Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá v stredu (8. marca) vystúpila na slávnostnom otvorení, je otvorenie dôležitým momentom pre ekologickú transformáciu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Projekt Greensand je prvým podnikom, ktorý sa zaoberá cezhraničným zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS), a to prostredníctvom prepravy CO2 z Belgicka a jeho vstrekovania do vyčerpaného ropného poľa pod dánskym Severným morom.

Cieľom projektu, ktorého prvé vstrekovanie sa uskutoční v stredu, je do roku 2030 bezpečne a trvalo uložiť až osem miliónov ton CO2 ročne, čo zodpovedá 40 % cieľa Dánska znížiť emisie a viac ako 10 % ročných emisií krajiny.

„O tom je konkurencieschopná udržateľnosť Európy,“ povedala von der Leyenová vo videopríhovore na úvodnom podujatí v Dánsku.

„Ukazujete, že sa to dá – že môžeme rozvíjať náš priemysel prostredníctvom inovácií a hospodárskej súťaže a zároveň odstraňovať emisie uhlíka z atmosféry vďaka vynaliezavosti a spolupráci,“ dodala.

Projekt predstavuje prelom v zachytávaní uhlíka, keď sa CO2 z jednej krajiny odoberá a vstrekuje do inej, povedal Brian Gilvary zo spoločnosti INEOS energy, jednej z 23 organizácií, ktoré projekt Greensand realizujú spolu s ďalšími podnikmi, akademickou obcou, vládami a začínajúcimi podnikmi.

Podľa Gilvaryho bude prechod na energetiku vyžadovať zachytávanie a ukladanie uhlíka „ako základný kameň“ na dosiahnutie svetových klimatických cieľov. „Je nemožné, aby sa priemysel alebo planéta dostali [k čistej nule do roku 2050] bez zachytávania uhlíka. Takže je to absolútne neoddeliteľná súčasť toho, čo budeme robiť v budúcnosti,“ povedal.

Táto udalosť je významná pre európske ciele v oblasti dekarbonizácie, uviedla mimovládna organizácia Clean Air Task Force, ktorá sa s agentúrou EURACTIV rozprávala na inauguračnom podujatí v Dánsku.

„Toto slávnostné otvorenie potvrdzuje rýchly pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri presadzovaní projektov zachytávania a ukladania uhlíka, a bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prezentácii výhod koordinovaného úsilia o riešenie priemyselnej dekarbonizácie v Európe,“ uviedla Alessia Virone, riaditeľka pre záležitosti EÚ v organizácii Clean Air Task Force.

Rastúci záujem o CCS
Európa sa čoraz viac zameriava na technológie zachytávania a ukladania uhlíka ako na spôsob, ako do roku 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie. To znamená, že všetky emisie vypustené do atmosféry budú musieť byť kompenzované ekvivalentným odstránením.

„Vedecké poznatky sú jasné. Priemyselné odstraňovanie uhlíka je nevyhnutnou súčasťou nášho súboru klimatických nástrojov,“ povedala von der Leyenová, ktorá projekt Greensand označila za „významný krok smerom k európskej uhlíkovej neutralite“.

Podľa odhadov Európskej komisie bude musieť EÚ do roku 2050 každoročne uložiť najmenej 300 miliónov ton CO2, aby dosiahla svoj cieľ nulovej čistej klímy.

„Priatelia, bez ukladania CO2 nemáme šancu splniť globálne klimatické ciele,“ povedal Lars Aagaard, dánsky minister pre klímu, energetiku a verejné služby, ktorý vystúpil na konferencii.

Na úrovni EÚ sa po niekoľkoročnej prestávke, ktorá nasledovala po prvej sérii neúspešných projektov, opäť začali poskytovať finančné prostriedky na projekty CCS. V rámci Inovačného fondu EÚ už bolo 24 priemyselným projektom dekarbonizácie pridelených 2,8 miliardy EUR.

Projekty zachytávania uhlíka sa pravdepodobne dočkajú väčšej podpory aj v rámci pripravovaného zákona Európskej komisie o čistom nulovom priemysle, ktorý má byť prijatý 14. marca. V uniknutom návrhu zákona, ktorý videl EURACTIV, sa projekty CCS uvádzajú na zozname „strategických technológií“, ktoré môžu požiadať o osobitný štatút, aby získali rýchlejšie povolenie a ľahší prístup k financiám.

„Začali sme misiu, ktorej cieľom je zabezpečiť priemyselnú výhodu Európy, vytvoriť dobré a zmysluplné pracovné miesta a napraviť našu planétu. Odstraňovanie uhlíka je súčasťou tejto misie,“ povedala v stredu von der Leyenová.

Európska komisia plánuje ešte tento rok zverejniť aj stratégiu zachytávania, využívania a ukladania uhlíka.

Vedci načrtli nový spôsob odsávania oxidu uhličitého zo vzduchu a jeho ukladania v mori. Autori tvrdia, že tento nový prístup zachytáva CO2 z atmosféry až trikrát účinnejšie ako súčasné metódy. Otepľujúci plyn sa dá premeniť na sódu bikarbónu a bezpečne a lacno uskladniť v morskej vode. Podľa odborníkov by nová metóda mohla urýchliť nasadenie technológie odstraňovania uhlíka. V závode na Islande sa zachytený CO2 vstrekuje hlboko pod zem, kde sa natrvalo premení na kameň. Spoločnosť nedávno začala predávať certifikovanú službu odstraňovania uhlíka veľkým firemným klientom vrátane spoločností Microsoft, Spotify a Stripe. Jedným z veľkých problémov väčšiny súčasných prístupov k priamemu zachytávaniu vzduchu sú však náklady. CO2, hoci je silným otepľovacím činiteľom, je v atmosfére relatívne zriedený, jeho koncentrácia vo vzduchu je približne 400 častíc na milión (ppm). Na pohlcovanie aj vypúšťanie CO2 sú teda potrebné veľké zariadenia, ktoré vyžadujú veľké množstvo energie. Tento nový prístup využívajúci hotové živice a iné chemikálie sľubuje oveľa vyššiu účinnosť a nižšie náklady, tvrdia zainteresovaní vedci. Výskumný tím si požičal prístup používaný na aplikácie vo vode a „upravil“ existujúce materiály na odstraňovanie CO2 zo vzduchu. Pri testoch bol nový hybridný absorpčný materiál schopný absorbovať trikrát viac CO2 ako existujúce látky.

Nebezpečný zámer výstavby spaľovne odpadov v Šali sa môže stať realitou. Ministerstvo životného prostredia napriek našim odborným námietkám vydalo súhlasné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Miestnym občanom, ktorí bránia svoje právo na zdravé životné prostredie pomáham už niekoľko rokov – od začiatku procesu. Vypracovali sme s tímom odborné argumenty a podklady. Naše námietky však ministerstvo zmietlo zo stola.

Deväťdesiate roky sú späť
Praktiky, ktoré pri procese pozorujem mi pripomínajú neslávne známe deväťdesiate roky. Veď posúďte sami. Obracajú sa na mňa nešťastní občania a občianky, ktorým investor rozposiela listy a hrozí pokutami do 20 miliónov eur. Napriek tomu, že televízia Močenok zverejnila mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva, sa investor vyhráža miestnym obyvateľom pokutou za zverejnenie rokovania na sociálnej sieti. Podobné praktiky zažívajú miestni obyvatelia, ktorí si dovolili vyjadriť kritický názor na výstavbu predimenzovanej spaľovne odpadov v Šali už roky.

Ministerstvo ignoruje odborníkov
Ministerstvo životného prostredia pod vedením ministra Budaja systematicky ignorovalo všetky dáta, vedecké štúdie a skúsenosti z praxe, ktoré sa im nehodili k vydaniu súhlasného stanoviska. Navrhovaná spaľovňa odpadov nemá vyriešené problémy s toxickými látkami, produkovala by veľké množstvo emisií skleníkových plynov a potláčala by rozvoj opätovného používania, triedeného zberu a recyklácie. Práve za toto bojujem na pôde Európskeho parlamentu.

Prečo je spaľovňa zlým riešením?
Pokiaľ sa sa odpad spáli, tak nezmizne. A nezmizne ani potreba skládok. Po spálení ostáva škvara a toxický popolček, ktorý sa aj tak musí skládkovať. Popolček obsahuje perzistentné organické polutanty a ťažké kovy tiež predstavujú závažné riziká pre zdravie nás všetkých.

Naďalej budem podporovať miestnych obyvateľov a obyvateľky proti tomuto nezmyselnému zámeru. Každý človek, ktorý si váži prírodu, životné prostredie a zdravie by sa mal postaviť proti tejto výstavbe. Verím, že minister Ján Budaj vyhovie nášmu odvolaniu, a zmení záverečné stanovisko na nesúhlasné alebo vráti vec na nové prejednanie.
Samozrejme podporou komunity v okolí plánovanej spaľovne to nekončí. Úplným základom je znižovanie množstva odpadu, či jeho recyklácia. Práve v týchto mesiacoch pracujem v Európskom parlamente na návrohoch zákonov, ktoré majú dosiahnuť práve toto. Menej zbytočného, najmä plastového odpadu. Viac opätovného použitia a recyklácie. Viac recyklovaných materiálov vo výrobkoch. Samozrejme takéto opatrenia ponúkneme aj v našom volebnom programe.
Pokiaľ by ste mali záujem pomôcť nám v boji proti nezmyselnej spaľovni v Šali dajte o tom vedieť známim a priateľom.

Úvodník denníka Financial Times sa zamýšľa nad tým, že Nemecko na poslednú chvíľu vyjadrilo nesúhlas s plánovaným zákazom spaľovacích motorov v EÚ v roku 2035. V článku sa píše: „To, čo malo byť tento týždeň jednoduchým potvrdením opatrení, na ktorých sa minulý rok dohodli členské štáty a ktoré nedávno schválil Európsky parlament, bolo namiesto toho odložené na neurčito. Nemecko nielenže dáva hrozný príklad ostatným krajinám, ktoré sú v pokušení robiť z legislatívy rukojemníka národných záujmov, ale ohrozuje aj dôveryhodnosť Berlína v oblasti ekologickej transformácie a EÚ.“ Pokračuje: „Navrhovaný zákaz je kľúčovou súčasťou cieľa bloku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Táto cesta sa teraz dostala do slepej uličky.“ V úvodníku sa uvádza, že prechod od fosílnych palív bude zahŕňať „bolestivé kompromisy vrátane straty pracovných miest v znečisťujúcich odvetviach“. V závere sa uvádza: „Prechod na uhlíkovú neutralitu do roku 2050 bude diabolsky ťažký. Ale vzhľadom na to, že členské štáty súhlasili s cieľmi, je teraz ich povinnosťou urobiť všetko pre ich splnenie.“
V súvisiacich správach informuje Politico: „Snaha Nemecka zachrániť spaľovací motor získava spojencov.“ V ďalšom článku Politico sa píše: „Top Scholzov spojenec kritizuje nemeckú vládu za blokovanie zákona EÚ o motoroch automobilov.“ Agentúra Reuters uvádza, že Česká republika „pozvala ministrov dopravy z 11 krajín Európskej únie, aby sa v pondelok stretli v Bruseli a diskutovali o politikách znižovania emisií uprostred sporu o prelomovú politiku bloku zameranú na prechod na elektrické vozidlá“. Denník Sun medzitým informuje, že Spojené kráľovstvo „prehráva preteky o vybudovanie revolúcie v oblasti elektromobilov s Nemeckom, tvrdia labouristi“. Denník The Times píše, že BMW vráti výrobu elektrických Mini „späť do Oxfordu“ po získaní grantu vo výške 75 miliónov libier od vlády. City AM uvádza, že Spojenému kráľovstvu „hrozí odliv energetických technológií bez väčšieho financovania, varuje šéf batérií“. Ďalší článok Times má názov: „Elektromobily s plne nabitou batériou strácajú v chlade až tretinu dojazdu“.

Redakcia, Financial Times, „Carbon Brief“

Európska komisia stanovila plány na obnovenie svojho „Paktu stability a rastu“ a naliehavo vyzvala členské štáty, aby v reakcii na to začali postupne rušiť dotácie na energiu, uvádza Financial Times. V dokumente sa vysvetľuje, že pakt, ktorým sa riadia rozpočtové deficity a pomery dlhu, bol v reakcii na pandémiu koronavírusu pozastavený a členské štáty využili túto flexibilitu na „poskytovanie podpory ľuďom a podnikom, ktoré majú problémy s platením účtov“ v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a globálnej energetickej krízy. „Komisia však uviedla, že opatrenia by sa teraz mali zrušiť, pretože je potrebné znížiť náklady na pokles energie a deficity,“ uvádza sa v dokumente.

Agentúra Reuters medzitým uvádza: „Nemecko plánuje poskytnúť svojmu priemyslu dvojcifernú sumu v miliardách eur, aby mohlo premeniť konvenčné priemyselné závody na operácie šetrné ku klíme, uviedlo vo štvrtok ministerstvo hospodárstva.“ Ďalší článok agentúry Reuters hovorí: „Francúzsko sa pozerá na daňové stimuly pre investície do zeleného priemyslu – minister.“

Komentár pre Financial Times od Sergeja Vakulenka, vedúceho pracovníka Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, začína: „Ruská vojna proti Ukrajine má mnoho frontov, v neposlednom rade energiu. A rovnako ako v prípade plánov Kremľa na rýchle víťazstvo na Ukrajine, obe strany energetického konfliktu videli, ako sa ich sny o rýchlom triumfe zrútili uprostred drvenia a zákopovej vojny.“

Andy Bounds, Financial Times, „Carbon Brief“

Na Medzinárodný deň žien Razan Khalifa Al Mubarak, predsedníčka Medzinárodnej únie na ochranu prírody a šampiónka OSN na vysokej úrovni v oblasti zmeny klímy, píše pre Politico o dôležitosti zapojenia žien do rozhodovania o zmene klímy. Hovorí, že takáto angažovanosť je kľúčová, najmä preto, že „zmena klímy a strata prírody ovplyvňujú vidiecke a domorodé ženy vážnejšie ako iné demografické skupiny“. Al Mubarak, ktorá pochádza zo Spojených arabských emirátov, píše, že dúfa, že inšpiruje ďalšie ženy „v západnej Ázii, severnej Afrike a vo svete“. Vysvetľuje tiež niektoré priority svojej krajiny pri organizovaní konferencie COP 28, ako napríklad pokrok v adaptačnom programe Šarm aš-Šajchu.

Samostatne, „veľké čítanie“ vo Financial Times sa zaoberá výzvou „obnovy Pakistanu“ po záplavách, ktoré zasiahli minulý rok. Vysvetľuje, že národ možno vnímať ako skúšku financovania „strát a škôd„, ktoré sa rozvinuté krajiny v zásade dohodli poskytnúť na poslednom samite COP o klíme v Egypte. „Nasmerovanie financovania opatrení v oblasti klímy do Pakistanu – a zabezpečenie jeho správneho čerpania – je však komplikované, v neposlednom rade z dôvodu pretrvávajúcej politickej nestability krajiny a zlého hospodárskeho riadenia,“ uvádza sa v článku. V článku sa tiež diskutuje o výzvach na reformu multilaterálnych rozvojových bánk, ako je Svetová banka, s cieľom podporiť viac výdavkov na podporu rozvojových krajín v oblasti klímy.

Razan Khalifa Al Mubarak, „Carbon Brief“

Niekoľko britských predajní, vrátane independent, uvádza, že extrémne zrážky „by sa mohli do roku 2080 stať štyrikrát častejšími, ak emisie skleníkových plynov zostanú vysoké“, ako sa uvádza v novej štúdii klimatológov z Met Office. Štúdia dospela k záveru, že pri každom stupni regionálneho otepľovania by sa podľa spravodajského webu mohla zvýšiť aj intenzita extrémnych lejakov o 5-15%. MailOnline uvádza, že vedci vytvorili nový klimatický model na projekciu nárastu na základe globálneho otepľovania, ktoré do roku 4 dosiahne 3,2100 °C. (Príslušný model beží iba na scenári RCP8.5 s veľmi vysokými emisiami, ktorý je podrobne vysvetlený v tomto článku Carbon Brief. Aj keď tento prístup niektorí považujú za kontroverzný, bolo to zámerné rozhodnutie vedcov, ktoré im umožnilo izolovať signál zmeny klímy v modelových simuláciách britského počasia, ako vysvetľuje tento článok Carbon Brief.)

DeSmog informuje o „desiatkach lobistických e-mailov“, ktoré ukazujú, že spoločnosti prevádzkujúce skvapalnený plyn „sa stavajú do pozície šampiónov vidieckych komunít v snahe oslabiť návrhy na zníženie emisií uhlíka produkovaných vykurovaním európskych budov“. V článku sa uvádza, že Európsky parlament má na budúci týždeň hlasovať o revidovanej verzii smernice o energetickej hospodárnosti budov. Zákon však čelí odporu dodávateľov skvapalneného ropného plynu (LPG), ktorí podľa webovej stránky považujú navrhované postupné vyraďovanie kotlov za „existenčnú hrozbu pre svoje podnikanie v hodnote 40 miliárd dolárov“. Poznamenáva, že „presadzujú medzery“ v smernici o budovách, ktoré by umožnili pokračovať v predaji nových plynových kotlov, pokiaľ budú schopné poháňať aj „obnoviteľné“ plyny a vodík. The Guardian tiež informuje o zisteniach spoločnosti DeSmog a poznamenáva, že zatiaľ čo navrhované postupné vyraďovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zameriava na iný druh kotla, ako sú tie, ktoré používajú LPG, „odvetvie LPG vníma každé takéto postupné vyraďovanie ako potenciálnu hrozbu pre svoju budúcnosť“. Poznamenáva, že priemysel si myslí, že by mohol prispôsobiť veľkú časť svojej súčasnej infraštruktúry prechodu z LPG na biopalivá a vodík. Medzitým má analytický článok v Guardiane názov: „Je vodík skutočne dostatočne čistým palivom na riešenie klimatickej krízy?“

Phoebe Cooke, DeSmog, „Carbon Brief“

Európska komisia pripravuje plány na reformu trhu s elektrickou energiou v bloku vrátane cieľov v oblasti znižovania elektrickej energie a záruk na dlhodobé obchodné zmluvy, uvádza Financial Times. Tvrdí, že tento krok bol vyvolaný energetickou krízou, keďže ceny elektrickej energie sú viazané na ceny plynu, čo znamená, že tlak na dodávky plynu zvýšil náklady na elektrickú energiu. V článku sa však uvádza, že návrh nezahŕňa „rozsiahlu reformu trhu“, ale pozostáva z opatrení, ktoré umožňujú prevádzkovateľom sietí podporovať znižovanie spotreby v čase špičky, a z požiadaviek, aby členské štáty EÚ stanovili ciele v oblasti znižovania dopytu a uskladňovania elektrickej energie. Navrhujú sa v ňom aj finančné záruky s cieľom povzbudiť menšie spoločnosti, aby uzatvárali dlhodobé „zmluvy o nákupe elektrickej energie“.

The Guardian uvádza, že o priemyselnom pláne Európskej komisie pre zelenú dohodu, ktorý má byť zverejnený budúci týždeň, sa bude diskutovať na bruselskom samite koncom tohto mesiaca. Konštatuje, že navrhovaný plán, ktorý zahŕňa nový cieľ, aby sa do roku 40 v EÚ vyrobilo aspoň 2030 % čistých technológií, by bol súčasťou širšieho úsilia o urýchlenie pokroku smerom k nulovej bilancii emisií a podporu ťažby a ťažby kritických surovín v Európe. Komisia navrhuje, aby sa závodom vyrábajúcim technológie s nulovou bilanciou emisií urýchlilo stavebné povolenie až zo siedmich rokov na jeden rok, ak sa budú považovať za „strategické“, pokračujú noviny.

Alice Hancocková, Financial Times, „Carbon Brief“

Spotreba potravín je hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov a hodnotenie jej budúceho vplyvu na otepľovanie má zásadný význam pre usmerňovanie opatrení na zmiernenie zmeny klímy. Nedostatočná podrobnosť pri nahlasovaní emisií potravinových položiek a rozšírené používanie príliš zjednodušených metrík, ako sú ekvivalenty CO₂, však komplikovanú interpretáciu. Tieto výzvy riešime vypracovaním globálneho inventára emisií skleníkových plynov z spotreby potravín oddeleného podľa jednotlivých druhov plynu a použitím klimatického modelu so zníženou zložitosťou, pričom vyhodnotíme súvisiaci budúci príspevok k otepľovaniu a potenciálne prínosy určitých zmierňujúcich opatrení. Zistili sme, že samotná celosvetová spotreba potravín by mohla do roku 1 zvýšiť otepľovanie takmer o 2100 °C. Sedemdesiatpäť percent tohto otepľovania je poháňaných potravinami, ktoré sú vysokými zdrojmi metánu (mäso z prežúvavcov, mliečne výrobky a ryža). Viac ako 55 % predpokladaného otepľovania sa však dá vyhnúť súčasným zlepšeniam výrobných postupov, všeobecnému prijatiu zdravej výživy a zníženiu plytvania potravinami na spotrebiteľskej a maloobchodnej úrovni.

Plány miest v celej Európe na adaptáciu na zmenu klímy sa zlepšujú, ale stále je potrebné dosiahnuť veľký pokrok. To je hlavný záver našej novej štúdie publikovanej v npj Nature Urban Sustainability, v ktorej hodnotíme najnovšie adaptačné plány 167 európskych miest. V týchto plánoch, ktoré boli vypracované v rokoch 2005 až 2020, zisťujeme, že celková kvalita sa zlepšila.

Pri pohľade na rôzne zložky plánov zisťujeme, že mestá sa väčšinou zlepšili pri stanovovaní adaptačných cieľov, navrhovaní dôkladných a rozmanitých adaptačných opatrení a načrtávaní ich vykonávania. Bulharské hlavné mesto Sofia a írske mestá Galway a Dublin dosiahli za svoje plány najvyššie skóre.

Došlo však len k miernemu zlepšeniu, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania mestských plánov a o zapojenie občianskej spoločnosti do tvorby plánov.

A hoci novšie plány sú o niečo lepšie pri navrhovaní opatrení, ktoré zodpovedajú predtým identifikovaným klimatickým rizikám, zapojenie zraniteľných osôb a monitorovanie adaptačných opatrení, ktorých cieľom je podporiť týchto ľudí, je stále zriedkavé.

Tu rozoberáme podrobnosti o jasnom pozitívnom trende v plánoch mestskej adaptácie v Európe – a ukazujeme, že je pred nami ešte dlhá cesta k inkluzívnejšiemu a spoľahlivejšiemu plánovaniu adaptácie na zníženie klimatických rizík.

Adaptačné plánovanie

Prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy tvorilo kľúčovú súčasť Parížskej dohody z roku 2015, v ktorej sa zdôraznila potreba preskúmať pokrok v adaptácii, a to aj prostredníctvom pravidelných „globálnych hodnotení„.

Vzhľadom na to, že účinnosť mnohých adaptačných opatrení sa skutočne prejaví až po určitom čase – často až po tom, ako zasiahne nepriaznivá poveternostná udalosť – je však notoricky ťažké posúdiť tento pokrok. Do dnešného dňa skutočne neexistuje dohoda o súčasnom stave adaptácie, o tom, čo znamená „pokrok“ a ako by sa mal hodnotiť.

V našej štúdii skúmame obsah adaptačných plánov s cieľom analyzovať, do akej miery identifikujú klimatické riziká, a navrhnúť opatrenia na zníženie rozsahu potenciálnych vplyvov.

Aby sme to dosiahli, vyvíjame a aplikujeme tri rôzne indexy na posúdenie kvality adaptačných plánov a aplikujeme ich na 167 miest v celej Európe.

Zistili sme, že tieto mestá zlepšili svoje schopnosti plánovať adaptáciu. Tieto zlepšenia môžu nastať prostredníctvom procesov kolektívneho učenia sa, prenosu znalostí, budovania kapacít, nadnárodných sietí a iných druhov vedecko-politickej spolupráce.

Väčšina miestnych samospráv však stále nezohľadňuje potreby zraniteľných osôb, ani ich nezapája do tvorby politiky alebo monitorovania, či adaptačné opatrenia znižujú ich zraniteľnosť voči klimatickým hrozbám. To je niečo, čo považujeme za potrebné pre dobrý adaptačný plán, aby sa zabezpečilo, že adaptácia bude fungovať pre ľudí, ktorí ju najviac potrebujú.

Podľa nových údajov uvedených na titulnej strane Guardianu bolo v roku 2022  zistených viac ako 1000 „udalostí super-emisií metánu“ spôsobených ľudskou činnosťou. Noviny poznamenávajú, že väčšina udalostí pochádzala z ropných a plynových polí. Pokračuje: „Lokality superemisií metánu boli zistené analýzou satelitných údajov, pričom USA, Rusko a Turkménsko sú zodpovedné za najväčší počet zariadení na fosílne palivá. Najväčšou udalosťou bol únik 427 ton za hodinu v auguste v blízkosti pobrežia Kaspického mora Turkménska a hlavného plynovodu. Tento jediný únik sa rovnal rýchlosti emisií zo 67 miliónov automobilov alebo hodinovým národným emisiám Francúzska.“ Medzitým samostatné údaje odhaľujú 55 „metánových bômb“ – definovaných ako „polia, kde by samotný únik z úplného využitia zdrojov viedol k emisiám rovnajúcim sa najmenej miliarde ton CO2“ – uvádza sa v dokumente. Hovorí, že viac ako polovica týchto polí je už vo výrobe – vrátane troch najväčších, ktoré sú všetky v Severnej Amerike. Dodáva: „Podľa nedávneho odhadu globálneho uhlíkového rozpočtu sú emisie metánových bômb tiež výrazne vyššie ako emisný limit 380 miliárd ton CO2 zo všetkých zdrojov potrebných na udržanie globálneho otepľovania pod 1,5 °C.“ Tieto súbory údajov ukazujú, že riešenie únikov z lokalít s fosílnymi palivami je najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako znížiť emisie metánu, uvádza sa v dokumente. Noviny samostatne informujú o vplyve „klimatickej katastrofy v Pensylvánii“ – jednej z udalostí so superemitormi v hlavnom vyšetrovaní – na miestnu komunitu.

Kanadská špionážna služba varuje, že zmena klímy predstavuje hlbokú a pretrvávajúcu hrozbu pre národnú bezpečnosť a prosperitu vrátane možnej straty častí Britskej Kolumbie a atlantických provincií v dôsledku zvyšovania hladiny morí. Novo zverejnená analýza kanadskej bezpečnostnej spravodajskej služby tiež predpokladá nárast ideologicky motivovaného násilného extrémizmu zo strany ľudí, ktorí chcú urýchliť riešenia zmeny klímy, a tých, ktorí sa viac zaujímajú o zachovanie svojho súčasného spôsobu života. Stručný prehľad bol vypracovaný v apríli 2021, ale len nedávno bol zverejnený kanadskej tlači v reakcii na žiadosť o prístup k informáciám podanú v októbri toho istého roku. CSIS objasňuje niekoľko obáv, ktoré predstavuje globálne otepľovanie, od hroziacich nebezpečenstiev pre Arktídu, bezpečnosť pobrežia a hraníc až po vážne tlaky na dodávky potravín a vody. Vysoký predstaviteľ CSIS naznačil záujem služby o sledovanie dôsledkov klimatických zmien na bezpečnostnej konferencii v novembri 2021 a uviedol, že agentúra musí naďalej predvídať „ďalšiu hrozbu“, aby podporila ostatných vládnych aktérov. „Nie je prekvapujúce, že bezpečnostné agentúry tomu začínajú venovať väčšiu pozornosť, pretože je zrejmé, že zmena klímy začína hrýzť,“ povedal Simon Dalby, emeritný profesor na Univerzite Wilfrida Lauriera, ktorý študuje klimatické účinky, environmentálnu bezpečnosť a geopolitiku. Stručný prehľad CSIS je sofistikovanejším rámcom klimatických zmien ako bezpečnostného problému, „ako vidíme vo väčšine ostatných politík a dokumentov federálnej vlády,“ povedal Will Greaves, politológ z University of Victoria.

Financial Times informuje o návrhu dokumentu EÚ, podľa ktorého sa blok bude snažiť uspokojiť 40 % svojich potrieb domácou výrobou v piatich odvetviach – solárna, veterná, tepelné čerpadlá, batérie a elektrolyzéry – v snahe o nulovú bilanciu. FT hovorí: „Dokument, ktorý má byť predložený 14. marca, je priamou reakciou na americký zákon o znižovaní inflácie, ktorý bol oznámený v auguste minulého roka a ktorý poskytuje daňové úľavy a dotácie na technológie čistej energie vo výške 369 miliárd dolárov.“ Agentúra Reuters uvádza, že v rámci plánov na boj proti IRA EÚ zavedie nové povolenia, regulačnú podporu a ľahší prístup k verejnému a súkromnému financovaniu určitých ekologických technológií. Bloomberg má tiež príbeh. Prichádza v čase, keď agentúra Reuters uvádza, že vysoký predstaviteľ EÚ uviedol, že EÚ a USA v súčasnosti pracujú na dohode, aby boli európske nerastné suroviny oprávnené na daňové úľavy IRA. V druhom príbehu agentúry Reuters sa uvádza, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že je „odhodlaná“ čeliť výzvam, ktoré predstavuje IRA.

Na inom mieste Financial Times uvádza, že odborníci z odvetvia spochybňujú pokračujúce výdavky bloku na dotácie na fosílne palivá uprostred jeho snahy dosiahnuť nulovú bilanciu. Druhý FT uvádza, že Nemecko a Taliansko „rozbili“ plán EÚ zakázať spaľovacie motory do roku 2035.

V mnohých publikáciách sa uvádza, že krajiny po 10 rokoch rozhovorov uzavreli novú dohodu na ochranu svetových oceánov. Cieľom Zmluvy o šírom mori je do roku 30 chrániť 2030 % medzinárodných vôd pre prírodu, uvádza BBC News. Pred uzavretím zmluvy bolo podľa BBC News chránených iba 1,2 % medzinárodných vôd. Píše sa v ňom: „Dohoda sa dosiahla v sobotu večer, po 38 hodinách rozhovorov, v sídle OSN v New Yorku. Rokovania sa roky zdržiavali pre nezhody týkajúce sa financovania a rybolovných práv.“ The Guardian uvádza, že zmluva „je kľúčová pre presadzovanie záväzku 30×30 [ochrana 30% Zeme do roku 2030], ktorý krajiny prijali na decembrovej konferencii OSN o biodiverzite„. Dodáva: „Bez zmluvy by tento cieľ určite zlyhal, pretože doteraz neexistoval žiadny právny mechanizmus na zriadenie chránených morských oblastí na otvorenom mori.“ Okrem ďalších podrobností o dohode sa v nej uvádza: „Zmluva, ktorá pokrýva takmer dve tretiny oceánu, ktorý leží za štátnymi hranicami, poskytne právny rámec na vytvorenie rozsiahlych chránených morských oblastí na ochranu pred stratou voľne žijúcich živočíchov a na rozdelenie genetických zdrojov na otvorenom mori. Zriadi konferenciu zmluvných strán (COP), ktorá sa bude pravidelne stretávať a umožní členským štátom, aby niesli zodpovednosť za otázky, ako je správa vecí verejných a biodiverzita.“ The Guardian tiež prináša video, ktoré ukazuje okamih, keď sa dohoda dosiahla po vyčerpávajúcich rokovaniach. Financial Times dodáva, že dohoda bude musieť ratifikovať 60 štátov, aby mohla nadobudnúť platnosť, a bude oficiálne prijatá na neskoršom zasadnutí OSN. Správy sú tiež pokryté New York Times, i noviny, Politico a Independent.

BERLÍN 6. marca (Reuters) – Extrémne počasie spôsobené zmenou klímy by mohlo stáť Nemecko do polovice storočia až 900 miliárd eur kumulatívnych hospodárskych škôd, ukázala štúdia v pondelok, keďže najväčšia európska ekonomika hľadá opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy s cieľom znížiť účet za škody. Štúdia ekonomických výskumných spoločností Prognos a GWS a nemeckého Inštitútu pre ekologický ekonomický výskum prichádza v čase, keď Berlín pracuje na stratégii adaptácie na zmenu klímy, ktorú čoskoro predstaví ministerstvo životného prostredia. Prichádza aj uprostred diskusií vo vládnej koalícii o tom, ako by Nemecko mohlo znížiť emisie skleníkových plynov v náročných odvetviach, ako je doprava a stavebníctvo, aby sa do roku 2045 stalo uhlíkovo neutrálnym. Nemecké ministerstvá hospodárstva a životného prostredia uviedli, že štúdia ukazuje, že extrémne horúčavy, suchá a záplavy by v rokoch 280 až 297 mohli stáť 81 miliárd EUR (900,2022 miliardy USD) až 2050 miliárd EUR v závislosti od rozsahu globálneho otepľovania.

Neprehrievajte vodu.

Kotol nastavte na maximálnu teplotu 60 ° C, aby fungoval efektívne a hygienicky.

Termostat používajte opatrne.

Vedeli ste, že váš dom sa nezohrieva rýchlejšie, ak zapnete termostat?

Toto ovplyvňuje iba maximálnu teplotu vo vašom dome.

Emisie oxidu uhličitého súvisiace s energetikou podľa IEA vlani vzrástli o 0,9 % na rekordných 36,8 miliardy ton. A to aj napriek tomu, že viac čistých technológií pomohlo obmedziť následky zvýšenej spotreby uhlia a ropy.

• Emisie z uhlia sa zvýšili o 1,6 %, keďže mnoho krajín sa po ruskej invázii na Ukrajinu a znížení dodávok ruského plynu do Európy obrátilo k tomuto palivu, ktoré je považované za jedno z najviac znečisťujúcich.
• Emisie z ropy vzrástli o 2,5 %, zostali však pod úrovňou spred pandémie. Polovicu nárastu spôsobilo zvýšenie leteckej dopravy, ktorá sa zotavila z pandemického minima.
• K nárastu emisií súvisiacich s energetikou prispela aj nižšia produkcia elektriny z jadrových elektrární a extrémne poveternostné javy vrátane horúčav.
• Celkové emisie čiastočne kompenzoval nárast obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne, opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a elektromobily. Vďaka tomu sa podarilo zabrániť ďalším 550 miliónom ton emisií.