Podľa Spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA) klesli emisie skleníkových plynov v Nemecku v roku 2022 o 1,9 %, uvádza agentúra Reuters. Podľa agentúry, ktorá dodáva, že zníženie na 40 % pod úroveň z roku 1990 bolo spôsobené vyššou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a nižším dopytom po energii, emisie budú musieť klesať o 6 % ročne, aby sa dosiahol cieľ krajiny do roku 2030. Deutsche Welle uvádza tieto údaje pod titulkom: „Nemecko splnilo cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov na rok 2022“. Uvádza však, že sektory energetiky a dopravy „stále dostatočne neprispievajú k znižovaniu“. Dodáva, že cieľom Nemecka je do roku 2030 znížiť emisie o 65 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Agentúra Bloomberg vedie svoje spravodajstvo vetou, že emisie z nemeckej dopravy v roku 2022 vzrástli, „keďže oživenie po pandémii vykompenzovali vyššie ceny palív, dotácie na železnice a rekordný počet nových elektrických vozidiel“. Uvádza, že Nemecko nedávno „zablokovalo plán Európskej únie na postupné vyradenie spaľovacích motorov do roku 2035“.
V inom článku agentúry Reuters sa uvádza, že emisie skleníkových plynov v Holandsku klesli o 9 % na 32 % pod úroveň z roku 1990, „keďže energetická kríza znížila využívanie zemného plynu v priemysle a budovách, uviedol v stredu holandský národný štatistický úrad“.

Markus Wacket a Vera Eckert, Reuters, „Carbon Brief“

Európska komisia dnes neskôr „predstaví hlavné body svojej stratégie, ktorá má zabezpečiť, aby jej priemysel mohol konkurovať USA a Číne pri výrobe produktov čistých technológií a získavaní surovín potrebných na ekologický prechod“, uvádza agentúra Reuters. Uvádza sa v nej, že Komisia zverejní návrhy zákona o čistom nulovom priemysle a zákona o kritických materiáloch ako súčasť svojho „priemyselného plánu zelenej dohody“. Spravodajský portál vysvetľuje: „EÚ si stanoví cieľ vyrábať do roku 2030 aspoň 40 % produktov čistých technológií, ktoré potrebuje, čiastočne zefektívnením udeľovania povolení pre zelené projekty a podporou investícií. Komisia navrhne jednoduchšie schémy štátnej pomoci, ktoré umožnia dotácie na podporu zelených technológií s možnosťou poskytovania daňových úľav a využívania existujúcich fondov EÚ.“ Dnešné návrhy približuje aj denník Financial Times: „Brusel zavedie obmedzenia na dovoz čínskych zelených technológií, zníži počet uchádzačov o verejné zákazky a sťaží kupujúcim prístup k dotáciám.“ Dodáva: „Podľa ľudí oboznámených so situáciou sa riaditeľstvo Komisie pre obchod obáva, že navrhované zmeny v súbore pravidiel verejného obstarávania by mohli porušovať medzinárodné pravidlá.“ Agentúra Bloomberg uvádza, že EÚ je „pripravená uplatniť svoje nároky v pretekoch v oblasti čistých technológií, pričom sa snaží odolať USA“. V článku sa uvádza: „Návrhy, ktoré boli predložené ako reakcia na obavy, že kľúčové odvetvia pre prechod na nové technológie môžu po prijatí prelomového balíka dotácií utiecť z Európy do USA, vyvolali obavy zo zbrojných pretekov v oblasti čistých technológií. Bruselský think tank Bruegel vo svojej nedávnej správe označil plánovanú reakciu bloku za „bezostyšne protekcionistickú“. Dodáva sa v nej: „Plány ešte musí schváliť parlament a členské štáty a pred ich realizáciou by sa mohli zmeniť a doplniť.“ Výstup vysvetľuje, že plány budú zahŕňať osem „strategických čistých nulových“ technológií, od solárnej a veternej energie až po akumulátory, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry a zachytávanie a ukladanie uhlíka, ale nie jadrovú energiu. Politico informuje o obavách niektorých „bruselských veľkostatkárov“, že EÚ sa chystá „opustiť svoje presvedčenie o voľnom trhu, aby mohla súťažiť s Čínou a USA v pretekoch v zbrojení v oblasti čistej energie“. V ďalšom článku Politico sa píše o dnešných návrhoch týkajúcich sa kritických nerastných surovín: „Ochrancovia prírody sú vystrašení plánmi Bruselu na zvýšenie ťažby kritických surovín, ale obhajcovia tvrdia, že je to potrebné na dosiahnutie ekologických cieľov bloku.“
Agentúra Reuters medzitým informuje o prebiehajúcich reakciách na návrhy Komisie týkajúce sa reformy trhu s elektrickou energiou, ktoré boli zverejnené v utorok: „Plány Európskej komisie na reorganizáciu trhu s elektrinou v bloku priniesli niektorým úľavu, zatiaľ čo sklamali krajiny, ktoré viedli kampaň za rozsiahlejšie reformy, ktoré sú podľa nich potrebné na ochranu pred nestálymi cenami fosílnych palív. Nejednoznačná reakcia krajín pripravuje pôdu pre zložité diskusie medzi 27 krajinami EÚ, ktoré musia rokovať a schváliť konečné reformy s [Európskym] parlamentom.“ V ďalších správach o EÚ Politico uvádza, že Nemecko „sa pokúsilo zmierniť rastúci konflikt s EÚ tým, že v liste zaslanom v stredu Európskej komisii navrhlo zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa ekologickej dopravy, podľa úradníka, ktorý list videl“. Vysvetľuje to: „Zámerom je vytvoriť medzeru pre pokračovanie predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035 napriek plánom EÚ na zákaz od tohto roku.“ Navrhovaná medzera by sa vzťahovala na spaľovacie motory „poháňané len elektronickými palivami – syntetickými alternatívami fosílnych palív vyrobenými z vodíka a CO2“, uvádza sa v materiáli. Ďalší článok Politico má titulok: „Lobistické úsilie o záchranu fosílnych kotlov v EÚ“.

Philip Blenkinsop, Reuters „Carbon Brief“

Úvodník v novinách National v Spojených arabských emirátoch (SAE) sa zaoberá úlohou klimatických zmien pri podnecovaní teroristických aktivít. „Jedným z najznepokojujúcejších aspektov zmeny klímy je jej všadeprítomnosť. Neexistuje nič, čoho by sa globálne otepľovanie nedotklo, od hospodárstva a poľnohospodárstva až po migráciu a choroby. Správa zverejnená tento týždeň zahŕňa ďalšiu problematiku, v ktorej ekologické škody uplatňujú svoj škodlivý vplyv – terorizmus,“ uvádza sa v nej. Zamýšľa sa nad regiónom Sahel v Afrike, kde úmrtia súvisiace s extrémistickým násilím predstavovali v minulom roku 43 % z celkového počtu úmrtí na celom svete a kde sa v novej správe globálne otepľovanie označuje za „multiplikátor hrozieb“. Správa pokračuje: „Klimatické zmeny zhoršujú hospodárske a spoločenské problémy. Vlny horúčav a nedostatok vody môžu ohroziť poľnohospodárstvo, ktoré poskytuje potraviny a zamestnanie miliónom ľudí. Keď sa toto zrúti, platy, ktoré teroristické skupiny v Saheli ponúkajú svojim bojovníkom, sa môžu stať lákavou ponukou.“ V závere článku sa uvádza, že teraz, keď je zmena klímy „na vrchole globálnej agendy“, je príležitosť preskúmať, „ako škody, ktoré spôsobuje, môžu zúfalých ľudí priviesť k sirénam extrémizmu“.

Editorial, The National, 

Európska komisia navrhla „dôkladnú reformu“ trhu s elektrickou energiou v EÚ, ktorá má pomôcť chrániť občanov pred prudkým nárastom cien, urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a zvýšiť nezávislosť bloku od dovozu energie zo zahraničia, informuje agentúra Associated Press. Plány teraz posúdi parlament EÚ a členské štáty, kým sa z nich stanú zákony, čo je proces, ktorý potrvá niekoľko mesiacov, píše ďalej agentúra. Agentúra Bloomberg uvádza, že navrhované zmeny spoločného trhu EÚ s elektrickou energiou sú súčasťou širšieho plánu EÚ na „posilnenie konkurencieschopnosti a zároveň prechod na ekologickejšie hospodárstvo“. Podľa agentúry Reuters sa zmeny navrhnuté komisiou zastavili pred revíziou, v ktorú niektoré krajiny dúfali na vrchole minuloročných cenových skokov. Dodáva, že ponechávajú v platnosti existujúci systém stanovovania cien energie na európskych veľkoobchodných trhoch, ktorý podľa komisie pomohol zabrániť nedostatku energie počas minuloročnej energetickej krízy. Spravodajský portál však dodáva, že plán obsahoval opatrenia na ochranu zákazníkov pred krátkodobými cenovými skokmi vrátane zabránenia dodávateľom odpojiť zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemôžu platiť účty za elektrinu. Podľa denníka Financial Times komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová varovala Nemecko pred obmedzením nákladov na elektrinu pre priemysel, ktoré by podľa nej poškodilo jednotný európsky trh. Namiesto toho „obhajovala alternatívne návrhy Európskej komisie na stabilizáciu trhu prostredníctvom využívania dlhodobých zmlúv“.
Denník Financial Times uvádza, že komisári EÚ sa sporia o plány zahrnúť jadrovú energiu do nových pravidiel financovania, ktorých cieľom je podporiť nízkouhlíkové odvetvia v bloku a ktoré majú byť zverejnené tento týždeň. Jadrová energetika bola v ranom návrhu zákona zahrnutá ako „strategické odvetvie s nulovou čistou spotrebou“, čo znamená, že nové elektrárne by mohli získať urýchlené povolenie, píše ďalej denník. Dodáva, že podľa úradníkov šéfka komisie Ursula von der Leyenová „presadzuje kompromis, ktorý by zahŕňal malé modulárne reaktory, ale nie väčšie jadrové elektrárne“.
Ďalšie správy z EÚ: Európsky parlament definitívne schválil prísnejšie národné ciele na zníženie emisií v niektorých odvetviach a rozšírenie prírodných ekosystémov, ako sú lesy, ktoré absorbujú oxid uhličitý (CO2), uvádza agentúra Reuters. Ide o súčasť veľkého klimatického balíka EÚ, ktorého cieľom je znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a o ktorom budú členské štáty hlasovať, kým sa stane zákonom. Krajiny EÚ a zákonodarcovia sa však na podrobnostiach dohodli už minulý rok, takže pri týchto záverečných hlasovaniach sa zvyčajne schvaľujú zákony bez zmien, uvádza sa v článku. Európsky parlament schválil aj zákon zameraný na zníženie účtov domácností za energiu a rýchlejšie odpojenie krajín EÚ od ruského plynu, dodáva ďalší článok agentúry Reuters.

Associated Press, „Carbon Brief“

Od svojho založenia v roku 1988 zverejnil IPCC šesť súborov „hodnotiacich správ“. V týchto dokumentoch sú zhrnuté najnovšie vedecké dôkazy o zmene klímy spôsobenej ľudskou činnosťou a považujú sa za najautoritatívnejšie správy na túto tému. IPCC vypracoval aj sériu „osobitných správ“ zameraných na špecifické oblasti zmeny klímy. Časopis Carbon Brief analyzoval autorov všetkých šiestich súborov hodnotiacich správ, ako aj posledných piatich osobitných správ. Z údajov vyplýva, že ženy a odborníci z globálneho juhu získali v priebehu času väčšie zastúpenie v správach IPCC, ale stále sú v porovnaní so svojimi mužskými kolegami a kolegami z krajín globálneho severu nedostatočne zastúpení.

Prvá hodnotiaca správa IPCC, ktorá bola uverejnená v roku 1990, mala približne 100 autorov. Z analýzy vyplýva, že menej ako 10 % týchto autorov tvorili ženy a menej ako 20 % pochádzalo z inštitúcií globálneho juhu. Do prvej hodnotiacej správy pracovnej skupiny I o vede o klíme neprispela ani jedna žena. Naproti tomu v poslednom hodnotiacom cykle, ktorého súhrnná správa bude uverejnená budúci týždeň, je spolu viac ako 700 autorov, z ktorých viac ako 30 % tvoria ženy a viac ako 40 % pochádza z krajín globálneho juhu. Časopis Carbon Brief sa rozprával so širokou škálou autorov a odborníkov IPCC o ich skúsenostiach v tejto organizácii. Mnohí odborníci zdôrazňujú časovú náročnosť, ktorú si vyžaduje ich pôsobenie v IPCC, a označujú túto prácu za „intenzívnu“, „stresujúcu“ a „neudržateľnú“.

Odborníci tiež zdôrazňujú prekážky, s ktorými sa stretli alebo ktoré videli počas svojho pôsobenia v IPCC – vrátane jazykových, rodovej diskriminácie, problémov s financovaním a kultúrnych bariér. „Silné, dominantné, často mužské hlasy majú tendenciu prevládať,“ hovorí pre Carbon Brief spolupredseda IPCC. „Nevedomé predsudky sú prítomné, aj keď vyberiete tých najbystrejších vedcov,“ hovorí pre Carbon Brief ďalší spolupredseda. Pre Carbon Brief však hovoria aj o zlepšení rozmanitosti a informovanosti za posledné tri desaťročia.

Vedúci akčného tímu IPCC pre rodovú rovnosť hovorí pre Carbon Brief o pokroku dosiahnutom v oblasti rodovej rovnosti, zatiaľ čo členovia predsedníctva IPCC vysvetľujú, ako zohľadňujú rozmanitosť pri výbere autorov svojich správ. V nasledujúcom texte časopis Carbon Brief približuje svoje zistenia prostredníctvom série grafov a máp. Skúma tiež, ako sa prístup IPCC k rozmanitosti vyvíjal od vzniku organizácie v roku 1988.

Politico pokračuje v informovaní o nezhodách medzi Francúzskom a Nemeckom v súvislosti s navrhovanými novými právnymi predpismi EÚ o ekologickej doprave. Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire podľa portálu uviedol, že Francúzsko je „pripravené ‚bojovať‘ s Nemeckom, aby zachránilo právne predpisy EÚ o ekologickej doprave, ktoré v skutočnosti zakazujú predaj osobných automobilov a dodávok so spaľovacím motorom od roku 2035“. Podľa portálu má Nemecko spojencov vrátane Talianska, Poľska, Bulharska a Českej republiky. Samostatne uvádza, že „budúcnosť spaľovacieho motora sa mení na francúzsko-nemeckú vojnu“, keďže Francúzsko má na svojej strane Španielsko. O nezhodách informuje aj agentúra Reuters.
Na inom mieste agentúra Reuters uvádza, že EÚ dnes navrhne revíziu pravidiel európskeho trhu s elektrickou energiou, „ktorej cieľom je rozšíriť využívanie zmlúv o pevných cenách elektrickej energie s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred výraznými cenovými skokmi, aké sa vyskytli minulý rok“. Opatrenia budú chrániť zraniteľných spotrebiteľov pred tým, aby ich dodávatelia elektriny odpojili od elektriny, ak nebudú schopní platiť svoje účty, píše Reuters. Návrh „nepredstavuje revolúciu, ktorú presadzovali niektoré krajiny ako Francúzsko a Španielsko, ale ani viac, ako chceli trhoví konzervatívci ako Nemecko a Holandsko“, uvádza Politico. Agentúra Bloomberg dodáva, že plány budú zahŕňať „virtuálne regionálne elektrické centrá“. Na inom mieste agentúra Bloomberg uvádza, že EÚ „neplánuje vytvárať zásoby kovových batérií a iných dôležitých komodít ako súčasť nových opatrení na zabezpečenie dodávok – čo je krok späť, ktorý bol predtým navrhnutý – po tom, čo sa proti tomuto kroku postavili niektorí veľkí výrobcovia“.

Joshua Posaner, Giorgio Leali and Hans von der Burchard, Politico, ‘Carbon Brief’

Podľa novej štúdie skleníkové plyny vznikajúce v dôsledku zhnitých a inak vyhodených potravín predstavujú približne polovicu všetkých emisií globálneho potravinového systému. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa každý rok stratí alebo premrhá približne jedna tretina (pdf) všetkých vyprodukovaných potravín. Jedným z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je do roku 2030 znížiť celosvetové plytvanie potravinami na polovicu a znížiť straty potravín pri výrobe a dodávkach. V štúdii sa hodnotia emisie potravinových strát a plytvania v každom článku dodávateľského reťazca – od momentu, keď sa potraviny zozbierajú, až po moment, keď skončia na skládke alebo v komposte. Zistilo sa v nej, že v roku 2017 spôsobilo celosvetové plytvanie potravinami 9,3 mld. ton emisií ekvivalentu CO2 (GtCO2e), čo je približne toľko, ako celkové kombinované emisie USA a EÚ v tom istom roku. Popri emisiách uhlíka k tomu dochádza v čase, keď podľa OSN v roku 2021 postihol hlad viac ako 800 miliónov ľudí. V novej štúdii uverejnenej v časopise Nature Food sa skúma aj niekoľko spôsobov, ako možno znížiť emisie z potravinového odpadu, napríklad znížiť spotrebu mäsa o polovicu a kompostovať namiesto likvidácie odpadu prostredníctvom skládok.

Odkiaľ pochádza potravinový odpad

Globálny potravinový systém produkuje približne tretinu celkových ročných emisií skleníkových plynov. V novej štúdii sa uvádza, že potravinový odpad spôsobuje približne polovicu týchto emisií. Lokalita, sociálno-ekonomické rozdiely a ďalšie faktory zohrávajú úlohu v úrovni emisií potravinového odpadu na celom svete. Napríklad rozvinuté krajiny majú vo všeobecnosti pokročilejšie a environmentálne priaznivejšie technológie – čo môže viesť k nižším emisiám z odpadového hospodárstva, uvádza sa v štúdii.

 

„Carbon Brief“

Okrúhly stôl, ktorý dnes zorganizovala prezidentka SR Zuzana Čaputová o aktuálnej sociálnej a ekonomickej situácii na Slovensku, je dobrým krokom k riešeniu energetickej chudoby. Myslí si to Slovenská klimatická iniciatíva, ktorá apeluje na urýchlené prijatie chýbajúcej definície energetickej chudoby s aktívnou pomocou odborníkov z Prognostického ústavu SAV.

„Stretnutie o energetickej chudobe u pani prezidentky je pre spoločnosť signálom, že je to dôležitá téma. Zároveň, tak ako všade inde, je kľúčová spolupráca. Prvým krokom je dobrá koordinácia a príprava medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej z odborníkov pre prenos koncepcie do praxe. Tím vedcov z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied sa téme a výskumu energetickej chudoby dlhodobo venuje. Informácie, ktorými disponujú by mali byť súčasťou riešení, aby tak urýchlili proces prípravy definície a riešení energetickej chudoby,“ vyjadrila sa Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Energetická chudoba je veľmi vážny problém, ktorý sa dlhodobo aktívne na Slovensku nerieši a to aj napriek tomu, že sa o ňom dlho vie a rozpráva. Energetickú chudobu možno  charakterizovať ako nedostupnosť dodávok elektriny, tepla, teplej vody a pitnej vody v základnom štandarde za primerané ceny a v primeranej kvalite. Ide o sociálny problém a na jeho riešení by sa mali podieľať viaceré ministerstvá na čele s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pre energeticky chudobné domácnosti je navýšenie cien bez účinnej pomoci zo strany štátu likvidačné. Preto sa musí štát zamerať nie len na tvorbu definície energetickej chudoby, ale hľadať  adresné riešenie pre domácnosti, ktoré už teraz pociťujú nárast cien ako obrovský problém. To sú opatrenia, ktoré stihne štát pripraviť aj v priebehu tohto roka bez schválenej definície energetickej chudoby.

„Dušana Dokupilová zo SAV je spoluautorkou štúdie, v ktorej sú návrhy oparení a riešení energetickej chudoby. Tie by sa mali zamerať na hľadanie synergií medzi sociálnymi opatreniami a investíciami do bývania. Popri sociálnych politikách je kľúčové, aby sa zlepšil prístup ľudí ohrozených energetickou chudobou ku grantom, finančným nástrojom a pôžičkám. Domácnosti si tak dlhodobo znížia výdavky na energie a zároveň sa zlepší aj kvalita bývania. Takéto opatrenia dokáže vláda pripraviť už aj na nasledujúcu zimu“ upozornila Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Bill Gates v tejto nástojčivej a presvedčivej knihe predkladá široký, praktický – a dostupný – plán zníženia emisií skleníkových plynov na nulu tak, aby sa svet vyhol klimatickej pohrome.

Bill Gates strávil uplynulé desaťročie skúmaním príčin a následkov klimatickej zmeny. S odborníkmi na fyziku, chémiu, biológiu, strojárstvo, politické vedy a financie sa zameral na to, čo treba urobiť, aby sme zvrátili environmentálnu katastrofu, ku ktorej planéta smeruje. V tejto knihe nielenže vysvetľuje, prečo sa musíme usilovať o nulové emisie skleníkových plynov, ale zároveň opisuje, čo treba podniknúť na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa.

Predkladá nám triezvy opis výziev, ktorým čelíme. Čerpá zo svojich poznatkov o inováciách aj presadzovaní nových myšlienok na trhu a triezvo opisuje výzvy, ktorým čelíme. Vysvetľuje, v ktorých oblastiach už technológie pomáhajú znižovať emisie, kde ich možno využívať efektívnejšie, kde je nutný technologický prelom a kto na týchto zásadných inováciách pracuje. A napokon, predkladá komplexné riešenie, ako znížiť emisie na nulu – neponúka len návrhy na vládne opatrenia, ale aj na kroky, ktoré môžu urobiť jednotlivci, aby sa za dosiahnutie cieľa zodpovedali naše vlády, naši zamestnávatelia aj my sami. Bill Gates netají, že ide o náročnú úlohu, ale ak dodržíme vytýčený plán, bezpochyby je v našich silách tento cieľ dosiahnuť.

Výskumníci zistili, že na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa môže byť potrebné ročne stiahnuť z atmosféry a oceánov Zeme 10 gigaton oxidu uhličitého. Kľúčom k úspechu bude rozmanitý súbor metód odstraňovania oxidu uhličitého. Diverzifikácia znižuje riziko. V tomto duchu sa nesie jeden z kľúčových záverov novej štúdie vedenej vedcami z Pacific Northwest National Laboratory Ministerstva energetiky. Účinná cesta k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia do konca tohto storočia si pravdepodobne vyžaduje kombináciu technológií, ktoré dokážu stiahnuť oxid uhličitý z atmosféry a oceánov Zeme.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá v stredu (8. marca) vystúpila na slávnostnom otvorení, je otvorenie dôležitým momentom pre ekologickú transformáciu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Projekt Greensand je prvým podnikom, ktorý sa zaoberá cezhraničným zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS), a to prostredníctvom prepravy CO2 z Belgicka a jeho vstrekovania do vyčerpaného ropného poľa pod dánskym Severným morom.

Cieľom projektu, ktorého prvé vstrekovanie sa uskutoční v stredu, je do roku 2030 bezpečne a trvalo uložiť až osem miliónov ton CO2 ročne, čo zodpovedá 40 % cieľa Dánska znížiť emisie a viac ako 10 % ročných emisií krajiny.

„O tom je konkurencieschopná udržateľnosť Európy,“ povedala von der Leyenová vo videopríhovore na úvodnom podujatí v Dánsku.

„Ukazujete, že sa to dá – že môžeme rozvíjať náš priemysel prostredníctvom inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň odstraňovať emisie uhlíka z atmosféry vďaka vynaliezavosti a spolupráci,“ dodala.

Projekt predstavuje prelom v zachytávaní uhlíka, keď sa CO2 z jednej krajiny odoberá a vstrekuje do inej, povedal Brian Gilvary zo spoločnosti INEOS energy, jednej z 23 organizácií, ktoré projekt Greensand realizujú spolu s ďalšími podnikmi, akademickou obcou, vládami a začínajúcimi podnikmi.

Podľa Gilvaryho bude prechod na energetiku vyžadovať zachytávanie a ukladanie uhlíka „ako základný kameň“ na dosiahnutie svetových klimatických cieľov. „Je nemožné, aby sa priemysel alebo planéta dostali [k čistej nule do roku 2050] bez zachytávania uhlíka. Takže je to absolútne neoddeliteľná súčasť toho, čo budeme robiť v budúcnosti,“ povedal.

Táto udalosť je významná pre európske ciele v oblasti dekarbonizácie, uviedla mimovládna organizácia Clean Air Task Force, ktorá sa s agentúrou EURACTIV rozprávala na inauguračnom podujatí v Dánsku.

„Toto slávnostné otvorenie potvrdzuje rýchly pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri presadzovaní projektov zachytávania a ukladania uhlíka, a bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prezentácii výhod koordinovaného úsilia o riešenie priemyselnej dekarbonizácie v Európe,“ uviedla Alessia Virone, riaditeľka pre záležitosti EÚ v organizácii Clean Air Task Force.

Rastúci záujem o CCS
Európa sa čoraz viac zameriava na technológie zachytávania a ukladania uhlíka ako na spôsob, ako do roku 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie. To znamená, že všetky emisie vypustené do atmosféry budú musieť byť kompenzované ekvivalentným odstránením.

„Vedecké poznatky sú jasné. Priemyselné odstraňovanie uhlíka je nevyhnutnou súčasťou nášho súboru klimatických nástrojov,“ povedala von der Leyenová, ktorá projekt Greensand označila za „významný krok smerom k európskej uhlíkovej neutralite“.

Podľa odhadov Európskej komisie bude musieť EÚ do roku 2050 každoročne uložiť najmenej 300 miliónov ton CO2, aby dosiahla svoj cieľ nulovej čistej klímy.

„Priatelia, bez ukladania CO2 nemáme šancu splniť globálne klimatické ciele,“ povedal Lars Aagaard, dánsky minister pre klímu, energetiku a verejné služby, ktorý vystúpil na konferencii.

Na úrovni EÚ sa po niekoľkoročnej prestávke, ktorá nasledovala po prvej sérii neúspešných projektov, opäť začali poskytovať finančné prostriedky na projekty CCS. V rámci Inovačného fondu EÚ už bolo 24 priemyselným projektom dekarbonizácie pridelených 2,8 miliardy EUR.

Projekty zachytávania uhlíka sa pravdepodobne dočkajú väčšej podpory aj v rámci pripravovaného zákona Európskej komisie o čistom nulovom priemysle, ktorý má byť prijatý 14. marca. V uniknutom návrhu zákona, ktorý videl EURACTIV, sa projekty CCS uvádzajú na zozname „strategických technológií“, ktoré môžu požiadať o osobitný štatút, aby získali rýchlejšie povolenie a ľahší prístup k financiám.

„Začali sme misiu, ktorej cieľom je zabezpečiť priemyselnú výhodu Európy, vytvoriť dobré a zmysluplné pracovné miesta a napraviť našu planétu. Odstraňovanie uhlíka je súčasťou tejto misie,“ povedala v stredu von der Leyenová.

Európska komisia plánuje ešte tento rok zverejniť aj stratégiu zachytávania, využívania a ukladania uhlíka.

Vedci načrtli nový spôsob odsávania oxidu uhličitého zo vzduchu a jeho ukladania v mori. Autori tvrdia, že tento nový prístup zachytáva CO2 z atmosféry až trikrát účinnejšie ako súčasné metódy. Otepľujúci plyn sa dá premeniť na sódu bikarbónu a bezpečne a lacno uskladniť v morskej vode. Podľa odborníkov by nová metóda mohla urýchliť nasadenie technológie odstraňovania uhlíka. V závode na Islande sa zachytený CO2 vstrekuje hlboko pod zem, kde sa natrvalo premení na kameň. Spoločnosť nedávno začala predávať certifikovanú službu odstraňovania uhlíka veľkým firemným klientom vrátane spoločností Microsoft, Spotify a Stripe. Jedným z veľkých problémov väčšiny súčasných prístupov k priamemu zachytávaniu vzduchu sú však náklady. CO2, hoci je silným otepľovacím činiteľom, je v atmosfére relatívne zriedený, jeho koncentrácia vo vzduchu je približne 400 častíc na milión (ppm). Na pohlcovanie aj vypúšťanie CO2 sú teda potrebné veľké zariadenia, ktoré vyžadujú veľké množstvo energie. Tento nový prístup využívajúci hotové živice a iné chemikálie sľubuje oveľa vyššiu účinnosť a nižšie náklady, tvrdia zainteresovaní vedci. Výskumný tím si požičal prístup používaný na aplikácie vo vode a „upravil“ existujúce materiály na odstraňovanie CO2 zo vzduchu. Pri testoch bol nový hybridný absorpčný materiál schopný absorbovať trikrát viac CO2 ako existujúce látky.

Nebezpečný zámer výstavby spaľovne odpadov v Šali sa môže stať realitou. Ministerstvo životného prostredia napriek našim odborným námietkám vydalo súhlasné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Miestnym občanom, ktorí bránia svoje právo na zdravé životné prostredie pomáham už niekoľko rokov – od začiatku procesu. Vypracovali sme s tímom odborné argumenty a podklady. Naše námietky však ministerstvo zmietlo zo stola.

Deväťdesiate roky sú späť
Praktiky, ktoré pri procese pozorujem mi pripomínajú neslávne známe deväťdesiate roky. Veď posúďte sami. Obracajú sa na mňa nešťastní občania a občianky, ktorým investor rozposiela listy a hrozí pokutami do 20 miliónov eur. Napriek tomu, že televízia Močenok zverejnila mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva, sa investor vyhráža miestnym obyvateľom pokutou za zverejnenie rokovania na sociálnej sieti. Podobné praktiky zažívajú miestni obyvatelia, ktorí si dovolili vyjadriť kritický názor na výstavbu predimenzovanej spaľovne odpadov v Šali už roky.

Ministerstvo ignoruje odborníkov
Ministerstvo životného prostredia pod vedením ministra Budaja systematicky ignorovalo všetky dáta, vedecké štúdie a skúsenosti z praxe, ktoré sa im nehodili k vydaniu súhlasného stanoviska. Navrhovaná spaľovňa odpadov nemá vyriešené problémy s toxickými látkami, produkovala by veľké množstvo emisií skleníkových plynov a potláčala by rozvoj opätovného používania, triedeného zberu a recyklácie. Práve za toto bojujem na pôde Európskeho parlamentu.

Prečo je spaľovňa zlým riešením?
Pokiaľ sa sa odpad spáli, tak nezmizne. A nezmizne ani potreba skládok. Po spálení ostáva škvara a toxický popolček, ktorý sa aj tak musí skládkovať. Popolček obsahuje perzistentné organické polutanty a ťažké kovy tiež predstavujú závažné riziká pre zdravie nás všetkých.

Naďalej budem podporovať miestnych obyvateľov a obyvateľky proti tomuto nezmyselnému zámeru. Každý človek, ktorý si váži prírodu, životné prostredie a zdravie by sa mal postaviť proti tejto výstavbe. Verím, že minister Ján Budaj vyhovie nášmu odvolaniu, a zmení záverečné stanovisko na nesúhlasné alebo vráti vec na nové prejednanie.
Samozrejme podporou komunity v okolí plánovanej spaľovne to nekončí. Úplným základom je znižovanie množstva odpadu, či jeho recyklácia. Práve v týchto mesiacoch pracujem v Európskom parlamente na návrohoch zákonov, ktoré majú dosiahnuť práve toto. Menej zbytočného, najmä plastového odpadu. Viac opätovného použitia a recyklácie. Viac recyklovaných materiálov vo výrobkoch. Samozrejme takéto opatrenia ponúkneme aj v našom volebnom programe.
Pokiaľ by ste mali záujem pomôcť nám v boji proti nezmyselnej spaľovni v Šali dajte o tom vedieť známim a priateľom.

Úvodník denníka Financial Times sa zamýšľa nad tým, že Nemecko na poslednú chvíľu vyjadrilo nesúhlas s plánovaným zákazom spaľovacích motorov v EÚ v roku 2035. V článku sa píše: „To, čo malo byť tento týždeň jednoduchým potvrdením opatrení, na ktorých sa minulý rok dohodli členské štáty a ktoré nedávno schválil Európsky parlament, bolo namiesto toho odložené na neurčito. Nemecko nielenže dáva hrozný príklad ostatným krajinám, ktoré sú v pokušení robiť z legislatívy rukojemníka národných záujmov, ale ohrozuje aj dôveryhodnosť Berlína v oblasti ekologickej transformácie a EÚ.“ Pokračuje: „Navrhovaný zákaz je kľúčovou súčasťou cieľa bloku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Táto cesta sa teraz dostala do slepej uličky.“ V úvodníku sa uvádza, že prechod od fosílnych palív bude zahŕňať „bolestivé kompromisy vrátane straty pracovných miest v znečisťujúcich odvetviach“. V závere sa uvádza: „Prechod na uhlíkovú neutralitu do roku 2050 bude diabolsky ťažký. Ale vzhľadom na to, že členské štáty súhlasili s cieľmi, je teraz ich povinnosťou urobiť všetko pre ich splnenie.“
V súvisiacich správach informuje Politico: „Snaha Nemecka zachrániť spaľovací motor získava spojencov.“ V ďalšom článku Politico sa píše: „Top Scholzov spojenec kritizuje nemeckú vládu za blokovanie zákona EÚ o motoroch automobilov.“ Agentúra Reuters uvádza, že Česká republika „pozvala ministrov dopravy z 11 krajín Európskej únie, aby sa v pondelok stretli v Bruseli a diskutovali o politikách znižovania emisií uprostred sporu o prelomovú politiku bloku zameranú na prechod na elektrické vozidlá“. Denník Sun medzitým informuje, že Spojené kráľovstvo „prehráva preteky o vybudovanie revolúcie v oblasti elektromobilov s Nemeckom, tvrdia labouristi“. Denník The Times píše, že BMW vráti výrobu elektrických Mini „späť do Oxfordu“ po získaní grantu vo výške 75 miliónov libier od vlády. City AM uvádza, že Spojenému kráľovstvu „hrozí odliv energetických technológií bez väčšieho financovania, varuje šéf batérií“. Ďalší článok Times má názov: „Elektromobily s plne nabitou batériou strácajú v chlade až tretinu dojazdu“.

Redakcia, Financial Times, „Carbon Brief“

Európska komisia stanovila plány na obnovenie svojho „Paktu stability a rastu“ a naliehavo vyzvala členské štáty, aby v reakcii na to začali postupne rušiť dotácie na energiu, uvádza Financial Times. V dokumente sa vysvetľuje, že pakt, ktorým sa riadia rozpočtové deficity a pomery dlhu, bol v reakcii na pandémiu koronavírusu pozastavený a členské štáty využili túto flexibilitu na „poskytovanie podpory ľuďom a podnikom, ktoré majú problémy s platením účtov“ v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a globálnej energetickej krízy. „Komisia však uviedla, že opatrenia by sa teraz mali zrušiť, pretože je potrebné znížiť náklady na pokles energie a deficity,“ uvádza sa v dokumente.

Agentúra Reuters medzitým uvádza: „Nemecko plánuje poskytnúť svojmu priemyslu dvojcifernú sumu v miliardách eur, aby mohlo premeniť konvenčné priemyselné závody na operácie šetrné ku klíme, uviedlo vo štvrtok ministerstvo hospodárstva.“ Ďalší článok agentúry Reuters hovorí: „Francúzsko sa pozerá na daňové stimuly pre investície do zeleného priemyslu – minister.“

Komentár pre Financial Times od Sergeja Vakulenka, vedúceho pracovníka Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, začína: „Ruská vojna proti Ukrajine má mnoho frontov, v neposlednom rade energiu. A rovnako ako v prípade plánov Kremľa na rýchle víťazstvo na Ukrajine, obe strany energetického konfliktu videli, ako sa ich sny o rýchlom triumfe zrútili uprostred drvenia a zákopovej vojny.“

Andy Bounds, Financial Times, „Carbon Brief“

Na Medzinárodný deň žien Razan Khalifa Al Mubarak, predsedníčka Medzinárodnej únie na ochranu prírody a šampiónka OSN na vysokej úrovni v oblasti zmeny klímy, píše pre Politico o dôležitosti zapojenia žien do rozhodovania o zmene klímy. Hovorí, že takáto angažovanosť je kľúčová, najmä preto, že „zmena klímy a strata prírody ovplyvňujú vidiecke a domorodé ženy vážnejšie ako iné demografické skupiny“. Al Mubarak, ktorá pochádza zo Spojených arabských emirátov, píše, že dúfa, že inšpiruje ďalšie ženy „v západnej Ázii, severnej Afrike a vo svete“. Vysvetľuje tiež niektoré priority svojej krajiny pri organizovaní konferencie COP 28, ako napríklad pokrok v adaptačnom programe Šarm aš-Šajchu.

Samostatne, „veľké čítanie“ vo Financial Times sa zaoberá výzvou „obnovy Pakistanu“ po záplavách, ktoré zasiahli minulý rok. Vysvetľuje, že národ možno vnímať ako skúšku financovania „strát a škôd„, ktoré sa rozvinuté krajiny v zásade dohodli poskytnúť na poslednom samite COP o klíme v Egypte. „Nasmerovanie financovania opatrení v oblasti klímy do Pakistanu – a zabezpečenie jeho správneho čerpania – je však komplikované, v neposlednom rade z dôvodu pretrvávajúcej politickej nestability krajiny a zlého hospodárskeho riadenia,“ uvádza sa v článku. V článku sa tiež diskutuje o výzvach na reformu multilaterálnych rozvojových bánk, ako je Svetová banka, s cieľom podporiť viac výdavkov na podporu rozvojových krajín v oblasti klímy.

Razan Khalifa Al Mubarak, „Carbon Brief“

Niekoľko britských predajní, vrátane independent, uvádza, že extrémne zrážky „by sa mohli do roku 2080 stať štyrikrát častejšími, ak emisie skleníkových plynov zostanú vysoké“, ako sa uvádza v novej štúdii klimatológov z Met Office. Štúdia dospela k záveru, že pri každom stupni regionálneho otepľovania by sa podľa spravodajského webu mohla zvýšiť aj intenzita extrémnych lejakov o 5-15%. MailOnline uvádza, že vedci vytvorili nový klimatický model na projekciu nárastu na základe globálneho otepľovania, ktoré do roku 4 dosiahne 3,2100 °C. (Príslušný model beží iba na scenári RCP8.5 s veľmi vysokými emisiami, ktorý je podrobne vysvetlený v tomto článku Carbon Brief. Aj keď tento prístup niektorí považujú za kontroverzný, bolo to zámerné rozhodnutie vedcov, ktoré im umožnilo izolovať signál zmeny klímy v modelových simuláciách britského počasia, ako vysvetľuje tento článok Carbon Brief.)

DeSmog informuje o „desiatkach lobistických e-mailov“, ktoré ukazujú, že spoločnosti prevádzkujúce skvapalnený plyn „sa stavajú do pozície šampiónov vidieckych komunít v snahe oslabiť návrhy na zníženie emisií uhlíka produkovaných vykurovaním európskych budov“. V článku sa uvádza, že Európsky parlament má na budúci týždeň hlasovať o revidovanej verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov. Zákon však čelí odporu dodávateľov skvapalneného ropného plynu (LPG), ktorí podľa webovej stránky považujú navrhované postupné vyraďovanie kotlov za „existenčnú hrozbu pre svoje podnikanie v hodnote 40 miliárd dolárov“. Poznamenáva, že „presadzujú medzery“ v smernici o budovách, ktoré by umožnili pokračovať v predaji nových plynových kotlov, pokiaľ budú schopné poháňať aj „obnoviteľné“ plyny a vodík. The Guardian tiež informuje o zisteniach spoločnosti DeSmog a poznamenáva, že zatiaľ čo navrhované postupné vyraďovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zameriava na iný druh kotla, ako sú tie, ktoré používajú LPG, „odvetvie LPG vníma každé takéto postupné vyraďovanie ako potenciálnu hrozbu pre svoju budúcnosť“. Poznamenáva, že priemysel si myslí, že by mohol prispôsobiť veľkú časť svojej súčasnej infraštruktúry prechodu z LPG na biopalivá a vodík. Medzitým má analytický článok v Guardiane názov: „Je vodík skutočne dostatočne čistým palivom na riešenie klimatickej krízy?“

Phoebe Cooke, DeSmog, „Carbon Brief“