V marci urobila Organizácia Spojených národov prvý zmysluplný krok k tomu, aby sa investori, podniky, mestá a regióny zodpovedali za znižovanie emisií skleníkových plynov, keď generálny tajomník OSN António Guterres požiadal skupinu odborníkov, aby vypracovala štandardy pre prísľuby „nulovej čistoty“ do tieto skupiny. Výzvou teraz je, ako koherentne počítať emisie. Každý z národov, spoločností a vedcov používa rôzne, nesúrodé metódy na zisťovanie emisií skleníkových plynov. Tieto čísla sa nedajú ľahko porovnávať ani kombinovať. Súčasná mozaika zásob skleníkových plynov je žalostne nedostatočná. Od vlád až po podniky sú informácie o týchto emisiách nekonzistentné, neúplné a nespoľahlivé. Aby bolo možné navrhnúť účinné uhlíkové dane, hraničné clá a iné politiky alebo investície s nulovými emisiami uhlíka, čísla musia byť zosúladiteľné na všetkých úrovniach, od dodávateľských reťazcov produktov až po celosvetovú škálu. Súčet národných emisií by sa mal zhodovať s nárastom atmosférického oxidu uhličitého a odhadmi uhlíkových záchytov. (Amy Luers)