Členské štáty EÚ definitívne schválili „prísnejšie národné ciele na zníženie emisií v niektorých odvetviach a rozšírenie prírodných ekosystémov, ktoré absorbujú CO2, ako sú lesy“, informuje agentúra Reuters. Agentúra Reuters informuje o ďalších správach z EÚ: „Dve súperiace aliancie krajín EÚ v utorok v Bruseli viedli posledné hodiny rokovaní pred rokovaniami o tom, či uznať jadrovú energiu v rámci cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. K rozporu došlo deň pred tým, ako sa krajiny EÚ a zákonodarcovia majú dohodnúť na prísnejších cieľoch EÚ v oblasti rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, čo je kľúčovou súčasťou plánov bloku na zníženie emisií CO2 a odklon od ruského plynu.“ Samostatne o tom informuje denník Financial Times: „Snaha Talianska zbaviť sa ruského plynu a nahradiť ho dovozom zo severnej Afriky dostala vládu Giorgie Meloniovej do kolízie s medzinárodnými klimatickými dohodami. Vláda minulý týždeň zverejnila svoju politiku postupného ukončovania verejnej finančnej podpory pre uhoľné, ropné a plynové projekty v zahraničí, ale odborníci na zmenu klímy tvrdia, že nové pravidlá sú plné medzier.“

Členské štáty EÚ schválili „prelomový zákon“, podľa ktorého musia mať všetky nové autá predávané v bloku od roku 2035 nulové emisie, uvádza BBC News. Uvádza sa v nej, že dohoda „meškala niekoľko týždňov po tom, ako Nemecko požiadalo o výnimku pre autá poháňané elektronickými palivami“. Dodáva: „Očakávalo sa, že nový zákon znemožní predaj áut so spaľovacími motormi v EÚ od roku 2035. Výnimka, ktorú získalo Nemecko, však teraz pomôže tým, ktorí majú tradičné vozidlá – aj keď sa e-palivá ešte nevyrábajú vo veľkom.“ Agentúra Reuters uvádza, že schválenie zákona, ktorý teraz vstúpi do platnosti, znamená, že všetky nové autá budú musieť mať od roku 2035 nulové emisie a od roku 2030 o 55 % nižšie emisie oxidu uhličitého v porovnaní s úrovňou z roku 2021. EurActiv uvádza, že dohoda finalizuje „jeden z najkontroverznejších prvkov Zelenej dohody EÚ“. Dodáva: „Hlasovanie zabezpečuje, že v súčasnosti dominantná technológia spaľovacích motorov bude v nasledujúcich desaťročiach nahradená najmä elektrickými vozidlami, čo zníži uhlíkovú stopu na európskych cestách.“ Správu priniesol aj Politico, ktorý poznamenáva, že výnimku pre e-palivá „budú musieť ešte schváliť inštitúcie EÚ“. Dodáva: „Okrem stanovenia cieľa v oblasti čistých automobilov na rok 2035 sa v právnych predpisoch zvyšuje priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2030, čo prinúti výrobcov automobilov v najbližších rokoch zvýšiť predaj elektrických vozidiel.“

Politico označuje vyčlenenie e-palív za „Pyrrhovo víťazstvo vo vojne za záchranu automobilového motora“. Uvádza, že existujú pochybnosti o samostatnej legislatíve potrebnej na zavedenie výnimky. Agentúra Reuters uvádza, že dohoda „hádže zážihovým automobilom tenké záchranné lano“. Uvádza sa v nej: „Náklady a nedostatok energie naznačujú, že e-palivá sa môžu najlepšie využívať v odvetviach, ktoré je ťažšie preorientovať na elektrické motory, ako sú nákladné vozidlá, lodná doprava alebo lietadlá. Malú úlohu môžu zohrávať aj v osobných automobiloch.“ S poukazom na luxusné značky Ferrari a Porsche uvádza, že „bohatí klienti si budú môcť dovoliť vyššie náklady“, a dodáva: „Pre masové značky zostanú elektromobily pravdepodobne najlacnejšou možnosťou.“

V Spojenom kráľovstve sa však na titulnej strane denníka Daily Telegraph objavil titulok: „Zákaz benzínových áut v chaose po ústupe EÚ.“ V článku sa píše: „Hroziaci britský zákaz predaja nových benzínových a dieselových áut sa v utorok dostal do chaosu po tom, ako Brusel zmiernil svoje vlastné obmedzenia v dôsledku odporu nemeckého automobilového priemyslu. Odborníci a politici varovali, že britské pravidlá, ktoré majú vstúpiť do platnosti v roku 2030, sú po európskom zmiernení neudržateľné, čo umožní spaľovacie motory, pokiaľ budú spaľovať uhlíkovo neutrálne benzínové alternatívy.“ Dokument dodáva: „Zdroje naznačili, že Whitehall zvažuje nasledovať [Európsku] komisiu a povoliť aj výnimku pre elektronické palivá.“ Článok, v ktorom sa uvádza, že „kritici vládnych plánov čistej nulovej spotreby využili rozhodnutie Európskej únie ako dôkaz, že je potrebné úplne prehodnotiť politiku“, cituje viacerých euroskeptických a klimaticky skeptických konzervatívnych poslancov, ktorí tvrdia, že Spojené kráľovstvo by malo nasledovať príklad EÚ, vrátane bývalého lídra Konzervatívnej strany Iaina Duncana Smitha, Philipa Daviesa z výklenkovej „skupiny pre kontrolu čistej nulovej spotreby“ a bývalého ministra vlády Johna Redwooda.

Rachel Russell, BBC News, Carbon Brief

Väčšina klimatických modelov zatiaľ nezohľadňuje nový objav Kalifornskej univerzity v Riverside: metán zachytáva veľké množstvo tepla v zemskej atmosfére, ale zároveň vytvára chladiace mraky, ktoré kompenzujú 30 % tepla. Skleníkové plyny ako metán vytvárajú v atmosfére akúsi prikrývku, ktorá zachytáva teplo z povrchu Zeme, tzv. dlhovlnnú energiu, a zabraňuje jeho vyžarovaniu do vesmíru. Tým sa planéta stáva teplejšou. „Prikrývka nevytvára teplo, pokiaľ nie je elektrická. Teplo pociťujete preto, lebo prikrývka brzdí schopnosť vášho tela vysielať teplo do vzduchu. Toto je rovnaký koncept,“ vysvetlil Robert Allen, odborný asistent UCR pre vedy o Zemi. Ukázalo sa, že okrem pohlcovania dlhovlnnej energie metán pohlcuje aj energiu prichádzajúcu zo Slnka, tzv. krátkovlnnú energiu. „To by malo ohrievať planétu,“ povedal Allen, ktorý viedol výskumný projekt. „Absorpcia krátkych vĺn však proti intuícii podporuje zmeny v oblakoch, ktoré majú mierny ochladzujúci účinok.“ Tento efekt je podrobne opísaný v časopise Nature Geoscience spolu s druhým zistením, ktoré výskumný tím úplne neočakával. Hoci metán vo všeobecnosti zvyšuje množstvo zrážok, zohľadnenie absorpcie krátkovlnnej energie tento nárast potláča o 60 %.

V kameňolome Orrock vo Fife na východe Škótska je pochmúrny deň uprostred zimy. Strmé, rozoklané útesy sa týčia nad hlučnými strojmi, ktoré rozomieľajú nekonečný prúd čerstvo vyťaženej horniny. Statný muž v zablatenom pracovnom odeve v štýle HiVIS si z neďalekej kopy naberá za hrsť čierneho prachu. Dozvedám sa, že ide o čadičový prach, vedľajší odpad z kameňolomu, ktorý je napriek svojmu nevhodnému prostrediu základom jedného z najzaujímavejších klimatických riešení súčasnosti.

Čadičový prach je vstupnou surovinou pre novú technológiu odstraňovania uhlíka na prírodnej báze, ktorá sa nazýva zvýšené zvetrávanie hornín (ERW) a je navrhnutá tak, aby trvalo zadržiavala CO2 v atmosfére. Ide o geologický proces, ktorý prebieha prirodzene už milióny rokov, ale niekoľko spoločností ho teraz urýchľuje.
„Na celom svete rastie neuveriteľná dynamika posilneného zvetrávania hornín a spôsobov jeho využitia v celom rade rôznych hodnotových reťazcov,“ hovorí Antti Vihavainen, generálny riaditeľ platformy na odstraňovanie uhlíka Puro.earth. Zvetrávanie hornín na steroidoch Na boj proti škodlivým účinkom zmeny klímy je potrebné odstrániť časť z miliárd ton CO2, ktoré už desaťročia vypúšťame do atmosféry. Problémom CO2 je, že sa v atmosfére drží stovky rokov, takže aj keby sa dnes všetkým štátom podarilo znížiť emisie skleníkových plynov na nulu, planéta by sa neochladila, len by sa prestala otepľovať. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) odhaduje, že do roku 2050 musíme odstrániť desať miliárd ton CO2 ročne a odvtedy 20 miliárd ton ročne, aby sme zabránili nebezpečnej zmene klímy.

Na tento účel sa objavuje celá škála technológií na odstraňovanie uhlíka – od jednoduchej koncepcie pestovania stromov až po obrovské ventilátory, ktoré nasávajú CO2 priamo zo vzduchu – na ktoré sa vedci a politici spoliehajú, že odstránia CO2 z atmosféry a uzavrú ho.

Saleemul Huq, riaditeľ Medzinárodného centra pre klimatické zmeny a rozvoj, predložil tri návrhy, ako vytvoriť fond pre straty a škody. Poznamenal, že prechodný výbor pre financovanie strát a škôd „bude mať svoje prvé zasadnutie v marci v Egypte“, a dodal, že do COP28 v Dubaji v decembri sa stretne trikrát. Prvým Huqovým návrhom je nefungovať v „čase UNFCC“, ale namiesto toho konať „naliehavo“. Dodáva: „Nerobte z „dokonalého“ nepriateľa „dostatočne dobrého“! Nedokonalý fond, ktorý začne rýchlo fungovať, je lepší ako čakať roky na prvý dolár.“ Jeho druhým návrhom je spolupracovať so „skúsenými aktérmi“, ako je Červený kríž alebo Svetový potravinový program. A tretím je, aby sa Prechodný výbor „stal hlavným hlasom a vysvetľovateľom toho, čo straty a škody znamenajú“.

Veterán klimatických kampaní Bill McKibben napísal v denníku Guardian článok s titulkom: „Starší ľudia ako ja musia začať protestovať za našu planétu.“ Tvrdí, že minulotýždňová správa IPCC „nemala taký účinok, aký mala mať, alebo aký jej autori zjavne zamýšľali“, a naznačuje, že dôvodom je „nesúlad medzi hrozivými slovami správy a činmi, ktoré väčšina ľudí cíti, že môže účinne podniknúť“. Dodáva: „Som hrdý na to, že som súčasťou Third Act, organizácie klimatických aktivistov pre ľudí nad 60 rokov.“ Na inom mieste denník Daily Telegraph uverejnil úvodník pod titulkom: „Hlúposť energetickej mimoriadnej dane sa teraz ukázala.“ Tvrdí, že v snahe dosiahnuť nulovú čistú produkciu po sebe nasledujúce vlády „úmyselne predsedali poklesu ťažby v Severnom mori, aby znížili emisie uhlíka v Spojenom kráľovstve a zároveň prešli na obnoviteľné zdroje“, hoci ropa a plyn sú „stále potrebné“. V závere správy sa uvádza: „Hoci labouristi odsúdili vládu za nedostatočné zdanenie tohto sektora, celková sadzba uvalená na prevádzkovateľov v Severnom mori sa len za 10 mesiacov takmer zdvojnásobila zo 40 % na 75 %. Neočakávaná daň zostane v platnosti až do roku 2028, a to aj napriek poklesu cien. Labouristická vláda by navyše daň spätne zvýšila, zrušila väčšinu úľav a obmedzila ďalší prieskum. Krátkozrakosť tohto prístupu vyráža dych.“

Saleemul Huq, Climate Home News

Ministri energetiky EÚ „dnes definitívne schvália zákon bloku o ukončení predaja nových automobilov s emisiami CO2 v roku 2035“, informuje agentúra Reuters. Spravodajský portál poznamenáva, že hlasovanie sa uskutoční o tri týždne neskôr, ako sa plánovalo, po tom, ako nemecké ministerstvo dopravy na poslednú chvíľu vznieslo námietku. Dodáva: „Európska komisia sa cez víkend dohodla s Nemeckom na vyriešení sporu a ponúkla záruky, že autá so spaľovacím motorom, ktoré jazdia len na elektronické palivá, budú vyňaté zo zákazu v roku 2035. Samostatne sa uvádza, že výnimku „kritizovali klimatickí aktivisti“, zatiaľ čo výrobcovia automobilov tvrdia, že je „príliš nákladná, unáhlená a zbytočná“. Príbehom sa zaoberá aj agentúra Bloomberg.

V ďalších európskych správach agentúra Reuters uvádza, že EÚ dosiahla predbežnú dohodu o „zavedení väčšieho počtu čerpacích staníc pre autá na elektrinu a alternatívne palivá“. Na inom mieste spravodajský portál uvádza, že EÚ „plánuje od júla uskutočniť skoré aukcie na trhu s uhlíkom, aby získala dodatočné finančné prostriedky na pomoc krajinám pri odchode od ruského plynu a znížení emisií“. Samostatne agentúra Bloomberg uvádza, že EÚ „sa zameriava na spôsob, ako umožniť členským štátom, aby mali možnosť účinne zakázať dodávky ruského skvapalneného zemného plynu bez toho, aby zaviedli nové energetické sankcie“.

A napokon, agentúra Reuters informuje o vôbec prvom klimatickom prípade, ktorý sa dostal na Európsky súd pre ľudské práva, v ktorom viac ako 2 000 „starších žien“ žaluje švajčiarsku vládu za ich „klimatickú výluku“. Píše sa v nej: „Toto podanie, po ktorom by mali tento rok nasledovať ďalšie dve, by mohlo vyústiť do príkazu na zníženie emisií, ktorý by presahoval dokonca aj záväzky Parížskej dohody z roku 2015, čím by sa vytvoril dôležitý precedens.“ Samostatne sa v správe uvádza: „Na znak dôležitosti sa k prípadu pripojilo osem ďalších vlád (Rumunsko, Lotyšsko, Rakúsko, Slovensko, Nórsko, Taliansko, Portugalsko a Írsko).“

Kate Abnett, Reuters, ‘Carbon Brief’

Budovy môžu byť zraniteľné voči zmene klímy. Extrémne počasie a meniace sa klimatické podmienky môžu poškodiť a znehodnotiť stavebné materiály, narušiť integritu konštrukcie a dokonca viesť k ich zrúteniu. Európska komisia preto uverejnila nové technické usmernenie o adaptácii budov na zmenu klímy. Správa syntetizuje existujúce metódy, špecifikácie, osvedčené postupy a usmernenia pre výstavbu a renováciu. Technické usmernenie a usmernenie k osvedčeným postupom pomôžu posúdiť odolnosť nových a existujúcich budov voči zmene klímy a podľa toho naplánovať ich modernizáciu.
Viac informácií nájdete v článku o usmernení Climate-ADAPT.

Niektorí z najväčších európskych znečisťovateľov získavajú neočakávané zisky z predaja uhlíkových kreditov. Ich zisky sú nezamýšľaným dôsledkom štedrých dotácií, ktoré tvoria kľúčový prvok regionálneho trhu s uhlíkom.

Podľa analýzy zverejnených údajov spoločností španielska ropná a plynárenská spoločnosť, rumunský výrobca hliníka a dva fínske priemyselné podniky predali v minulom roku kredity v celkovej hodnote takmer 120 miliónov EUR, čo je v prepočte viac ako 129 miliónov USD. V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva zverejnenie vlny ďalších predajov v potenciálnej hodnote desiatok miliónov eur.

Berlín 28. marca (TASR) – Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA) v utorok uviedla, že celosvetové investície do technológií energetickej transformácie sa musia každoročne zvýšiť viac ako štvornásobne, aby sa dodržali záväzky prijaté v rámci Parížskej klimatickej dohody. Investície do technológií obnoviteľných zdrojov energie dosiahli v minulom roku rekordných 1,3 bilióna dolárov, ale táto suma sa musí zvýšiť na približne 5 biliónov dolárov ročne, aby sa splnil kľúčový cieľ Parížskej dohody, ktorým je obmedziť nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia (2,7 Fahrenheita) nad predindustriálnu úroveň, uviedla IRENA. Celkovo svet potrebuje do roku 2030 približne 35 biliónov dolárov na prechodné technológie vrátane zlepšenia účinnosti, elektrifikácie, rozšírenia sietí a flexibility, uviedla IRENA. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie musí vzrásť zo súčasných približne 3 000 gigawattov ročne na viac ako 10 000 GW v roku 2030, uviedla IRENA a dodala, že je potrebná väčšia rovnosť v rozširovaní obnoviteľných zdrojov medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami. Nové projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v Číne, Európskej únii a Spojených štátoch predstavovali v minulom roku dve tretiny inštalovanej kapacity, zatiaľ čo Afrika predstavovala len 1 % inštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov.

Niekoľko stoviek klimatických aktivistov z Extinction Rebellion vstúpilo v sobotu do areálu letiska v Eindhovene, kde štartujú a pristávajú lietadlá. Klimatická akčná skupina Extinction Rebellion (XR) tvrdí, že nemá v úmysle vstúpiť na pristávaciu dráhu letiska v Eindhovene. Podľa hovorcu XR sa skupina nachádza v oblasti, kde parkujú súkromné lietadlá. Aktivisti vystrihli dieru v plote a preliezli cez ňu. Skupinu klimatických aktivistov zastavila polícia a Marechaussee, informoval reportér ANP na mieste. Skupina dostala pokyn od organizácie XR, aby si sadla a usadila sa. „Vzbúrenci blokujú priestor pre súkromné lietadlá na letisku v Eindhovene. Vchod do VIP salónika je obsadený a na letisku sú prítomní aj Luchtfietseri. Aktivisti nevstupujú na pristávaciu dráhu, aby nerušili ostatné lety na letisko a z letiska,“ uviedla XR. Holandské kráľovské Marechaussee skupinu niekoľkokrát vyzvalo, aby opustila miesto. Skupina to však odmieta. Podľa hovorcu XR protestujúci zostanú na mieste, kým letisko nevyhovie ich požiadavkám.
Extinction Rebellion zorganizovala aj tzv. podpornú demonštráciu vrátane detského kútika. Nachádza sa na ulici Luchthavenweg pred príletovou halou. Je tam veľa transparentov a vlajok a spieva sa. Na Twitteri skupina klimatických aktivistov napísala, že na letisku v Eindhovene podniká akciu, pretože „rovnako ako letisko Schiphol, aj letisko v Eindhovene spôsobuje znečistenie ovzdušia, obťažovanie hlukom a poškodzovanie zdravia. Aj v tomto prípade nie je povolenie na ochranu prírody v poriadku.“

  COP28 UAE

COP28 v SAE bude prelomovým okamihom, keď svet zhodnotí svoj pokrok v plnení Parížskej dohody. Prvé globálne hodnotenie (GST) poskytne komplexné posúdenie pokroku od prijatia Parížskej dohody. Pomôže to zosúladiť úsilie v oblasti klímy vrátane opatrení, ktoré je potrebné zaviesť na odstránenie nedostatkov v pokroku. Predsedníctvo SAE na konferencii COP28 sa bude usilovať o to, aby svet reagoval na globálne hodnotenie jasným akčným plánom.

Ženeva/Brusel 24. marca (TASR) – Občania postihnutí klimatickými zmenami žalujú vlády viac ako 30 európskych krajín v troch samostatných prípadoch na Európskom súde pre ľudské práva a tvrdia, že nečinnosť štátov porušuje ich ľudské práva. Ide o prvé takéto prípady, ktoré sa prejednávajú na súde v Štrasburgu vo Francúzsku, a ich výsledkom by mohol byť príkaz, aby príslušné vlády znížili emisie oxidu uhličitého oveľa rýchlejšie, ako sa v súčasnosti plánuje. Toto je to, čo by ste mali vedieť.
O AKÉ TRI PRÍPADY IDE?
Prvý prípad, ktorý sa bude prejednávať budúcu stredu, sa zameriava na vplyv horúčav spôsobených zmenou klímy na zdravie, a to v prípade, ktorý podali tisíce starších Švajčiarok proti švajčiarskej vláde v rámci šesť rokov trvajúceho právneho sporu. V stredu sa bude súd zaoberať aj prípadom, ktorý podal Damien Carême, poslanec Európskeho parlamentu za francúzsku stranu Zelených, ktorý napadol odmietnutie Francúzska prijať ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy. Tretí prípad, ktorý by sa mal prejednávať po lete, sa týka šiestich portugalských mladíkov, ktorí žalujú 33 krajín – vrátane všetkých 27 členských štátov Európskej únie, Veľkej Británie, Nórska, Ruska, Švajčiarska, Turecka a Ukrajiny. Aj oni tvrdia, že tieto krajiny porušili ich práva a mali by im nariadiť, aby prijali ambicióznejšie opatrenia na riešenie zmeny klímy. V súčasnosti prebieha šesť ďalších konaní v oblasti klímy.
AKÉ PRÁVA MOHLI BYŤ PORUŠENÉ?
V týchto prípadoch bude Súd po prvýkrát posudzovať, či politiky v oblasti zmeny klímy, ak sú príliš slabé, môžu porušovať ľudské práva ľudí zakotvené v Európskom dohovore. Švajčiarky tvrdia, že Bern tým, že neznížil emisie v súlade s plánom, ktorý obmedzuje globálne otepľovanie na 1,5 C, porušil okrem iného ich právo na život. V prípade sa odvoláva na Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy – ktorý s veľmi vysokou mierou spoľahlivosti zistil, že ženy a starší dospelí patria medzi osoby s najvyšším rizikom úmrtnosti súvisiacej s teplotou počas horúčav – a na preukázanie ich zraniteľnosti využíva lekárske záznamy sťažovateliek.

Správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), z ktorých jedna bola zverejnená tento týždeň, sú veľmi podrobne preskúmané a veľmi dôležité, ale väčšinou potvrdzujú to, čo už vieme: skleníkové plyny produkované človekom rýchlo a katastrofálne menia planétu, a ak rýchlo neznížime spaľovanie fosílnych palív, čaká nás hrozná budúcnosť. Posolstvo zďaleka nie je beznádejné – „Uplatňovanie účinných a spravodlivých opatrení v oblasti klímy nielenže zníži straty a škody pre prírodu a ľudí, ale prinesie aj širšie výhody,“ uviedol v tlačovej správe predseda IPCC Hoesung Lee. „Táto súhrnná správa zdôrazňuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť vhodnú na život pre všetkých.“ Ale „konať teraz“ znamená prijať dramatické opatrenia na zmenu spôsobu, akým robíme väčšinu vecí, najmä vyrábame energiu. Ľudia, ktorí by sa k tejto situácii mali správať ako ku kolosálnemu stavu núdze, stále hľadajú spôsoby, ako oddialiť a oslabovať zmysluplnú reakciu. Fosílne palivá prinášajú obrovské zisky niektorým najmocnejším jednotlivcom a inštitúciám na Zemi, ktoré ovplyvňujú a dokonca ovládajú množstvo ďalších ľudí. Povedať to je pochmúrne, ale je v tom aj istý druh komédie, keď sa stále snažia vymýšľať odôvodnenia, aby neurobili jednu kľúčovú vec, ktorú im klimatickí organizátori, politickí experti, aktivisti a vedci už dlho hovoria, že musia urobiť: zastaviť financovanie fosílnych palív, zastaviť ich ťažbu, zastaviť ich spaľovanie a urýchliť prechod od ich používania. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý je azda najmocnejšou osobou, ktorá pláva proti ich prúdu, včera povedal, že musíme prejsť na „nulovú čistú výrobu elektrickej energie do roku 2035 pre všetky rozvinuté ekonomiky a do roku 2040 pre zvyšok sveta“ a zaviesť „celosvetové postupné znižovanie súčasnej ťažby ropy a plynu, ktoré bude v súlade s globálnym cieľom nulovej čistej výroby do roku 2050“. Všetky ostatné opatrenia, ktoré pomáhajú klíme – vrátane ochrany lesov a divokej prírody, prehodnotenia poľnohospodárstva, potravín, dopravy a mestského dizajnu – sú dôležité, ale neexistuje žiadna náhrada alebo riešenie, ako opustiť vek fosílnych palív. IPCC nám hovorí, že „každý prírastok globálneho otepľovania zintenzívni viaceré a súbežné nebezpečenstvá. Hlboké, rýchle a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov by viedlo k zreteľnému spomaleniu globálneho otepľovania v priebehu približne dvoch desaťročí a tiež k zreteľným zmenám v zložení atmosféry v priebehu niekoľkých rokov.“ V ďalšej časti správy vedci vyhlasujú: „Predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív bez dodatočného znižovania emisií by prekročili zostávajúci rozpočet uhlíka na 1,5 °C.“ To v preklade znamená: to, čo už teraz ťažíme a využívame, je už príliš veľa na to, aby sme udržali teplotný limit stanovený v Paríži. Ako sa vyjadril klimatický komunikátor Ketan Joshi na Twitteri: „Ľudia, ktorí rozhodujú o tempe klimatických opatrení a závislosti od fosílnych palív, sa nesprávajú tak, akoby ťahali za páku na ďalších niekoľko tisíc rokov Zeme.“

Na tohtoročných rokovaniach OSN o klíme by sa mohol stanoviť vôbec prvý globálny cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie – pokiaľ sa na ňom všetci zúčastnia. Na stretnutí v Kodani tento týždeň ministri zo 43 krajín diskutovali o možnosti stanoviť tento cieľ na konferencii COP28 v Dubaji koncom tohto roka, uviedol pre POLITICO dánsky minister pre globálnu politiku v oblasti klímy Dan Jørgensen. „Možno je možné, že po prvýkrát v procese COP vznikne text, ktorý skutočne skončí uzavretím konkrétnych cieľov pre svet v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,“ povedal Jørgensen.
Takmer 200 krajín na konferencii COP28 by muselo tento cieľ schváliť jednomyseľne. Na rokovaniach sa bude bojovať aj o dohodu o postupnom vyradení fosílnych palív. Jørgensen povedal, že cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov by mohol byť prijateľnejší a „bol by mimoriadne dôležitým signálom pre krajiny, ale aj pre trhy. „Predstavte si, čo by to urobilo pre trhy s obnoviteľnými zdrojmi, keby sa teraz krajiny tejto planéty zhodli na tom, že potrebujeme extrémne rozšírenie obnoviteľných zdrojov,“ povedal.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie Francesco La Camera na stretnutí povedal, že na splnenie svetových klimatických cieľov je potrebný cieľ ročného rastu o 1 terawatt (1 000 gigawattov). „To len naznačuje veľkosť týchto ambícií. Takže to bola vlastne veľká časť diskusií počas oboch dní,“ povedal Jørgensen.
Neskôr vo štvrtok médiá Argus informovali, že na takýto globálny cieľ pre obnoviteľné zdroje energie naliehala aj nemecká štátna tajomníčka a osobitná zástupkyňa pre medzinárodnú politiku v oblasti klímy Jennifer Morganová. „Vieme, koľko treba zvýšiť, tak si dajme cieľ,“ povedala novinárom. Predsedníctvo Spojených arabských emirátov COP28 na otázku, či sa o globálnom cieli uvažuje ako o súčasti záverečnej dohody konferencie, neodpovedalo.

Európska komisia a Nemecko v sobotu oznámili dohodu, ktorá umožní „pokračovať v predaji automobilov so spaľovacím motorom poháňaných výlučne syntetickými elektronickými palivami aj po nadobudnutí účinnosti právnych predpisov, ktoré od roku 2035 zavádzajú politiku predaja vozidiel s nulovými emisiami“, informuje Politico. Cituje príspevok komisára Európskej komisie pre klímu Fransa Timmermansa na Twitteri: „S Nemeckom sme našli dohodu o budúcom používaní elektronických palív v automobiloch… Teraz budeme pracovať na tom, aby sa nariadenie o normách CO2 pre automobily prijalo čo najskôr.“ Timmermans dodal, že Komisia bude „rýchlo nasledovať“ „právne kroky“, poznamenáva portál. Dodáva, že „nie je jasné“, ako to Komisia plánuje urobiť, ale súhlasila s vytvorením novej kategórie pre vozidlá poháňané elektronickými palivami v rámci existujúceho súboru pravidiel „Euro 6“ a potom to „začleniť“ do sporných právnych predpisov o normách CO2, ktoré nariaďujú dátum postupného zrušenia do roku 2035. Politico tiež cituje nemecké ministerstvo dopravy, ktoré tvrdí, že „chce, aby bol proces ukončený do jesene 2024“. Denník New York Times uvádza, že rozhodnutie Berlína usilovať sa o zmenu legislatívy EÚ spôsobilo „rozkol“ medzi vládami EÚ. Portál dodáva, že niektoré automobilky vrátane Porsche podporili postoj Nemecka. To však „vyvolalo kritiku zo strany iných výrobcov, ktorí v očakávaní zákazu začali vynakladať obrovské sumy na presun výroby smerom k elektromobilom“. Agentúra Reuters cituje Benjamina Stephana z Greenpeace, ktorý povedal, že „tento smradľavý kompromis podkopáva ochranu klímy v doprave a poškodzuje Európu“. Spravodajca dodáva, že Švédsko, ktoré rotujúco predsedá EÚ, tvrdí, že diplomati EÚ budú dnes hlasovať o formálnom schválení zákona o postupnom vyraďovaní do roku 2035. FT uvádza, že v piatok sa Nemecko tiež dostalo do konfliktu s Francúzskom v otázke, „či uznať jadrovú energiu za rovnocennú s obnoviteľnou energiou“. FT to vysvetľuje: „Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého vláda vedie snahu o priaznivejšie zaobchádzanie s jadrovou energiou, diskutoval v piatok na raňajkách s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o zaobchádzaní s palivom, keďže obe strany sa dostali do konfliktu v otázke zaobchádzania s palivom. Francúzsky prezident po stretnutí novinárom povedal, že dúfa v dosiahnutie dohody s Nemeckom, ktoré je jednou z viacerých krajín, ktoré sú proti francúzskym snahám o uznanie jadrovej energie vo viacerých legislatívnych dokumentoch týkajúcich sa ekologickej transformácie.“ Portál Politico uvádza, že pretrvávajúce strety medzi Nemeckom a Francúzskom v oblasti klimatickej politiky podnecujú frustráciu ostatných krajín EÚ, pričom minister z jednej krajiny to označil za „naozaj, naozaj nepríjemné pre všetkých“.

Joshua Posaner, Politico, Carbon Brief

Boj s klimatickou krízou a témy udržateľnej budúcnosti úzko súvisia aj s vašou peňaženkou. Keď budete myslieť zelenšie, výrazne tým ušetríte.

Zanedbaná ochrana životného prostredia si vyberá svoju daň, a preto je trendom doby sledovanie uhlíkovej stopy jednotlivých rozhodnutí a procesov. Podobné ukazovatele začali sledovať už aj banky, vrátane centrálnych bánk. Napríklad najväčšiu časť uhlíkovej stopy investičného portfólia Národnej banky Slovenska (NBS) tvoria vládne dlhopisy.

Spoločným cieľom je uhlíková neutralita

Centrálne banky patria medzi inštitúcie, ktoré investujú peňažné prostriedky na finančných trhoch. Investujú, aby dosiahli zisk, z ktorého financujú chod inštitúcie a nedržia ich preto na bežnom účte alebo v trezore. Investori dávajú výnos a riziko na misku váh pri rozhodovaní sa o štruktúre portfólia. Zároveň však chcú zosúladiť svoje investície so záväzkami Parížskej dohody alebo európskym cieľom uhlíkovej neutrality. „Centrálne banky eurozóny sa preto dohodli na pravidelnom zverejňovaní uhlíkových ukazovateľov svojich investícií v eurových portfóliách, ktoré nie sú určené na výkon menovej politiky. Centrálnym bankám tak pribudol nástroj na monitorovanie klimatických rizík v investíciách,“ konštatuje poradca viceguvernéra NBS Roman Vasiľ.

Podľa novej správy sa počet prípadov desivej mäsožravej baktérie v nasledujúcich dvoch desaťročiach zdvojnásobí v dôsledku zmeny klímy. Podľa britskej Východoanglickej univerzity bude v roku 2040 počet prípadov Vibrio vulnificus dvojnásobný v porovnaní so súčasnosťou. V súčasnosti sa touto baktériou každoročne nakazí približne 80 000 Američanov, hoci sa očakáva, že ich počet bude oveľa vyšší. V dôsledku toho sa bude vyskytovať v každom štáte na východnom pobreží Spojených štátov a stúpajúca hladina mora by ju mohla posunúť ďalej do vnútrozemia. Baktéria spôsobuje vodnatú hnačku, ako aj kŕče v bruchu, nevoľnosť, zvracanie, horúčku a zimnicu. V novej vedeckej štúdii sa uvádza: „V kombinácii s rastúcim počtom starších ľudí sa môže počet prípadov ročne zdvojnásobiť. „Do roku 2081 – 2100 sa infekcie V. vulnificus môžu vyskytnúť v každom východnom štáte USA pri stredne vysokých až vysokých budúcich emisiách a otepľovaní. „Obzvlášť znepokojujúca je infekcia V. vulnificus, ktorá sa môže objaviť pri vystavení morskej vode prostredníctvom malých kožných lézií a môže sa rýchlo zmeniť na nekrotickú, čo si približne v 10 % prípadov vyžaduje urgentné chirurgické odstránenie tkaniva alebo amputáciu končatiny. „V. vulnificus je najpatogénnejší z rodu Vibrio: úmrtnosť na infekciu rán dosahuje až 18 % a k úmrtiam došlo už 48 hodín po expozícii. “ Popri tom, že v USA spôsobuje približne 100 prípadov ročne, ekonomická záťaž infekcií rán spôsobených V. vulnificus sa odhaduje na viac ako 28 miliónov USD/rok. „Predpokladané rozšírenie infekcií rán spôsobených V. vulnificus zdôrazňuje potrebu zvýšeného povedomia jednotlivcov a verejného zdravotníctva v týchto oblastiach.

BRUSEL 23. marca (TASR) – Krajiny EÚ vo štvrtok dosiahli predbežnú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov v námornom sektore zvýšením používania obnoviteľných palív na lodiach. Cieľom dohody je nasmerovať námornú dopravu na cestu k splneniu klimatických cieľov EÚ v rokoch 2030 a 2050 zvýšením cieľov zníženia emisií z energie používanej na lodiach a zavedením opatrení na podporu používania tzv. obnoviteľných palív nebiologického pôvodu. „Dohoda zabezpečí, že dodávatelia palív, lode a prevádzkovatelia námornej dopravy budú mať dostatok času na prispôsobenie sa novým podmienkam, aby námorný sektor splnil ciele v oblasti klímy,“ uviedol vo vyhlásení švédsky minister infraštruktúry Andreas Carlson. Dohodu medzi zástupcami členských štátov EÚ a Parlamentom EÚ teraz budú musieť formálne prijať ministri EÚ.

V novej štúdii sa zistilo, že v budúcom teplejšom oceáne bude v morských potravinových sieťach „čoraz viac dominovať“ mäsožravý zooplanktón, ako sú medúzy, a želatínový zooplanktón živiaci sa filtrami. Pomocou modelu morského ekosystému a prognóz budúceho otepľovania oceánov výskumníci určili, ako sa bude meniť distribúcia a biomasa zooplanktónu v dôsledku pokračujúcich klimatických zmien. Zistili, že nárast mäsožravého a želatínového zooplanktónu ide na úkor všežravého zooplanktónu. Autori tvrdia, že ich nový modelovací rámec je „účinným spôsobom, ako získať nové poznatky o tom, ako zmena klímy ovplyvní zooplanktón a kľúčovú úlohu, ktorú zohráva vo svetových morských ekosystémoch“.

Nature Climate Change