Nový prieskum medzi odborníkmi na klímu odhaľuje, že väčšina verí, že Zem smeruje k zvýšeniu globálnej teploty oveľa vyššie, ako je cieľ Parížskej dohody z roku 2015 o 1,5 až výrazne pod 2 °C. Štúdia bola publikovaná v Communications Earth & Environment . Ukazuje tiež, že dve tretiny respondentov – všetci sú autormi Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) – veria, že v druhej polovici tohto storočia môžeme dosiahnuť nulové čisté emisie CO ₂ . To naznačuje určitý optimizmus, že snahy o zmiernenie môžu začať ohýbať krivku emisií smerom k tomu, čo by bolo potrebné na dosiahnutie parížskeho teplotného cieľa.

Väčšina tiež uznala potenciál na odstraňovanie atmosférického CO ₂ , pričom stredná odpoveď naznačuje presvedčenie, že táto technológia by mohla do roku 2050 odstrániť až päť gigaton oxidu uhličitého (GtCO ₂ ) ročne. To je na spodnej hranici predpokladaného rozsahu. potrebné na splnenie parížskych cieľov. (Patrick Lejtenyi, Univerzita Concordia, viac na phys.org)

DIVERSEED je 7-ročný projekt zameraný na obnovu prioritných trávnatých biotopov zdieľaných medzi Slovenskom a Rumunskom a prináša inovatívne techniky mapovania a obnovy, ktoré budú mať (viac…)

SYNERGISE+ je praktický a všestranný nástroj založený na Exceli navrhnutý špeciálne na pomoc signatárom Dohovoru primátorov a starostov. Zameriava sa na podporu miestnych samospráv v dvoch kritických fázach rozvoja akčného plánu pre trvalo udržateľnú energiu a klímu (SECAP): plánovanie a implementácia. Či už vyberáte akcie pre svoj SECAP alebo uprednostňujete investície v rámci rozpočtových obmedzení, SYNERGISE+ prevedie mestá štruktúrovaným a flexibilným rozhodovacím procesom.

Hoci je SYNERGISE+ určený pre signatárov Dohovoru, je cenný aj pre iné subjekty, ako sú energetické agentúry alebo podniky pracujúce na miestnych projektoch udržateľnosti. Tento nástroj umožňuje užívateľom vybrať si akcie relevantné pre ich špecifický sektor, vďaka čomu je použiteľný pre širokú škálu mestských a miestnych adaptačných a zmierňovacích snáh. (Viac na eu-mayors.ec.europa.eu)

Duševné zdravie sa stalo prehliadanou obeťou prebiehajúcej diskusie o klimatických zmenách. Zatiaľ čo sa zameriavame na hmatateľné straty – lesné požiare, stúpajúce more a extrémne počasie – tichý dopad na našu duševnú pohodu často zostáva nepovšimnutý.

Nastal čas, aby sme čelili otázke: Ovplyvňuje meniaca sa klíma naše duševné zdravie nevídaným spôsobom?

Mentálna daň extrémneho počasia

Extrémne výkyvy počasia a neutíchajúce horúčavy ohrozujú nielen životné prostredie, ale aj nesmierne zaťažujú duševné zdravie.

Komunity na celom svete čelia tvrdej realite častejších záplav spôsobených silnejšími búrkami a zdanlivo nekonečných dní s trojcifernými teplotami. Psychické vypätie týchto klimatických udalostí môže byť také intenzívne ako samotné teplo. (Rodielon Putolm, viac na earth.com)

Téma biodiverzity sa čoskoro opäť premietne do celosvetového centra pozornosti na stretnutí 16. konferencie OSN o biodiverzite (COP16), ktoré sa uskutoční v októbri v Cali v Kolumbii. Veľký dôraz sa bude klásť na činnosť a implementáciu rámca dohodnutého na minuloročnej konferencii COP15 s cieľom pokračovať v napredovaní národných záväzkov a opatrení. Pri takejto globálnej otázke je však kľúčová spolupráca a zapojenie podnikateľskej komunity, ako aj iných skupín zainteresovaných strán, bude rozhodujúce pre úspech.

V tomto druhom článku našej série „Klíma pre prírodu“ – zapájajúc názory vedúcich pracovníkov na otázky súvisiace s prírodou, ktoré sú hlavnými programami zasadacích miestností – sa zameriame na biodiverzitu a na to, ako sa rýchlo stáva prioritou pre podniky. Náš partner pre trvalú udržateľnosť Ben Stansfield hovorí s Dr Samuelom Sinclairom, spoluzakladateľom a riaditeľom Biodiverzity, o výzvach týkajúcich sa zberu údajov a plánovania v tejto oblasti, o príležitostiach a o tom, čo treba zvážiť v závislosti od toho, kde sa na svojej ceste za biodiverzitou nachádzate. (Ben Stansfield, viac na lexology.com)

Nariadenie  o ekodizajne  (ďalej len „nariadenie“)  nadobudlo účinnosť 18. júla 2024. Stanovuje rámec pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn pre konkrétne skupiny výrobkov s cieľom zlepšiť udržateľnosť týchto výrobkov. V tomto blogu popisujeme, aké sú (alebo môžu byť) tieto požiadavky, kedy a na koho sa budú vzťahovať. Tento blog sme už písali   o legislatívnom návrhu Európskej komisie. Nižšie sa venujeme konečnému nariadeniu prijatému Radou a Európskym parlamentom. (Valérie van ‚t Lam, Bram Schmidt, viac na lexology.com)

Toto leto sa arktický morský ľad stiahol na takmer rekordné minimá na severnej pologuli, čím pokračuje desaťročia trvajúci trend zmenšovania a rednutia ľadovej pokrývky v Severnom ľadovom oceáne.

K tomuto záveru dospeli výskumníci z NASA a Národného centra údajov o snehu a ľade (NSIDC).

Viac topenia a menej tvorby ľadu

Množstvo zamrznutej morskej vody v Arktíde sa počas roka mení, keď sa ľad medzi ročnými obdobiami topí a znovu zamŕza. Vedci sledujú tieto výkyvy, aby pochopili, ako Arktída v priebehu času reaguje na rastúce teploty vzduchu a mora a dlhšie obdobia topenia.

Za posledných niekoľko desaťročí satelity neustále pozorovali viac topenia počas leta a menej tvorby ľadu v zime. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)

Prideľovanie sa môže zdať dramatické, ale taká je aj zmena klímy. To môže vysvetľovať, prečo je podpora dosť vysoká. Jednou z výhod prideľovania je, že môže byť vnímané ako spravodlivé, ak je (viac…)

Vyššie uvedené tabuľky sa zamerali na oxid uhličitý (CO ₂ ). CO ₂ však nie je jediný skleníkový plyn. Iné, vrátane metánu a oxidu dusného, ​​mali doteraz významný vplyv na globálne otepľovanie. Prvý interaktívny graf zobrazuje emisie skleníkových plynov na obyvateľa . Meria sa ako súčet všetkých skleníkových plynov a je daný metrikou nazývanou „ekvivalenty oxidu uhličitého“ „Ekvivalenty  oxidu uhličitého“ sa snažia napraviť skutočnosť, že jedna jednotka (napr. tona) daného plynu nemá rovnaký vplyv na otepľovanie ako iná. Preto vynásobíme emisie každého plynu jeho hodnotou „potenciálu globálneho otepľovania“ (GWP): táto hodnota meria množstvo oteplenia, ktoré by vytvorila jedna tona tohto plynu v pomere k jednej tone CO ₂ . (Viac na ourworldindata.org)

Európska komisia oznámila, že zaslala listy 17 členským štátom EÚ, v ktorých začala konanie o porušení právnych predpisov s týmito štátmi za to, že neoznámili, že úplne transponovali novú smernicu o podávaní správ o podnikovej udržateľnosti (CSRD) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464, do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. CSRD je hlavnou aktualizáciou smernice EÚ o nefinančnom výkazníctve (NFRD), predchádzajúceho rámca EÚ na podávanie správ o udržateľnosti, čím sa výrazne rozširuje počet spoločností, ktoré musia poskytovať informácie o udržateľnosti, na viac ako 50 000 z približne 12 000. Na základe nových základných európskych noriem podávania správ o udržateľnosti (ESRS) CSRD zavádza podrobnejšie požiadavky na podávanie správ o vplyvoch spoločnosti na životné prostredie, ľudské práva a sociálne normy a riziká súvisiace s udržateľnosťou. (Mark Segal, viac na esgtoday.com) (viac…)

Poľnohospodárstvo predstavuje 13,1 percenta emisií skleníkových plynov vyprodukovaných 27 členskými štátmi EÚ. Emisie tohto sektora sa od roku 2021 znížili len mierne, pričom do roku 2030 sa očakáva iba 4-percentný pokles na úrovni EÚ v porovnaní s úrovňami v roku 2005, ukazujú údaje Európskej environmentálnej agentúry.

Ottmar Edenhofer, predseda Európskeho vedeckého poradného výboru pre klimatické zmeny, povedal Financial Timesminulý týždeň, že by bolo „takmer nemožné“ dosiahnuť cieľ Komisie znížiť emisie o 90 percent do roku 2040bez poplatku z poľnohospodárskych emisií.

„Cenový signál je dôležitý, pretože bez cenového signálu je veľmi nepravdepodobné, že dokážeme znížiť emisie,“ povedal Edenhofer.

V júni sa Dánsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá súhlasila so zákonom, ktorý by uložil a uhlíková daňo svojich emisiách hospodárskych zvierat. (Philippa Nuttall, viac na sustainableviews.com)

V azerbajdžanskom Baku sa uskutoční 29. zasadnutie Konferencie zmluvných strán (COP29) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC  ). Toto podujatie bude zahŕňať 29. zasadnutie Konferencie zmluvných strán (COP 29), 19. zasadnutie COP slúžiace ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 19) a šieste zasadnutie COP slúžiace ako Stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody (CMA 6), ktoré sa okrem iného zíde na dokončenie prvého rámca posilnenej transparentnosti a nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa v oblasti financií.  (Viac na unep.org)

Správa EEA „ Riešenie environmentálnej a klimatickej stopy budov “ hodnotí súčasný stav európskeho fondu budov a skúma, čo je potrebné, aby boli európske budovy udržateľnejšie. Renovácia existujúcich budov s použitím udržateľných materiálov pri súčasnom zlepšení odolnosti voči klimatickým zmenám a práca s prírodou sú kľúčové. Správa tiež skúma, aké politické opatrenia sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa do roku 2050.

Viac ako 30 % environmentálnej stopy EÚ pochádza z budov, čo z nich robí sektor s najväčším vplyvom na životné prostredie. Približne jedna tretina materiálovej spotreby Únie ide na stavebníctvo. Využívanie budov predstavuje 42 % celkovej spotreby energie a 35 % emisií skleníkových plynov . Vyraďovanie budov z prevádzky vedie k hmotnostne najväčšiemu toku odpadu v EÚ. Hoci miera recyklácie odpadu z demolácií je vysoká, vedie najmä k nízkej hodnote, uvádza sa v správe EEA. (Viac na eea.europa.eu)

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je nastavená na pokrok v monitorovaní Zeme a výskume životného prostredia. Užitočné zaťaženie sponzorované ISS National Laboratory® umiestnené na platforme Bartolomeo vyvinutej Airbusom rozšíri prístup k jedinečnému vyhliadkovému bodu vesmírnej stanice. Táto inovácia zlepší pozorovanie Zeme a poskytne bezprecedentné výskumné príležitosti, čím poskytne hlbšie pochopenie našej planéty.

Pozorovanie Zeme s Bartolomeom

„Airbus zlepšuje našu schopnosť pozorovať a porozumieť našej planéte, ako aj demokratizuje prístup do vesmíru tým, že na ISS pripúšťa viac výskumných a technologických demonštrácií ako kedykoľvek predtým,“ povedala Debra Facktor, šéfka US Space Systems pre Airbus. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Neutíchajúca zmena klímy 21. storočia urýchli arktické a subarktické rozmrazovanie permafrostu, ktoré môže zintenzívniť mikrobiálnu degradáciu pôdy bohatej na uhlík, emisie metánu a globálne otepľovanie. Vplyv topenia permafrostu na budúce arktické a subarktické požiare a súvisiace uvoľňovanie skleníkových plynov a aerosólov je menej dobre pochopený. Tu uvádzame komplexnú analýzu vplyvu budúceho rozmrazovania permafrostu na procesy zemského povrchu v arktickej-subarktickej oblasti pomocou veľkého súboru CESM2 vynúteného scenárom emisií skleníkových plynov SSP3-7.0. Analýzou 50 simulácií skleníkového otepľovania, ktoré zachytávajú spojenie medzi permafrostom, hydrológiou a atmosférou, sme zistili, že predpokladané rýchle topenie permafrostu vedie k masívnemu vysychaniu pôdy, povrchovému otepľovaniu a zníženiu relatívnej vlhkosti v arktickej-subarktickej oblasti. Tieto kombinované procesy vedú k nelineárnym posunom režimu z konca 21. storočia v prepojenom pôdno-hydrologickom systéme a rýchlemu zintenzívneniu požiarov v západnej Sibíri a Kanade. (In-Won Kim, Axel Timmermann, William R. Wieder, viac na nature.com)

Európski poľnohospodári čelia katastrofálnemu roku v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí spôsobených zmenou klímy . Suchá a záplavy spustošili poľnohospodárske regióny v celej Európe, čo viedlo k rozsiahlym stratám na úrode a úhynom dobytka. Hoci Európska komisia prisľúbila pomoc vo výške 10 miliárd EUR na úsilie o obnovu, je znepokojujúce, že degradácia pôdy sa nepovažuje za faktor prispievajúci k týmto krízam. Poľnohospodársky ekonóm Benedikt Bösel zdôrazňuje alarmujúcu súvislosť medzi zdravím pôdy a extrémnymi poveternostnými javmi. Hovorí, že zanedbávanie schopnosti pôdy absorbovať a uchovávať vodu vedie k cyklom záplav a sucha. Napriek tejto očividnej súvislosti v plánoch obnovy po kríze do značnej miery chýbajú diskusie o degradácii pôdy. (spoločnosti Business AM, viac na fr.businessam.be)

Hoci oba regióny sa snažia dosiahnuť nulové čisté emisie, ich metódy sa výrazne líšia, čo vytvára hlboké rozdiely. Diskusia o klimatickej politike medzi Spojenými štátmi a Európou naberá na obrátkach, keďže (viac…)

V čoraz viac prepojenom svete dominové účinky konfliktov ďaleko presahujú bezprostredné ľudské utrpenie a geopolitickú nestabilitu, čím sa zhoršujú globálne výzvy, ako je zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a pokračujúce násilie v Gaze rozpútali humanitárne katastrofy s vážnymi ekologickými následkami.

Tieto konflikty narušili globálne dodávky energie, degradovali ekosystémy a posunuli politické priority preč od riešenia klimatickej krízy. Naliehavosť klimatickej spravodlivosti – spravodlivého prístupu k riešeniu klimatických zmien – sa stala kritickejšou, keďže tieto konflikty zintenzívňujú environmentálne zraniteľnosti na celom svete. (Anjan Sarma, viac na mahabahu.com)

Parížska dohoda, prijatá v roku 2015 v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, predstavuje významnú globálnu iniciatívu na boj proti klimatickým zmenám. Jej hlavný cieľ je obmedziť nárast globálnej (viac…)