Nedávna štúdia identifikovala významné vplyvy Madden-Julianskej oscilácie (MJO) a El Niño južnej oscilácie (ENSO) na udalosti  bielenia  koralov vo Veľkom bariérovom útese (GBR). Veľký koralový útes s rozlohou takmer 350 000 kilometrov štvorcových pozdĺž severovýchodného pobrežia Austrálie je najväčším koralovým ekosystémom na svete.

GBR prispieva do austrálskeho hospodárstva ročne približne 6,4 miliardami dolárov, no čelí vážnym hrozbám v dôsledku stúpajúcich teplôt oceánov v dôsledku klimatických zmien. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)

Nedávna štúdia publikovaná v Nature Climate Change poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky geoinžinierstva, vrátane zjasňovania oblakov, na globálnu klímu. Cieľom tejto techniky je znížiť teploty úpravou slnečného žiarenia . Konkrétne ide o rozptýlenie slanej vody do vzduchu s cieľom lokálne ochladzovať klímu. Táto operácia v Kalifornii by ale paradoxne mohla zosilniť vlny  horúčav v Európe. Výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Diegu a Národného centra pre výskum atmosféry v Boulderi v Colorade použili klimatické modely na simuláciu vplyvov dvoch operácií zosvetľovania oblakov v severovýchodnom Tichom oceáne . Jeden sa nachádzal neďaleko Kalifornie, druhý na Aljaške. Výsledky ukazujú, že tieto zásahy, hoci sú z krátkodobého hľadiska prospešné pre určité regióny, by mohli mať výrazne nepriaznivé účinky na iné, najmä na Európu. (Cédric DEPOND, viac na techno-science.net)

Rovnako ako si vychutnávate piknik pri upokojujúcom výhľade na jazero, je skľučujúce vedieť, že tieto pokojné vody sú vo vážnom nebezpečenstve . Jazerá na celom svete čelia znepokojujúcemu trendu otepľovania – ich teploty raketovo rastú bezprecedentnou rýchlosťou.

Vedecké detaily, ktoré stoja za týmto problémom, sú podrobne opísané v nedávnej štúdii. Tento výskum je dielom spoločného tímu limnológov a klimatických modelárov z rôznych prostredí. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Objav nových dôkazov o správaní sa Golfského prúdu počas poslednej doby ľadovej by mohol znamenať, že je citlivejší na budúce klimatické zmeny, ako sme si doteraz mysleli.  Štúdia publikovaná v časopise Nature a vedená výskumníkmi z University College London (UCL) zistila, že približne pred 20 000 rokmi mimoriadne silný Golfský prúd súvisel s intenzívnejším vetrom nad subtropickým severným Atlantikom. Toto zistenie naznačuje, že spomalenie takýchto vetrov, ako sa predpokladalo v niektorých štúdiách, by mohlo nastať pri prebiehajúcej zmene klímy , by v skutočnosti odobralo energiu Golfskému prúdu a prinieslo by potenciálne dôsledky na distribúciu tepla, hladinu mora. (Viac na earth.com)

29. Konferencia OSN o zmene klímy (COP29), ktorá sa má konať v Baku v Azerbajdžane od 11. do 22. novembra 2024, má za cieľ byť „prímerím COP“ s výzvou na jednomesačné globálne prímerie počas konferencie. „Táto iniciatíva je inšpirovaná prímerím na olympijských hrách,“ povedal námestník ministra zahraničných vecí Azerbajdžanskej republiky a hlavný vyjednávač COP29 Jalchin Rafijev počas podujatia v Bruseli, ktoré 10. júla 2024 zorganizovalo veľvyslanectvo Azerbajdžanu v Bruseli v spolupráci. s Rozvojovým programom OSN (UNDP).

Výzva na prímerie je „nielen na podporu mieru, ale aj preto, že vojenské aktivity na celom svete sú zdrojom 5 % až 6 % globálnych emisií“.

Stretnutie s názvom „COP29: Posilnenie opatrení v oblasti klímy prostredníctvom ambícií, implementácie a inkluzivity“ umožnilo Azerbajdžanu predstaviť svoje ambície ako hostiteľská krajina nasledujúceho COP. (Viac na unric.org)

Objavuje sa konsenzus s rozsahom definovaným ako „prekvapivý“ v rámci  ľudového hlasovania o klíme 2024 , druhého vydania prieskumu o zmene klímy podporovaného Rozvojovým programom OSN (UNDP), ktorého výsledky boli zverejnené 20. júna. Prieskumu, ktorý bol väčší ako ten predchádzajúci v roku 2021, sa zúčastnilo viac ako 73 tisíc ľudí v 77 štátoch, ktoré predstavujú  87 % svetovej populácie , a dostali sa aj k občanom, ktorí sa na túto tému nikdy predtým nepýtali, a k najchudobnejším štátom sveta.

Rozhovory zozbierané medzi septembrom 2023 a májom 2024 odhaľujú, ako ľudia prežívajú klimatickú krízu, ich názory na to, ako ju krajiny doteraz zvládali a ako by ju chceli riešiť. Vyzývame lídrov a politikov na celom svete, aby to vzali na vedomie , zdôrazňuje UNDP, pred konečným termínom vo februári 2025, keď budú musieť predložiť svoje akčné plány v oblasti klímy, takzvané „národne určené príspevky“, aktualizované a zosúladené s Parížskej dohody, ktorá sa zaväzuje obmedziť nárast priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Nové prísľuby krajín budú slúžiť na definovanie stratégií boja proti klimatickej kríze počas COP 30, naplánovanej na rok 2025, pričom sa zohľadní skutočnosť, že zmena klímy sa zrýchľuje rýchlejšie, ako sa očakávalo. (Viac na asvis.it)

Sukcesia lesov hrá kľúčovú úlohu v globálnom klimatickom systéme tým, že ovplyvňuje uhlík sekvestrovaný v pôdach nášho sveta, ktoré fungujú ako rozsiahla podzemná zásobáreň uhlíka. Ako sa lesy vyvíjajú v rôznych štádiách, množstvo a kvalita organického uhlíka uloženého v pôde sa môže výrazne meniť. Pôda ukladá veľké množstvo organického uhlíka, ktorého dynamické zmeny môžu mať obrovský vplyv na globálny klimatický systém.

Proces lesnej sukcesie

Sukcesia lesov je dlhodobý ekologický proces, ktorý ovplyvňuje pôdny organický uhlík (SOC) v dôsledku variácií v zložení rastlinných spoločenstiev, mikroprostredí, zásob rastlinných zvyškov, dostupnosti živín v pôde a zloženia mikrobiálnych spoločenstiev medzi rôznymi postupnými štádiami. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

S rastúcimi extrémnymi teplotami a prírodnými katastrofami sa zvyšuje devastácia na ľudskom zdraví po celom svete. Odborníci varujú pred ďalším významným aspektom klimatických zmien, (viac…)

Prijatím nariadenia EÚ o transparentnosti a integrite environmentálnych, sociálnych a riadiacich činností (ESG ) sa EÚ stala prvou jurisdikciou na svete, ktorá formálne regulovala rastúci trh s ratingmi ESG. Európska komisia zverejnila svoj pôvodný návrh 13. júna 2023, po ktorom Európsky parlament a Európska rada diskutovali o rozsahu pôsobnosti nariadenia. Konečná verzia ESGR bola vydaná 5. februára 2024 a bola prijatá Európskym parlamentom 24. apríla 2024. ESGR reguluje „poskytovateľov ratingu ESG“, ktorí „pôsobia“ v rámci EÚ. (Sebastian J. Barling, Simon Toms, viac na lexology.com)

Sme v kritickom bode klimatickej krízy a rok 2024 je pre demokraciu medzníkom. Tieto dva historické míľniky nie sú len zhodné; sú vzájomne prepojené a nevyhnutné pre podobu našej budúcnosti. Väzby medzi dobrou správou vecí verejných a účinnými opatreniami v oblasti klímy nemožno preceňovať a tento moment predstavuje príležitosť na dosiahnutie výrazného pokroku v oboch.

V období, ktoré sa nazýva „super rok“ volieb, bude mať polovica dospelej svetovej populácie možnosť ísť voliť a klimatické opatrenia sú jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým ľudia volia. S meniacim sa politickým prostredím by rok 2024 mohol byť bodom obratu na stabilizáciu klímy a zabezpečenie planéty, v ktorej sa dá žiť pre dnešok a pre budúce generácie. (Viac na stories.undp.org)

Communities for Climate (C4C) je iniciatíva Európskej komisie, ktorá podporuje miestne opatrenia proti zmene klímy podporou projektov vedených komunitou. Poskytovaním finančnej, technickej a strategickej pomoci C4C podporuje inovatívne a trvalo udržateľné riešenia prispôsobené miestnym potrebám a podporuje činnosť na miestnej úrovni. Táto iniciatíva nielenže zmierňuje klimatické vplyvy, ale podporuje aj kultúru odolnosti a udržateľnosti, ktorá slúži ako model pre širšiu zmenu v celej Európe. (Viac na ec.europa.eu)

Po prvé, boj proti zmene klímy a za ochranu životného prostredia je otázkou mieru a bezpečnosti ako takej. Z 20 krajín, ktoré sú vo svete najviac postihnuté konfliktom, patrí 12 medzi krajiny najzraniteľnejšie voči vplyvom klimatických zmien. Tento boj proti zmene klímy sa začína účinným a rýchlym vykonávaním Parížskej dohody. Táto ambiciózna a univerzálna dohoda je naším kolektívnym referenčným rámcom pre boj proti zmene klímy. Jeho implementácia je najlepším spôsobom, ako predchádzať krízam spojeným so zmenou klímy.
Stále viac ľudí je vysídlených v dôsledku zmeny klímy. Naša rada musí byť tiež schopná konať v týchto otázkach.
Okrem toho je nevyhnutné predvídať, aby sa zabránilo humanitárnym krízam a vysídľovaniu obyvateľstva v dôsledku zmeny klímy. Francúzsko sa vo svojej novej humanitárnej stratégii na roky 2023 – 2027 zaviazalo k humanitárnemu systému, ktorý predvída riziká a dôsledky klimatických zmien a reaguje na ne. Francúzsko financuje Svetový potravinový program, Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí a Medzinárodnú federáciu Červeného kríža a Červeného polmesiaca, najmä pokiaľ ide o tieto témy. (JARAUD DARNAULT, viac na onu.delegfrance.org)

Rok 2024 je rokom, keď ortuť stúpa a klimatické rekordy padajú. Podľa oddelenia monitorovania klimatických zmien EÚ, služby Európskej únie Copernicus Climate Change Service (C3S), bol minulý mesiac najhorúcejší jún, aký sme kedy zažili. Rýchly prehľad, už je to 13 mesiacov za sebou – od júna 2023 až doteraz –, kde bol každý mesiac teplejší ako ktorýkoľvek zodpovedajúci mesiac v predchádzajúcich rokoch. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Správa Svetového ekonomického fóra o vplyve klimatických zmien na zdravie poukazuje na to, ako rastúce teploty a meniace sa vzorce počasia zhoršujú zdravotné problémy, a to najmä v prípade zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú deti, starší ľudia a komunity s nízkymi príjmami. Správa vyzýva na kroky zo strany súkromného sektora so zameraním na zásahy v oblastiach, ako je infraštruktúra, prístup k zdravotnej starostlivosti a udržateľnosť životného prostredia. Správa zdôrazňuje vzájomnú prepojenosť zmeny klímy a zdravia a obhajuje prístup založený na spolupráci viacerých zainteresovaných strán pri riešení zdravotných dopadov zmeny klímy.

CarbonCloud počíta presné údaje o uhlíkovej stope pre spoločnosti z potravinárskeho priemyslu, aby mohli  komunikovať, podávať správy a zlepšovať svoje iniciatívy v oblasti udržateľnosti.

50 000 produktov a prísad

20 000 rastlinných a živočíšnych ingrediencií z celého sveta

Každý údajový bod je podložený podrobným rozpisom a technickou správou (Viac na carboncloud.com)

SVET DOSIAHOL nový kritický míľnik: každý mesiac od júna 2023 do júna 2024 bol najteplejším mesiacom na Zemi za posledných 100 000 rokov. (viac…)

Rok 2024 je rokom, keď ortuť stúpa a klimatické rekordy padajú. Podľa oddelenia monitorovania klimatických zmien EÚ, služby Európskej únie Copernicus Climate Change Service (C3S), bol minulý mesiac najhorúcejší jún, aký sme kedy zažili. Rýchly prehľad, už je to 13 mesiacov za sebou – od júna 2023 až doteraz –, kde bol každý mesiac teplejší ako ktorýkoľvek zodpovedajúci mesiac v predchádzajúcich rokoch. (Sanjana Gajbhiye,  viac na earth.com)

Zelené tvrdenia sú všadeprítomné a takmer sa stali štandardom v rôznych odvetviach. Mnohí však pristupujú k zelenej reklame kriticky, často ju spájanú s pojmom „greenwashing“. Združenia na ochranu spotrebiteľov (viac…)

Dňa 17. júna 2024 prijali ministri životného prostredia členských štátov EÚ nové nariadenie o obnove prírody. Predchádzala tomu búrlivá diskusia, počas ktorej v marci Holandsko stiahlo svoju podporu na základe parlamentného návrhu, keďže holandskí poslanci považovali ciele za nesplniteľné a chceli najprv splniť existujúce záväzky. Napriek tomu nečakaná podpora Rakúska umožnila schválenie nariadenia. Čo toto prijatie znamená pre prax?

Zavedenie nariadenia reaguje na vážny a neustály úpadok prírody v Európe. Hodnotenia ukazujú, že len 15 % biotopov je v dobrom stave, zatiaľ čo 45 % má mierne nepriaznivý a 36 % zlý stav ochrany. Situácia v Holandsku je ešte horšia: približne 90 % typov biotopov a 75 % druhov vykazuje nepriaznivý stav, pričom iba 21 % biotopov a 14 % druhov majú pozitívny trend.

Existujúce politiky, vrátane smerníc o vtákoch a biotopoch a rámcová smernica o vode, už stanovujú povinnosti na udržanie a obnovu prirodzených biotopov, druhov a kvality vody. Členské štáty musia zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršovaniu kvality týchto prírodných zdrojov.

Nové nariadenie spresňuje tieto povinnosti, určujúc konkrétne miesta a termíny, kde a kedy by sa opatrenia mali prijať na zlepšenie stavu ochrany. Stanovuje termíny a ciele, ktoré chcú dosiahnuť obnovou minimálne 20 % suchozemských a morských oblastí Únie do roku 2030 a všetkých potrebných ekosystémov do roku 2050. Obsahuje aj povinnosti obnovy typov biotopov a predchádzania zhoršovaniu ich stavu, ak dosiahnu uspokojivý stav.

Členské štáty majú do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia predložiť Komisii návrh národného plánu obnovy. Tento plán má obsahovať posúdenie stavu ekosystémov, opis opatrení na obnovu, harmonogram implementácie, plán monitorovania a financovania.

Holandsko odhadlo, že splnenie cieľov nariadenia si vyžiada investície vo výške približne 76 miliárd EUR, zatiaľ čo spoločenské náklady neuplatnenia sa odhadujú na minimálne 129 miliárd EUR. Keďže je priestoru v Holandsku málo, implementácia zákona si bude vyžadovať presnejšie rozhodovanie o využití priestoru, čo môže ovplyvniť aj existujúce aktivity. Záujem o obnovu prírody bude mať pri povoľovaní ústrednejšie miesto. (Co2AI)

Boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje kolektívnu akciu – od vlád, inštitúcií, podnikov a jednotlivcov. Dobré pochopenie klimatickej výzvy je nevyhnutné, aby sa ľudia mohli informovane rozhodovať. Na posúdenie toho, ako verejnosť chápe zmenu klímy na Slovensku, sa šiesty ročník klimatického prieskumu EIB zameriava na znalosti ľudí o zmene klímy v troch kľúčových oblastiach: definície a príčiny, dôsledky a riešenia. Účastníci odpovedali na 12 otázok a boli zoradení na stupnici od 0 do 10, pričom 10 označuje najvyššiu úroveň vedomostí. S viac ako 30 000 respondentmi z 35 krajín vrátane členských štátov EÚ, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov, Číny, Japonska, Indie a Kanady poskytuje klimatický prieskum EIB cenné informácie o tom, ako ľudia celkovo chápu zmenu klímy. (Viac na eib.org)