Niekoľko stoviek klimatických aktivistov z Extinction Rebellion vstúpilo v sobotu do areálu letiska v Eindhovene, kde štartujú a pristávajú lietadlá. Klimatická akčná skupina Extinction Rebellion (XR) tvrdí, že nemá v úmysle vstúpiť na pristávaciu dráhu letiska v Eindhovene. Podľa hovorcu XR sa skupina nachádza v oblasti, kde parkujú súkromné lietadlá. Aktivisti vystrihli dieru v plote a preliezli cez ňu. Skupinu klimatických aktivistov zastavila polícia a Marechaussee, informoval reportér ANP na mieste. Skupina dostala pokyn od organizácie XR, aby si sadla a usadila sa. „Vzbúrenci blokujú priestor pre súkromné lietadlá na letisku v Eindhovene. Vchod do VIP salónika je obsadený a na letisku sú prítomní aj Luchtfietseri. Aktivisti nevstupujú na pristávaciu dráhu, aby nerušili ostatné lety na letisko a z letiska,“ uviedla XR. Holandské kráľovské Marechaussee skupinu niekoľkokrát vyzvalo, aby opustila miesto. Skupina to však odmieta. Podľa hovorcu XR protestujúci zostanú na mieste, kým letisko nevyhovie ich požiadavkám.
Extinction Rebellion zorganizovala aj tzv. podpornú demonštráciu vrátane detského kútika. Nachádza sa na ulici Luchthavenweg pred príletovou halou. Je tam veľa transparentov a vlajok a spieva sa. Na Twitteri skupina klimatických aktivistov napísala, že na letisku v Eindhovene podniká akciu, pretože „rovnako ako letisko Schiphol, aj letisko v Eindhovene spôsobuje znečistenie ovzdušia, obťažovanie hlukom a poškodzovanie zdravia. Aj v tomto prípade nie je povolenie na ochranu prírody v poriadku.“

  COP28 UAE

COP28 v SAE bude prelomovým okamihom, keď svet zhodnotí svoj pokrok v plnení Parížskej dohody. Prvé globálne hodnotenie (GST) poskytne komplexné posúdenie pokroku od prijatia Parížskej dohody. Pomôže to zosúladiť úsilie v oblasti klímy vrátane opatrení, ktoré je potrebné zaviesť na odstránenie nedostatkov v pokroku. Predsedníctvo SAE na konferencii COP28 sa bude usilovať o to, aby svet reagoval na globálne hodnotenie jasným akčným plánom.

Ženeva/Brusel 24. marca (TASR) – Občania postihnutí klimatickými zmenami žalujú vlády viac ako 30 európskych krajín v troch samostatných prípadoch na Európskom súde pre ľudské práva a tvrdia, že nečinnosť štátov porušuje ich ľudské práva. Ide o prvé takéto prípady, ktoré sa prejednávajú na súde v Štrasburgu vo Francúzsku, a ich výsledkom by mohol byť príkaz, aby príslušné vlády znížili emisie oxidu uhličitého oveľa rýchlejšie, ako sa v súčasnosti plánuje. Toto je to, čo by ste mali vedieť.
O AKÉ TRI PRÍPADY IDE?
Prvý prípad, ktorý sa bude prejednávať budúcu stredu, sa zameriava na vplyv horúčav spôsobených zmenou klímy na zdravie, a to v prípade, ktorý podali tisíce starších Švajčiarok proti švajčiarskej vláde v rámci šesť rokov trvajúceho právneho sporu. V stredu sa bude súd zaoberať aj prípadom, ktorý podal Damien Carême, poslanec Európskeho parlamentu za francúzsku stranu Zelených, ktorý napadol odmietnutie Francúzska prijať ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy. Tretí prípad, ktorý by sa mal prejednávať po lete, sa týka šiestich portugalských mladíkov, ktorí žalujú 33 krajín – vrátane všetkých 27 členských štátov Európskej únie, Veľkej Británie, Nórska, Ruska, Švajčiarska, Turecka a Ukrajiny. Aj oni tvrdia, že tieto krajiny porušili ich práva a mali by im nariadiť, aby prijali ambicióznejšie opatrenia na riešenie zmeny klímy. V súčasnosti prebieha šesť ďalších konaní v oblasti klímy.
AKÉ PRÁVA MOHLI BYŤ PORUŠENÉ?
V týchto prípadoch bude Súd po prvýkrát posudzovať, či politiky v oblasti zmeny klímy, ak sú príliš slabé, môžu porušovať ľudské práva ľudí zakotvené v Európskom dohovore. Švajčiarky tvrdia, že Bern tým, že neznížil emisie v súlade s plánom, ktorý obmedzuje globálne otepľovanie na 1,5 C, porušil okrem iného ich právo na život. V prípade sa odvoláva na Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy – ktorý s veľmi vysokou mierou spoľahlivosti zistil, že ženy a starší dospelí patria medzi osoby s najvyšším rizikom úmrtnosti súvisiacej s teplotou počas horúčav – a na preukázanie ich zraniteľnosti využíva lekárske záznamy sťažovateliek.

Správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), z ktorých jedna bola zverejnená tento týždeň, sú veľmi podrobne preskúmané a veľmi dôležité, ale väčšinou potvrdzujú to, čo už vieme: skleníkové plyny produkované človekom rýchlo a katastrofálne menia planétu, a ak rýchlo neznížime spaľovanie fosílnych palív, čaká nás hrozná budúcnosť. Posolstvo zďaleka nie je beznádejné – „Uplatňovanie účinných a spravodlivých opatrení v oblasti klímy nielenže zníži straty a škody pre prírodu a ľudí, ale prinesie aj širšie výhody,“ uviedol v tlačovej správe predseda IPCC Hoesung Lee. „Táto súhrnná správa zdôrazňuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť vhodnú na život pre všetkých.“ Ale „konať teraz“ znamená prijať dramatické opatrenia na zmenu spôsobu, akým robíme väčšinu vecí, najmä vyrábame energiu. Ľudia, ktorí by sa k tejto situácii mali správať ako ku kolosálnemu stavu núdze, stále hľadajú spôsoby, ako oddialiť a oslabovať zmysluplnú reakciu. Fosílne palivá prinášajú obrovské zisky niektorým najmocnejším jednotlivcom a inštitúciám na Zemi, ktoré ovplyvňujú a dokonca ovládajú množstvo ďalších ľudí. Povedať to je pochmúrne, ale je v tom aj istý druh komédie, keď sa stále snažia vymýšľať odôvodnenia, aby neurobili jednu kľúčovú vec, ktorú im klimatickí organizátori, politickí experti, aktivisti a vedci už dlho hovoria, že musia urobiť: zastaviť financovanie fosílnych palív, zastaviť ich ťažbu, zastaviť ich spaľovanie a urýchliť prechod od ich používania. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý je azda najmocnejšou osobou, ktorá pláva proti ich prúdu, včera povedal, že musíme prejsť na „nulovú čistú výrobu elektrickej energie do roku 2035 pre všetky rozvinuté ekonomiky a do roku 2040 pre zvyšok sveta“ a zaviesť „celosvetové postupné znižovanie súčasnej ťažby ropy a plynu, ktoré bude v súlade s globálnym cieľom nulovej čistej výroby do roku 2050“. Všetky ostatné opatrenia, ktoré pomáhajú klíme – vrátane ochrany lesov a divokej prírody, prehodnotenia poľnohospodárstva, potravín, dopravy a mestského dizajnu – sú dôležité, ale neexistuje žiadna náhrada alebo riešenie, ako opustiť vek fosílnych palív. IPCC nám hovorí, že „každý prírastok globálneho otepľovania zintenzívni viaceré a súbežné nebezpečenstvá. Hlboké, rýchle a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov by viedlo k zreteľnému spomaleniu globálneho otepľovania v priebehu približne dvoch desaťročí a tiež k zreteľným zmenám v zložení atmosféry v priebehu niekoľkých rokov.“ V ďalšej časti správy vedci vyhlasujú: „Predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív bez dodatočného znižovania emisií by prekročili zostávajúci rozpočet uhlíka na 1,5 °C.“ To v preklade znamená: to, čo už teraz ťažíme a využívame, je už príliš veľa na to, aby sme udržali teplotný limit stanovený v Paríži. Ako sa vyjadril klimatický komunikátor Ketan Joshi na Twitteri: „Ľudia, ktorí rozhodujú o tempe klimatických opatrení a závislosti od fosílnych palív, sa nesprávajú tak, akoby ťahali za páku na ďalších niekoľko tisíc rokov Zeme.“

Na tohtoročných rokovaniach OSN o klíme by sa mohol stanoviť vôbec prvý globálny cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie – pokiaľ sa na ňom všetci zúčastnia. Na stretnutí v Kodani tento týždeň ministri zo 43 krajín diskutovali o možnosti stanoviť tento cieľ na konferencii COP28 v Dubaji koncom tohto roka, uviedol pre POLITICO dánsky minister pre globálnu politiku v oblasti klímy Dan Jørgensen. „Možno je možné, že po prvýkrát v procese COP vznikne text, ktorý skutočne skončí uzavretím konkrétnych cieľov pre svet v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,“ povedal Jørgensen.
Takmer 200 krajín na konferencii COP28 by muselo tento cieľ schváliť jednomyseľne. Na rokovaniach sa bude bojovať aj o dohodu o postupnom vyradení fosílnych palív. Jørgensen povedal, že cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov by mohol byť prijateľnejší a „bol by mimoriadne dôležitým signálom pre krajiny, ale aj pre trhy. „Predstavte si, čo by to urobilo pre trhy s obnoviteľnými zdrojmi, keby sa teraz krajiny tejto planéty zhodli na tom, že potrebujeme extrémne rozšírenie obnoviteľných zdrojov,“ povedal.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie Francesco La Camera na stretnutí povedal, že na splnenie svetových klimatických cieľov je potrebný cieľ ročného rastu o 1 terawatt (1 000 gigawattov). „To len naznačuje veľkosť týchto ambícií. Takže to bola vlastne veľká časť diskusií počas oboch dní,“ povedal Jørgensen.
Neskôr vo štvrtok médiá Argus informovali, že na takýto globálny cieľ pre obnoviteľné zdroje energie naliehala aj nemecká štátna tajomníčka a osobitná zástupkyňa pre medzinárodnú politiku v oblasti klímy Jennifer Morganová. „Vieme, koľko treba zvýšiť, tak si dajme cieľ,“ povedala novinárom. Predsedníctvo Spojených arabských emirátov COP28 na otázku, či sa o globálnom cieli uvažuje ako o súčasti záverečnej dohody konferencie, neodpovedalo.

Európska komisia a Nemecko v sobotu oznámili dohodu, ktorá umožní „pokračovať v predaji automobilov so spaľovacím motorom poháňaných výlučne syntetickými elektronickými palivami aj po nadobudnutí účinnosti právnych predpisov, ktoré od roku 2035 zavádzajú politiku predaja vozidiel s nulovými emisiami“, informuje Politico. Cituje príspevok komisára Európskej komisie pre klímu Fransa Timmermansa na Twitteri: „S Nemeckom sme našli dohodu o budúcom používaní elektronických palív v automobiloch… Teraz budeme pracovať na tom, aby sa nariadenie o normách CO2 pre automobily prijalo čo najskôr.“ Timmermans dodal, že Komisia bude „rýchlo nasledovať“ „právne kroky“, poznamenáva portál. Dodáva, že „nie je jasné“, ako to Komisia plánuje urobiť, ale súhlasila s vytvorením novej kategórie pre vozidlá poháňané elektronickými palivami v rámci existujúceho súboru pravidiel „Euro 6“ a potom to „začleniť“ do sporných právnych predpisov o normách CO2, ktoré nariaďujú dátum postupného zrušenia do roku 2035. Politico tiež cituje nemecké ministerstvo dopravy, ktoré tvrdí, že „chce, aby bol proces ukončený do jesene 2024“. Denník New York Times uvádza, že rozhodnutie Berlína usilovať sa o zmenu legislatívy EÚ spôsobilo „rozkol“ medzi vládami EÚ. Portál dodáva, že niektoré automobilky vrátane Porsche podporili postoj Nemecka. To však „vyvolalo kritiku zo strany iných výrobcov, ktorí v očakávaní zákazu začali vynakladať obrovské sumy na presun výroby smerom k elektromobilom“. Agentúra Reuters cituje Benjamina Stephana z Greenpeace, ktorý povedal, že „tento smradľavý kompromis podkopáva ochranu klímy v doprave a poškodzuje Európu“. Spravodajca dodáva, že Švédsko, ktoré rotujúco predsedá EÚ, tvrdí, že diplomati EÚ budú dnes hlasovať o formálnom schválení zákona o postupnom vyraďovaní do roku 2035. FT uvádza, že v piatok sa Nemecko tiež dostalo do konfliktu s Francúzskom v otázke, „či uznať jadrovú energiu za rovnocennú s obnoviteľnou energiou“. FT to vysvetľuje: „Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého vláda vedie snahu o priaznivejšie zaobchádzanie s jadrovou energiou, diskutoval v piatok na raňajkách s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o zaobchádzaní s palivom, keďže obe strany sa dostali do konfliktu v otázke zaobchádzania s palivom. Francúzsky prezident po stretnutí novinárom povedal, že dúfa v dosiahnutie dohody s Nemeckom, ktoré je jednou z viacerých krajín, ktoré sú proti francúzskym snahám o uznanie jadrovej energie vo viacerých legislatívnych dokumentoch týkajúcich sa ekologickej transformácie.“ Portál Politico uvádza, že pretrvávajúce strety medzi Nemeckom a Francúzskom v oblasti klimatickej politiky podnecujú frustráciu ostatných krajín EÚ, pričom minister z jednej krajiny to označil za „naozaj, naozaj nepríjemné pre všetkých“.

Joshua Posaner, Politico, Carbon Brief

Boj s klimatickou krízou a témy udržateľnej budúcnosti úzko súvisia aj s vašou peňaženkou. Keď budete myslieť zelenšie, výrazne tým ušetríte.

Zanedbaná ochrana životného prostredia si vyberá svoju daň, a preto je trendom doby sledovanie uhlíkovej stopy jednotlivých rozhodnutí a procesov. Podobné ukazovatele začali sledovať už aj banky, vrátane centrálnych bánk. Napríklad najväčšiu časť uhlíkovej stopy investičného portfólia Národnej banky Slovenska (NBS) tvoria vládne dlhopisy.

Spoločným cieľom je uhlíková neutralita

Centrálne banky patria medzi inštitúcie, ktoré investujú peňažné prostriedky na finančných trhoch. Investujú, aby dosiahli zisk, z ktorého financujú chod inštitúcie a nedržia ich preto na bežnom účte alebo v trezore. Investori dávajú výnos a riziko na misku váh pri rozhodovaní sa o štruktúre portfólia. Zároveň však chcú zosúladiť svoje investície so záväzkami Parížskej dohody alebo európskym cieľom uhlíkovej neutrality. „Centrálne banky eurozóny sa preto dohodli na pravidelnom zverejňovaní uhlíkových ukazovateľov svojich investícií v eurových portfóliách, ktoré nie sú určené na výkon menovej politiky. Centrálnym bankám tak pribudol nástroj na monitorovanie klimatických rizík v investíciách,“ konštatuje poradca viceguvernéra NBS Roman Vasiľ.

Podľa novej správy sa počet prípadov desivej mäsožravej baktérie v nasledujúcich dvoch desaťročiach zdvojnásobí v dôsledku zmeny klímy. Podľa britskej Východoanglickej univerzity bude v roku 2040 počet prípadov Vibrio vulnificus dvojnásobný v porovnaní so súčasnosťou. V súčasnosti sa touto baktériou každoročne nakazí približne 80 000 Američanov, hoci sa očakáva, že ich počet bude oveľa vyšší. V dôsledku toho sa bude vyskytovať v každom štáte na východnom pobreží Spojených štátov a stúpajúca hladina mora by ju mohla posunúť ďalej do vnútrozemia. Baktéria spôsobuje vodnatú hnačku, ako aj kŕče v bruchu, nevoľnosť, zvracanie, horúčku a zimnicu. V novej vedeckej štúdii sa uvádza: „V kombinácii s rastúcim počtom starších ľudí sa môže počet prípadov ročne zdvojnásobiť. „Do roku 2081 – 2100 sa infekcie V. vulnificus môžu vyskytnúť v každom východnom štáte USA pri stredne vysokých až vysokých budúcich emisiách a otepľovaní. „Obzvlášť znepokojujúca je infekcia V. vulnificus, ktorá sa môže objaviť pri vystavení morskej vode prostredníctvom malých kožných lézií a môže sa rýchlo zmeniť na nekrotickú, čo si približne v 10 % prípadov vyžaduje urgentné chirurgické odstránenie tkaniva alebo amputáciu končatiny. „V. vulnificus je najpatogénnejší z rodu Vibrio: úmrtnosť na infekciu rán dosahuje až 18 % a k úmrtiam došlo už 48 hodín po expozícii. “ Popri tom, že v USA spôsobuje približne 100 prípadov ročne, ekonomická záťaž infekcií rán spôsobených V. vulnificus sa odhaduje na viac ako 28 miliónov USD/rok. „Predpokladané rozšírenie infekcií rán spôsobených V. vulnificus zdôrazňuje potrebu zvýšeného povedomia jednotlivcov a verejného zdravotníctva v týchto oblastiach.

BRUSEL 23. marca (TASR) – Krajiny EÚ vo štvrtok dosiahli predbežnú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov v námornom sektore zvýšením používania obnoviteľných palív na lodiach. Cieľom dohody je nasmerovať námornú dopravu na cestu k splneniu klimatických cieľov EÚ v rokoch 2030 a 2050 zvýšením cieľov zníženia emisií z energie používanej na lodiach a zavedením opatrení na podporu používania tzv. obnoviteľných palív nebiologického pôvodu. „Dohoda zabezpečí, že dodávatelia palív, lode a prevádzkovatelia námornej dopravy budú mať dostatok času na prispôsobenie sa novým podmienkam, aby námorný sektor splnil ciele v oblasti klímy,“ uviedol vo vyhlásení švédsky minister infraštruktúry Andreas Carlson. Dohodu medzi zástupcami členských štátov EÚ a Parlamentom EÚ teraz budú musieť formálne prijať ministri EÚ.

V novej štúdii sa zistilo, že v budúcom teplejšom oceáne bude v morských potravinových sieťach „čoraz viac dominovať“ mäsožravý zooplanktón, ako sú medúzy, a želatínový zooplanktón živiaci sa filtrami. Pomocou modelu morského ekosystému a prognóz budúceho otepľovania oceánov výskumníci určili, ako sa bude meniť distribúcia a biomasa zooplanktónu v dôsledku pokračujúcich klimatických zmien. Zistili, že nárast mäsožravého a želatínového zooplanktónu ide na úkor všežravého zooplanktónu. Autori tvrdia, že ich nový modelovací rámec je „účinným spôsobom, ako získať nové poznatky o tom, ako zmena klímy ovplyvní zooplanktón a kľúčovú úlohu, ktorú zohráva vo svetových morských ekosystémoch“.

Nature Climate Change

O súhrnnej správe, ktorú začiatkom tohto týždňa zverejnil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), sa naďalej píše, pričom viaceré médiá sa zameriavajú na zhrnutie procesu schvaľovania správy, ktoré zverejnil bulletin Earth Negotiations Bulletin (ENB) Climate Home News uvádza, že vlády „bojovali o to, ako sú opísané ich obľúbené zelené technológie“. Píše sa v ňom: „Keď sa vlády stretli vo Švajčiarsku, aby schválili správu, skupina vedená Saudskou Arábiou presadzovala dôraz na odsávanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom technológií odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) a zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Skupina prevažne európskych krajín však chcela, aby sa v správe uviedlo, že solárna a veterná elektrina „je v súčasnosti v mnohých regiónoch lacnejšia ako energia z fosílnych palív“.“ Nemecko uviedlo, že táto veta má „prvoradý“ význam, ale podľa zhrnutia Saudská Arábia „dôrazne namietala proti zahrnutiu tejto vety“. CHN k tomu dodáva: „Zástupca Bahám vyzval, aby sa v správe výslovne uviedlo, že technológia CCS sa na rozdiel od veternej a solárnej energie nezlacňuje. Saudská Arábia však zatlačila a uviedla, že CCS a CDR sú „v skutočnosti nevyhnutné“. Odsek, o ktorom diskutovali, sa nakoniec týkal „trvalého znižovania“ nákladov na solárnu, veternú energiu a batérie bez zmienky o CCS alebo CDR.“ Spravodajstvo agentúry Bloomberg sa zameriava na to, ako krajiny vrátane Číny, USA, Saudskej Arábie a Nórska „oslabili“ správu. A Quartz poznamenáva, že zhrnutie ENB je vylúčené z menších „stretnutí“, na ktorých prebiehajú podrobné diskusie. Spravodajský portál Distilled uverejnil príspevok s titulkom: „Ako výrobcovia mäsa a fosílnych palív oslabili najnovšiu správu IPCC“. Časopis Carbon Brief teraz uverejnil svoje podrobné zhrnutie správy IPCC, ktoré sa opiera aj o správy ENB.

Isabella Kaminski, Climate Home News

Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) teraz v plnom rozsahu zverejnil záverečnú časť najkomplexnejšieho hodnotenia zmeny klímy na svete, v ktorom sa podrobne opisuje „jednoznačná“ úloha človeka, jej vplyv na „každý región“ sveta a opatrenia, ktoré treba prijať na jej riešenie. Súhrnná správa je poslednou v rámci šiesteho hodnotiaceho cyklu IPCC, na ktorom sa podieľalo 700 vedcov z 91 krajín. Celý cyklus správ trval celkovo osem rokov. V správe sa zatiaľ najjasnejšie a najdôkaznejšie uvádza, ako je človek zodpovedný za nárast teploty o 1,1 °C, ktorý bol zaznamenaný od začiatku priemyselnej éry. Ukazuje sa v nej aj to, ako sú dôsledky tohto otepľovania už teraz smrteľné a neúmerne sa prejavujú na najzraniteľnejších ľuďoch na svete. V správe sa uvádza, že politiky zavedené do konca roka 2021 – čo je hraničný dátum pre dôkazy uvedené v hodnotení – by pravdepodobne spôsobili, že teploty v tomto storočí prekročia 1,5 °C a do roku 2100 dosiahnu približne 3,2 °C. V správe sa uvádza, že v mnohých častiach sveta sa ľudia a ekosystémy nebudú schopní prispôsobiť takémuto otepleniu. Straty a škody sa budú „stupňovať s každým zvýšením“ globálnej teploty. V správe sa však tiež uvádza, ako môžu vlády ešte stále prijať opatrenia, aby sa vyhli najhorším dôsledkom zmeny klímy, pričom zvyšok tohto desaťročia bude rozhodujúci pre rozhodnutie o vplyvoch do konca storočia. V správe sa uvádza: „Rozhodnutia a opatrenia uskutočnené v tomto desaťročí budú mať vplyv teraz a na tisíce rokov.“ Správa ukazuje, že mnohé možnosti riešenia klimatických zmien – od veternej a solárnej energie až po riešenie problému plytvania potravinami a ekologizáciu miest – sú už teraz nákladovo efektívne, majú podporu verejnosti a priniesli by vedľajšie výhody pre ľudské zdravie a prírodu. Na tlačovom brífingu popredná klimatologička a autorka IPCC profesorka Friederike Ottová uviedla, že správa zdôrazňuje „nielen naliehavosť problému a jeho závažnosť, ale aj veľa dôvodov na nádej – pretože stále máme čas konať a máme všetko, čo potrebujeme“.

Tím novinárov časopisu Carbon Brief sa prehrabával každou stranou úplnej súhrnnej správy IPCC AR6, aby pripravil stráviteľné zhrnutie kľúčových zistení a grafov.

1. Čo je táto správa?
2. Ako sa mení klíma Zeme?
3. Ako emisie spôsobené človekom spôsobujú globálne otepľovanie?
4. O koľko bude svet v tomto storočí teplejší?
5. Aké sú potenciálne dôsledky pri rôznych úrovniach otepľovania?
6. Ako môže otepľovanie spôsobiť náhlu a nezvratnú zmenu?
7. Čo sa v správe uvádza o stratách a škodách?
8. Prečo sú opatrenia v oblasti klímy v súčasnosti „nedostatočné“?
9. Čo je potrebné na zastavenie klimatických zmien?
10. Ako môžu jednotlivé sektory rozšíriť opatrenia v oblasti klímy?
11. Čo sa v správe hovorí o adaptácii?
12. Aké sú výhody krátkodobých opatrení v oblasti klímy?
13. Prečo sú financie „stimulom“ a „bariérou“ pre opatrenia v oblasti klímy?
14. Aké sú vedľajšie prínosy pre ciele trvalo udržateľného rozvoja?
15. Čo správa hovorí o spravodlivosti a začlenení?

V úvodníku denníka Guardian sa píše, že „obrana spaľovacieho motora v Nemecku je katastrofálnym signálom v pretekoch za splnenie čistých nulových cieľov“. Začína sa takto: „Nemecká pro-podnikateľská Slobodná demokratická strana (FDP) je už dlho nekompromisným obhajcom najväčšieho domáceho automobilového priemyslu v Európe. Pred niekoľkými rokmi viedla kampaň proti návrhom na zavedenie národného obmedzenia rýchlosti na diaľniciach, čo by pomohlo znížiť emisie CO2 v Nemecku. Ako koaličný partner vo vláde vedenej sociálnymi demokratmi Olafa Scholza však posúva environmentálny obštrukcionizmus na novú úroveň. FDP je hnacou silou nemeckého odporu voči plánom Bruselu zakázať od roku 2035 predaj nových áut so spaľovacími motormi. Až do tohto mesiaca sa tento dátum považoval za hotovú vec a predstavuje dôležitý pilier stratégie EÚ na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050. Nemecko však teraz trvá na tom, aby Európska komisia ponúkla výnimku a umožnila výrobcom automobilov pokračovať vo výrobe týchto motorov, ak nájdu spôsob, ako dodávať na ich pohon uhlíkovo neutrálne „elektronické palivá“. Vysoko technická povaha tejto diskusie môže zakryť jej nebezpečné dôsledky pre európske klimatické ambície.“ V závere úvodníka sa uvádza: „Európa vzhľadom na svoje bohatstvo a priemyselnú históriu nesie osobitnú zodpovednosť v boji za obmedzenie globálneho otepľovania. Ťažké časy nepochybne sťažili politiku plnenia záväzkov týkajúcich sa čistých nulových emisií a dali príležitosť najmä populistickej pravici. Reakciou však nemôže byť odkladanie a oslabovanie potrebných opatrení v nádeji, že sa objaví nejaká nová technológia, ktorá problém vyrieši, v štýle pána Micawbera. Keďže začína fúkať studený politický vietor, je naliehavo potrebné brániť tempo a nevyhnutnosť ekologickej transformácie Európy.“ V úvodníku denníka Times zameranom na vzťahy medzi Čínou a Ruskom sa píše, že „Západ musí nájsť nové spôsoby, ako si získať dôveru rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom praktickej pomoci v oblastiach, ako je medicína, zelené technológie a financovanie rozvoja“.

Medzitým v ďalších komentároch Daily Mail venuje celú stranu klimatickému skeptikovi Rossovi Clarkovi (ktorý propaguje novú knihu na túto tému), aby napadol „hysterický jazyk“ novej správy IPCC. Financial Times prinášajú „veľké čítanie“ s názvom: „Solárna energia: Európa sa pokúša dostať z tieňa Číny“. A napokon, agentúra Bloomberg uverejnila vyšetrovanie s titulkom: „Spotrebitelia platia účet za obchodníkov, ktorí „manipulujú“ britským trhom s energiou“. Začiatok článku je nasledovný: „Obchodníci z firiem vrátane VPI spoločnosti Vitol, Uniper SE a SSE Plc často oznamovali, že pred najvyťaženejšími večernými obdobiami znížia kapacitu elektrickej energie – niekedy len s niekoľkohodinovým predstihom. Zároveň ponúkali energiu zo svojich elektrární na špeciálnom vedľajšom trhu, kde si účtovali vyššie ceny, aby pokryli nedostatky, ktoré pomohli vytvoriť… V odpovedi na podrobné otázky väčšina firiem uvedených v tomto článku poskytla stručné vyhlásenia, v ktorých sa uvádza, že dodržiavajú predpisy.“

Editorial, The Guardian, Carbon Brief

O vydaní najnovšej správy IPCC sa naďalej píše, pričom Climate Home News sa zameriavajú na to, ako vládni vyjednávači „minulý týždeň [na záverečnom plenárnom zasadnutí] tvrdo bojovali o to, ktoré skupiny a regióny sú definované ako obzvlášť zraniteľné voči zmene klímy“. Noviny dodávajú: „Zástupcovia krajín z rôznych regiónov vrátane Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a malých ostrovných štátov presadzovali, aby boli vyčlenené ako obzvlášť zraniteľné. Tanzánia a Východný Timor žiadali, aby sa na zoznam postihnutých spoločenstiev pridali aj najchudobnejšie krajiny sveta, známe ako najmenej rozvinuté krajiny (LDC), uvádza sa v správe zo stretnutia, ktorú vypracoval thinktank IISD.“

Tim McDonnell v denníku Semafor píše, že „medzinárodní vyjednávači o klíme sa rozchádzajú v názoroch na kľúčové prvky fondu OSN, ktorý vytvárajú s cieľom rozdeliť finančné zdroje z bohatších krajín do krajín s nízkymi príjmami, ktoré sú ovplyvnené zmenou klímy, povedali mi tento týždeň vyjednávači a pozorovatelia“. Dodáva: „Osem mesiacov pred klimatickým samitom COP28 v Dubaji sa dve desiatky delegátov z rôznych krajín snažia stanoviť pravidlá pre fond „strát a škôd“, ktorý bol prijatý na minuloročnom samite COP27 v Egypte a ktorý je najväčším úspechom tohto samitu. Pred COP28 majú naplánované len tri stretnutia, z ktorých prvé sa uskutoční budúci týždeň v Egypte, aby sa dohodli na základných podrobnostiach o tom, ako sa bude môcť fond využívať a odkiaľ budú pochádzať peniaze. Vyjednávači tvrdia, že na začiatku rozhovorov majú veľké šance na skoré získanie peňazí.“

Vráťme sa k správe IPCC, nezávislá novinárka Rishika Pardikar v indickom časopise Carbon Copy tvrdí, že „odhaľuje nerovnú vedu“, a dodáva: „Jej klimatické modely nereflektujú a nezachovávajú zásady spravodlivosti a práva na rozvoj pri načrtávaní ciest dekarbonizácie.“ Mongabay prináša rozhovor s autorkou IPCC Aditi Mukherjiovou „o energetickej transformácii v poľnohospodárstve a bezpečnosti vody“. Media Matters for America odhaľuje, že nová správa IPCC „získala len 14 minút vysielania korporátnych a káblových televízií“ v USA. A Lara Williamsová z agentúry Bloomberg využíva zverejnenie správy na tvrdenie, že „klimatická kríza si príde pre vaše deti“.

Isabella Kaminski, Climate Home News, Carbon Brief

Samovražedná misia Európskej únie v oblasti znižovania emisií CO₂ nebude mať z globálneho pohľadu žiaden význam. EÚ produkuje približne desať percent celosvetových emisií – ak by sme sa aj dostali na úplnú nulu, čo je nemožné už len z povahy prirodzených biologických procesov, svetová klíma to ani nepostrehne.

Európa si akurát zlikviduje svoj priemysel, odovzdá sa do područia importu – najpravdepodobnejšie z Číny a zároveň príde o zdroje, ktoré by mohla investovať napríklad aj do skutočnej ochrany prírody, obnovy ekosystémov, ktoré svojím prirodzeným fungovaním viažu atmosférický oxid uhličitý a znižujú teplotu prostredia.

Tieto snahy, ktoré sa postupom času pretavujú do čoraz prísnejších politických regulácií, nemajú svoj efekt ani podľa IPCC – Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Táto vedecká platforma, na ktorú sa odvolávajú všetci bojovníci proti emisiám, vo svojej ostatnej správe vydanej minulý týždeň uvádza, že v roku 2019 boli globálne antropogénne emisie skleníkových plynov (CO₂ a ďalšie) o 12 percent vyššie ako v roku 2010 a o 54 percent vyššie ako v roku 1990. „Priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas rokov 2010 – 2019 boli vyššie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom zaznamenanom desaťročí,“ uvádza IPCC. Akékoľvek úspechy v znižovaní emisií, ktoré priniesli za ostatné roky a desaťročia opatrenia EÚ, sú tak z globálneho pohľadu úplne irelevantné. A ak vychádzame z premisy, že globálny nárast teploty je priamym následkom ľuďmi vypúšťaných emisií skleníkových plynov, rovnako sa nič nemení ani na tomto raste.

Je všeobecnou skúsenosťou z centrálne riadených hospodárstiev, že ak je realita v rozpore s plánmi, jeho tvorcovia nereagujú úpravou plánov, ale ohýbaním reality a ešte viac pritvrdzujú v revolučnom zápase za krajšie zajtrajšky. Hoci opatrenia nefungujú už len z podstaty svojej absurdnosti, centrálny plánovač je presvedčený, že nefungujú pre svoju nedostatočnosť. A preto ich treba sprísňovať. Napriek všetkým opatreniam budú emisie ďalej rásť a teplota sa bude zvyšovať. Logickým vyústením tak bude to, že sa začnú hľadať ďalšie zdroje emisií, ktoré bude treba v mene boja proti klimatickej zmene znížiť či úplne eliminovať. A ak sa vyčerpajú možnosti v plošnom obmedzení dopravy, povinne sa zrekonštruujú všetky budovy, vybije sa všetok hovädzí dobytok, a emisie budú ďalej rásť, na rad príde osobná zóna každého z nás.

Autor: LADISLAV MARKOVIČ, IVAN GARČÁR

Čas sa kráti.

„Časovaná klimatická bomba tiká. Najnovšia správa IPCC je však návodom, ako zneškodniť klimatickú časovanú bombu. Je to návod na prežitie ľudstva. Ako sa v tejto správe uvádza, hranica oteplenia na úrovni 1,5 °C je dosiahnuteľná. Bude však potrebný obrovský skok v boji proti zmene klímy, uviedol generálny tajomník OSN António Guterres. „Táto súhrnná správa podčiarkuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre všetkých,“ uviedol predseda IPCC Hoesung-Lee. Táto súhrnná správa je záverečnou kapitolou Šiesteho hodnotiaceho panelu. Zdôrazňuje rozsah výzvy v dôsledku neustáleho nárastu emisií skleníkových plynov a upozorňuje na to, že tempo a rozsah toho, čo sa doteraz urobilo, a ani súčasné plány nestačia na vyriešenie problematiky zmeny klímy. Viac ako storočie spaľovania fosílnych palív, ako aj nerovnomerné a neudržateľné využívanie energie a pôdy viedlo ku globálnemu otepľovaniu, ktoré dosiahlo úroveň 1,1 °C v porovnaní s pred industriálnym obdobím (1850 – 1900). To má za následok čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémne prejavy počasia, ktoré spôsobujú čoraz nebezpečnejšie dopady na prírodu a ľudí v každom regióne sveta. Každé zvýraznenie otepľovania má za následok rýchlo eskalujúce nebezpečné prejavy počasia a klímy. Intenzívnejšie vlny horúčav, výdatnejšie zrážky, dlhotrvajúce suchá a iné extrémy počasia ďalej zvyšujú riziko pre ľudské zdravie a ekosystémy. Na extrémne horúčavy v súčasnosti zomierajú ľudia v každom regióne sveta. Očakáva sa, že s pokračujúcim trendom otepľovania bude ďalej narastať klimatickou zmenou podmienená neistota dostupnosti potravín a vody. Zvládnutie klimatických rizík je ešte náročnejšie v prípade, ak sa spoja s inými nepriaznivými udalosťami, ako sú napríklad pandémie alebo vojnové konflikty.

Vlády budú pred klimatickými rokovaniami Cop28 naďalej diskutovať o tom, či vyzvať na postupné ukončenie používania fosílnych palív, povedal egyptský predseda Cop27 novinárom po dnešnom stretnutí 50 ministrov pre klímu v Kodani. Egyptský minister zahraničných vecí Sameh Shoukry uviedol, že budú prebiehať „konzultácie a rokovania“ o tom, či vyzvať na postupné ukončenie používania fosílnych palív, keď sa vlády stretnú v novembri v Spojených arabských emirátoch (SAE). Táto otázka rozdelila vlády na klimatických rokovaniach v Kodani27 , ktorým predsedal v novembri minulého roka. Vedľa neho stojaci dánsky minister pre klímu Dan Jorgensen dodal: „Niet pochýb o tom, že to bude súčasťou diskusie smerujúcej ku konferencii Cop28“. Dodal však, že „je samozrejme ťažké povedať, či tento výsledok dosiahneme koncom tohto roka v Dubaji“. Shoukry uviedol, že sa „všeobecne uznáva dôležitosť zníženia závislosti od fosílnych palív a možnosti prechodu na obnoviteľné zdroje energie, čistú energiu“. Dodal: „Treba to brať z hľadiska toho, čo predstavuje spravodlivý prechod“.

Na šiestu „súhrnnú správu“ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorá bola zverejnená tento týždeň, sa stále reaguje. V komentári pre Financial Times publicistka Pilita Clarková píše, že je „zarážajúce, ako sa mediálne pokrytie zmenilo od piateho hodnotenia“. Clarková píše: „V deň, keď sa v roku 2013 objavila jeho prvá správa, viedla jedna z hlavných spravodajských relácií BBC dlhý rozhovor s klimatickým skeptikom o zistení, že človek je „mimoriadne pravdepodobnou“ hlavnou príčinou „jednoznačného“ globálneho otepľovania… Dnes by to bolo nepredstaviteľné.“ Pokračuje: „Je triezve uvažovať o tom, ako veľmi ovplyvnili tvorbu klimatickej politiky a samotný IPCC všetky roky, keď bol klimatický skepticizmus hlavným prúdom.“ Clark uzatvára: „Tento týždeň zverejnené zhrnutie IPCC pre tvorcov politík sa nedrží späť. S bezútešnou jasnosťou hovorí o tom, ako sa s otepľovaním planéty zvýši riziko zlomových bodov, vyhynutia druhov a iných katastrof. Ešte nikdy sme neboli lepšie informovaní o budúcnosti klímy. Teraz musíme dohnať všetky tie stratené roky a pokúsiť sa zabezpečiť, aby sa v nej dalo žiť.“

V úvodníku indického denníka Business Standard sa píše: „Indickí vedci, ktorí boli súčasťou IPCC, varovali, že krajina čelí najväčšiemu riziku v dôsledku zmeny klímy – od vĺn horúčav a cyklónov až po vysídľovanie miest a vidieka.“ V článku s názvom „[n]elen adaptácia“ sa píše, že „zmierňovanie klimatických zmien v Indii si vyžaduje urýchlené riešenie“. V komentári profesora Simona Lewisa z University College London pre denník Guardian sa uvádza: „Dokument je dôležitý, pretože si ho objednalo 195 vlád a jeho zhrnutie bolo odsúhlasené riadok po riadku. Je to fakt akceptovaný národmi na celom svete a spoločný základ pre budúce opatrenia.“ Lewis tvrdí, že „bude tiež súčasťou príprav na ďalšie rokovania OSN o klíme, ktoré sa budú konať v novembri a decembri v Spojených arabských emirátoch a sú známe ako COP28“. Pokračuje: „COP28 bude globálnym stretom záujmov v oblasti ropy proti budúcnosti, ktorá je životaschopná, a to s takou jasnosťou, akú svet ešte nezažil.“ Pre Climate Home News píše pod titulkom vedúci komunikácie mimovládnej organizácie Climate Outreach so sídlom v Spojenom kráľovstve Robin Webster: „Klimatológovia z IPCC urobili svoju prácu – teraz musíme urobiť tú našu.“ Dodáva: „Ako občania musíme vzdelávať a inšpirovať našich rovesníkov, aby konali v súvislosti so zmenou klímy prostredníctvom pozitívnych a posilňujúcich kampaní.“ Redaktor BusinessGreen James Murray reaguje na správu komentárom, v ktorom uvádza: „Najnovšia správa IPCC je triezvejšia ako kedykoľvek predtým a emisie stále rastú – ale klimatický doomismus nie je riešením.“ V komentári pre Washington Post publicista Eugene Robinson píše: „Ak podnikneme odvážne, koordinované, globálne kroky teraz – v tomto desaťročí – môžeme obmedziť klimatické zmeny na únosnú mieru. Ak však zostaneme pri súčasnom kurze, potom nám všetkým pomôže nebo.“ Robinson dodáva: „Trhovo orientovaným riešením by bola daň z uhlíka, ktorá by motivovala k prechodu na čistú energiu. Kým to nebude politicky možné, musia vlády naďalej podporovať prechod na novú technológiu.“ Agentúra Reuters odovzdáva Dirkovi Forristerovi, prezidentovi a výkonnému riaditeľovi Medzinárodnej asociácie pre obchodovanie s emisiami (IETA), komentár pod titulkom: „Vzhľadom na to, že klimatické zvony bijú na poplach, musíme drasticky rozšíriť trhy s uhlíkom.“

Na inom mieste sa príspevok pre BBC Future zaoberá tým, ako odstrániť oxid uhličitý z atmosféry pomocou „negatívnych emisií“, ktoré budú podľa správy IPCC nevyhnutné na obmedzenie globálneho otepľovania. Článok v denníku Washington Post približuje jeden graf zo správy pod titulkom: „Tento vizuál ukazuje, ako klimatické zmeny ovplyvnia celé generácie.“ Nakoniec agentúra Bloomberg uverejňuje prepis diskusie svojich novinárov Akšata Rathiho a Oscara Boyda o „najnovšej správe IPCC a prečo je dôležitá“.

Pilita Clark, Financial Times, Carbon Brief

Denník Times sa venuje novým energetickým scenárom, ktoré zverejnil „ropný a plynárenský gigant“ Shell, a uvádza: „V najhoršom prípade… by sa nulové čisté emisie skleníkových plynov dosiahli až v roku 2100. V najlepšom prípade by svet dosiahol tento míľnik začiatkom 60. rokov 20. storočia, ale podľa spoločnosti Shell by to bolo „mimoriadne náročné“. Dokument pokračuje: „Spoločnosť Shell obhajovala scenáre, ktoré podľa nej nepredstavujú prognózu ani stratégiu spoločnosti.“ Agentúra Bloomberg sa tiež venuje scenárom spoločnosti Shell, pričom na úvod uvádza, že: „Technológia, ktorá vysáva emisie uhlíka zo vzduchu, by potrebovala viac energie, ako sa používa na prevádzku svetových domácností, ak má zohrať významnú úlohu pri dosahovaní globálnych klimatických cieľov.“ Samostatne City AM uvádza, že spoločnosť Shell „bude dnes na svojej výročnej aktualizácii ESG obhajovať svoje chýbajúce emisné ciele v rozsahu troch rokov, ako sa City AM dozvedela, napriek intenzívnemu tlaku aktivistických akcionárov“.

Adam Vaughan, The Times, Carbon Brief