Viac ako 100 krajín podporilo pokus tichomorského ostrova hľadať zodpovednosť za klimatickú krízu na najvyššom súde na svete

Zo 193 členských štátov Organizácie Spojených národov 105 teraz podporilo výzvu Vanuatu, aby požiadal Medzinárodný súdny dvor (MSD) o vydanie poradného stanoviska k právnej povinnosti štátov v oblasti klímy a dôsledkom spôsobenia škody.

Veľké aj malé národy vrátane väčšiny Európy, Austrálie, Kanady, Vietnamu, Kolumbie a Bangladéša teraz spolufinancujú návrh rezolúcie, ktorý musí schváliť celá OSN.

Núdzová situácia v oblasti emisií

Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska sa zhodujú, že zmena klímy prebieha práve teraz, konštatuje nedávny výskum verejnej mienky o zmene klímy na Slovensku. Spoluautorka výskumu a publikácie v Česku – Klimavize, si myslí, že aktivisti by nemali v ľuďoch vyvolávať strach. Mali by viac jazdiť do terénu a zaoberať sa problémami, ktoré ľudí trápia, hovorí Anna Bromová.

Väčšina našej verejnosti si praje, aby sa do opatrení voči zmene klímy aktívnejšie zapojil súkromný aj verejný sektor. Ľudia podľa tohto výskumu klimatické hnutie nielen registrujú, ale vnímajú aj to, čo im hovorí. Kde sa ako spoločnosť momentálne nachádzame?

Výskumy, ktoré opisujete, sú veľmi podobné našim. Často sa s urgenciou riešenia zmeny klímy spája aj strach a neistota, aký to na nás bude mať vplyv v bežnom živote. A práve tu je podstatný spôsob, ako bude klimatické hnutie k tejto výzve pristupovať. Možno už nie je efektívne hovoriť iba to, že klimatická kríza tu je a vyvolávať v ľuďoch ďalší strach. Myslím si, že sme sa posunuli. Ľudia zmenu vnímajú, ale majú strach z toho, čo bude.

Ľadovce pozdĺž pobrežia Antarktídy sa počas leta presúvajú rýchlejšie, tvrdí nový výskum vedcov z University of Leeds. Autori štúdie hovoria, že za to môže kombinácia rozpúšťajúceho sa snehu a teplejšej oceánskej vody.

Za bežných okolností sa ľadovce pohybujú rýchlosťou približne kilometer za rok. Situácia sa ale mení a oproti zimným mesiacom sa môže pohyb ľadovcov počas leta zrýchliť až o 22%. Výskum prináša lepší pohľad na to, ako môže globálne otepľovanie ovplyvniť situáciu na Antarktíde a prispieť ku globálnemu dvíhaniu hladiny oceánov.

Dlhú dobu vedci nemali v rukách spoľahlivé spôsoby ako študovať Antarktický polostrov, pretože ich možnosť dostať sa k ľadovcom bola do veľkej miery obmedzená. V rámci nového výskumu však využili satelity, ktoré im dokázali poskytnúť potrebný náhľad na situáciu. Umožnili im totiž sledovať rýchlosť akou sa ľadovce pohybujú a akou zároveň vypúšťajú vodu do okolitého oceánu.

Klimatický zákon pred poľnohospodárstvo kladie cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 10 percent oproti roku 2005. Agrorezort nevie, ako ministerstvo životného prostredia k tejto méte dospelo, a naznačuje, že obmedzenie emisií v sektore nebude ľahké, pretože jeho cieľom je zvyšovať stavy hospodárskych zvierat a na obmedzenie umelých hnojív farmári už nemajú veľký priestor. Záchyty skleníkových plynov v sektore pôdy a lesov by sa mali zvýšiť o štvrtinu. Podľa agrorezortu to nie je v súlade s európskou legislatívou a kritizuje aj navrhovaný sankčný mechanizmus.

Ministerstvo pôdohospodárstva nesúhlasí so znížením emisií, ktoré od poľnohospodárskeho sektora očakáva nový klimatický zákon.

Agrorezort má výhrady aj voči navrhovanému cieľu pre záchyty uhlíka v pôde a lesoch a nepáči sa mu ani to, že ho ministerstvo životného prostredia chce pokutovať, ak tieto povinnosti nesplní.

Poverený minister životného prostredia Ján Budaj (nominant OĽaNO) v pondelok (30. januára) predstavil historicky prvý klimatický zákon, ktorý má Slovensko do roku 2050 priviesť k uhlíkovej neutralite. Legislatíva kladie ciele na zníženie emisií skleníkových plynov pre všetky sektory, pričom za ich plnenie majú byť zodpovedné jednotlivé ministerstvá.

Minulý rok priniesol iba malé zlepšenie v boji proti klimatickým zmenám, pričom situácia s klímou sa stále zhoršuje a emisie vplývajú na podnebie po celom svete vrátane Slovenska.

Napriek tomu existujú stále ľudia, ktorí spochybňujú existenciu klimatických zmien a vplyv ľudí na globálne otepľovanie a zmenu počasia. Je otázkou, čo môže Slovensko očakávať v budúcnosti v dôsledku týchto zmien.

Viac sa dozvieš vo videu alebo v článku na našom webe.

Americká vláda nominovala indicko-amerického podnikateľa Ajaya Bangu do čela Svetovej banky, pričom uviedla jeho skúsenosti s mobilizáciou finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy. Prezident Joe Biden uviedol, že bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Mastercard „má kritické skúsenosti s mobilizáciou verejno-súkromných zdrojov na riešenie najnaliehavejších výziev našej doby vrátane zmeny klímy“. Banga je v súčasnosti poradcom fondu spoločnosti General Atlantic zameraného na klímu, BeyondNetZero, sedel v správnych radách veľkých korporácií, ako je Dow Chemicals, a spolupracoval s americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou na jej stredoamerickej politike.

Európska komisia navrhla „dôkladnú reformu“ trhu s elektrickou energiou v EÚ, ktorá má pomôcť chrániť občanov pred prudkým nárastom cien, urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a zvýšiť nezávislosť bloku od dovozu energie zo zahraničia, informuje agentúra Associated Press. Plány teraz posúdi parlament EÚ a členské štáty, kým sa z nich stanú zákony, čo je proces, ktorý potrvá niekoľko mesiacov, píše ďalej agentúra. Agentúra Bloomberg uvádza, že navrhované zmeny spoločného trhu EÚ s elektrickou energiou sú súčasťou širšieho plánu EÚ na „posilnenie konkurencieschopnosti a zároveň prechod na ekologickejšie hospodárstvo“. Podľa agentúry Reuters sa zmeny navrhnuté komisiou zastavili pred revíziou, v ktorú niektoré krajiny dúfali na vrchole minuloročných cenových skokov. Dodáva, že ponechávajú v platnosti existujúci systém stanovovania cien energie na európskych veľkoobchodných trhoch, ktorý podľa komisie pomohol zabrániť nedostatku energie počas minuloročnej energetickej krízy. Spravodajský portál však dodáva, že plán obsahoval opatrenia na ochranu zákazníkov pred krátkodobými cenovými skokmi vrátane zabránenia dodávateľom odpojiť zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemôžu platiť účty za elektrinu. Podľa denníka Financial Times komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová varovala Nemecko pred obmedzením nákladov na elektrinu pre priemysel, ktoré by podľa nej poškodilo jednotný európsky trh. Namiesto toho „obhajovala alternatívne návrhy Európskej komisie na stabilizáciu trhu prostredníctvom využívania dlhodobých zmlúv“.
Denník Financial Times uvádza, že komisári EÚ sa sporia o plány zahrnúť jadrovú energiu do nových pravidiel financovania, ktorých cieľom je podporiť nízkouhlíkové odvetvia v bloku a ktoré majú byť zverejnené tento týždeň. Jadrová energetika bola v ranom návrhu zákona zahrnutá ako „strategické odvetvie s nulovou čistou spotrebou“, čo znamená, že nové elektrárne by mohli získať urýchlené povolenie, píše ďalej denník. Dodáva, že podľa úradníkov šéfka komisie Ursula von der Leyenová „presadzuje kompromis, ktorý by zahŕňal malé modulárne reaktory, ale nie väčšie jadrové elektrárne“.
Ďalšie správy z EÚ: Európsky parlament definitívne schválil prísnejšie národné ciele na zníženie emisií v niektorých odvetviach a rozšírenie prírodných ekosystémov, ako sú lesy, ktoré absorbujú oxid uhličitý (CO2), uvádza agentúra Reuters. Ide o súčasť veľkého klimatického balíka EÚ, ktorého cieľom je znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a o ktorom budú členské štáty hlasovať, kým sa stane zákonom. Krajiny EÚ a zákonodarcovia sa však na podrobnostiach dohodli už minulý rok, takže pri týchto záverečných hlasovaniach sa zvyčajne schvaľujú zákony bez zmien, uvádza sa v článku. Európsky parlament schválil aj zákon zameraný na zníženie účtov domácností za energiu a rýchlejšie odpojenie krajín EÚ od ruského plynu, dodáva ďalší článok agentúry Reuters.

Schopnosť systému prispôsobiť sa klimatickým zmenám (vrátane klimatickej variability a extrémov), zmierniť potenciálne škody, využiť príležitosti alebo vyrovnať sa s následkami.

.

Prispôsobenie alebo príprava prírodných alebo ľudských systémov na nové alebo meniace sa prostredie, ktoré zmierňuje škody alebo využíva prospešné príležitosti.

.

Suspenzia pevných alebo kvapalných častíc vo vzduchu s typickou veľkosťou od niekoľkých nanometrov do 10 μm, ktoré sa zdržiavajú v atmosfére aspoň niekoľko hodín. Pojem aerosól, ktorý zahŕňa častice aj suspenzný plyn, sa v tejto správe často používa v množnom čísle a znamená aerosólové častice. Aerosóly môžu byť buď prírodného alebo  antropogénneho  pôvodu. Aerosóly môžu ovplyvňovať klímu niekoľkými spôsobmi: prostredníctvom interakcií, ktoré rozptyľujú a/alebo absorbujú žiarenie, a prostredníctvom interakcií s mikrofyzikou oblakov a inými vlastnosťami oblakov, alebo pri ukladaní na povrchy pokryté snehom alebo ľadom, čím menia ich albedo a prispievajú ku klimatickej   spätnej väzbe. Atmosférické aerosóly, či už prírodné alebo antropogénne, pochádzajú z dvoch rôznych ciest: emisie primárnych častíc (PM) a tvorba sekundárnych PM z plynných prekurzorov . Väčšina aerosólov je prírodného pôvodu. Niektorí vedci používajú skupinové označenia, ktoré odkazujú na chemické zloženie, a to: morská soľ, organický uhlík, čierny uhlík (BC), minerálne druhy (hlavne púštny prach), síran, dusičnan a amónium. Tieto štítky sú však nedokonalé, pretože aerosóly spájajú častice a vytvárajú zložité zmesi.

„Antropocén“ je navrhovaná nová geologická epocha, ktorá je výsledkom významných ľudských zmien v štruktúre a fungovaní zemského systému vrátane klimatického  systému . Navrhovaná nová epocha, ktorá bola pôvodne navrhnutá vo vedeckej komunite Zemského systému v roku 2000, prechádza procesom formalizácie v rámci geologickej komunity na základe stratigrafických dôkazov , že ľudské aktivity zmenili Zemský systém do tej miery, že tvoria geologické ložiská s výrazným podpisom. od tých z holocénu, a ktorý zostane v geologickom zázname.  Stratigrafický prístup aj prístup zemského systému k definovaniu antropocénu považujú polovicu 20. storočia za najvhodnejší počiatočný dátum, hoci boli navrhnuté aj iné a naďalej sa o nich diskutuje. Koncept antropocénu prevzali rôzne disciplíny a verejnosť, aby poukázali na podstatný vplyv, ktorý mali ľudia na stav, dynamiku a budúcnosť systému Zeme.

Emisie skleníkových plynov (GHG), prekurzorov GHG a aerosólov spôsobené ľudskou činnosťou.  Tieto činnosti zahŕňajú spaľovanie fosílnych palív ,  odlesňovanie , využívanie pôdy a zmeny vo využívaní pôdy (LULUC), živočíšnu výrobu, hnojenie, nakladanie s odpadmi a priemyselné procesy.

.

Plynný obal obklopujúci Zem, rozdelený do piatich vrstiev – troposféra , ktorá obsahuje polovicu zemskej atmosféry,   stratosféra , mezosféra, termosféra a exosféra, ktorá je vonkajšou hranicou atmosféry. Suchá atmosféra pozostáva takmer výlučne z dusíka (78,1% objemový zmiešavací pomer) a kyslíka (20,9% objemový zmiešavací pomer), spolu s množstvom stopových plynov, ako je argón (0,93% objemový zmiešavací pomer), hélium a radiačne aktívne skleníkové plyny (GHG) , ako je oxid uhličitý (CO ₂ ) (objemový zmiešavací pomer 0,04 %) a ozón (O ₃ ) . Okrem toho atmosféra obsahuje vodnú paru GHG (H ₂O), ktorých množstvá sú veľmi variabilné, ale typicky okolo 1 % objemového zmiešavacieho pomeru.  Atmosféra obsahuje aj oblaky a aerosóly .

Prevádzkovo definované druhy a erosólov na základe merania absorpcie svetla a chemickej reaktivity a/alebo tepelnej stability. Niekedy sa označuje ako sadze. BC vzniká väčšinou nedokonalým spaľovaním fosílnych palív,  biopalív  a biomasy , ale vyskytuje sa aj prirodzene. V atmosfére zostáva len niekoľko dní alebo týždňov. Je to najsilnejšie svetlo absorbujúca zložka častíc (PM) a má otepľovací účinok tým, že absorbuje teplo do atmosféry a znižuje albedo, keď sa ukladá na snehu alebo ľade.

.

Metrická miera používaná na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov na základe ich potenciálu globálneho otepľovania (GWP).  Ekvivalenty oxidu uhličitého sa bežne vyjadrujú ako „milión metrických ton ekvivalentov oxidu uhličitého (MMTCO ₂ Eq). “ Ekvivalent oxidu uhličitého pre plyn sa odvodí vynásobením ton plynu príslušným GWP.

MMTCO ₂ Eq = (milión metrických ton plynu) * (GWP plynu)

.

Výkonné syntetické skleníkové plyny, ako sú fluórované uhľovodíky, perfluórované uhľovodíky a fluorid sírový, ktoré sú emitované z rôznych priemyselných procesov. Fluórované plyny sa niekedy používajú ako náhrady za látky poškodzujúce stratosférický ozón (napr. chlórfluórované uhľovodíky, hydrochlórfluórované uhľovodíky a halóny) a často sa používajú v chladiacich kvapalinách, penidlách, hasiacich prístrojoch, rozpúšťadlách, pesticídoch a hnacích plynoch aerosólov. Tieto plyny sú emitované v malých množstvách v porovnaní s oxidom uhličitým (CO ₂ ), metánom (CH ₄ ) alebo oxidom dusným (N ₂ O), ale keďže sú silnými skleníkovými plynmi, niekedy sa označujú ako plyny s vysokým potenciálom globálneho otepľovania. (Plyny s vysokým GWP).

Zlúčeniny obsahujúce iba atómy vodíka, fluóru a uhlíka. Boli zavedené ako alternatívy k látkam poškodzujúcim ozónovú vrstvu, ktoré slúžia mnohým priemyselným, komerčným a osobným potrebám. HFC sú emitované ako vedľajšie produkty priemyselných procesov a používajú sa aj vo výrobe. Výrazne nepoškodzujú stratosférickú ozónovú vrstvu, ale sú to silné skleníkové plyny s potenciálom globálneho otepľovania v rozmedzí od 140 (HFC-152a) do 11 700 (HFC-23).

.