákupné rozhodnutia ostatných.
• Spoločnosti s transparentnou ESG stratégiou si budujú dôveru u spotrebiteľov a posilňujú reputáciu svojej značky.

Nedávna správa od organizácie monitorujúcej klimatické zmeny uviedla, že priemerná teplota na Zemi v roku 2024 prekročila predindustriálnu úroveň o 1,5 °C. Tento limit, ktorý je kľúčový podľa Parížskej dohody, môže viesť k zásadným zmenám v oceánskych a atmosférických systémoch. Napriek vážnosti tejto situácie sa správa nestala ústrednou témou verejných diskusií ani nevyvolala masové protesty, zostala do značnej miery nepovšimnutá.

Psychologické aspekty ignorovania klimatických zmien

Podľa odborníkov spočíva problém v psychologickom a evolučnom vzdialení sa od reality problému. Hoci je ľudská inteligencia pokročilá, často nás vedie k iracionálnemu správaniu, ktoré ohrozuje našu existenciu.

Klimatické zmeny sú často prezentované ako abstraktný vedecký problém, čo ľuďom znemožňuje cítiť osobnú zodpovednosť. Nedostatok emocionality a konkrétnych dopadov vo vedeckej komunikácii nedokáže vyvolať potrebnú reakciu, čo vedie k pocitom bezmocnosti a nedôvery vo vlastné schopnosti zmeniť situáciu.

Reakcia na klimatické katastrofy a ľudské správanie

Rok 2024 bol svedkom extrémnych prejavov klimatických zmien, od ničivých horúčav v južnej Európe po masívne záplavy v Ázii. Napriek tomu politický a sociálny odpor voči klimatickým opatreniam pretrváva, podporovaný dezinformáciami šírenými fosílnym priemyslom.

Dezinformácie a echo komory na sociálnych sieťach poskytujú komfortné útočisko pred uznaním existenčnej hrozby. Tento jav, známy ako „motivované uvažovanie“, posilňuje emocionálnu väzbu na popieranie vedeckých faktov.

Možné riešenia a nádej

Hoci sa mnoho ľudí cíti bezmocných, psychológovia naznačujú, že aktívne zapojenie môže zmierniť úzkosť spojenú s klimatickou krízou. Štúdie zistili, že mladí ľudia zúčastňujúci sa na klimatických aktivitách majú lepšie duševné zdravie a pocit kontroly.

Odborníci odporúčajú začať na miestnej úrovni a nevyhýbať sa vlastnému „klimatickému smútku“. Ekologická transformácia technológií a spoločnosti je naša jediná nádej na prežitie.

Klimatické zmeny nie sú vzdialeným problémom, ale bezprostrednou hrozbou pre našu civilizáciu. Jediným spôsobom, ako predísť katastrofe, je premeniť obavy na konkrétne činy a vyvinúť kolektívny tlak na politické a ekonomické inštitúcie. Ak dokážeme spojiť vedeckú komunikáciu s emocionálnym apelom, ešte stále môžeme usmerniť budúci vývoj. JaroR