Rodina umelých zlúčenín, ktorá zahŕňa, ale nie je obmedzená na chlórfluórované uhľovodíky (CFC), brómfluórované uhľovodíky (halóny), metylchloroform, chlorid uhličitý, metylbromid a hydrochlórfluórované uhľovodíky (HCFC). Ukázalo sa, že tieto zlúčeniny poškodzujú stratosférický ozón, a preto sa zvyčajne označujú ako ODS.

.

Mechanizmus definovaný v článku 12 Kjótskeho protokolu , prostredníctvom ktorého môžu investori (vlády alebo spoločnosti) z rozvinutých krajín (príloha B) financovať projekty znižovania alebo odstraňovania emisií skleníkových plynov (GHG) v rozvojových krajinách (bez prílohy B) a získať certifikáciu jednotky na zníženie emisií (CER). CER možno pripísať k záväzkom príslušných rozvinutých krajín. Cieľom CDM je uľahčiť dva ciele, ktorými sú podpora trvalo udržateľného rozvoja (UR) v rozvojových krajinách a pomoc priemyselným krajinám pri dosahovaní ich emisných záväzkov nákladovo efektívnym spôsobom.

.

IPCC bol zriadený spoločne Programom OSN pre životné prostredie a Svetovou meteorologickou organizáciou v roku 1988. Účelom IPCC je hodnotiť informácie vo vedeckej a technickej literatúre týkajúce sa všetkých významných komponentov problematiky klimatických zmien. IPCC čerpá zo stoviek svetových odborných vedcov ako autorov a tisíce ako odborných recenzentov. Poprední odborníci na klimatické zmeny a environmentálne, sociálne a ekonomické vedy z približne 60 krajín pomohli IPCC pripraviť pravidelné hodnotenia vedeckých podkladov na pochopenie globálnej zmeny klímy a jej dôsledkov. Vďaka svojej schopnosti podávať správy o zmene klímy, jej dôsledkoch a realizovateľnosti adaptačných a zmierňujúcich opatrení sa IPCC považuje za oficiálny poradný orgán pre celý svet. vlády o stave vedy v otázke klimatických zmien. IPCC napríklad zorganizoval vývoj medzinárodne akceptovaných metód na vykonávanie národných inventúr emisií skleníkových plynov.

Uhľovodík, ktorý je skleníkovým plynom s potenciálom globálneho otepľovania, ktorý sa najnovšie odhaduje na 25-násobok potenciálu oxidu uhličitého (CO ₂ ). Metán vzniká anaeróbnym (bezkyslíkovým) rozkladom odpadu na skládkach, trávením zvierat, rozkladom živočíšnych odpadov, výrobou a distribúciou zemného plynu a ropy, produkciou uhlia a nedokonalým spaľovaním fosílnych palív. GWP je zo Štvrtej hodnotiacej správy IPCC (AR4). Pre viac informácií navštívte stránku EPA o metáne .

.

Antropogénne činnosti odstraňujúce CO ₂  z atmosféry a jeho trvalé ukladanie v geologických, suchozemských alebo oceánskych nádržiach alebo v produktoch.  Zahŕňa existujúce a potenciálne antropogénne zlepšenie biologických alebo geochemických záchytov a priame zachytávanie a ukladanie vzduchu, ale vylučuje prirodzené pohlcovanie CO ₂ , ktoré nie je priamo spôsobené ľudskou činnosťou.

.

Plyny pozostávajúce z jednej molekuly dusíka a rôzneho počtu molekúl kyslíka. Oxidy dusíka vznikajú v emisiách výfukových plynov vozidiel az elektrární. V atmosfére môžu oxidy dusíka prispievať k tvorbe fotochemického ozónu (smogu), môžu zhoršovať viditeľnosť a mať zdravotné následky; preto sa považujú za znečisťujúce látky.

.

Prirodzene sa vyskytujúci plyn CO ₂ je tiež vedľajším produktom spaľovania fosílnych palív (ako je ropa, plyn a uhlie), spaľovania   biomasy , zmien využívania pôdy (LUC) a priemyselných procesov (napr. výroba cementu). Je to hlavný antropogénny skleníkový plyn ( GHG ), ktorý ovplyvňuje radiačnú rovnováhu Zeme. Je to referenčný plyn, voči ktorému sa merajú ostatné skleníkové plyny, a preto má potenciál globálneho otepľovania (GWP).

.

Ozón, trojatómová forma kyslíka (O ₃ ), je plynná zložka atmosféry. V troposfére vzniká fotochemickými reakciami plynov, ktoré vznikajú tak z prírodných zdrojov, ako aj z ľudskej činnosti (fotochemický smog). Vo vysokých koncentráciách môže byť troposférický ozón škodlivý pre široké spektrum živých organizmov. Troposférický ozón pôsobí ako skleníkový plyn. V stratosfére vzniká ozón interakciou medzi slnečným ultrafialovým žiarením a molekulárnym kyslíkom (O ₂ ). Stratosférický ozón hrá rozhodujúcu úlohu v stratosférickej radiačnej rovnováhe. Úbytok stratosférického ozónu v dôsledku chemických reakcií, ktoré môžu byť zosilnené zmenou klímy, vedie k zvýšenému prízemnému toku ultrafialového (UV-) B žiarenia.

Parížska dohoda podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) bola prijatá v decembri 2015 v Paríži vo Francúzsku na 21. zasadnutí Konferencie   zmluvných strán (COP)k UNFCCC. Dohoda, ktorú prijalo 196 zmluvných strán UNFCCC, nadobudla platnosť 4. novembra 2016 a k máju 2018 mala 195 signatárov a ratifikovalo ju 177 zmluvných strán. Jedným z cieľov Parížskej dohody je „udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C nad predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami“, pričom sa uznáva, že tým by sa výrazne znížili riziká a dopady klimatických zmien. Okrem toho je cieľom dohody posilniť schopnosť krajín vysporiadať sa s dopadmi zmeny klímy.  Parížska dohoda má nadobudnúť plnú platnosť v roku 2020. Pozri tiež Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) , Kjótsky protokol  aNárodne stanovené príspevky (NDC) .

Skupina chemikálií zložená len z uhlíka a fluóru. Tieto chemikálie (predovšetkým CF ₄ a C ₂ F ₆ ) boli zavedené ako alternatívy spolu s fluórovanými uhľovodíkmi k látkam poškodzujúcim ozónovú vrstvu. Okrem toho sú PFC emitované ako vedľajšie produkty priemyselných procesov a používajú sa aj vo výrobe. PFC nepoškodzujú stratosférickú ozónovú vrstvu, sú to však silné skleníkové plyny: CF ₄ má potenciál globálneho otepľovania (GWP) 7 390 a C ₂ F ₆ má GWP 12 200. GWP je zo Štvrtej hodnotiacej správy IPCC (AR4). Tieto chemikálie sú prevažne vyrobené ľuďmi, hoci existuje malý prírodný zdroj _CF4

Prechodná globálna zmena priemernej povrchovej teploty na jednotku kumulatívnych emisií CO2 , zvyčajne 1000 GtC _. TCRE kombinuje informácie o vzduchom prenášanom podiele kumulatívnych emisií CO ₂ (podiel celkového emitovaného CO ₂ , ktorý zostáva v atmosfére , ktorý je určený procesmi   uhlíkového cyklu ), ako aj o prechodnej klimatickej reakcii (TCR) .

.

Koncepcia, že prirodzený skleníkový efekt bol zosilnený zvýšenou atmosférickou koncentráciou skleníkových plynov (ako CO ₂ a metánu) emitovaných v dôsledku ľudskej činnosti. Tieto pridané skleníkové plyny spôsobujú otepľovanie Zeme.

.

Chemické zlúčeniny, ako je oxid uhoľnatý, metán, nemetánové uhľovodíky a oxidy dusíka, ktoré v prítomnosti slnečného žiarenia reagujú s inými chemickými zlúčeninami za vzniku ozónu, najmä v troposfére.

.

Dohovor o zmene klímy stanovuje celkový rámec pre medzivládne úsilie o riešenie problému, ktorý predstavuje zmena klímy. Uznáva, že klimatický systém je spoločný zdroj, ktorého stabilitu môžu ovplyvniť priemyselné a iné emisie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov. Dohovor má takmer univerzálne členstvo, pričom ho ratifikovalo 189 krajín.
Podľa dohovoru vlády:

• zhromažďovať a zdieľať informácie o emisiách skleníkových plynov, národných politikách a osvedčených postupoch
• začať národné stratégie na riešenie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa očakávaným vplyvom vrátane poskytovania finančnej a technologickej podpory rozvojovým krajinám
• spolupracovať pri príprave na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy

Dohovor nadobudol platnosť 21. marca 1994.

Suchozemská alebo biologická sekvestrácia uhlíka je proces, pri ktorom stromy a rastliny absorbujú oxid uhličitý, uvoľňujú kyslík a ukladajú uhlík. Geologická sekvestrácia je jedným z krokov v procese zachytávania a sekvestrácie uhlíka (CCS) a zahŕňa vstrekovanie oxidu uhličitého hlboko pod zem, kde zostáva trvalo.

.

Zachytenie a nahromadenie tepla v atmosfére (troposfére) blízko zemského povrchu. Časť tepla prúdiaceho späť do vesmíru zo zemského povrchu je absorbovaná vodnou parou, oxidom uhličitým, ozónom a niekoľkými ďalšími plynmi v atmosfére a potom režiarená späť k povrchu Zeme. Ak sa atmosférické koncentrácie týchto skleníkových plynov zvýšia, priemerná teplota spodnej atmosféry sa bude postupne zvyšovať.

“ kliknutím na názov článku, budete presmerovaný na celý článok“

.

Skleníkové plyny sú tie plynné zložky atmosféry , prírodné aj antropogénne , ktoré pohlcujú a vyžarujú žiarenie na špecifických vlnových dĺžkach v rámci spektra pozemského žiarenia vyžarovaného zemským povrchom, samotnou atmosférou a oblakmi. Táto vlastnosť spôsobuje skleníkový efekt.  Vodná para (H ₂ O), oxid uhličitý (CO ₂ ) , oxid dusný (N ₂ O) , metán (CH ₄ ) a ozón (O ₃ ) sú primárne skleníkové plyny v zemskej atmosfére. Okrem toho je v atmosfére množstvo skleníkových plynov vytvorených výlučne človekom, ako napr. halogénované uhľovodíky a iné látky obsahujúce chlór a bróm, s ktorými sa zaoberá Montrealský protokol. Okrem CO ₂ , N ₂ O a CH ₄ sa Kjótsky protokol  zaoberá skleníkovými plynmi fluoridom sírovým (SF ₆ ), fluórovanými uhľovodíkmi (HFC) a perfluórovanými uhľovodíkmi (PFC).

Častice, ktoré pozostávajú zo zlúčenín síry vytvorených interakciou oxidu siričitého a oxidu sírového s inými zlúčeninami v atmosfére. Sulfátové aerosóly sú vstrekované do atmosféry zo spaľovania fosílnych palív a erupcií sopiek, ako je Mt. Pinatubo. Sulfátové aerosóly môžu znížiť teplotu Zeme tým, že odrážajú slnečné žiarenie (negatívne vyžarovanie). Všeobecné modely cirkulácie, ktoré zahŕňajú účinky sulfátových aerosólov, presnejšie predpovedajú zmeny globálnej teploty.

Termín používaný na opis toku uhlíka (v rôznych formách, napr. ako oxid uhličitý (CO ₂ ) , uhlík v biomase a uhlík rozpustený v oceáne ako uhličitan a hydrogénuhličitan) cez atmosféru , hydrosféru, suchozemskú a morskú biosféru a litosféra. V tejto správe je referenčnou jednotkou pre globálny uhlíkový cyklus GtCO ₂ alebo GtC (Gigatona uhlíka = 1 GtC = 10 ¹⁵ gramov uhlíka. To zodpovedá 3,667 GtCO ₂ ).

.

Uhlíková kompenzácia alebo tiež uhlíková náhrada, niekedy aj karbónový offset predstavuje zníženie alebo odstránenie emisií oxidu uhličitého alebo iných skleníkových plynov vykonané za účelom kompenzácie emisií vykonaných inde. Uhlíkový kredit alebo offsetový kredit je prevoditeľný finančný nástroj (napr. derivát podkladovej komodity) certifikovaný vládami alebo nezávislými certifikačnými orgánmi, ktorý predstavuje zníženie emisií a ktorý je možné následne kúpiť alebo predať. Offsety aj kredity sa merajú v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2 ekv.). Jedna uhlíková kompenzácia alebo kredit predstavuje zníženie alebo odstránenie jednej tony oxidu uhličitého alebo jeho ekvivalentu v iných skleníkových plynoch.