Mechanizmus úpravy hraníc uhlíka: prehľad technických a praktických aspektov prechodného registra. Klimatické zmeny sú globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Keďže EÚ zvyšuje svoje vlastné ambície v oblasti klímy a pokiaľ v mnohých krajinách mimo EÚ prevládajú  menej prísne klimatické politiky, existuje riziko takzvaného „ úniku uhlíka “. K úniku uhlíka dochádza, keď spoločnosti so sídlom v EÚ presúvajú produkciu náročnú na uhlík do zahraničia do krajín, kde sú zavedené menej prísne politiky v oblasti klímy ako v EÚ, alebo keď sú výrobky EÚ nahradené dovozom s vyšším obsahom uhlíka. (Viac na taxation-customs.ec.europa.eu)

Globálne otepľovanie stojí životy, prehlbuje nerovnosť v oblasti zdravia a vedie k šíreniu kliešťov a parazitov prenášajúcich choroby v celej Európe, uvádza sa vo veľkej správe. Správa zhodnotila stovky štúdií o zdravotných účinkoch zmeny klímy – ako aj o opatreniach, ktoré sa prijímajú v reakcii – v Európe. Výskumníčka v oblasti klímy a zdravia Rachel Lowe a jej kolegovia sledovali 42 ukazovateľov vrátane ukazovateľov týkajúcich sa úmrtí súvisiacich s teplom, šírenia infekčných chorôb a trendov vo výskume zdravia a klimatických zmien. (Carissa Wongová, viac na nature.com)

Inovačný fond, financovaný prostredníctvom  systému EÚ na obchodovanie s emisiami podporí 15 projektov vybraných v rámci tretej výzvy malého rozsahu a 3 projekty vybrané v rámci tretej veľkej výzvy na (viac…)

Smernica o Corporate Sustainability Reporting Directive („CSRD“) je smernica EÚ, ktorá vyžaduje, aby príslušné spoločnosti podávali rozsiahle informácie o udržateľnosti vo vyhradenej časti svojich výročných správ. Hoci ide o smernicu EÚ, hlásenie môže byť vyžadované od spoločností v ktorejkoľvek krajine na celom svete.

Vykazovanie si na začiatku bude vyžadovať obmedzený audit uistenia, ktorý však časom prejde na úplný audit primeranej uistenia.

Podávanie správ podľa CSRD sa musí vykonávať v súlade s Európskymi štandardmi podávania správ o udržateľnosti (ďalej len „ESRS“). Prvý súbor ESRS, ktoré sú „odvetvovo agnostické“ a vzťahujú sa na spoločnosti s najpriamejším rozsahom pôsobnosti v rámci troch pilierov ESG, zahŕňajú normy týkajúce sa zmeny klímy, znečistenia, vodných a morských zdrojov, biodiverzity a ekosystémov, využívania zdrojov a obehové hospodárstvo, vlastná pracovná sila, pracovníci v hodnotovom reťazci, dotknuté komunity, spotrebitelia a koncoví používatelia a obchodné správanie. (Susanne McMenaminová, Fergus Bolster, Garret Farrelly, viac na lexology.com)

V dnešnom podnikateľskom prostredí sa udržateľnosť a environmentálne vedomie stali prvoradými. Pre podniky je však kľúčové, aby sa vyhli zavádzajúcim alebo prehnaným tvrdeniam o svojich ekologických iniciatívach, čo je prax známa ako greenwashing.

Ako sa môžu podniky orientovať v zložitom svete tvrdení o udržateľnosti a zachovať si svoju dôveryhodnosť?

Na objasnenie tejto dôležitej témy tím spoločnosti pre duševné vlastníctvo nedávno usporiadal multijurisdikčný webinár Lexology masterclass o predchádzaní greenwashingu a orientácii v tvrdeniach o udržateľnosti. Cieľom tohto článku je zdôrazniť niektoré z kľúčových bodov, o ktorých sa diskutovalo počas webinára, a poskytnúť cenné informácie pre podniky, ktoré sa snažia zachovať dôveryhodnosť a transparentnosť vo svojom úsilí o udržateľnosť. ( Dan Smith, Miray Kavruk, Alexis Augustín, viac na lexology.com)

Pochopenie, či spoločnosť robí správnu vec pre klímu, môže byť zložité. Môžeme to zjednodušiť otázkou: ak by každá spoločnosť konala týmto spôsobom, vyriešili by sme klimatickú krízu? Ak je odpoveď nie, potom spoločnosť musí zmeniť svoje kroky, kým nebudú kompatibilné s našou cestou k čistému nulovému svetu.

Ak sa zhodneme na tom, že každá spoločnosť by mala spravodlivo prispievať k našej spoločnej ceste k globálnej čistej nule, potom by mala zodpovedať za všetky svoje emisie a prijať opatrenia na ich zníženie. To zahŕňa rozsah 1 (priame emisie, ktoré vlastní alebo kontroluje spoločnosť), rozsah 2 (emisie, ktoré spoločnosť spôsobuje nepriamo z energie, ktorú nakupuje a používa) a rozsah 3 (emisie, ktoré neprodukuje samotná spoločnosť, ale tie, za ktoré je nepriamo zodpovedná hore a dole vo svojom hodnotovom reťazci). (Vasiľ Velev, viac na carbonherald.com)

Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD – Energy Performance of Buildings Directive) je legislatívny rámec Európskej únie, ktorý sa zameriava na zlepšenie energetickej účinnosti budov v členských štátoch. (viac…)

V tomto mesiaci ESG Matters diskutujeme o novom regulačnom rámci EÚ pre poskytovateľov ratingu ESG. Naša sekcia Spotlight vám prináša aktuálne informácie o najnovšom (viac…)

Mnohé štúdie sa zaoberajú vplyvom klimatických zmien na lesné požiare. Táto štúdia sa však snažila pochopiť opak – či veľké požiare menia aj klímu. „Chcel som sa dozvedieť, ako počasie ovplyvňujú aerosóly emitované lesnými požiarmi, keď horia,“ povedal hlavný autor štúdie a doktorand UCR James Gomez.

Aby našiel svoje odpovede, Gomez analyzoval najvyššie požiarne dni a emisie z každej požiarnej sezóny za posledných 20 rokov. Z týchto požiarnych dní skúmal podmnožinu, ktorá sa vyskytla, keď boli teploty nižšie a vlhkosť vyššia. „Pozrel som sa na abnormálne chladné alebo vlhké dni počas sezóny požiarov, s požiarmi aj bez nich. To väčšinou odstraňuje efekty požiarneho počasia,“ povedal Gomez.

Štúdia publikovaná v časopise Atmospheric Chemistry and Physics zistila, že veľké požiare skutočne mali vplyv. V dňoch, keď horeli ohne, to urobili teplejšie a suchšie ako zvyčajne. Zvýšené teplo a sucho potom môžu vytvoriť priaznivé podmienky pre ďalší požiar. (Jules Bernstein, Kalifornská univerzita – Riverside, viac na phys.org)

Na oslavu Svetového dňa životného prostredia táto kompilácia spája rôznorodú škálu grantov venovaných riešeniu niektorých z najpálčivejších výziev, ktorým naša planéta čelí. Od boja proti klimatickým zmenám až po zachovanie biodiverzity a presadzovanie trvalo udržateľných energetických riešení, tieto granty ponúkajú svetielko nádeje pre jednotlivcov, organizácie a komunity, ktoré sa snažia niečo zmeniť. Pridajte sa k nám, keď budeme skúmať transformačný potenciál týchto grantov a životne dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri formovaní odolnejšej a udržateľnejšej budúcnosti pre všetkých. (Viac na fundsforngos.org)

Náhle zmeny v zložitých systémoch, ako je napríklad klimatický systém Zeme, je mimoriadne ťažké predpovedať. Výskumníkom z Technickej univerzity v Mníchove (TUM) a Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov (PIK) sa teraz podarilo vyvinúť novú metódu na predvídanie takýchto bodov zlomu vopred.

Úspešne otestovali spoľahlivosť svojej metódy pomocou jednej z najzávažnejších náhlych klimatických zmien minulosti: presunu kedysi zelenej Sahary na púšť.

Od poslednej doby ľadovej až do doby pred približne 6 000 rokmi bola oblasť dnes známa ako Saharská púšť sviežou, zelenou krajinou prekypujúcou životom. Toto „africké vlhké obdobie“ sa náhle skončilo a premenilo tento prosperujúci región na suchý terén, aký dnes vidíme. Technická( univerzita v Mníchove, viac na phys.org)

Odomkli sme pre vás kategóriu Vzdelávanie. Uhlíková (klimatická) gramotnosť je čoraz dôležitejším konceptom v dnešnom svete, kde je klimatická zmena jednou z najväčších výziev, ktorým čelíme. Efektívne vzdelávanie v oblasti uhlíkovej gramotnosti je kľúčom k prebudeniu ekologického povedomia a prijímaniu udržateľných rozhodnutí, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov. Toto vzdelávanie by malo byť prístupné pre všetky vekové kategórie a malo by zahŕňať školské vzdelávanie, vysokoškolské kurzy aj zamestnanecké tréningy.

Pripravili sme pre vás témy, ktoré vám pomôžu zvýšiť vašu uhlíkovú gramotnosť.

1. Čo je klimatická zmena?

2. Čo je globálne otepľovanie?

3. Čo je antropocén? 

4. Čo sú emisie skleníkových plynov?

5. Ako sa meria koncentrácia CO₂ v atmosfére a aké sú historické trendy?

6. Čo je uhlíkový rozpočet a prečo je dôležitý?

7. Čo sú body zlomu klimatického systému ?

8. Aký je vzťah medzi klimatickou zmenou a extrémnymi poveternostnými udalosťami?

9. Ako ovplyvňuje klimatická zmena biodiverzitu a ekosystémy?

10. Čo je permafrost a aký je jeho význam v kontexte klimatickej zmeny?

11. Čo je acidifikácia oceánov a aké má dôsledky na morský život?

12. Aký vplyv má odlesňovanie na klimatickú zmenu?

13. Ako poľnohospodárstvo a živočíšna výroba ovplyvňujú emisie skleníkových plynov?

14. Ako plastový odpad ovplyvňuje oceány a klímu?

15. Čo sú klimatické modely a ako nám pomáhajú predpovedať budúcnosť klímy?

16. Čo je Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) a aká je jeho úloha?

17. Čo znamená klimatická adaptácia a mitigácia?

18. Čo sú negatívne emisie a aké technológie ich umožňujú dosiahnuť?

19. Čo je dekarbonizácia?

20. Čo je uhlíková neutralita?

21. Čo je čistá nula? (Net zero)

22. Čo znamená odstránenie oxidu uhličitého (CDR)?

23. Čo je zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS)? (carbon capture and storage)

24. Čo sú obnoviteľné zdroje energie a aká je ich úloha v boji proti klimatickej zmene?

25. Čo je energetická efektívnosť a prečo je dôležitá pre znižovanie emisií?

26. Ako môže jednotlivec znížiť svoju uhlíkovú stopu v každodennom živote?

27. Čo je uhlíková stopa?

28. Čo je ekvivalent CO₂ (CO₂e)

29. Čo je potenciál globálneho otepľovania (GWP)?

30. Čo je kalkulačka uhlíkovej stopy?

Čo je Európska zelená dohoda?

Čo sú Národne stanovené príspevky (NDC)?

Čo sú Ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDGs)

Čo znamená COP?

Čo sú podnikové emisie?

Čo je klimatická spravodlivosť?

Čo je Greenwashing?

Čo je Green Claims?

Čo je GHG protokol?

Čo sú emisií rozsahu 1?

Čo sú emisie rozsahu 2?

Čo sú emisie rozsahu 3?

Čo je smernica o ekologických tvrdeniach GCD?

Čo je mechanizmus EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM)?

Čo je CSRD? Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov

Čo je CSDDD? Smernica o náležitej starostlivosti o udržateľnosť podnikov

Čo je ESG reporting?

Čo sú rámce ESG?

Čo je environmentálna stopa výrobku (PEF)

Čo je kompenzácia emisií uhlíka?

Čo sú pravidlá pre kategórie výrobkov (PCR)?

Čo je environmentálne vyhlásenie o výrobku (EPD)? Rozdiely medzi EPD, PCF a LCA.

Čo sú ciele udržatelného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs)?

Čo je „Fit for 55“?

Čo je REPowerEU?

Čo je Smernica o energetickej hospodárnosti budov?

Slovník

Európska rada dnes oznámila, že dosiahla dohodu o sérii návrhov na ochranu spotrebiteľov pred greenwashingom, pričom zaviedla požiadavky, ktoré nútia spoločnosti (viac…)

V mnohých krajinách bolo v poslednej dobe extrémne horúce počasie, ale vo väčšine obývaného sveta nikdy nebude „ príliš horúco na to, aby tu ľudia žili “, najmä v relatívne suchom podnebí. Keď je vonku horúco na suchých miestach, väčšinu času sa naše telo dokáže ochladiť odparovaním vody a tepla z pokožky vo forme potu.

Sú však miesta, kde je občas nebezpečne teplo a vlhko , najmä tam, kde sú horúce púšte hneď vedľa teplého oceánu. Keď je vzduch vlhký, pot sa tak rýchlo neodparuje, takže nás potenie neochladzuje tak, ako je to v suchšom prostredí.

V niektorých častiach Blízkeho východu, Pakistanu a Indie sa môžu letné horúčavy spojiť s vlhkým vzduchom , ktorý fúka od mora, a táto kombinácia môže byť skutočne smrteľná . V týchto regiónoch žijú stovky miliónov ľudí, z ktorých väčšina nemá prístup k vnútornej klimatizácii. ( Scott Denning , Štátna univerzita v Colorade, viac na theconversation.com)

Monitorovanie, overovanie a účtovanie (MVA) sú kľúčové pre zabezpečenie bezpečného a dlhodobého geologického ukladania uhlíka. Seizmické monitorovanie je hlavnou technikou MVA, ktorá využíva seizmické údaje na získanie elastických vlastností hornín nasýtených CO2. Spoľahlivé účtovanie CO2 v podpovrchových zásobníkoch a potenciálnych únikových zónach si vyžaduje presný model fyzikálnych vlastností hornín. Avšak bežne používaný model, založený na konvenčnej Biot-Gassmannovej rovnici, môže podstatne podceniť vplyv nasýtenia CO2 na seizmické vlny, čo vedie k nepresnému účtovaniu. Vyvíjame presný model fyzikálnych vlastností hornín s CO2, ktorý zohľadňuje účinky závislosti seizmických rýchlostí na napätí v poréznych horninách a oslabenie CO2 na kostru horniny. Overujeme náš model pomocou modelu Kimberlina-1.2 (predtým navrhované geologické úložisko uhlíka v Kalifornii) a vytvárame časozberné modely elastických vlastností pomocou tejto novej metódy. Výsledky porovnávame s výsledkami získanými použitím konvenčnej Biot-Gassmannovej rovnice. Náš inovatívny prístup ukazuje väčšie zmeny elastických vlastností než výsledky Biot-Gassmann. Pomocou nášho modelu možno replikovať zníženie rýchlosti šmykovej vlny pozorované v laboratóriu. Tento nový model zvyšuje presnosť časozberného modelovania elastických vĺn a umožňuje spoľahlivé účtovanie CO2 pomocou seizmického monitorovania. (Viac na nature.com)

Rada dnes formálne prijala – prvé svojho druhu – nariadenie o obnove prírody. Cieľom tohto zákona je zaviesť opatrenia na obnovu najmenej 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a všetkých ekosystémov, ktoré potrebujú obnovu do roku 2050.

Stanovuje konkrétne, právne záväzné ciele a povinnosti pre obnovu prírody v každom z uvedených ekosystémov – od suchozemských po morské, sladkovodné a mestské ekosystémy.

Cieľom nariadenia je zmierniť klimatické zmeny a účinky prírodných katastrof. Pomôže EÚ splniť jej medzinárodné environmentálne záväzky a obnoviť európsku prírodu. (Viac na consilium.europa.eu)

Zástupcovia útvarov Európskej komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európskej obrannej agentúry (EDA) sa dnes stretli so svojimi kolegami z administratívy USA, okrem iného z ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany, Rady národnej bezpečnosti a USAID. na úrovni riaditeľov diskutovať o narastajúcich výzvach, ktoré predstavuje zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia pre mier, bezpečnosť a obranu (pozri prílohu s hlavnými účastníkmi).

Vzhľadom na bezprecedentnú hrozbu, ktorú zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia predstavujú pre globálny mier a bezpečnosť, tento neformálny dialóg poskytol platformu na diskusiu o rastúcich globálnych rizikách a dopadoch klimatických a prírodných kríz z pohľadu „celej vlády“. Integrovaný prístup EÚ sa zameriava na riešenie tohto najzložitejšieho problému prostredníctvom koordinovaného zapojenia podpory EÚ do rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci, opatrení v oblasti klímy a životného prostredia, migrácie, energetickej bezpečnosti, civilno-vojenským misiám a rozvoju vojenských infraštruktúr. (Viac na eeas.europa.eu)

Skupina popredných akademikov požaduje, aby sa ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN predĺžili po ich cieľovom dátume do roku 2030 a aktualizovali sa s ohľadom na vplyv umelej inteligencie (AI) a s väčším príspevkom od komunít, ktorých sa tieto ciele dotýkajú, okrem iných odporúčaní. Na polceste k cieľovému dátumu dokončenia v roku 2030 je veľa z ambicióznych 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) OSN zaostávaných alebo napredujú príliš pomaly v dôsledku spomalenia globálnej ekonomiky v dôsledku ochorenia COVID a medzinárodných konfliktov. Pred Summitom budúcnosti v New Yorku v septembri, autori odporúčajú predĺžiť ciele do roku 2050 a upraviť ich s ambicióznym časovým plánom a jasnejšie o konkrétnych cieľoch – ako sú tie, ktoré sa týkajú klímy a „planetárneho zdravia“ (KTH Royal Institute of Technology, viac na phys.org)

Po eurovoľbách sa experti obávajú, že dôležité klimatické ciele by sa mohli stratiť zo zreteľa. Európsky vedecký poradný výbor pre klimatické zmeny teraz požaduje, aby sa boj proti klimatickým zmenám stal v EÚ prioritou.

S ohľadom na reorganizáciu v EÚ po európskych voľbách výskumníci naliehajú na dodržiavanie stanovených klimatických cieľov. Európska vedecká poradná rada pre klimatické zmeny v pondelok varovala, že klimatické ciele sú pri určovaní strategických priorít EÚ naďalej mimoriadne dôležité.

„Toto funkčné obdobie bude rozhodujúcim momentom pre európskych tvorcov rozhodnutí,“ zdôraznil predseda poradného výboru Ottmar Edenhofer vo vyhlásení. Rozhodnutia v nadchádzajúcich rokoch majú veľký význam pre všetky generácie a sú v súlade s klimatickými cieľmi EÚ. (Celý článok na gmx.at)