Environmentálne a klimatické tlaky spôsobené výrobou a spotrebou textilu v EÚ sú naďalej vysoké. Z 12 kategórií spotreby európskych domácností – ako sú potraviny, mobilita, bývanie, zdravie a vzdelávanie – bola spotreba textilu v priemere piata najväčšia z hľadiska environmentálnych a klimatických tlakov . Agentúra EEA merala tieto vplyvy v rámci metrík využívania surovín, emisií skleníkových plynov (GHG) a využívania vody a pôdy.

Textilná výroba a spotreba prispieva aj k ďalším environmentálnym tlakom, vrátane znečistenia ovzdušia, používania a znečistenia chemikáliami, znečistenia mikroplastami z výroby, používania a prania textílií, ako aj tlakov z manipulácie s textíliami, ktoré končia ako odpad.  (Viac na eea.europa.eu)

Komisia EÚ predstavila 26. februára 2025 prvý súhrnný balík reforiem zameraný na zjednodušenie a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. (viac…)

Európska komisia v piatok uviedla, že odložila svoj plán navrhnúť nový klimatický cieľ EÚ na rok 2040 v prvom štvrťroku tohto roka, informuje agentúra Reuters. Newswire pokračuje: „Brusel minulý mesiac povedal, že v tomto štvrťroku zmení a doplní klimatický zákon EÚ – ide o dlho plánovaný krok, ktorý by stanovil cieľ do roku 2040 udržať krajiny na ceste medzi ich emisným cieľom do roku 2030 a cieľom bloku dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050. Návrh však narazil na politickú opozíciu, pričom niektoré členské štáty a zákonodarcovia predtým naznačili, že by mali znížiť emisie o 90 %. ako cieľ do roku 2040“. Ako v prípade väčšiny krajín, aj EÚ zmeškala februárový termín na predloženie klimatického plánu do roku 2035 OSN, uvádza článok – plán, ktorý by podľa komisie mal byť odvodený od cieľa EÚ do roku 2040. EÚ „sľúbila, že neustúpi od svojich záväzkov v oblasti zmeny klímy“, píše sa v spravodajstve. (Carbonbrief, Charlotte Van Campenhout a Kate Abnett, Reuters)

Pracujete na projektoch, ktoré podporujú ciele misií EÚ v oblasti klimatickej adaptácie, zdravia alebo životného prostredia? Podujatie Horizon Europe Info Days – Misie EÚ je vašou šancou preskúmať nové možnosti financovania na rok 2025.

Pripojte sa k nám online a dozviete sa viac o najnovších výzvach v rámci pracovného programu misií 2025, ktoré zahŕňajú:

• Adaptácia na zmenu klímy
• Rakovina
• 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030
• Obnovte naše oceány a vody do roku 2030
• Dohoda o pôde pre Európu

Podujatie poskytne kľúčové informácie o možnostiach financovania určených na urýchlenie pokroku pri plnení ambicióznych cieľov misií EÚ. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

 

Schopnosť prírody odvádzať oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry výrazne slabne. Potvrdila to najnovšia analýza medzinárodného tímu vedcov, ktorý skúmal dlhodobé trendy tzv. prirodzenej sekvestrácie CO₂ (viac…)

Dokument je druhým politickým dokumentom projektu ACCTING, ktorý je financovaný z programu Európskej únie Horizont 2020. Projekt ACCTING sa zaoberá dopadmi politík Zelenej dohody na (viac…)

Často kladené otázky o implementácii novej európskej regulácie o obaloch a odpade z obalov (PPWR), ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2025. Zdôrazňuje príležitosti (viac…)

Táto metodológia definuje štruktúru a postupy pre výpočet zníženia emisií skleníkových plynov a zvýšenia ich odstraňovania z projektov zameraných na zabránenie odlesňovaniu (viac…)

Kľúčové požiadavky Nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR), ktoré nadobudlo platnosť 11. februára 2025 a bude sa uplatňovať od 12. augusta 2026, zahŕňajú viacero oblastí zameraných na zníženie (viac…)

Podrobný návod pre národné a miestne vlády na implementáciu revidovaného nariadenia (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR). Cieľom nariadenia, ktoré nadobudlo (viac…)

Podrobná analýza medzinárodného tímu ukazuje, že posledné globálne prírastky pozemských zásob uhlíka sú prevažne ukladané v neživých častiach ekosystémov, a nie v živej biomase, ako sa pôvodne (viac…)

Pre samosprávu je prvým krokom pri plánovaní stratégie dekarbonizácie vykonať kvalitnú analýzu najdôležitejších potrieb dekarbonizácie pre danú samosprávu. Tento úvodný krok je kľúčový, (viac…)

Pojem skleníkový plyn často spomenie na oxid uhličitý (CO ₂ ), a to oprávnene, keďže je kľúčovým prispievateľom k zvyšovaniu globálnej teploty. Avšak silnejšou znečisťujúcou látkou a skleníkovým (viac…)

Je veľmi dôležité zohľadňovať potreby nízkopríjmových domácností pri plánovaní opatrení na dekarbonizáciu z viacerých kľúčových dôvodov, ktoré priamo vyplývajú z poskytnutých zdrojov: (viac…)

Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. (Viac na eea.europa.eu)

Ak hľadáte podporu na rozvoj stratégie odolnosti vášho regiónu voči zmene klímy alebo potrebujete poradenstvo v oblasti inovatívnych finančných mechanizmov na adaptáciu, toto je vaša príležitosť zapojiť sa. Vyplnením prieskumu Expression of Interest v rámci projektu Pathways2Resilience financovaného EÚ získate informácie o výzve pre žiadateľov v roku 2025 a budete mať slovo pri vytváraní prispôsobeného programu podpory. Miestne alebo regionálne verejné orgány sa vyzývajú, aby dokončili prieskum do 18. apríla 2025, 18:00 SEČ.

Dokument s názvom „Príprava samospráv na budúcnosť: Sprievodca riešeniami dekarbonizácie“ zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu samosprávy zohrávať pri formovaní udržateľnej budúcnosti transformáciou odpadového hospodárstva, energetických systémov, vykurovania a dopravy, čo môže viesť k zníženiu nákladov, smogu, znečistenia a emisií uhlíka. Dokument však upozorňuje, že to vyžaduje riadne plánovanie, dostatočnú kapacitu a prístup k financovaniu.

Európska únia (EÚ) si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a na podporu tejto transformácie vyčlenila značné finančné prostriedky na urýchlenie dekarbonizácie a podporu investícií zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, rozvoj obehového hospodárstva a prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Dokument uvádza, že existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť situáciu v samospráve. Pre niektoré môže byť najnaliehavejšou potrebou transformácia systémov diaľkového vykurovania alebo výmena individuálnych zdrojov vykurovania domácností, zatiaľ čo pre iné môže byť hlavným zameraním renovácia a izolácia budov alebo zlepšenie miestnej verejnej dopravy. Ďalšími efektívnymi možnosťami sú rozvoj miestnej výroby energie a znižovanie spotreby. Deväť samospráv v strednej a východnej Európe už vyvíja stratégie dekarbonizácie na dosiahnutie zmysluplných zmien.

Dokument sa pýta: „Čo môžete zmeniť?“ a odkazuje na správu Bankwatch s názvom „RePowering the regions: A comparative analysis of decarbonisation strategies in nine central and eastern European countries“. Zdôrazňuje, že nízkopríjmové domácnosti zvyčajne najviac potrebujú financovanie, pretože často bývajú v budovách s nízkou energetickou účinnosťou a najviac ich zasiahne prebiehajúca transformácia v dôsledku rastúcich cien tepla a energií. Poukazuje na to, že renovácie domov môžu byť mimoriadne drahé a pre mnohé domácnosti nedostupné, aj keď sú ponúkané schémy podpory. Preto je nevyhnutné uspokojiť ich špecifické miestne potreby poskytovaním cieľenej a dostupnej podpory.

Dokument dôrazne odporúča samosprávam, aby túto otázku uznali a uprednostnili vo svojich investičných plánoch. Okrem toho musia rozhodujúci činitelia na všetkých úrovniach vynaložiť maximálne úsilie na zjednodušenie prístupu k verejnému financovaniu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, a to ich zapojením do rozhodovania a zjednodušením postupov podávania žiadostí.

Prechod systému diaľkového vykurovania z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie sa môže zdať náročný, ale s starostlivým plánovaním je to možné. Vypracovanie komplexného plánu, ktorý zahŕňa všetky možné obnoviteľné zdroje, si vyžaduje zber dát a nábor odborníkov, ktorí dokážu posúdiť situáciu. Dokument odkazuje na komplexného sprievodcu Bankwatch s užitočnými a praktickými informáciami o inovatívnych a udržateľných riešeniach pre systémy diaľkového vykurovania.

Prvým krokom pri riešení chudoby v samosprávach je uskutočnenie kvalitnej analýzy najdôležitejších potrieb dekarbonizácie. Po určení týchto priorít je potrebné vypracovať ďalšie kroky na niekoľko rokov dopredu na základe konkrétnych dát a štúdií (sociálnych aj technických). Mnohé z týchto dokumentov je možné pripraviť v rámci bežnej práce samosprávy na miestnych stratégiách alebo akčných plánoch. Technickejšia dokumentácia sa môže vypracovať s využitím rôznych foriem technickej podpory.

Dokument predstavuje rôzne nástroje technickej podpory:

• JTP Groundwork: Podporná služba v rámci Platformy pre spravodlivú transformáciu Európskej komisie, poskytujúca jednotný prístup k odborným znalostiam a pomoci pre regióny EÚ financované z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Zameriava sa na regióny, kde je prechod na udržateľné hospodárstvo obzvlášť náročný, a poskytuje podporu pri budovaní kapacít na implementáciu ich územných plánov spravodlivej transformácie (TJTPs).
• Technická pomoc Európskej komisie: Zahŕňa výmenné programy, databázy a priamu podporu pri vypracovaní rámcov a projektov.
• C4T Groundwork: Nástroj technickej pomoci ponúkaný v rámci komunity praxe Kohézia pre prechody (C4T). Je určený na podporu členských štátov a regiónov EÚ, najmä miestnych a riadiacich orgánov, pri riešení špecifických výziev súvisiacich s implementáciou investícií politiky súdržnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.
• JTPeers Experts database: Poskytuje prístup k sieti odborníkov na témy spravodlivej transformácie relevantné pre uhoľné a uhlíkovo intenzívne regióny v celej EÚ. Spája regióny v prechode s odborníkmi, ktorí ponúkajú poradenstvo a podporu.
• JTP Knowledge Hub: Poskytuje praktické prípadové štúdie, nástroje a katalógy osvedčených postupov na podporu odborníkov a zainteresovaných strán pri napredovaní spravodlivej transformácie Európy na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Dokument tiež predstavuje poradenské programy Európskej investičnej banky (EIB):

• TARGET (Technical Assistance for Regions Undergoing a Green Energy Transition): Technický nástroj vyvinutý Európskou komisiou a EIB. Pomáha regiónom EÚ prechádzajúcim spravodlivou transformáciou identifikovať a plánovať projekty čistej energie a energetickej efektívnosti.
• JASPERS (Joint Assistance to Support Projects in European Regions): Ďalší poradenský program financovaný Európskou komisiou a EIB. Poskytuje príjemcom poradenstvo v oblasti stratégií a projektov, pomáha im zosúladiť ich projekty s normami EÚ a zlepšiť ich šance na získanie financovania.
• ELENA (European Local ENergy Assistance): Poskytuje granty na technickú pomoc pre príjemcov realizujúcich projekty v oblasti energetickej efektívnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy.

Ďalšie iniciatívy EÚ poskytujúce podobnú podporu:

• Európske mestské zariadenie (EUCF): Podporuje samosprávy, miestne orgány a iné verejné subjekty v celej Európe pri vypracovaní investičných koncepcií na urýchlenie investícií do udržateľnej energie prostredníctvom grantu vo výške 60 000 EUR.
• Mestské výmeny (City-to-City Exchanges): Program Európskej iniciatívy pre mestá (EUI), ktorý spája mestské orgány s cieľom riešiť špecifické výzvy implementácie súvisiace s udržateľným rozvojom miest.

Po porovnaní scenárov dekarbonizácie, podrobnom vyhodnotení preferovaných projektových možností a stanovení realistického plánu implementácie je samospráva pripravená hľadať financovanie. Dokument poskytuje tipy na úspešné zvládnutie procesu podávania žiadostí o financovanie:

• Využite technickú pomoc: Ak ste už získali podporu z programov technickej pomoci, mali by ste sa riadiť ich radami.
• Kontaktujte iné samosprávy: Učenie sa od iných samospráv, ktoré realizovali podobné projekty, môže poskytnúť cenné poznatky.
• Oslovte relevantné inštitúcie: Regionálne rozvojové agentúry a iné verejné orgány môžu pomôcť identifikovať vhodné možnosti financovania.
• Zvážte združovanie projektov: Ak sú najvhodnejšie možnosti financovania zamerané na väčšie projekty, zvážte partnerstvo so susednými samosprávami.
• Preskúmajte partnerstvá: Nadviazanie partnerstva s rôznymi typmi aktérov môže vytvoriť ďalšie možnosti financovania.
• Posilnite administratívnu kapacitu: Zabezpečte, aby ste mali v rámci svojej administratívy vyhradených pracovníkov a odborníkov.
• Riešte požiadavky na spolufinancovanie: Zvážte, či je možné váš projekt spolufinancovať z iných zdrojov.

Dokument ďalej predstavuje hlavné možnosti financovania z EÚ:

• Fondy politiky súdržnosti EÚ: Zahŕňajú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Fond pre spravodlivú transformáciu.
• Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• Modernizačný fond.
• Sociálny klimatický fond (SCF): Očakáva sa, že od roku 2026 bude poskytovať financovanie na podporu investícií do energetickej transformácie.
• InvestEU Just Transition Scheme: Rozširuje podporu nad rámec Fondu pre spravodlivú transformáciu.
• Nástroj pre úvery pre verejný sektor (PSLF): Kombinuje grantovú zložku z rozpočtu EÚ s úverovou zložkou od EIB, priamo zameraný na samosprávy.
• Mechanizmus spravodlivej transformácie: Zahŕňa Fond pre spravodlivú transformáciu a druhý a tretí pilier (InvestEU Just Transition Scheme a PSLF).

Okrem fondov EÚ existujú aj národné schémy financovania v krajinách strednej a východnej Európy, ako napríklad:

• Česká republika: Program Nová zelená úsporám.
• Poľsko: Program Čisté ovzdušie.
• Slovensko: Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
• Rumunsko: Plán obnovy a odolnosti Rumunska vrátane poukážkových schém.
• Estónsko: Program Domy v poriadku.
• Maďarsko: Program obnovy domov.
• Bulharsko: Plán obnovy a odolnosti Bulharska a Regionálny rozvojový program.

Dokument obsahuje webové adresy pre ďalšie informácie: just-transition.info a bankwatch.org. Dokument tiež obsahuje informácie o financovaní projektu a zodpovednosti za vyjadrené názory. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého (a iných skleníkových plynov) s cieľom dosiahnuť nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
• Energetická efektívnosť: Schopnosť využívať menej energie na poskytnutie rovnakého alebo lepšieho výkonu alebo služby.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú v ľudskom časovom horizonte, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, vodná energia a biomasa.
• Cirkulárna ekonomika: Hospodársky systém, ktorého cieľom je minimalizovať odpad a maximálne využívať zdroje tým, že sa produkty a materiály udržiavajú v obehu čo najdlhšie.
• Nízkopríjmové domácnosti: Domácnosti s príjmom pod určitou hranicou, ktoré sú často zraniteľnejšie voči ekonomickým otrasom a zmenám cien energií.
• Fond pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund – JTF): Finančný nástroj Európskej únie zameraný na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac ovplyvnené prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
• Územný plán spravodlivej transformácie (Territorial Just Transition Plan – TJTP): Strategický dokument vypracovaný regiónmi s cieľom identifikovať výzvy a priority súvisiace s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a naplánovať využitie prostriedkov z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
• Technická pomoc: Odborné poradenstvo, znalosti a podpora poskytované s cieľom pomôcť pri príprave, implementácii a riadení projektov a politík.
• Politika súdržnosti EÚ: Súbor politík Európskej únie zameraných na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi EÚ. Jej hlavnými finančnými nástrojmi sú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond.
• Nástroj na obnovu a odolnosť (Recovery and Resilience Facility – RRF): Dočasný nástroj Európskej únie na podporu hospodárskeho oživenia po pandémii COVID-19 a na posilnenie odolnosti členských štátov.

Často sa predpokladá, že staršie lesné ekosystémy dokážu efektívne akumulovať a dlhodobo ukladať (sekvestrovať) väčších uhlíkov. Nová štúdia realizovaným výskumným tým z biologickej stanice University of Michigan však skúmala kolobeh uhlíka v období dvoch storočí a zistila, že tento proces je oveľa komplexnejší, ako sa pôvodne predpokladalo.

Štúdia štruktúry spoločenstiev, ktoré vzájomne prepojené účinky lesa, založenia stromov a húb, ako aj biogeochemických procesov v pôde, zasahujú do množstva uhlíka uloženého nad a pod zemou výraznejšie, než sa doteraz verilo.

Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise a výsledkom je ekologický výskum výskumných aktivít, ktorý v priebehu niekoľkých desaťročí priniesol viac ako 100 vedcov z rôznych častí USA na historickej výskumnej stanici v Pellstone, v št.

(Viac na esajournals.onlinelibrary.wiley.com)

Štúdia poskytuje podrobný prehľad o vplyvoch zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére na potravinovú bezpečnosť, zameriavajúc sa na asimiláciu živín, rast rastlín a kvalitu plodín. (viac…)

Štúdia sa zaoberá dopadmi vĺn horúčav a sucha na európske lesy v rokoch 2018 až 2022. Zdôrazňuje, že tieto udalosti sú čoraz častejšie v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou (viac…)