Rámce vykazovania ESG sú nástroje, ktoré spoločnosti využívajú na zverejňovanie informácií o svojich obchodných operáciách, ako aj o príležitostiach (viac…)

V čoraz viac environmentálne uvedomelom svete sa transparentnosť ohľadom vplyvu výrobkov na životné prostredie stala prioritou. S rastúcim záujmom spotrebiteľov o ochranu (viac…)

Ľudstvo ignoruje hlavné planetárne vitálne znaky, keďže hladiny oxidu uhličitého v atmosfére stúpajú na historické maximá a Zem zaznamenáva rekordné horúčavy už 12. mesiac po sebe, varovali tento týždeň medzinárodní klimatickí úradníci. „Pravdou je, že globálne emisie musia klesať o 9 % každý rok až do roku 2030, aby sa udržala hranica 1,5 stupňa nažive, ale uberajú sa nesprávnym smerom,“ povedal pred davom v Americkom múzeu prírodnej histórie. „S našou planétou hráme ruskú ruletu a potrebujeme výjazdovú rampu z diaľnice do klimatického pekla.“ (Hayley Smith, Los Angeles Times, viac na lexology.com)

5. jún je Svetovým dňom životného prostredia. Ideálna príležitosť pre Medzinárodnú federáciu univerzitného športu poskytnúť svojim členom návod na riešenie klimatických zmien. Šťastný Svetový deň životného prostredia! Samozrejme, boj proti zmene klímy je niečo, čo musíme robiť po celý rok, každý rok, ale tento druh osláv pomáha objasniť túto veľmi dôležitú vec.

Znížte emisie uhlíka

Medzinárodná univerzitná športová federácia je odhodlaná dosiahnuť zmenu. Náš záväzok: znížiť emisie uhlíka o 50 % v roku 2030 a dosiahnuť čistú nulu do roku 2040.

FISU je od roku 2022 oddaným signatárom akčného rámca OSN pre oblasť klímy, ktorý založila Organizácia Spojených národov pre klimatické zmeny a je určený pre športové organizácie a zainteresované strany v športovom sektore s cieľom poskytnúť podporu pri dosahovaní globálnych cieľov v oblasti zmeny klímy. Pomocou tohto rámca FISU dúfa, že sa jej členovia môžu zaviazať k podniknutiu krokov a pomôcť znížiť globálne hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy. (Viac na fisu.net)

Kompenzácia emisií uhlíka hrá kľúčovú úlohu v diskusii o klimatickej zmene a udržateľnosti. Umožňuje jednotlivcom a firmám investovať do environmentálnych projektov po celom svete, (viac…)

Environmentálna stopa výrobku (PEF) meria celkové environmentálne vplyvy produktu počas jeho životného cyklu. Tento proces zahŕňa všetky etapy od ťažby surovín, cez výrobu, (viac…)

S postupujúcou zmenou klímy sa kladie čoraz väčší dôraz na nulovú čistú a dekarbonizáciu energetického systému. K tejto agende prispieva niekoľko technológií, ale medzi nimi rast solárnej fotovoltaiky neustále prekračuje všetky projekcie. S rastúcimi tlakmi na využívanie pôdy a nákladmi na fotovoltaiku namontovanú na budovách sa vodné plochy čoraz viac využívajú na umiestnenie týchto technológií. K dnešnému dňu nám však chýba pochopenie globálneho potenciálu plávajúcej solárnej fotovoltaiky, a preto ešte nemáme dostatočný prehľad, aby sme mohli informovať o (ne)vhodných oblastiach pre budúce nasadenie. Tu kvantifikujeme potenciál výroby energie plávajúcej solárnej fotovoltaiky na viac ako 1 milióne vodných útvarov na celom svete (14 906 TWh). Naša analýza naznačuje, že pri konzervatívnom 10 % pokrytí plochy by plávajúce solárne fotovoltaické systémy mohli produkovať dostatok energie na to, aby prispeli značnou časťou (v priemere 16 %) k dopytu po elektrine v niektorých krajinách, čím by zohrávali dôležitú úlohu pri dekarbonizácii národných ekonomík. (Podľa agentúry Reuters, viac na  reuters.com)

Vodné vrstvy obsahujú najväčšie zásoby nezamrznutej sladkej vody, vďaka čomu je podzemná voda kritická pre život na Zemi. Prekvapivo málo je známe o tom, ako podzemná voda reaguje na povrchové otepľovanie v priestorových a časových mierkach. Zameriavame sa na difúzny prenos tepla, simulujeme súčasné a predpokladané teploty podzemnej vody v globálnom meradle. Ukazujeme, že podzemná voda v hĺbke vodnej hladiny (okrem oblastí permafrostu) sa konzervatívne predpokladá, že sa v rokoch 2000 až 2100 v priemere oteplí o 2,1 °C v rámci cesty stredných emisií. Regionálne modely plytkého otepľovania podzemnej vody sa však značne líšia v dôsledku priestorovej variability zmeny klímy a hĺbky vodnej hladiny. Najnižšie miery sa predpokladajú v horských oblastiach, ako sú Andy alebo Skalnaté hory. Ilustrujeme, že zvyšovanie teploty podzemnej vody ovplyvňuje tepelné režimy tokov, ekosystémy závislé od podzemnej vody, vodné biogeochemické procesy, kvalitu podzemnej vody a geotermálny potenciál. Výsledky naznačujú, že do roku 2100 po ceste stredných emisií bude podľa odhadov 77 miliónov až 188 miliónov ľudí žiť v oblastiach, kde podzemná voda prekračuje najvyššiu hranicu teploty pitnej vody stanovenú ktoroukoľvek krajinou. (Susanne A. Benz, Dylan J. Irvine, Barret L. Kurylyk, viac na nature.com)

Metódy „odstránenia oxidu uhličitého“ (CDR) sa líšia v prístupe, dopadoch, pripravenosti a nákladoch, od výsadby stromov až po šírenie silikátového kamenného prachu po zemi. Druhá správa „State of CDR“ , vedená spoluprácou vedeckých inštitúcií z Európy a USA, má za cieľ zhrnúť, kde sa momentálne svet nachádza, pokiaľ ide o odstraňovanie CO2 zo vzduchu.

Správa pokrýva všetko od toho, koľko ton sa v súčasnosti „sťahuje“ z atmosféry a skladuje až po rozvoj výskumných grantov, politík a mediálneho pokrytia.

Vedci majú jasno v tom, že krajiny musia znížiť svoje emisie čo najrýchlejšie, aby dosiahli klimatické ciele.

Ale použitie CDR na vyváženie emisií, ktoré je ťažké úplne eliminovať, ako je metán z pestovania ryže, bude „nevyhnutné“, ak má svet dosiahnuť nulu, podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). (Viac na carbonbrief.com)

Európsky parlament prijal 24. apríla 2024 nariadenie o transparentnosti a integrite environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) ratingových činností (ESGR). Pred formálnym schválením Rady a zverejnením ESGR v Úradnom vestníku Európskej únie tento brífing vysvetľuje kľúčové požiadavky ESGR, ktoré musia poskytovatelia, hodnotené subjekty a používatelia ratingov ESG poznať, vrátane zdôraznenia niektorých dôležitých a významných zmeny ESGR, ako pôvodne navrhla Európska komisia. (Karen Butler, Dr JasnavZwitter–Tehovnik, Anže Molan, viac na lexology.com)

5. júna je Svetový deň životného prostredia. Svetový deň životného prostredia, ktorý každoročne organizuje Organizácia Spojených národov v roku 1973, je medzinárodným dňom, v rámci ktorého sa stretávajú ľudia z viac ako 150 krajín sveta, aby zvýšili povedomie o otázkach životného prostredia a predstavili ekologické iniciatívy. Tento rok oslavy Svetového dňa životného prostredia organizuje Saudská Arábia a téma je zameraná na obnovu pôdy, dezertifikáciu a odolnosť voči suchu.

Aby sme mohli riešiť niektoré z týchto výziev, je jasné, že budú potrebné zmeny v našich návykoch a postojoch, ktoré nám pomôžu žiť udržateľnejšie. Tiež verím, že inovácie budú zohrávať kľúčovú úlohu v našom cieli dosiahnuť nulovú sieť, oživiť ekosystémy na celom svete a zmierniť následky sucha.

Len za posledných pár mesiacov moji kolegovia písali o ekologických technologických inováciách v obrovskom rozsahu oblastí (bez slovnej hračky!) – od presného herbicídneho postreku poháňaného umelou inteligenciou  a uhlíkovo neutrálnych solárnych palív až po textílie na báze morských rias a samotné recyklovateľné plasty. z CO2 . (Mairi Rudkin, viac na lexology.com)

V súčasnosti sa celosvetový dopyt po kobalte a lítiu pre batérie pre elektrické autá do roku 2050 zvýši takmer 20-násobne. Dovtedy bude vývoj bezfosílneho zdroja energie vyžadovať veľa medi, hliníka a železa. príslušný dopyt sa pravdepodobne približne zdvojnásobí.

Oveľa viac budú potrebné aj prvky vzácnych zemín – nevyhnutné napríklad pre veterné turbíny. Nová štúdia teraz vrhá svetlo na predvídateľné zvýšenie spotreby materiálu spojeného s klimatickým prechodom a opisuje, ako ich možno zmierniť.

Štúdiu viedol berlínsky inštitút pre výskum klímy MCC (Mercator Research Institute on Global Commons and Climate Change) a bola publikovaná v Nature Climate Change . (Ulrich von Lampe, Mercator Research Institute on Global Commons and Climate Change (MCC) gGmbH, viac na phys.org)

Druhá výročná správa Indicators of Global Climate Change, ktorú vedie Univerzita v Leedse, odhaľuje, že otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou sa za posledné desaťročie (2014 – 2023) zvýšilo na 1,19 °C, čo je nárast oproti 1,14 °C zaznamenaným v r. 2013-2022 (uvedené v minuloročnej správe).

Ak sa pozrieme na rok 2023 izolovane, oteplenie spôsobené ľudskou činnosťou dosiahlo 1,3 °C. To je nižšie ako celkové množstvo oteplenia, ktoré sme zažili v roku 2023 (1,43 °C), čo naznačuje, že prirodzená variabilita klímy , najmä El Niño, zohrala úlohu aj pri rekordných teplotách v roku 2023.

Analýza tiež ukazuje, že zostávajúci uhlíkový rozpočet – koľko oxidu uhličitého sa môže vypustiť predtým, než sa zaviažeme ku globálnemu otepľovaniu o 1,5 °C – je len asi 200 gigaton (miliárd ton), čo je hodnota súčasných emisií približne za päť rokov. (University of Leeds, viac na phys.org)

Čistá nula predstavuje stav, kedy sú globálne čisté emisie skleníkových plynov spôsobené ľudskou činnosťou (vrátane oxidu uhličitého a metánu) znížené na takmer nulovú úroveň, (viac…)

Dekarbonizácia označuje proces zmierňovania klimatických zmien cez výrazné znižovanie alebo úplné eliminovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) a iných skleníkových plynov (viac…)

CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 je právny predpis Európskej únie, ktorý nadobudol účinnosť 5. januára 2023. Tento predpis vyžaduje, aby podniky pôsobiace v EÚ – vrátane kvalifikovaných dcérskych (viac…)

ESG reporting predstavuje zverejňovanie informácií o podnikových operáciách týkajúcich sa environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) aspektov podnikania. Cieľom tohto (viac…)