Uhlíková neutralita, pojem, ktorý sa čoraz viac stáva stredobodom diskusií o zmene klímy a udržateľnosti, označuje stav, v ktorom je množstvo vypúšťaného uhlíka vyvážené (viac…)

Potenciál globálneho otepľovania (GWP) je kľúčový koncept pri pochopení vplyvu skleníkových plynov na klimatické zmeny našej planéty. Tento termín, často využívaný v diskusiách o klimatickej zmene a udržateľnosti, (viac…)

Podnikové emisie, tiež známe ako firemné emisie, sa vzťahujú na skleníkové plyny uvoľňované do atmosféry v dôsledku činností spoločnosti. Tieto emisie výrazne prispievajú ku zmene klímy a ich riadenie je kľúčovým (viac…)

Pojem ekvivalent CO₂ (CO₂e) je zásadným konceptom v oblasti riadenia uhlíka a udržateľnosti. Slúži ako štandardná jednotka na meranie uhlíkovej stopy a umožňuje nám pochopiť vplyv rôznych skleníkových plynov (viac…)

Uhlíková stopa (alebo stopa skleníkových plynov) predstavuje odhad celkového množstva skleníkových plynov, ktoré činnosť, produkt, spoločnosť alebo krajina vypúšťa do atmosféry. Bežná jednotka merania je ekvivalent CO₂ (viac…)

Nový informačný list Svetovej zdravotníckej organizácie zdôrazňuje zvyšujúcu sa frekvenciu a intenzitu vĺn horúčav, ich zdravotné dopady na všeobecnú populáciu a konkrétne zraniteľné skupiny a zdravotné zásahy a politiky, ktoré môžu predchádzať rizikám a dopadom a znižovať ich. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Vedci z Climate Central, World Weather Attribution a Červeného kríža Červeného polmesiaca Climate Center v novej správe identifikujú zmenu klímy spôsobenú človekom ako kľúčovú hybnú silu pre rekordné globálne teploty a nebezpečné extrémne horúčavy za posledných 12 mesiacov. Vysoké teploty počas vĺn horúčav v južnej Európe v lete 2023 by nikdy nenastali bez zmeny klímy spôsobenej človekom. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pre potenciálnych žiadateľov o poskytnutie NFP a budúcich prijímateľov realizuje iniciatívu Mapa partnerstva, ktorej cieľom je zverejnenie súhrnu informácií o výzvach Programu Slovensko (PSK) a Plánu obnovy a odolnosti (POO) v prehľadnej forme a umožní potenciálnym žiadateľom lepšie sa orientovať v aktuálnych možnostiach získania nenávratného príspevku zo zdrojov PSK a POO. (Viac na eurofondy.gov.sk)

Protokol o skleníkových plynoch (GHG Protocol), iniciovaný v roku 1998, bol vytvorený s cieľom vytvoriť spoločný rámec pre organizácie, ktoré budú zodpovedať za emisie skleníkových plynov vznikajúce pri ich prevádzke. O dve a pol desaťročia neskôr sa GHG Protocol Corporate Accounting and Reporting Standard , prvýkrát publikovaný v roku 2001 a revidovaný v roku 2004, stal celosvetovo najpoužívanejším účtovným štandardom GHG. Vytvorenie Rady pre medzinárodné štandardy udržateľnosti (ISSB) nadáciou IFRS v roku 2021 viedlo v júni 2023 k vydaniu IFRS S1 , Všeobecných požiadaviek na zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s udržateľnosťou a IFRS S2 , Zverejňovanie informácií o klíme . Kľúčovým aspektom IFRS S2 je požiadavka, aby spoločnosti merali svoje emisie skleníkových plynov v súlade s protokolom o skleníkových plynoch, pokiaľ nie je inak stanovené príslušným orgánom alebo burzou cenných papierov. Zosúladenie znamená, že spoločnosti, ktoré už merajú emisie skleníkových plynov v rozsahu 1, 2 a 3 pomocou podnikovej normy (2004) a normy podnikového hodnotového reťazca (rozsah 3) (2011) (štandard rozsahu 3 (2011)), budú mať dobrú pozíciu na meranie emisií skleníkových plynov. v súlade s IFRS S2.  (Viac na ghgprotocol.org)

Emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti zosilňujú skleníkový efekt. Fosílne palivá ako uhlie, ropa a zemný plyn sú hlavnými zdrojmi globálnej zmeny klímy, pričom predstavujú (viac…)

Správa, ktorú 29. mája zverejnil  InfluenceMap, think-tank, ktorý analyzuje vplyv podnikania a financií na zmenu klímy, zistila, že živočíšnemu priemyslu sa „do veľkej miery podarilo“ oslabiť politiky EÚ, ktoré boli navrhnuté tak, aby znížili vplyv mäsový a mliečny sektor.

Šesť politík, na ktoré sa toto odvetvie zameriava, zahŕňa stratégiu EÚ z farmy na stôl, revíziu smernice o priemyselných emisiách – ktorej cieľom bolo znížiť znečistenie klímy, akým je napríklad metán uvoľňovaný z fariem – a rámec trvalo udržateľných potravinových systémov, ktorého cieľom je podporiť prechod k udržateľnejším diéty.

V správe sa zistilo, že tri ďalšie politiky – revízia politiky EÚ na podporu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, revízia školského programu EÚ pre ovocie, zeleninu a mlieko a stratégia pre metán – boli tiež terčom silného lobovania zo strany záujmových skupín v oblasti mäsa a mlieka. (Michaela Herrmannová, viac na desmog.com)

V posledných rokoch si globálna komunita uvedomila dôležitosť trvalo udržateľného rozvoja, čo podnecuje podniky, aby dodržiavali princípy ESG. Ratingy ESG zostavované nezávislými výskumnými agentúrami sú čoraz populárnejšie: Bloomberg, S&P Dow Jones Indices, JUST Capital, MSCI, Refinitiv atď. Neexistuje jednotný prístup k tvorbe ratingu. Všetky agentúry analyzujú otvorené údaje o spoločnostiach, no skóre počítajú odlišne.

Aké sú princípy ESG a akú úlohu zohrávajú v modernom biznise?

Skratka „ESG“ znamená environmentálne, sociálne a riadenie, kľúčové aspekty používané investormi, veriteľmi a zainteresovanými stranami na hodnotenie udržateľnosti a sociálneho vplyvu investícií.

Environmentálne princípy pokrývajú vplyv činnosti podniku na životné prostredie. Zahŕňajú také faktory, ako sú emisie uhlíka, nakladanie s odpadom, energetická efektívnosť a ochrana prírodných zdrojov. (Oleksandr Meľnyk, Chrystyna Zimenko, viac na lexology.com)

Pojem globálne otepľovanie opisuje dlhodobé zvyšovanie teplôt klimatického systému Zeme, pozorované už od predindustriálneho obdobia (1850-1900) v dôsledku ľudskej činnosti, najmä spaľovania fosílnych palív, čo vedie k nárastu (viac…)

Napriek presvedčivým dôkazom o vplyve vzdelávania na iné výsledky rozvoja a úlohe, ktorú zohráva pri rozvoji profesionálnej kapacity pre prechody na trvalo udržateľný rozvoj, vzdelávanie často chýba v strategických, politických, plánovacích a finančných úvahách iných sektorov. Správa o globálnom monitorovaní vzdelávania predstavuje novú sériu strategických dokumentov na podporu dialógu o vzájomnom vzťahu vzdelávania s ostatnými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Prvý článok zo série sa zameriava na klimatické zmeny. Začína sa preskúmaním rastúceho vplyvu zmeny klímy na rozvoj vzdelávania a až potom sa začne venovať úlohe vzdelávania. Vzdelávanie má trochu nedocenený príspevok k rozvoju odborných kapacít pre prechod na zelené, obehové a regeneratívne hospodárstvo. Vo všeobecnosti sa tiež predpokladá, že formálne, neformálne a informálne vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri motivovaní opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. (Viac na  unesco.org )

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom Všeobecnom pracovnom programe na roky 2025 – 2028 uprednostňuje zmenu klímy a zdravie, čím zdôrazňuje kritickú potrebu reagovať na stupňujúcu sa hrozbu pre zdravie, ktorú predstavuje zmena klímy. WHO sa zameriava na ochranu zdravia uprostred klimatických výziev posilňovaním zdravotných systémov odolných voči zmene klímy, podporovaním synergií medzi klimatickou odolnosťou a úsilím o zmiernenie a uprednostňovaním zraniteľných skupín obyvateľstva. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Európska komisia je lídrom pri vytváraní pozitívnych zmien prostredníctvom grantov pre mimovládne organizácie a spoločnosti. Tieto granty podporujú projekty, ktoré sú prospešné pre životné prostredie, podporujú spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi a posilňujú komunity v Európe a na celom svete. Pridajte sa k nám a preskúmajte tieto príležitosti, aby ste zmenili! (Viac na fundsforngos.org)

Podľa  nového prieskumu Eurobarometra na tému „Postoj Európanov k životnému prostrediu“, ktorý bol dnes zverejnený,   Európania naďalej vyjadrujú veľké obavy o životné prostredie , ktoré považujú za problém, ktorý sa ich osobne dotýka.

Viac ako tri štvrtiny Európanov (78 %) uvádzajú, že environmentálne problémy majú priamy vplyv na ich každodenný život a zdravie . A viac ako štyria z piatich respondentov (84 %) súhlasia s tým, že na ochranu životného prostredia v ich krajine sú potrebné právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia . Tieto výsledky sú takmer totožné s výsledkami  posledného prieskumu  uskutočneného v roku 2019, čo poukazuje na pretrvávajúci význam environmentálnej politiky EÚ.

Občania sa tiež obávajú nákladov na znečistenie . 92 % Európanov tvrdí, že spoločnosti by mali platiť náklady na odstránenie znečistenia, zatiaľ čo 74 % súhlasí s tým, že náklady by mali hradiť verejné orgány. (Viac na environment.ec.europa.eu)

Regióny a mestá EÚ naliehajú na Európsku úniu, aby uskutočňovala ambiciózne politiky Zelenej dohody s cieľom dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, vytvoriť prosperujúce ekonomiky a zabezpečiť blahobyt v rámci planetárnych hraníc bez toho, aby nikoho a akékoľvek miesto zaostávalo. Správu Regióny a mestá formujú Európsku zelenú dohodu 2.0 , ktorá načrtáva 29 kľúčových odporúčaní pre ďalší legislatívny mandát EÚ, predstavil Európsky výbor regiónov (VR) 29. mája za prítomnosti výkonného podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. (Viac na cor.europa.eu)

Aby sme hovorili o klimatickej spravodlivosti, musíme si uvedomiť, že vo svete existujú krajiny, ktoré sú za klimatickú krízu viac zodpovedné, a krajiny, ktoré tieto zmeny trpia silnejšie, napríklad Afrika, ktorá je zodpovedná len za 4 % celosvetových emisií.

V rámci klimatických rokovaní (COP), zhromaždení, na ktorých diskutujú takmer všetky krajiny sveta o riešení klimatickej krízy, je potrebné nájsť spôsob, ako ekonomicky kompenzovať nielen najviac poškodené krajiny, ale aj uznanie historickej zodpovednosti zainteresovaných krajín.

Na riešenie tohto problému boli identifikované tri piliere: zmiernenie zmeny klímy, prispôsobenie sa zmene klímy a straty a škody spôsobené zmenou klímy. (Elle Active Getting Greener, viac na elle.com)