Európska komisia (EK) 29. novembra zverejnila  návrh často kladených otázok  (FAQ) k nariadeniu EÚ o taxonómii. Často kladené otázky sa zaoberajú všeobecnými problémami, ako je interoperabilita s kódmi NACE, ESRS a CSRD, správy CSRD o nepriaznivej škode (DNSH) týkajúce sa znečistenia, biodiverzity, prispôsobenia a overenia treťou stranou. Tento dokument je návrhom oznámenia Európskej komisie o interpretácii a implementácii určitých právnych ustanovení delegovaných aktov EÚ o taxonómii. Dokument bol schválený v zásade 29. novembra 2024 a jeho formálne prijatie vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie sa uskutoční neskôr, hneď ako budú k dispozícii jazykové verzie.

Hlavným cieľom tohto oznámenia je uľahčiť efektívne uplatňovanie delegovaných aktov EÚ o taxonómii. Oznámenie sa zameriava na technické otázky týkajúce sa kritérií a činností zahrnutých v delegovanom akte o taxonómii pre životné prostredie a doplňujúce otázky týkajúce sa činností zahrnutých v delegovanom akte o taxonómii pre klímu.

Oznámenie dopĺňa predchádzajúce oznámenia Komisie, ktoré boli doteraz uverejnené o taxonómii EÚ a jej delegovaných aktoch. Nezahŕňa však mnohé otázky a návrhy týkajúce sa odôvodnenia a dôkazov pre výber kritérií.

Prioritou Komisie je zjednodušiť rámec taxonómie pre podniky, a to finančné aj nefinančné. Komisia sa snaží uľahčiť podávanie správ a znížiť náklady pre podniky.

Oznámenie obsahuje:

• Vysvetlenie relevantných pojmov a zoznam platných právnych predpisov.
• Odpovede na často kladené otázky (FAQ) týkajúce sa technických kritérií skríningu (TSC) stanovených v delegovanom akte o taxonómii pre klímu (vrátane zmien delegovaného aktu o taxonómii pre klímu) a delegovanom akte o taxonómii pre životné prostredie, ako aj povinností zverejňovania informácií o neklimatických environmentálnych cieľoch stanovených v zmenách a doplneniach delegovaného aktu o taxonómii pre zverejňovanie.
• Odpovede na všeobecné otázky týkajúce sa taxonómie EÚ, ako napríklad:
  • Ako interpretovať článok 18 nariadenia o taxonómii (minimálne záruky)?
  • Aký je vzťah medzi kritériami DNSH v taxonómii EÚ a spôsobom uplatňovania zásady DNSH v kontexte verejných fondov?
  • Ako interpretovať delegovaný akt o taxonómii pre klímu a delegovaný akt o taxonómii pre životné prostredie, ak sa TSC odvolávajú na špecifické požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ o životnom prostredí, ale neodvolávajú sa na výnimky z týchto požiadaviek, ktoré sú inak povolené v právnych predpisoch EÚ o životnom prostredí?
  • Sú kritériá DNSH stanovené v delegovaných aktoch o taxonómii podrobnejšie ako požiadavky európskych štandardov pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS)?
  • Ako môžu prevádzkovatelia vykonať porovnávacie posúdenie emisií skleníkových plynov počas životného cyklu v kontexte taxonómie EÚ?

Oznámenie ďalej obsahuje podrobné odpovede na otázky týkajúce sa jednotlivých cieľov taxonómie EÚ, ako napríklad:

• Zmiernenie zmeny klímy
• Prispôsobenie sa zmene klímy
• Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
• Prechod na obehové hospodárstvo
• Prevencia a kontrola znečisťovania
• Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Oznámenie objasňuje existujúce ustanovenia v platných právnych predpisoch. Nerozširuje práva a povinnosti vyplývajúce z týchto právnych predpisov ani nezavádza žiadne dodatočné požiadavky pre dotknuté podniky alebo príslušné orgány. Často kladené otázky (FAQ) sú určené len na to, aby pomohli finančným a nefinančným podnikom pri implementácii príslušných právnych ustanovení.  CO2AI

Tento dokument poskytuje neoficiálne usmernenia pre spoločnosti, ktoré implementujú plány prechodu na zmiernenie zmeny klímy v súlade s Európskymi štandardmi pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS).

Hlavné body dokumentu:

• Dokument podrobne opisuje požiadavky ESRS na zverejňovanie informácií, pričom ich spája s právnymi predpismi EÚ, ako sú smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD) a taxonómia EÚ.
• Spoločnosti musia zverejniť svoje ciele a vysvetliť, ako sú kompatibilné s cieľom 1,5 °C stanoveným Parížskou dohodou.
• Spoločnosti musia opísať páky dekarbonizácie, ako sú napríklad úpravy prevádzky a produktov, ktoré podporujú znižovanie emisií.
• Sú tiež povinné zverejniť investície a financovanie, ktoré tieto plány podporujú, vrátane kapitálových výdavkov (CapEx) v súlade s taxonómiou EÚ.
• Dokument zdôrazňuje, že plány prechodu na zmiernenie zmeny klímy musia byť zakotvené v celkovej stratégii spoločnosti s výslovnou podporou riadiacich orgánov. To zabezpečuje súlad medzi cieľmi udržateľnosti a plánovaním spoločnosti.
• Spoločnosti sú povinné poskytovať aktualizácie o pokroku pri implementácii svojich plánov prechodu. To zahŕňa sledovanie účinnosti plánovaných opatrení a ich príspevku k cieľom znižovania emisií.
• Usmernenia zdôrazňujú význam zohľadnenia sociálnych a biodiverzitných vplyvov, rizík a príležitostí spojených s plánom prechodu na zmiernenie zmeny klímy. Spoločnosti musia zverejniť, ako môžu plány prechodu ovplyvniť pracovníkov, komunity a ekosystémy a ako môžu závisieť od adaptačných opatrení.

Štruktúra dokumentu:

• Kapitola 2 vysvetľuje európsky rámec pre zverejňovanie plánov prechodu, predstavuje požiadavku na zverejňovanie E1-1 týkajúcu sa plánu prechodu na zmiernenie zmeny klímy a širší kontext požiadaviek Európskej únie.
• Kapitola 3 podrobne popisuje, čo a ako zverejňovať v súvislosti s každým dátovým bodom požadovaným v požiadavke na zverejňovanie E1-1 – Plán prechodu na zmiernenie zmeny klímy.
• Kapitola 4 podrobne opisuje, ako možno pri príprave zverejňovaní ESRS zohľadniť iné zdroje, a uvádza odkazy na iné rámce podávania správ o plánoch prechodu na zmiernenie zmeny klímy.
• Kapitola 5 dopĺňa kapitoly 2 až 4 odpoveďami na často kladené otázky (FAQ).

Ďalšie dôležité informácie:

• Dokument zdôrazňuje dôležitosť zohľadnenia sociálnych vplyvov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, najmä pokiaľ ide o pracovníkov a komunity.
• Upozorňuje tiež na potenciálne vplyvy na biodiverzitu a na potrebu zohľadniť ich pri plánovaní prechodu.
• Dokument uvádza príklady toho, ako môžu spoločnosti zverejňovať informácie o svojom pokroku a výzvach pri implementácii plánov prechodu.

Tento súhrn poskytuje prehľad kľúčových bodov dokumentu „Transition Plan IG V1.7.5“. Odporúča sa prečítať si celý dokument, aby ste získali úplné pochopenie usmernení a požiadaviek. JaroR

 

Tu je prehľad uhlíkovej stopy pre jednotlivé chody a nápoje tradičnej štedrovečernej večere pre 4-člennú rodinu. Hodnoty sú orientačné a zohľadňujú priemerné dáta dostupné pre slovenské podmienky.

---

1. Oblátky s medom a cesnakom

• Suroviny na 4 porcie: 8 oblátok, 50 g medu, 2 strúčiky cesnaku.
• Uhlíková stopa:
  • Oblátky: 0,5 kg CO₂e (pšeničná múka, výroba a doprava).
  • Med: 0,15 kg CO₂e (lokálna produkcia).
  • Cesnak: 0,02 kg CO₂e (domáci, nízky dopad).
  • Celkom: 0,67 kg CO₂e

---

2. Kapustnica

• Suroviny na 4 porcie: 500 g kyslej kapusty, 200 g húb, 100 g klobásy (alebo vegánskej alternatívy), 2 l vody, koreniny.
• Uhlíková stopa:
  • Kyslá kapusta: 0,2 kg CO₂e (lokálne zdroje).
  • Huby: 0,1 kg CO₂e.
  • Klobása: 1,4 kg CO₂e (živočíšna výroba). Pri vegánskej alternatíve: 0,3 kg CO₂e.
  • Doprava a varenie: 0,2 kg CO₂e.
  • Celkom: 1,9 kg CO₂e (s mäsom) / 1,0 kg CO₂e (vegánska verzia).

---

3. Ryba a zemiakový šalát

• Suroviny na 4 porcie: 1 kg kapra (alebo pstruha), 1 kg zemiakov, 300 g majonézy, 200 g zeleniny (mrkva, hrášok).
• Uhlíková stopa:
  • Kapor: 1,3 kg CO₂e (lokálny). Pstruh: 1,1 kg CO₂e.
  • Zemiaky: 0,2 kg CO₂e.
  • Majonéza: 0,8 kg CO₂e.
  • Zelenina: 0,1 kg CO₂e.
  • Varenie a vyprážanie: 0,5 kg CO₂e.
  • Celkom: 2,9 kg CO₂e (kapor) / 2,7 kg CO₂e (pstruh).

---

4. Bobalky alebo opekance s makom

• Suroviny na 4 porcie: 300 g bobalkov, 50 g maku, 50 g medu.
• Uhlíková stopa:
  • Bobalky: 0,8 kg CO₂e.
  • Mak: 0,1 kg CO₂e.
  • Med: 0,15 kg CO₂e.
  • Celkom: 1,05 kg CO₂e

---

5. Štedrák alebo záviny

• Suroviny na 4 porcie: 1 štedrák (maková, orechová, tvarohová plnka).
• Uhlíková stopa:
  • Múka, vajcia, cukor: 1,0 kg CO₂e.
  • Orechy, tvaroh, mak: 1,2 kg CO₂e.
  • Pečenie: 0,3 kg CO₂e.
  • Celkom: 2,5 kg CO₂e

---

6. Nápoj: Vianočný punč a čaj

• Suroviny na 4 porcie: 1 l vody, 300 ml ovocnej šťavy, 100 ml alkoholu (voliteľné), čajové vrecúška.
• Uhlíková stopa:
  • Čaj: 0,05 kg CO₂e.
  • Ovocná šťava: 0,1 kg CO₂e.
  • Alkohol: 0,5 kg CO₂e.
  • Ohrev: 0,2 kg CO₂e.
  • Celkom: 0,35 kg CO₂e (bez alkoholu) / 0,85 kg CO₂e (s alkoholom).

---

Celková uhlíková stopa štedrovečernej večere:

• S mäsovým variantom: Cca 9,37 kg CO₂e pre 4 osoby.
• S vegánskymi alternatívami: Cca 7,47 kg CO₂e pre 4 osoby.

---

Tipy na zníženie uhlíkovej stopy:

• Používajte lokálne suroviny: Suroviny vypestované vo vašom regióne majú nižšiu stopu, pretože nevyžadujú dlhú dopravu.
• Využívajte vegánske alternatívy: Nahraďte živočíšne produkty rastlinnými náhradami, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
• Minimalizujte energetickú náročnosť: Používajte úsporné spotrebiče, ako je tlakový hrniec, na zníženie emisií pri varení.
• Zabráňte plytvaniu jedlom: Plánujte množstvo jedla, aby ste predišli odpadu, a zvyšky využite na ďalšie pokrmy.

---

Co2AI

Správa Európskeho dvora audítorov hodnotí rámec EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a financovanie v tejto oblasti. Analýza poukazuje na celkovo dobrý rámec (viac…)

Proces overovania je zameraný na poskytnutie istoty zamýšľaným užívateľom, že tvrdenia o emisiách skleníkových plynov organizácie alebo projektu sú úplné, presné, konzistentné, transparentné (viac…)

Dokument analyzuje možnosti financovania adaptácie na zmenu klímy pre miestne a regionálne orgány. Predstavuje rôzne verejné a súkromné zdroje financovania, vrátane verejno-súkromných partnerstiev, investičných fondov a mechanizmov poistenia. Zameriava sa na prekonávanie prekážok pri získavaní finančných prostriedkov a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Na ilustráciu sú uvedené prípadové štúdie z Európskej únie, ktoré demonštrujú úspešné projekty financovania adaptácie. Záverom sú uvedené odporúčania pre miestne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie dostupnosti a efektívnosti financovania adaptácie. Celý dokument

COP29, často označovaná ako „finančná COP“, sa konala v roku 2024 a jej hlavné zameranie bolo na vytváranie a odsúhlasenie mechanizmov financovania klimatických opatrení. Dva hlavné výsledky tejto konferencie sú:

1. Dohoda o novom kolektívnom kvantifikovanom cieli v oblasti financií (NCQG)

2. Sprejazdnenie medzinárodného systému obchodovania s uhlíkom pod dohľadom OSN podľa článku 6 Parížskej dohody

Dohoda o financovaní klímy

COP29 bola vyvrcholením trojročných rokovaní o NCQG. Dohodnutý cieľ stanovuje základy pre klimatické financovanie po roku 2025. Kľúčovým rozhodnutím je strojnásobenie ročného cieľa financovania z súčasných 100 miliárd USD na 300 miliárd USD do roku 2035. Rozvinuté krajiny budú vedúce pri mobilizácii potrebných prostriedkov. Inkluduje sa aj cieľ 1,3 bilióna USD ročne pre rozvojové krajiny do roku 2035, avšak tento cieľ nie je právne záväzný.

Mnohé rozvojové krajiny odmietajú väčší dlh na klimatické opatrenia, namiesto toho požadujú granty a koncesné úvery. Prvýkrát sa formálne uznávajú dobrovoľné príspevky od rozvojových krajín, čo otvára dvere pre krajiny ako Čína prevziať aktívnejšiu úlohu v klimatických rokovaniach OSN.

Sprevádzkovanie trhov s uhlíkom

Po deviatich rokoch rokovaní sa strany na COP29 dohodli na pravidlách pre medzinárodný systém obchodovania s uhlíkom podľa článku 6 Parížskej dohody. Tento systém umožňuje krajinám obchodovať s kreditmi za zníženie emisií, čo má motivovať investície do projektov znižovania emisií a podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

Dohoda stanovuje, že krajiny môžu začať rozvíjať svoje národné trhy s uhlíkom a facilitovať medzištátne obchodovanie. Trh s uhlíkom by mal byť účinným nástrojom na presviedčanie krajín na znižovanie emisií a podporu udržateľného rozvoja.

Úspechy a neúspechy COP29

Konferencia sa posudzovala podľa štyroch kritérií: NCQG, nové a ambiciózne NDC, dohoda o článku 6 a strata a poškodenie.

1. Nový kolektívny kvantifikovaný cieľ v oblasti financií

– Dohoda o NCQG je považovaná za relatívny úspech, hoci len „vyzýva“ krajiny splniť cieľ 1,3 bilióna USD a ukladá povinnosti len na čiastočné mobilizovanie financií.

2. Nové a ambiciózne NDC

– Niekoľko krajín, vrátane Brazílie, Spojených arabských emirátov a Spojeného kráľovstva, oznámilo počas konferencie nové NDC, čo vytvára tlak na ostatné krajiny. Neúspech v rokovaniach o globálnej inventarizácii (GST) však ostáva výzvou.

3. Dohoda o článku 6

– Dosiahnutá dohoda o trhoch s uhlíkom bola považovaná za jeden z hlavných úspechov COP29.

4. Strata a poškodenie

– Dosiahnutý bol len malý pokrok v otázkach kompenzácií za straty a škody, čo bude pravdepodobne zdrojom konfliktov na budúcich rokovaniach.

5. Zablokovanie rokovaní

– Napriek dohodám v kľúčových otázkach NCQG a článku 6, ďalšie rokovania, ako sú výsledky GST a finančné otázky, boli presunuté na neskôr.

Výhľad na COP30

Brazília bude v novembri 2025 hostiť COP30, kde sa očakáva niekoľko kľúčových vývojov:

1. NDC

– Krajiny majú do konca februára 2025 predložiť nové NDC. Tieto predstavujú plán, ako krajiny prispejú k klimatickým cieľom.

2. Financie v oblasti klímy

– „Cestovná mapa z Baku do Belému“ určí konkrétne kroky na dosiahnutie cieľa 1,3 bilióna USD.

3. Článok 6

– Prvý rok fungovania trhu s uhlíkom pod článkom 6 sa očakáva prinesie kľúčové poznatky a testovanie nových pravidiel.

4. Poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora

– Stanovisko poskytne usmernenie o povinnostiach štátov v súvislosti s klimatickými zmenami.

5. Reforma mnohostranných rozvojových bánk

– Potreba reformy na zabezpečenie efektívnejšieho financovania klimatických opatrení.

6. Organizácia COP30

– Brazília sa snaží využiť daždovú pralesnú symboliku Belemu a zamerať sa na diplomatickú spoluprácu. Je pravdepodobné, že začnú výzvy na predloženie ambicióznejších NDC na nadchádzajúci COP. Co2AI

Rok 2024 prináša nový rozmer premýšľania o darčekoch s dôrazom na udržateľnosť a ochranu životného prostredia. S rastúcim povedomím o klimatických zmenách a ich dopadoch na našu planétu sa stáva hľadanie ekologických alternatív darovania dôležitejším než kedykoľvek predtým. Výber udržateľných darčekov je nielen výzvou, ale aj príležitosťou obdarovať svojich blízkych predmetmi a zážitkami, ktoré majú pozitívny dopad na našu planétu.

1. Ručne vyrábané výrobky od miestnych umelcov

Podpora lokálnych remeselníkov nielenže posilňuje miestnu ekonomiku, ale poskytuje aj unikátne darčeky. Väčšina z týchto výrobkov je vytváraná s ohľadom na životné prostredie – často z prírodných alebo recyklovaných materiálov a v malých sériách. Príklady zahŕňajú:

– Ručné vyrábané keramické hrnčeky.

– Textilné výrobky z organickej bavlny.

– Lokálne umenie – obrazy, šperky či dekorácie.

2. Upcyklované a recyklované výrobky

Druhá šanca pre staré materiály nielenže znižuje množstvo odpadu, ale tiež podporuje kreatívne využitie zdrojov. Príklady zahŕňajú:

– Batohy a tašky vyrobené z recyklovaných PET fliaš.

– Nábytok z paliet alebo starého dreva.

– Šperky zo starých elektronických súčiastok.

3. Zero-waste balíčky na každý deň

Praktické darčeky na podporu životného štýlu bez odpadu sú čoraz populárnejšie. Príklady zahŕňajú:

– Opakovane použiteľné obaly na potraviny z včelieho vosku.

– Kovové slamky a prenosné termosky.

– Kozmetické výrobky balené v kompostovateľných alebo recyklovateľných obaloch.

4. Rastliny a semienka

Rastliny a semienka sú nielen krásnym, ale aj praktickým darčekom. Rastliny zlepšujú kvalitu ovzdušia a podporujú pohodu. Príklady zahŕňajú:

– Izbové rastliny ako monstera alebo sukulenty.

– Semienka byliniek alebo zeleniny pre pestovanie doma.

– Kvetinové sady na balkón či záhradu.

5. Zážitkové darčeky

Zážitky, ktoré nezanechávajú fyzický odpad, vytvárajú trvalé spomienky. Príklady zahŕňajú:

– Lístky na koncerty alebo do divadla.

– Kurzy (napr. výroba keramiky, varenie, jóga).

– Outdoorové aktivity ako turistické výlety alebo lezecké dobrodružstvá.

6. Udržateľná móda

Módne kúsky vyrobené s ohľadom na životné prostredie podporujú etické a ekologické praktiky v odevnom priemysle. Príklady zahŕňajú:

– Oblečenie z organickej bavlny, bambusu alebo ľanu.

– Topánky vyrobené z vegánskych materiálov.

– Second-hand kúsky alebo prešívané odevy.

Prečo si vybrať udržateľný darček?

Každý darček, ktorý si vyberieme, má ekologickú stopu. Udržateľné darčeky:

– Znižujú negatívny dopad na životné prostredie.

– Podporujú miestne komunity a férové pracovné podmienky.

– Motivujú k uvedomelejšiemu životnému štýlu.

V období darovania môžeme spoločne podporiť pozitívnu zmenu a ukázať, že nám záleží na budúcnosti planéty. Vyberme si darčeky, ktoré prinášajú radosť nielen obdarovaným, ale aj nášmu životnému prostrediu. JaroR

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

08. december      424,37 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Climate and Environment Association Europe (CERA Europe ASBL) je mimovládna organizácia so sídlom v Bruseli pôsobiaca v európskom meradle s cieľom riešiť problémy životného prostredia a klimatickú krízu, ktorej je naša planéta vystavená.

Dnes našej Zemi hrozia klimatické zmeny a zhoršovanie životného prostredia.

Prekonanie týchto výziev je možné spoločným úsilím rôznych aktérov z rôznych sektorov.

Z tohto dôvodu je pre bezpečnú a udržateľnú planétu potrebná spolupráca v rôznych oblastiach od súkromného sektora po verejné inštitúcie, od občianskej spoločnosti po akademickú obec.

Kroky a činy musia brať do úvahy nielen človeka, ale aj povahu, v ktorej jednotlivec žije.

Pretože všetko v živote je navzájom spojené neviditeľnými vláknami.

Zmena v jednom vlákne ovplyvní celú sieť.

Kroky, ktoré robíme, ovplyvňujú to, čo robíme so sieťou života, ako aj to, čo robíme sebe.

Z tohto pohľadu má CERA Europe za cieľ predchádzať klimatickej kríze, znečisťovaniu životného prostredia a strate biotopov, podporovať snahy o ochranu ekosystémov, pracovať na bezpečnosti potravín a udržateľnosti poľnohospodárstva nestranným a neziskovým spôsobom.

Tvárou v tvár týmto problémom CERA Europe realizuje projekty, výskum a školenia a rozvíja miestnu, národnú a medzinárodnú spoluprácu v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj a cieľmi EÚ Green DEAL. (Viac na ceraeu.org)

Séria ISO 14064 poskytuje rámec na kvantifikáciu, monitorovanie, vykazovanie a validáciu alebo overovanie emisií a odstraňovania skleníkových plynov (GHG) s cieľom podporiť udržateľný rozvoj prostredníctvom nízkouhlíkovej ekonomiky. Táto séria je neutrálna voči GHG programom, čo znamená, že ju možno použiť na overovanie a validáciu GHG vyhlásení bez ohľadu na kritériá použité na vypracovanie týchto vyhlásení. Ak sa však uplatňuje GHG program, jeho požiadavky sa pripájajú k požiadavkám série ISO 14064.

Séria ISO 14064 sa skladá z troch častí:

• ISO 14064-1: Táto časť sa zameriava na kvantifikáciu a vykazovanie emisií a odstraňovania GHG na úrovni organizácie. Podrobne popisuje princípy a požiadavky na navrhovanie, vývoj, riadenie a vykazovanie inventárov GHG na úrovni organizácie alebo spoločnosti. Zahŕňa požiadavky na stanovenie hraníc emisií GHG, kvantifikáciu emisií a odstraňovania GHG organizácie a identifikáciu konkrétnych opatrení alebo činností spoločnosti zameraných na zlepšenie riadenia GHG. Obsahuje tiež požiadavky a usmernenia týkajúce sa riadenia kvality inventúry, vykazovania, interných auditov a zodpovednosti organizácie za činnosti overovania.
• ISO 14064-2: Táto časť sa zameriava na projekty GHG alebo projektové činnosti špeciálne navrhnuté na zníženie emisií GHG alebo zvýšenie odstraňovania GHG. Obsahuje princípy a požiadavky na určenie základných scenárov projektu a na monitorovanie, kvantifikáciu a vykazovanie výkonnosti projektu v porovnaní so základným scenárom a poskytuje základ pre validáciu a overovanie projektov GHG.
• ISO 14064-3: Táto časť podrobne popisuje princípy a požiadavky na overovanie inventárov GHG a validáciu alebo overovanie projektov GHG. Popisuje proces validácie alebo overovania súvisiaceho s GHG a špecifikuje komponenty, ako je plánovanie validácie alebo overovania, postupy hodnotenia a hodnotenie tvrdení organizácie alebo projektu GHG. Túto časť normy ISO 14064 môžu použiť organizácie alebo nezávislé strany na validáciu alebo overenie tvrdení GHG.

Séria ISO 14064 sa používa na kvantifikáciu skleníkových plynov rôznymi spôsobmi v závislosti od kontextu. Napríklad:

• Organizácie ju môžu použiť na kvantifikáciu svojich emisií GHG a identifikáciu príležitostí na zníženie emisií.
• Navrhovatelia projektov ju môžu použiť na kvantifikáciu redukcií emisií alebo zvýšenia odstraňovania GHG v dôsledku projektov GHG.
• Overovatelia a validátori ju môžu použiť na overenie alebo validáciu tvrdení GHG organizácií a projektov.

Použitie série ISO 14064 môže priniesť organizáciám, vládam, navrhovateľom projektov a zainteresovaným stranám na celom svete mnoho výhod, medzi ktoré patria:

• Zvýšenie environmentálnej integrity kvantifikácie GHG.
• Zvýšenie dôveryhodnosti, konzistentnosti a transparentnosti kvantifikácie, monitorovania a vykazovania GHG, vrátane redukcií emisií a zvýšenia odstraňovania GHG v rámci projektov GHG.
• Uľahčenie vývoja a implementácie stratégií a plánov riadenia GHG organizácie.
• Uľahčenie rozvoja a implementácie projektov GHG.
• Uľahčenie schopnosti sledovať výkonnosť a pokrok v znižovaní emisií GHG a/alebo zvyšovaní odstraňovania GHG.
• Uľahčenie kreditovania a obchodovania s redukciami emisií GHG alebo so zvýšením odstraňovania GHG.

JaroR

Hoci obidva štandardy, PAS 2060 a ISO 14068-1, sa zaoberajú uhlíkovou neutralitou, existuje medzi nimi niekoľko kľúčových rozdielov. Kľúčové rozdiely spočívajú v rozsahu,  hierarchickom prístupe (zníženie, odstránenie, kompenzácia), požadovaných dôkazoch o redukcii emisií pred kompenzáciou, spôsobe zahrnutia odstraňovania emisií a podrobnostiach hlásenia.

1. Postavenie a rozsah:

• PAS 2060 je britská špecifikácia, zatiaľ čo ISO 14068-1 je medzinárodný štandard.
• PAS 2060 bude na konci roku 2025 nahradený normou ISO 14068-1.
• ISO 14068-1 sa zameriava na uhlíkovú neutralitu ako krok k dosiahnutiu nulových čistých emisií, ako je definované v smernici IWA 42:2022.

2. Hierarchický prístup:

• ISO 14068-1 zavádza hierarchiu „znížiť – odstrániť – kompenzovať“ a vyžaduje dôkaz o znížení emisií predtým, ako povolí kompenzácie.
• PAS 2060 túto hierarchiu nemá.

3. Požiadavky na podávanie správ:

• ISO 14068-1 vyžaduje vykazovanie piatich typov nepriamych emisií, zatiaľ čo protokol GHG ich vykazovanie považuje za voliteľné.
• ISO 14068-1 zahŕňa odstraňovanie emisií ako súčasť svojej metodiky, zatiaľ čo PAS 2060 hovorí iba o emisiách a redukciách.
• ISO 14068-1 vyžaduje zahrnutie celého hodnotového reťazca subjektu na základe „od kolísky po hrob“, ak je to vhodné, zatiaľ čo PAS 2060 má menej prísne požiadavky na stanovenie hraníc.

4. Kompenzácie:

• PAS 2060 povoľuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality v prvom cykle vykazovania výlučne prostredníctvom kompenzácií, zatiaľ čo ISO 14068-1 to neumožňuje a vyžaduje dôkaz o znížení emisií.
• ISO 14068-1 rozlišuje medzi typmi kompenzácií a uprednostňuje kompenzácie odstraňovania pred kompenzáciami zamedzenia.
• Obidva štandardy stanovujú kritériá pre offsety, ale ISO 14068-1 má podrobnejšie požiadavky a zakazuje používanie offsetov starších ako päť rokov.
• ISO 14068-1 vyžaduje, aby subjekty odôvodnili nákup offsetov namiesto ďalšieho zníženia emisií. PAS 2060 to nevyžaduje.

5. Plán znižovania emisií uhlíka (CRP):

• ISO 14068-1 má prísnejšie požiadavky na CRP, vrátane 13 prvkov, dokumentácie zdrojov a zodpovedných osôb, zatiaľ čo PAS 2060 špecifikuje len päť prvkov.
• ISO 14068-1 vyžaduje neustále zlepšovanie uhlíkovej stopy subjektu na udržanie uhlíkovej neutrality, zatiaľ čo PAS 2060 nie je v tejto oblasti taký prísny.

6. Ďalšie rozdiely:

• ISO 14068-1 vyžaduje, aby akékoľvek aktivity na znižovanie emisií spôsobovali minimálne sociálne alebo environmentálne škody.
• PAS 2060 umožňuje zohľadnenie historických redukcií emisií, zatiaľ čo ISO 14068-1 to neumožňuje.

ISO 14068-1 je komplexnejší a prísnejší štandard pre uhlíkovú neutralitu. Podporuje hierarchický prístup, dôraz na skutočné znižovanie emisií a transparentné vykazovanie. Je navrhnutý tak, aby bol v súlade s globálnymi snahami o dosiahnutie nulových čistých emisií. JaroR