Každý prírastok globálneho otepľovania nad 1,5 °C zvyšuje riziko prekročenia kľúčových bodov zlomu v systéme Zeme – aj keď je prekročenie len dočasné, hovorí nový výskum. Je dobre známe , že ak globálne teploty prekročia 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami , existuje vyššie riziko, že dôjde k prekr⁷očeniu bodov zlomu.

Nová štúdia publikovaná v Nature Communications skúma riziko prekročenia štyroch vzájomne prepojených bodov zlomu v rámci rôznych scenárov budúcich emisií „relevantných pre politiku“. (AYESHA TANDON, viac na carbonbrief.com)

Keďže globálne teploty neustále rastú kvôli ľudským činnostiam, ako je spaľovanie fosílnych palív a výrub lesov, Zem sa približuje ku kritickým bodom, ktoré by mohli trvalo narušiť jej zložité systémy.

Naša planéta je v nebezpečne neistom stave. Predstieraním opaku alebo jednoducho pokračovaním v ignorovaní problému to určite nezmizne. Dosiahli sme bod, odkiaľ niet návratu a žiadne popieranie túto skutočnosť nezmení. (Eric Ralls, viac na earth.com)

Ľudia sú často zaskočení uhlíkovou stopou leteckého priemyslu, ale čo keby sme vám povedali, že naše každodenné internetové aktivity produkujú viac oxidu uhličitého ako letecké spoločnosti?

Internetové údaje tvoria 4 % celosvetovej uhlíkovej stopy v porovnaní s 2 % produkovanými leteckým priemyslom a predpokladá sa, že sa do roku 2025 zdvojnásobia. Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života, pričom 96,9 % Singapuru je online . Spolu s veľkou silou internetu však prichádza aj veľká zodpovednosť. Je teda zodpovednosťou každého zabezpečiť udržateľnosť prehodnotením našich každodenných online návykov a znížením našej digitálnej uhlíkovej stopy. (Yahoo Lifestyle Singapur, viac na news.yahoo.com)

Klimatická kríza je najvážnejším problémom našej doby a každý deň sme vystavení veľkému množstvu informácií na túto tému. Aby ste sa v nich neztratili, je užitočné pozrieť sa na kľúčové body a trendy týkajúce sa zmien klímy. (viac…)

Spoločnosti sa čoraz viac obracajú na dobrovoľné trhy s uhlíkom (VCM), aby nakupovali a predávali uhlíkové kredity, aby dosiahli svoje ciele v oblasti dekarbonizácie ako súčasť svojich celkových environmentálnych, sociálnych a riadiacich stratégií (ESG). Zatiaľ čo VCM môžu pomôcť jednotlivcom, firmám a neziskovým organizáciám kompenzovať ich emisie uhlíka, ich vznik a nedostatok zavedeného regulačného rámca viedli k neusporiadanému trhu s pochybnými kreditmi. (Levi McAllisterm,  viac na reuters.com)

Fórum ICM (predtým známe ako Fórum CCUS) spája zainteresované strany z priemyslu, krajín EÚ, inštitúcií EÚ, mimovládnych organizácií, akademickej obce a iných, aby diskutovali o tom, ako realizovať projekty priemyselného manažmentu uhlíka v Európe.

Tohtoročné fórum bude organizovať Komisia a francúzske ministerstvo zodpovedné za energetiku v hybridnom režime z Pau vo Francúzsku 10. – 11. októbra 2024. Bude to príležitosť diskutovať o implementácii oznámenia Komisie o priemyselnom uhlíku. Riadenie, ako aj ďalší vývoj politiky, ktorého cieľom je pomôcť uľahčiť vytvorenie jednotného trhu s CO2 v Európe a nasadenie priemyselných technológií na riadenie uhlíka. (Viac na energy.ec.europa.eu)

ESMA ( Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) nedávno navrhla nové usmernenia o dohovoroch týkajúcich sa nomenklatúry fondov. S cieľom znížiť riziko greenwashingu nové usmernenia uvádzajú, že fondy, ktoré majú v úmysle používať ESG a výrazy súvisiace s udržateľnosťou vo svojom mene, musia zabezpečiť, aby aspoň 80 % investícií vykazovalo environmentálne alebo sociálne charakteristiky. Fondy, ktoré používajú výrazy súvisiace s udržateľnosťou, by tiež mali „výrazne“ investovať do udržateľných investícií. (Christopher Cembran, Fund Research MainStreet Partners, viac na esgnews.it)

Ako deti mnohí z nás hrali hru „telefón“ – správa sa šepká od jednej osoby k druhej, ktorá sa pri prechode linkou neustále skresľuje. V tejto hre je vnímanie a chápanie ľudí dôležitejšie ako pôvodné posolstvo, ale ako povedal americký minister obrany James Schlesinger v roku 1975, „každý má právo na svoj vlastný názor, ale nie na svoje fakty“.

Dnes toto tvrdenie platí pre klimatické zmeny. Zatiaľ čo existuje široký vedecký konsenzus , že ľudská činnosť rozhodujúcim spôsobom prispela k otepľovaniu atmosféry, oceánov a pevniny, čo spôsobilo rozsiahle zmeny vo veľmi krátkom čase, verejná mienka je menej jasná. Najmenej 97 % vedcov súhlasí s tým, že ľudstvo prispieva ku klimatickým zmenám, ale to isté nemožno povedať o spoločnosti ako celku. (Manel Poch Espallargas , Universitat de Girona, Gonzalo Delacámara Andrés , IE University, viac na theconversation.com)

Ohniská choroby rúk, nôh a úst (HFMD), ktorá spôsobuje horúčku a vyrážku u malých detí, sa zvyčajne vyskytujú v letných mesiacoch. Podobne historické prípady detskej obrny boli pozorované v letných mesiacoch v Spojených štátoch. Obe choroby sú spôsobené rôznymi druhmi enterovírusov, veľkým rodom RNA vírusov. Avšak faktory sezónnych charakteristík týchto chorôb zostali trochu nejasné.

Spoločná skupina vodičov môže vysvetliť načasovanie prepuknutia HFMD a detskej obrny podľa nedávnej štúdie výskumníkov z Brown University, Princeton University a Johns Hopkins, publikovanej 31. júla v Nature Communications. Okrem toho tieto letné ohniská môžu naznačovať dôsledky pre zmenu klímy. (Brown University, viac na news-medical.net)

Teploty vo východnej Antarktíde sú v súčasnosti o 28 stupňov vyššie než zvyčajné zimné priemery, čo naznačuje nezvyčajnú vlnu horúčav na najchladnejšom mieste na Zemi. Od polovice júla 2024, miesto typických mínus 50 až mínus 60 stupňov, mnohé oblasti zažívajú len pomerne mierne mínus 15 až 20 stupňov. Znepokojujúce je, že ide už o druhú vlnu horúčav v tomto regióne za posledné dva roky.

Antarktída je vo všeobecnosti známa ako najchladnejšia časť našej planéty, kde teploty na antarktickej náhornej plošine môžu v zimných nociach klesnúť až na mínus 92 stupňov Celzia, čo je na Zemi rekord. Suchý chlad, často sprevádzaný silným vetrom, spôsobuje, že snehové vločky môžu vo vzduchu sublimovať. Od júla 2024 však teploty vo východnej Antarktíde neobvykle stúpajú; priemerne sú o 10 stupňov vyššie než obvykle, pričom na niektorých miestach bolo zaznamenané až o 28 stupňov teplejšie ako normálne hodnoty z rokov 1991 až 2020.

Tento jav vedie k tomu, že morský ľad okolo Antarktídy sa opäť dostáva blízko k zimným minimám. Podľa údajov služby Copernicus Climate Change Service sa oblasti morského ľadu blížia k rekordne nízkym hodnotám, keď v septembri 2023 dosiahli len 17,16 milióna štvorcových kilometrov – to je najmenej od začiatku satelitných záznamov.

Podľa klimatických vedcov je za touto antarktickou vlnou horúčav pravdepodobne zodpovedné abnormálne oslabenie polárneho víru, čo je prstencový prúd vzduchu, ktorý chráni studený vzduch nad Antarktídou pred teplejšími masami z okolitých morí. Tento polárny vír ovplyvňuje nielen klímu Antarktídy, ale má aj dopad na rozšírenie ozónovej diery nad južným pólom. Od júla 2024 sa však tento prúd oslabuje, čo umožňuje teplému vzduchu z južného Indického oceánu preniknúť na antarktickú plošinu. V súčasnosti, začiatkom augusta, pokračuje toto narušenie polárneho víru, a preto koniec vlny horúčav zatiaľ nie je na obzore.

Tento fenomén sa v Antarktíde opakuje už druhýkrát za dva roky. V marci 2022 teploty v niektorých oblastiach dosiahli rekordy, keď sa vyšplhali až o 39 stupňov nad bežné priemerné hodnoty. Hoci antarktická zima v roku 2023 bola miestami chladnejšia, nedokázala kompenzovať deficit, najmä pokiaľ ide o morský ľad. (Co2AI)

Metán je hlavným prispievateľom ku globálnej klimatickej kríze, no jeho emisie boli často podceňované. Tento silný  skleníkový plyn, ktorý je zodpovedný za takmer polovicu pozorovaného globálneho otepľovania, si vyžaduje okamžitú pozornosť.

V reakcii na naliehavú výzvu na akciu, podobnú Global Methan Pledge, predstavil tím výskumníkov z Duke University trojstupňovú stratégiu na obmedzenie emisií.

Tento plán je podporený inovatívnym nástrojom určeným na optimalizáciu úsilia o znižovanie emisií a na pomoc pri zmierňovaní zrýchľujúcich sa účinkov zmeny klímy. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Aj keď stále existuje veľa otázok o tom, ako budú všetky tieto politiky fungovať a vzájomne sa ovplyvňovať, nastal čas na implementáciu.   Za posledný mesiac boli formálne prijaté dve nové nariadenia: nariadenie EÚ o trvalo udržateľných  výrobkoch v oblasti ekodizajnu (ESPR) a smernica o náležitej starostlivosti o udržateľnosti podnikov (CSDDD).

ESPR je rámcové nariadenie, ktoré si nakoniec bude vyžadovať, aby väčšina výrobkov predávaných na trhu EÚ (potraviny a lieky sú jedinou výnimkou), aby sa ich výrobky stali udržateľnejšími, alebo členské štáty ešte určia rizikové sankcie . Zásadnou a náročnou súčasťou tohto pravidla je vytváranie  digitálnych pasov produktov  obsahujúcich informácie o materiáloch, pokynoch na opravu a recykláciu a environmentálnych vlastnostiach. (Tim Mohin, viac na esgnews.com)

Cieľ Parížskej dohody udržať globálne otepľovanie pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami bol stanovený s cieľom vyhnúť sa najhorším vplyvom zmeny klímy. Štúdie ukázali, že ak je cieľ „prestrelený“, niektoré z týchto dopadov budú stále prebiehať, aj keď sa oteplenie zníži späť pod 1,5 °C.

Štúdia vedená Medzinárodným inštitútom pre analýzu aplikovaných systémov (IIASA) a Postupimským inštitútom pre výskum klimatických vplyvov (PIK) a zahŕňajúca výskumníkov z Imperial College London ukazuje, že tieto vplyvy možno minimalizovať, ak sa prekročenie o 1,5 °C rýchlo zvráti. . Výsledky sú publikované v Nature Communications. (Hayley Dunning, viac na phys.org)

Klimatické zmeny, zhoršovanie životného prostredia a strata biodiverzity ohrozujú právo detí na bezpečné, inkluzívne a kvalitné vzdelanie, ich blaho a ochranu. Vzdelávanie môže byť zároveň bránou k adaptácii a zmierneniu. Acceleration Facility ECW poskytuje flexibilný mechanizmus financovania na financovanie strategických iniciatív, ktoré riešia systémové prekážky brániace kvalitnému vzdelávaniu. ECW sa zaviazala investovať do troch nových partnerstiev Acceleration Facility, aby sa zabezpečilo väčšie zameranie a lepšia schopnosť reagovať v rámci sektora vzdelávania v núdzových a dlhotrvajúcich krízach (EiEPC) na riziká a nebezpečenstvá súvisiace s klímou v krajinách najviac postihnutých klimatickou krízou.

RFP hľadá návrhy na riešenie jedného z troch cieľov. ECW určila tieto ciele po dôkladnej analýze systémových prekážok a sektorových medzier na priesečníku EIEPC a klimatickej krízy. (Viac na fundsforngos.org)

Zelená dohoda EÚ sa stala veľmi aktuálnou témou a zaslúžene. Podľa prieskumu až 94 % spotrebiteľov verí, že je zodpovednosťou značiek vyrábať výrobky, ktoré neohrozujú našu planétu. (viac…)

Aerosólové častice sú malé. Víriace sa vo vzduchu okolo nás, väčšina z nich je menšia ako najmenší chrobáčik, tenšia ako najtenší vlas na vašej hlave, tečúce škvrny prakticky neviditeľné voľným okom. Novovytvorené sú nano-veľkosti. Ich vplyv je však obrovský.

Určujú farbu západov slnka. Každý rok spôsobia viac ako tri milióny predčasných úmrtí. A moc, ktorú majú nad našou klímou, je obrovská.

Napriek ich nadrozmernému účinku sú aerosóly zahalené rúškom tajomstva. Ako vznikajú nové aerosólové častice ? Kde sa rodia a za akých podmienok? Takéto otázky trápia klimatických vedcov už desaťročia a napĺňajú klimatické modely pretrvávajúcou neistotou. (Pacific Northwest National Laboratory, viac na phys.org)

Biodiverzita, teda neoceniteľná rozmanitosť živých bytostí, ktoré obývajú našu planétu, je uprostred rýchleho kolapsu. Ľudské  bytosti sú páchateľmi aj obeťami. Pretože ak asi  miliónu živočíšnych a rastlinných druhov z 8 hrozí vyhynutie, je to preto, že človek zmenil zamýšľané využitie ekosystémov, vyčerpal ich zdroje, znečistil ich, urýchlil otepľovanie klímy, a tým podporil šírenie inváznych cudzích druhov. druhov. Na následky však dopláca aj človek, a to kvôli nedostatku tých  ekosystémových služieb , ktoré príroda ponúka zadarmo, ako je úrodnosť pôdy a opeľovanie:  odhaduje sa, že od nich závisí najmenej 50 % hrubého domáceho produktu (HDP) globálny. (Viac na esgnews.it)

Princípy ESG sú významným faktorom pre dlhodobý úspech a stabilitu vašej firmy. Dôvodom je európsky Green Deal a súvisiaca zelená transformácia európskych ekonomík. Napriek tomu je povedomie o ESG na Slovensku medzi manažérmi a podnikateľmi nízke. Zistite, čo je to ESG, aké povinnosti prináša a prečo už dnes ovplyvní budúcnosť vášho podnikania.

V článku sa dozviete:

• Čo je to ESG?
• Aké povinnosti vznikajú firmám v súvislosti s ESG?
• Prečo sa téma ESG dotýka celej ekonomiky?

(Viac na esgklub.sk)

Viac ako 99 % klimatológov pripisuje nárast globálnej teploty za posledných 30 – 40 rokov skleníkovým plynom , ktoré ľudia pridávali do atmosféry od začiatku  priemyselnej  revolúcie v 18. storočí. Veľká väčšina týchto vedcov súhlasí s tým, že ak bude toto otepľovanie pokračovať,  predstavuje značné riziko pre ľudstvo a celý život na Zemi: pre naše mestá a obce, naše zásoby vody a potravín a naše zdravie.  Ako vieme, že k tomuto otepľovaniu dochádza a že je spôsobené ľuďmi? Aké silné sú dôkazy? Aké riziká môžeme očakávať a čo s nimi môžeme robiť? (Viac na climateprimer.mit.edu)

Táto komunikačná príručka poskytuje zdravotníckym pracovníkom kľúčové body, o ktorých sa dá hovoriť o zmene klímy a zdraví, ako aj bojovať proti mýtom alebo pochybnostiam v nemocniciach alebo komunitách o dôležitosti okamžitých opatrení v oblasti klímy v Európe.  (Viac na europe.noharm.org)