Odpovede majú byť užitočné, ale nie sú konečným slovom, ako interpretovať normy protokolu GHG. Overený zdroj nájdete v príslušných normách protokolu GHG. Ani WBCSD, WRI, ani iní jednotlivci, ktorí prispeli k tejto odpovedi, nepreberajú zodpovednosť za akékoľvek následky alebo škody vyplývajúce priamo alebo nepriamo z jej aplikácie v konkrétnom prípade použitia.

Obsah

1. Ako sú organizované emisie rozsahu 3?
2. Existuje usmernenie na vykonávanie a interpretáciu skríningu rozsahu 3?
3. Ako normy protokolu GHG zabraňujú dvojitému započítaniu emisií v rámci zásob GHG spoločnosti?
4. Ako by mali spoločnosti riešiť dvojité započítavanie emisií rozsahu 3 v rámci inventára skleníkových plynov spoločnosti?
5. Aké sú minimálne a voliteľné hranice každej kategórie rozsahu 3?
6. Aké sú minimálne hranice pre kategóriu 15 (Investície)?
7. Mal by som vykazovať emisie súvisiace s investíciami do vlastného imania v dcérskych spoločnostiach alebo vstúpiť do podnikov v rozsahu 3, kategória 15?
8. Ako zaúčtujem emisie z práce na diaľku?
9. Ako by mali spoločnosti účtovať emisie z medziproduktov v inventári rozsahu 3?

Tento dokument sa zaoberá významným vplyvom poľnohospodárskeho hnojenia dusíkom (N) na zvýšenie sezónnej amplitúdy výmeny CO2 medzi pevninou a atmosférou, najmä v severných šírkach. (viac…)

Vedci z celého sveta čoraz jasnejšie poukazujú na to, že plastový priemysel je neoddeliteľnou súčasťou klimatickej krízy. Nové výskumy naznačujú, že životný cyklus plastov – od ich výroby cez použitie (viac…)

Dokument sa zaoberá potenciálom stredoeurópskych lesov pre ukladanie uhlíka v globálnom kontexte a zdôrazňuje ich dôležitú, no často podceňovanú úlohu pri zmierňovaní nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien. (viac…)

Február 2025 sa zapísal do klimatickej histórie ako tretí najteplejší február na svete, pričom priemerná teplota vzduchu na povrchu dosiahla 13,36 °C, čo je o 0,63 °C vyššie než priemerný február za obdobie (viac…)

V prostredí napätia na Západe kvôli znižovaniu financií pre rozvoj a zhoršujúcim sa vzťahom USA so svojimi spojencami brazílsky prezident André Aranha Corrêa do Lago vo svojom prvom prejave na klimatickom summite COP30 obhajoval multilateralizmus a dedičstvo rokovaní OSN o klíme.

Corrêa do Lago vyjadril nádej, že Brazília poskytne „rozhodujúci impulz“ pri ochrane tridsaťročného inštitucionálneho dedičstva a urýchlení implementácie Parížskej dohody. Zdôraznil potrebu hlbokej, rýchlej a trvalej spolupráce medzi krajinami pre budúci pokrok.

Jeho slová získali význam vzhľadom na odstúpenie USA od klimatickej dohody pod vedením Donalda Trumpa, podporu fosílnych palív a odmietnutie poskytnúť očakávané klimatické financie. EU Copernicus oznámila, že február 2025 bol tretí najteplejší na svete s priemernou teplotou 1,59 °C nad predindustriálnym obdobím a historicky nízkym morským ľadom.

Napriek apelom na medzinárodnú jednotu sa počas COP30 objavili sťažnosti rozvojových krajín na nedostatočnú pomoc. Skupina G77 vyzvala bohaté štáty k zvýšeniu financovania. Minuloročná COP29 sľúbila bohatým krajinám poskytovať minimálne 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, čo rozvojové krajiny považujú za neadekvátne.

Simon Stiell, vedúci oddelenia klimatických zmien OSN, zdôraznil potrebu zvýšiť globálne financovanie klímy pre rozvojové krajiny. Roztržky medzi bohatými a chudobnými krajinami pokračujú, pričom Austrália a EÚ požadujú väčší príspevok súkromných financií namiesto vládnych.

Na COP30 sa krajiny pokúsia mobilizovať 1,3 bilióna dolárov ročne do roku 2035. Zároveň sa diskutovalo o prechode od fosílnych palív, avšak záväzky zostávajú nejasné. Brazília čelí kritike za tlak na ťažbu ropy v Amazónii.

Čína a ďalšie rozvojové krajiny vyzvali rozvinuté štáty k zvýšeniu klimatických cieľov a zabezpečeniu spravodlivého prechodu bez ohrozenia hospodárskeho rastu a prístupu k energii. Krajiny majú doručiť svoje národné prísľuby na zníženie emisií (NDC) pred COP30, pričom Brazília, USA a Japonsko už predložili svoje plány. JaroR 

Tento dokument s názvom „Odblokovanie potenciálu energetických certifikátov: kľúč ku ekologickejším budovám“ pojednáva o význam úlohy energetických certifikátov (EPC) pri zlepšovaní energetickej účinnosti (viac…)

Tento dokument predstavuje Clean Industrial Deal (Čistú priemyselnú dohodu), ktorý Európska komisia (EK) publikovala 27. februára 2025. Táto dohoda je odpoveďou na výzvu európskych priemyselných (viac…)

Tento dokument, publikovaný v časopise Journal of Sustainable Tourism, sa zaoberá problematikou podpory pro-environmentálneho správania v oblasti stravovania v hotelových zariadeniach (viac…)

Tento výskumný dokument podrobne analyzuje dlhodobý vplyv rozmanitosti stromov na zásoby a toky uhlíka v tropickom lesnom experimente Sardinilla v Paname, ktorý je súčasťou globálnej siete experimentov (viac…)

Dokument od začiatku zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje už existujúce tlaky na vodné zdroje EÚ. Tieto tlaky zahŕňajú nesprávne štrukturálne riadenie, neudržateľné využívanie pôdy, hydromorfologické (viac…)

Globálna iniciatíva na dosiahnutie „čistej nuly“ emisií zásadne pretransformovala mnohé sektory priemyslu. Najviac zasiahol automobilový priemysel, ktorý, pôvodne orientovaný (viac…)

Vlády po tretíkrát odložili rozhodnutie o načasovaní hodnotenia vplyvu klimatickej vedy na zasadnutí Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), pretože nedospeli k konsenzu o zosúladení (viac…)

Výsadba stromov zostáva jedným z najúčinnejších spôsobov odstraňovania oxidu uhličitého (CO₂) z atmosféry, hoci je spojená s klimatickými a ekonomickými neistotami, tvrdia odborníci v najnovšej štúdii (viac…)

Popredné medzinárodné organizácie, vrátane Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) a Centre for Climate Services (C3S), vypracovali rozsiahly (viac…)

Projekt REN+HOMES, financovaný Európskou úniou, spustil inovácie v oblasti energetickej efektívnosti budov prostredníctvom nového nástroja – Building Dynamic Energy Assessment Tool (BDEA). Tento pokročilý (viac…)

Európska komisia predložila súhrnný balík zmien smerníc CSRD a CSDDD, ktorý zahŕňa dvojročné odloženie povinností podávania správ o podnikovej udržateľnosti pre druhú a tretiu vlnu spoločností a ročný odklad transpozície a implementácie CSDDD. Tento krok vyvoláva neistotu, pretože Európsky parlament a Rada EÚ, ako spoluzákonodarcovia, majú odlišné názory na rozsah a požiadavky smerníc.

CSRD:

– Odklad povinností: Spoločnosti, ktoré mali podávať správy v rokoch 2026 a 2027, budú môcť vykazovať až v rokoch 2028 a 2029. Povinnosti pre rok 2025 zostávajú nezmenené.

– Rozsah: Povinné vykazovanie sa zúži na veľké spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami a obratom nad 50 miliónov EUR alebo súvahou nad 25 miliónov EUR. MSP a podniky do 1 000 zamestnancov budú vylúčené. Prahová hodnota čistého obratu pre firmy mimo EÚ sa zvýši na 450 miliónov EUR.

– ESRS: Delegovaný akt zredukuje počet povinných údajov, objasní ustanovenia a zlepší súlad s EU právnymi predpismi a globálnymi normami. Požiadavka na dvojitú významnosť zostáva.

– Taxonómia: Veľké podniky môžu dobrovoľne podávať správy o taxonómii, čo poskytuje väčšiu flexibilitu.

CSDDD:

– Odloženie: Termín transpozície sa posúva na 26. júla 2027 a pre spoločnosti na 26. júla 2028.

– Zjednodušená due diligence: Opatrenia sa obmedzia na vlastné operácie, dcérske spoločnosti a priamych dodávateľov (Tier 1). Hlbšie hodnotenia nepriamych partnerov budú potrebné len pri dôkazoch o nepriaznivých vplyvoch.

– Monitorovanie: Frekvencia prehodnocovania sa zníži z ročnej na päťročnú.

– Pokuty: Zrušenie minimálneho stropu pokút a špecifického režimu občianskej zodpovednosti.

– Plán zmeny klímy: Návrh vypúšťa požiadavku „uviesť do platnosti“ plán zmeny klímy, namiesto toho sa bude vyžadovať zahrnutie implementačných opatrení v súlade s CSRD.

Ďalšie kroky a aspekty:

Balík obsahuje aj návrhy na úpravu nariadení o uhlíkových hraniciach a delegované akty týkajúce sa taxonómie a klimatických opatrení. Legislatívne návrhy budú predložené Európskemu parlamentu a Rade na schválenie. Komisia vyzýva na prioritné posúdenie balíka, najmä prvej smernice, s termínom transpozície do 31. decembra 2025 a následnou 12-mesačnou lehotou pre ďalšie zmeny.

Navrhované zmeny prinášajú viac neistoty než riešení, vyžadujú rýchle rozhodnutia a harmonizáciu medzi CSRD, CSDDD a taxonómiou EÚ. Komisia sa snaží znížiť regulačnú záťaž pri zachovaní účinnosti nariadení, avšak nie všetky spoločnosti podporujú návrh, niektoré vyžadujú väčšiu konzistentnosť a jasnosť. Je dôležité sledovať legislatívny vývoj a pripraviť sa na možné právne riziká a reputačné škody pri nedodržaní CSRD. JaroR

Európska environmentálna agentúra a Spoločné výskumné centrum zverejnili správy o monitorovaní nulového znečistenia a výhľade do roku 2025, ktoré poskytujú aktuálne informácie o pokrokoch EÚ (viac…)

Európske krajiny čelia vážnym hrozbám v dôsledku potenciálneho prekročenia bodov zlomu zemského systému (Earth System Tipping Points – ESTP). Nový dokument zdôrazňuje naliehavú potrebu (viac…)

Nový výskum ukazuje, že globálne náklady spojené so spomalením Atlantickej meridionálnej výmennej cirkulácie (AMOC) môžu prekročiť pôvodné odhady. Štúdia zistila, že oslabenie AMOC znižuje (viac…)