Tokio 31. marca (TASR) – Japonsko, ktoré je piatym najväčším producentom emisií oxidu uhličitého (CO2) na svete, začne od apríla postupne zavádzať systém stanovovania cien uhlíka, aby povzbudilo spoločnosti k obmedzeniu emisií a dosiahlo svoj cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. Táto krajina je poslednou z ázijských krajín, ktorá vypracovala plány na vytvorenie mechanizmu stanovovania cien uhlíka a systému obchodovania s emisiami.

ČO CHCE JAPONSKO TÝMTO SYSTÉMOM DOSIAHNUŤ?
Cieľom plánu je urýchliť dekarbonizáciu s cieľom riešiť zmenu klímy, Japonsko však zaostáva za inými veľkými ekonomikami, ktoré už podobné politiky zaviedli. Napriek tomu Japonsko verí, že systém, ktorý kombinuje obchodovanie s emisiami a poplatok za emisie, pomôže tretej najväčšej ekonomike sveta stať sa ekologickejšou a zároveň zachovať globálnu konkurencieschopnosť svojho priemyslu vrátane veľkých producentov emisií, ako sú oceliari. Keďže súkromný sektor sa nemôže samostatne zaviazať k ekologickým investíciám kvôli vysokým nákladom a rizikám, Európa a Spojené štáty vyvinuli nástroje štátnej podpory, povedal Šigeki Ohnuki, riaditeľ odboru environmentálnej politiky na ministerstve hospodárstva, obchodu a priemyslu (METI).
AKÉ SÚ PRVÉ KROKY JAPONSKA V OBLASTI OBCHODOVANIA S EMISIAMI?
Systém, ktorý vychádza z návrhov METI a ktorý tento rok schválil kabinet, pozostáva z obchodovania s emisiami a z uhlíkového poplatku. Ako prvý krok sa japonská verzia systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorú vytvorilo fórum pre „zelenú transformáciu“ s názvom „GX League“, začne v rozpočtovom roku 2023/24 na dobrovoľnom základe, po ktorom bude nasledovať plná prevádzka približne od roku 2026/27. Účastníci – ku koncu januára približne 680 spoločností, ktoré predstavujú viac ako 40 % emisií v Japonsku – budú povinní zaviazať sa a zverejniť ciele zníženia emisií. Ak cieľ nesplnia, budú s emisiami obchodovať prostredníctvom trhu. Obchodovanie sa bude pravdepodobne uskutočňovať na tokijskej burze cenných papierov, ktorá od septembra minulého roka do januára uskutočnila skúšobnú prevádzku.

Viaceré médiá sa zaoberajú novou štúdiou uverejnenou v časopise Nature, ktorá podľa denníka Times ukazuje, že „dramatická zmena v prúdení hlbokomorských vôd okolo Antarktídy hrozí, že v priebehu desaťročí budú veľké časti svetových oceánov ochudobnené o živiny a kyslík“. Noviny dodávajú: „Výskum sa zameral na tzv. prevratnú cirkuláciu, pri ktorej obrovské objemy studenej a hustej vody klesajú do hlbín oceánov v blízkosti pólov. Táto voda obohatená kyslíkom, uhlíkom a živinami sa nakoniec vracia do hornej časti oceánu v nižších zemepisných šírkach, kde udržiava morské ekosystémy. Tento mechanizmus bol spomenutý v hollywoodskom filme Deň po zajtrajšku, kde sa v dôsledku klimatických zmien zrútil v severnom Atlantiku, čo viedlo ku katastrofe. Nový výskum sa zaoberá ekvivalentným systémom na južnej pologuli, ktorý bol predmetom oveľa menej štúdií.“ Guardian cituje spoluautora, profesora Matta Englanda z Výskumného centra pre klimatické zmeny na Univerzite v Novom Južnom Walese, ktorý tvrdí, že celý hlbokomorský prúd smeruje pri súčasnej trajektórii ku kolapsu: „V minulosti trvala zmena týchto cirkulácií približne 1 000 rokov, ale toto sa deje len niekoľko desaťročí. Je to oveľa rýchlejšie, než sme si mysleli, že tieto cirkulácie môžu spomaliť. Hovoríme o možnom dlhodobom zániku ikonickej vodnej masy.“ Agentúra Reuters upozorňuje na zistenie štúdie, podľa ktorej by „prúdenie hlbokomorskej vody z Antarktídy mohlo do roku 2050 klesnúť o 40 %“. BBC News uvádza, že „zistenia štúdie tiež naznačujú, že spomalenie cirkulácie by tiež znamenalo, že oceán by nemohol absorbovať toľko CO2 z atmosféry, pretože jeho horné vrstvy by sa „rozvrstvili“.

Rhys Blakely, The Times, Carbon Brief

Climate Home News uvádza, že „po dvojici historických pojednávaní závisí budúcnosť európskych a medzinárodných opatrení v oblasti klímy od rozhodnutia sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva“. Vysvetľuje: „Dve žaloby, ktoré sa dnes prejednávali v Štrasburgu, obviňujú vlády Francúzska a Švajčiarska z porušovania ľudských práv svojich občanov tým, že nerobia dostatočné opatrenia na zníženie emisií v jednotlivých krajinách. Je to prvýkrát, čo sa Európsky súd pre ľudské práva zaoberá zmenou klímy, ale pravdepodobne to nebude poslednýkrát.“ Žaloby podali bývalý francúzsky starosta a skupina švajčiarskych seniorov, ktorí tvrdia, že ich vlády porušili ich práva na život a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach. Climate Home News uvádza, že aktivisti kampane tvrdia, že rozsudky by mohli vytvoriť „kľúčový“ precedens pre opatrenia v oblasti klímy, keďže „by mohli prinútiť štáty prijať ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy v rámci ich záväzkov v oblasti ľudských práv“. Isabella Kaminski napísala o tomto príbehu správu aj pre denník Guardian.

Isabella Kaminski, Climate Home News, Carbon Brief

Medzinárodný súdny dvor posúdi právne povinnosti štátov chrániť súčasné a budúce generácie pred klimatickými zmenami po tom, ako krajiny včera v OSN podporili rezolúciu, píše denník Financial Times. Noviny pokračujú: „Poradné stanovisko [nadchádzajúceho] Medzinárodného súdneho dvora, najvyššieho právneho orgánu OSN, by mohlo zvýšiť riziko súdnych sporov pre krajiny, ktoré nedodržiavajú existujúce medzinárodné zákony a zmluvy, a zároveň poskytnúť vládam usmernenia o tom, čo musia urobiť na ochranu ľudských práv a životného prostredia pred škodami spôsobenými zmenou klímy. Krajiny schválili rezolúciu konsenzom bez hlasovania po dlhoročnej kampani vedenej Vanuatu, tichomorským ostrovným štátom, ktorý je ohrozený stúpajúcou hladinou mora. Rezolúciu podporilo viac ako 100 krajín, ale USA a Čína – dvaja najväčší roční producenti emisií na svete – ju nepodporili.“ Denník Guardian uvádza, že rezolúcia OSN bola označená za „historické víťazstvo klimatickej spravodlivosti“. Cituje Ishmaela Kalsakaua, premiéra Vanuatu: „Dnes sme boli svedkami víťazstva klimatickej spravodlivosti epických rozmerov. Dnešná historická rezolúcia je začiatkom novej éry multilaterálnej spolupráce v oblasti klímy, ktorá sa viac zameriava na dodržiavanie zásad medzinárodného práva a éry, ktorá do popredia rozhodovania o klíme stavia ľudské práva a medzigeneračnú spravodlivosť.“ BBC News vysvetľuje, že „Medzinárodný súdny dvor teraz pripraví poradné stanovisko, ktoré by sa mohlo citovať v klimatických súdnych prípadoch“, a dodáva: „Myšlienka právneho stanoviska bola pôvodne navrhnutá študentmi práva na Fidži pred štyrmi rokmi… Rezolúcia získala podporu mnohých krajín, pretože bola starostlivo vypracovaná tak, aby sa vyhla obviňovaniu krajín ako USA a Čína, ktoré najviac prispeli k otepľujúcim plynom, ktoré zvyšujú teploty. Odborníci tvrdia, že hoci právny názor Medzinárodného súdneho dvora nebude záväzný, mohol by sa potom citovať v súdnych prípadoch týkajúcich sa klímy na celom svete.“ Politico tvrdí, že krok Vanuatu „vyľakal USA a mohol by spustiť kaskádu súdnych procesov po celom svete“. Denník New York Times tvrdí, že „malému tichomorskému ostrovnému štátu sa podarilo diplomatické víťazstvo, ktoré môže uniknúť globálnym veľmociam“. O príbehu informuje aj portál Climate Home News.

Camilla Hodgson, Financial Times, Carbon Brief

onferencia OSN o vode, ktorá sa uskutočnila v dňoch 22. – 24. marca 2023 v centrále OSN v New Yorku, USA, bola historickým momentom pre komplexné vyhodnotenie a urýchlenie implementácie šiesteho cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorým je zabezpečenie všeobecného a spravodlivého prístupu k pitnej vode a sanitácii. Konferencie sa zúčastnilo viac ako 10 000 účastníkov, medzi nimi svetoví lídri, zástupcovia občianskej spoločnosti, podnikatelia, vedci a akademici. Výstupom z konferencie je vyše 700 záväzkov (Voluntary Commitments) zhrnutých v dokumente s názvom Water Action Agenda.

Delegáciu SR na Konferencii OSN o vode viedol Ján Budaj, minister životného prostredia SR, alternátom vedúceho delegácie bol Martin Kováč, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

MPRV SR pripravilo pri príležitosti konferencie odborný materiál Bielu knihu (Water for Climate Healing – A New Water Paradigm White Paper), ktorá poskytuje informácie o fungovaní vodného cyklu a tiež odborné odporúčania ako obnoviť vodný cyklus, prostredníctvom obnovy malých vodných cyklov na kontinentoch. Materiál sa opiera o vedecké bádanie, inžinierske a praktické skúsenosti za tri desaťročia, prakticky overené tak na Slovensku, ako aj v zahraničí.

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Martin Kováč vystúpil v dvoch interaktívnych dialógoch s názvom Voda pre trvalo udržateľný rozvoj: oceňovanie vody, prepojenie/nexus voda-energia-potraviny, Akčná dekáda pre vodu a na side evente UNCCD s názvom „Odolnosť voči suchu a trvalo udržateľné hospodárenie s pôdou“.

Vo svojich príspevkoch vyzdvihol najmä kľúčové riešenia pre zastavenie vysušovania kontinentov, stúpanie hladín oceánov a návratu stratenej vody do krajiny pre plnenie ekosystémových služieb prostredníctvom funkčných malých vodných cyklov. „Ekosystémovým zadržiavaním dažďovej vody v krajine obnovujeme vodné zdroje, chránime obyvateľstvo pre povodňami a suchom, zvyšujeme úrodnosť pôdy prostredníctvom ukladania uhlíka do pôdy, posilňujeme biodiverzitu, posilňujeme lokálnu ekonomiku a zvyšujeme produkciu potravín, biomasy a zmierňujeme výkyvy počasia s poklesom priemerných teplôt,“ uviedol M. Kováč. Zároveň zdôraznil, že získané poznatky je nevyhnutné premietnuť do systémovej politiky ochrany pôdy, vody a financovania ekosystémových služieb v krajine.

ŠTAT absolvoval viacero bilaterálnych stretnutí s predsedom VZ OSN Csabom Kőrösim, radcom predsedu vlády Rumunska pre témy trvalo udržateľného rozvoja Lászlóm Borbélym, so zástupkyňou výkonného tajomníka UNCCD Andreou Meza a riaditeľom divízie pre pôdu a vodu FAO Li Lifengom.

Podľa série nedávnych správ a vyšetrovaní ostré rokovania medzi krajinami, ktoré sa snažia chrániť svoje finančné a politické záujmy, nakoniec „oslabili“ prelomovú správu o klíme, ktorú minulý týždeň zverejnil Medzivládny panel OSN o zmene klímy. Zistenia poukazujú na to, na čo aktivisti už dlho upozorňujú, že bráni zmysluplným globálnym opatreniam na obmedzenie zvyšovania teplôt, a to, že osobné záujmy bránia štátom spolupracovať, keď ide o to, ako presne plánujú znížiť svoje emisie a financovať úsilie o prispôsobenie sa. Šiesta hodnotiaca správa IPCC, ktorá bola zverejnená 20. marca, je syntézou dlhoročného odborného výskumu o príčinách a dôsledkoch klimatickej krízy a je pravdepodobne poslednou aktualizáciou medzinárodného orgánu odborníkov na klímu pred tým, ako sa stane nemožným zabrániť otepleniu sveta o viac ako 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň. Vedci tvrdia, že po prekročení tejto hranice by sa mohli zrútiť celé ekosystémy a milióny ľudí by pravdepodobne do konca storočia prišli o život v dôsledku silnejúcich vĺn horúčav, búrok a hladomorov. Zatiaľ čo sa však vedci vo veľkej miere zhodli na svojej časti súhrnnej správy, ktorá pozostávala zo zhrnutia siedmich rokov zložitých vedeckých zistení do 85 strán, za zatvorenými dverami prebiehali oveľa nestabilnejšie rokovania o kratšom zhrnutí správy určenom pre tvorcov politík. Proces schvaľovania tohto zhrnutia správy, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca vo Švajčiarsku, si vyžaduje jednomyseľný súhlas delegátov všetkých 195 zúčastnených krajín, čo z neho robí mimoriadne náročný a zložitý podnik.

Francúzsko, Nigéria, Fínsko, Južný Sudán, Taliansko, Peru, Rumunsko. Čo majú všetky tieto miesta spoločné? Sú to len niektoré z krajín, v ktorých sú fosílne spoločnosti so sídlom v Európe odsúdené alebo dôveryhodne obvinené z trestných, občianskych alebo správnych deliktov. História fosílnych palív je litániou obvinení z trestných činov, od korupcie a úplatkárstva až po porušovanie ľudských práv a dokonca spoluúčasť na vojnových zločinoch. Väčšina z nás sa o zločinoch fosílnych palív dozvedá len v správach. Pre mnohých je však porušovanie zákonov zo strany tohto odvetvia chladnou a tvrdou realitou, najmä pre ľudí v komunitách, ktoré sú zraniteľné voči zmene klímy, a v krajinách globálneho Juhu. Dôkaz? Organizácia Greenpeace Holandsko zostavila Súbor trestných činov súvisiacich s fosílnymi palivami: dokázané trestné činy a dôveryhodné obvinenia, ktorý obsahuje vzorku 26 dokázaných alebo dôveryhodne podozrivých trestných a občianskoprávnych činov, ktorých sa dopustilo 10 najvplyvnejších európskych spoločností v oblasti fosílnych palív od roku 1989 až po súčasnosť. Súbor ukazuje, do akej miery je nezákonná činnosť zakorenená v DNA odvetvia fosílnych palív, a konštatuje, že spomedzi zozbieraných trestných činov bola v tomto odvetví najrozšírenejšia korupcia. Týchto 26 prípadov je však len kvapkou v mori, pokiaľ ide o znečistenie fosílnymi palivami. Na každý nezákonný čin pripadá viac ničivého a brutálneho správania v oblasti fosílnych palív, ktoré je úplne „legálne“. Napríklad napriek zdrvujúcim dôkazom o tom, že sa nachádzame v zničujúcej klimatickej kríze spôsobenej fosílnymi palivami, priemysel fosílnych palív bezohľadne okopáva päty a tento týždeň sa stretáva za zatvorenými dverami na Európskej konferencii o plyne 2023 vo Viedni, aby – podľa vlastných slov – „zabezpečil budúcnosť plynu“. Zúfalý pokus veľkých znečisťovateľov oddialiť prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Nová štúdia naznačuje, že vystavenie ornej pôdy extrémnym vlnám sucha a horúčav (CDHE) sa v priebehu tohto storočia zvýši na všetkých kontinentoch, najmä v Ázii a Afrike. Výskumníci analyzujú vystavenie ornej pôdy extrémnym CDHE na globálnej a kontinentálnej úrovni podľa rôznych scenárov spoločných sociálno-ekonomických ciest (SSP) pre strednodobý (2041 – 2060) a dlhodobý (2081 – 2100) horizont. Výskumníci tvrdia, že frekvencia extrémnych CDHE v budúcnosti bude oveľa vyššia ako v základnom období (1995 – 2014) a „zvýšená frekvencia bude zjavnejšia s nárastom emisií“. Štúdia dodáva, že „extrémne CDHE s vysokou frekvenciou sa nachádzajú najmä v tropických oblastiach“.

Weather and Climate Extremes, Carbon Brief

Členské štáty EÚ definitívne schválili „prísnejšie národné ciele na zníženie emisií v niektorých odvetviach a rozšírenie prírodných ekosystémov, ktoré absorbujú CO2, ako sú lesy“, informuje agentúra Reuters. Agentúra Reuters informuje o ďalších správach z EÚ: „Dve súperiace aliancie krajín EÚ v utorok v Bruseli viedli posledné hodiny rokovaní pred rokovaniami o tom, či uznať jadrovú energiu v rámci cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. K rozporu došlo deň pred tým, ako sa krajiny EÚ a zákonodarcovia majú dohodnúť na prísnejších cieľoch EÚ v oblasti rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, čo je kľúčovou súčasťou plánov bloku na zníženie emisií CO2 a odklon od ruského plynu.“ Samostatne o tom informuje denník Financial Times: „Snaha Talianska zbaviť sa ruského plynu a nahradiť ho dovozom zo severnej Afriky dostala vládu Giorgie Meloniovej do kolízie s medzinárodnými klimatickými dohodami. Vláda minulý týždeň zverejnila svoju politiku postupného ukončovania verejnej finančnej podpory pre uhoľné, ropné a plynové projekty v zahraničí, ale odborníci na zmenu klímy tvrdia, že nové pravidlá sú plné medzier.“

Členské štáty EÚ schválili „prelomový zákon“, podľa ktorého musia mať všetky nové autá predávané v bloku od roku 2035 nulové emisie, uvádza BBC News. Uvádza sa v nej, že dohoda „meškala niekoľko týždňov po tom, ako Nemecko požiadalo o výnimku pre autá poháňané elektronickými palivami“. Dodáva: „Očakávalo sa, že nový zákon znemožní predaj áut so spaľovacími motormi v EÚ od roku 2035. Výnimka, ktorú získalo Nemecko, však teraz pomôže tým, ktorí majú tradičné vozidlá – aj keď sa e-palivá ešte nevyrábajú vo veľkom.“ Agentúra Reuters uvádza, že schválenie zákona, ktorý teraz vstúpi do platnosti, znamená, že všetky nové autá budú musieť mať od roku 2035 nulové emisie a od roku 2030 o 55 % nižšie emisie oxidu uhličitého v porovnaní s úrovňou z roku 2021. EurActiv uvádza, že dohoda finalizuje „jeden z najkontroverznejších prvkov Zelenej dohody EÚ“. Dodáva: „Hlasovanie zabezpečuje, že v súčasnosti dominantná technológia spaľovacích motorov bude v nasledujúcich desaťročiach nahradená najmä elektrickými vozidlami, čo zníži uhlíkovú stopu na európskych cestách.“ Správu priniesol aj Politico, ktorý poznamenáva, že výnimku pre e-palivá „budú musieť ešte schváliť inštitúcie EÚ“. Dodáva: „Okrem stanovenia cieľa v oblasti čistých automobilov na rok 2035 sa v právnych predpisoch zvyšuje priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2030, čo prinúti výrobcov automobilov v najbližších rokoch zvýšiť predaj elektrických vozidiel.“

Politico označuje vyčlenenie e-palív za „Pyrrhovo víťazstvo vo vojne za záchranu automobilového motora“. Uvádza, že existujú pochybnosti o samostatnej legislatíve potrebnej na zavedenie výnimky. Agentúra Reuters uvádza, že dohoda „hádže zážihovým automobilom tenké záchranné lano“. Uvádza sa v nej: „Náklady a nedostatok energie naznačujú, že e-palivá sa môžu najlepšie využívať v odvetviach, ktoré je ťažšie preorientovať na elektrické motory, ako sú nákladné vozidlá, lodná doprava alebo lietadlá. Malú úlohu môžu zohrávať aj v osobných automobiloch.“ S poukazom na luxusné značky Ferrari a Porsche uvádza, že „bohatí klienti si budú môcť dovoliť vyššie náklady“, a dodáva: „Pre masové značky zostanú elektromobily pravdepodobne najlacnejšou možnosťou.“

V Spojenom kráľovstve sa však na titulnej strane denníka Daily Telegraph objavil titulok: „Zákaz benzínových áut v chaose po ústupe EÚ.“ V článku sa píše: „Hroziaci britský zákaz predaja nových benzínových a dieselových áut sa v utorok dostal do chaosu po tom, ako Brusel zmiernil svoje vlastné obmedzenia v dôsledku odporu nemeckého automobilového priemyslu. Odborníci a politici varovali, že britské pravidlá, ktoré majú vstúpiť do platnosti v roku 2030, sú po európskom zmiernení neudržateľné, čo umožní spaľovacie motory, pokiaľ budú spaľovať uhlíkovo neutrálne benzínové alternatívy.“ Dokument dodáva: „Zdroje naznačili, že Whitehall zvažuje nasledovať [Európsku] komisiu a povoliť aj výnimku pre elektronické palivá.“ Článok, v ktorom sa uvádza, že „kritici vládnych plánov čistej nulovej spotreby využili rozhodnutie Európskej únie ako dôkaz, že je potrebné úplne prehodnotiť politiku“, cituje viacerých euroskeptických a klimaticky skeptických konzervatívnych poslancov, ktorí tvrdia, že Spojené kráľovstvo by malo nasledovať príklad EÚ, vrátane bývalého lídra Konzervatívnej strany Iaina Duncana Smitha, Philipa Daviesa z výklenkovej „skupiny pre kontrolu čistej nulovej spotreby“ a bývalého ministra vlády Johna Redwooda.

Rachel Russell, BBC News, Carbon Brief

Väčšina klimatických modelov zatiaľ nezohľadňuje nový objav Kalifornskej univerzity v Riverside: metán zachytáva veľké množstvo tepla v zemskej atmosfére, ale zároveň vytvára chladiace mraky, ktoré kompenzujú 30 % tepla. Skleníkové plyny ako metán vytvárajú v atmosfére akúsi prikrývku, ktorá zachytáva teplo z povrchu Zeme, tzv. dlhovlnnú energiu, a zabraňuje jeho vyžarovaniu do vesmíru. Tým sa planéta stáva teplejšou. „Prikrývka nevytvára teplo, pokiaľ nie je elektrická. Teplo pociťujete preto, lebo prikrývka brzdí schopnosť vášho tela vysielať teplo do vzduchu. Toto je rovnaký koncept,“ vysvetlil Robert Allen, odborný asistent UCR pre vedy o Zemi. Ukázalo sa, že okrem pohlcovania dlhovlnnej energie metán pohlcuje aj energiu prichádzajúcu zo Slnka, tzv. krátkovlnnú energiu. „To by malo ohrievať planétu,“ povedal Allen, ktorý viedol výskumný projekt. „Absorpcia krátkych vĺn však proti intuícii podporuje zmeny v oblakoch, ktoré majú mierny ochladzujúci účinok.“ Tento efekt je podrobne opísaný v časopise Nature Geoscience spolu s druhým zistením, ktoré výskumný tím úplne neočakával. Hoci metán vo všeobecnosti zvyšuje množstvo zrážok, zohľadnenie absorpcie krátkovlnnej energie tento nárast potláča o 60 %.

V kameňolome Orrock vo Fife na východe Škótska je pochmúrny deň uprostred zimy. Strmé, rozoklané útesy sa týčia nad hlučnými strojmi, ktoré rozomieľajú nekonečný prúd čerstvo vyťaženej horniny. Statný muž v zablatenom pracovnom odeve v štýle HiVIS si z neďalekej kopy naberá za hrsť čierneho prachu. Dozvedám sa, že ide o čadičový prach, vedľajší odpad z kameňolomu, ktorý je napriek svojmu nevhodnému prostrediu základom jedného z najzaujímavejších klimatických riešení súčasnosti.

Čadičový prach je vstupnou surovinou pre novú technológiu odstraňovania uhlíka na prírodnej báze, ktorá sa nazýva zvýšené zvetrávanie hornín (ERW) a je navrhnutá tak, aby trvalo zadržiavala CO2 v atmosfére. Ide o geologický proces, ktorý prebieha prirodzene už milióny rokov, ale niekoľko spoločností ho teraz urýchľuje.
„Na celom svete rastie neuveriteľná dynamika posilneného zvetrávania hornín a spôsobov jeho využitia v celom rade rôznych hodnotových reťazcov,“ hovorí Antti Vihavainen, generálny riaditeľ platformy na odstraňovanie uhlíka Puro.earth. Zvetrávanie hornín na steroidoch Na boj proti škodlivým účinkom zmeny klímy je potrebné odstrániť časť z miliárd ton CO2, ktoré už desaťročia vypúšťame do atmosféry. Problémom CO2 je, že sa v atmosfére drží stovky rokov, takže aj keby sa dnes všetkým štátom podarilo znížiť emisie skleníkových plynov na nulu, planéta by sa neochladila, len by sa prestala otepľovať. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) odhaduje, že do roku 2050 musíme odstrániť desať miliárd ton CO2 ročne a odvtedy 20 miliárd ton ročne, aby sme zabránili nebezpečnej zmene klímy.

Na tento účel sa objavuje celá škála technológií na odstraňovanie uhlíka – od jednoduchej koncepcie pestovania stromov až po obrovské ventilátory, ktoré nasávajú CO2 priamo zo vzduchu – na ktoré sa vedci a politici spoliehajú, že odstránia CO2 z atmosféry a uzavrú ho.

Saleemul Huq, riaditeľ Medzinárodného centra pre klimatické zmeny a rozvoj, predložil tri návrhy, ako vytvoriť fond pre straty a škody. Poznamenal, že prechodný výbor pre financovanie strát a škôd „bude mať svoje prvé zasadnutie v marci v Egypte“, a dodal, že do COP28 v Dubaji v decembri sa stretne trikrát. Prvým Huqovým návrhom je nefungovať v „čase UNFCC“, ale namiesto toho konať „naliehavo“. Dodáva: „Nerobte z „dokonalého“ nepriateľa „dostatočne dobrého“! Nedokonalý fond, ktorý začne rýchlo fungovať, je lepší ako čakať roky na prvý dolár.“ Jeho druhým návrhom je spolupracovať so „skúsenými aktérmi“, ako je Červený kríž alebo Svetový potravinový program. A tretím je, aby sa Prechodný výbor „stal hlavným hlasom a vysvetľovateľom toho, čo straty a škody znamenajú“.

Veterán klimatických kampaní Bill McKibben napísal v denníku Guardian článok s titulkom: „Starší ľudia ako ja musia začať protestovať za našu planétu.“ Tvrdí, že minulotýždňová správa IPCC „nemala taký účinok, aký mala mať, alebo aký jej autori zjavne zamýšľali“, a naznačuje, že dôvodom je „nesúlad medzi hrozivými slovami správy a činmi, ktoré väčšina ľudí cíti, že môže účinne podniknúť“. Dodáva: „Som hrdý na to, že som súčasťou Third Act, organizácie klimatických aktivistov pre ľudí nad 60 rokov.“ Na inom mieste denník Daily Telegraph uverejnil úvodník pod titulkom: „Hlúposť energetickej mimoriadnej dane sa teraz ukázala.“ Tvrdí, že v snahe dosiahnuť nulovú čistú produkciu po sebe nasledujúce vlády „úmyselne predsedali poklesu ťažby v Severnom mori, aby znížili emisie uhlíka v Spojenom kráľovstve a zároveň prešli na obnoviteľné zdroje“, hoci ropa a plyn sú „stále potrebné“. V závere správy sa uvádza: „Hoci labouristi odsúdili vládu za nedostatočné zdanenie tohto sektora, celková sadzba uvalená na prevádzkovateľov v Severnom mori sa len za 10 mesiacov takmer zdvojnásobila zo 40 % na 75 %. Neočakávaná daň zostane v platnosti až do roku 2028, a to aj napriek poklesu cien. Labouristická vláda by navyše daň spätne zvýšila, zrušila väčšinu úľav a obmedzila ďalší prieskum. Krátkozrakosť tohto prístupu vyráža dych.“

Saleemul Huq, Climate Home News

Ministri energetiky EÚ „dnes definitívne schvália zákon bloku o ukončení predaja nových automobilov s emisiami CO2 v roku 2035“, informuje agentúra Reuters. Spravodajský portál poznamenáva, že hlasovanie sa uskutoční o tri týždne neskôr, ako sa plánovalo, po tom, ako nemecké ministerstvo dopravy na poslednú chvíľu vznieslo námietku. Dodáva: „Európska komisia sa cez víkend dohodla s Nemeckom na vyriešení sporu a ponúkla záruky, že autá so spaľovacím motorom, ktoré jazdia len na elektronické palivá, budú vyňaté zo zákazu v roku 2035. Samostatne sa uvádza, že výnimku „kritizovali klimatickí aktivisti“, zatiaľ čo výrobcovia automobilov tvrdia, že je „príliš nákladná, unáhlená a zbytočná“. Príbehom sa zaoberá aj agentúra Bloomberg.

V ďalších európskych správach agentúra Reuters uvádza, že EÚ dosiahla predbežnú dohodu o „zavedení väčšieho počtu čerpacích staníc pre autá na elektrinu a alternatívne palivá“. Na inom mieste spravodajský portál uvádza, že EÚ „plánuje od júla uskutočniť skoré aukcie na trhu s uhlíkom, aby získala dodatočné finančné prostriedky na pomoc krajinám pri odchode od ruského plynu a znížení emisií“. Samostatne agentúra Bloomberg uvádza, že EÚ „sa zameriava na spôsob, ako umožniť členským štátom, aby mali možnosť účinne zakázať dodávky ruského skvapalneného zemného plynu bez toho, aby zaviedli nové energetické sankcie“.

A napokon, agentúra Reuters informuje o vôbec prvom klimatickom prípade, ktorý sa dostal na Európsky súd pre ľudské práva, v ktorom viac ako 2 000 „starších žien“ žaluje švajčiarsku vládu za ich „klimatickú výluku“. Píše sa v nej: „Toto podanie, po ktorom by mali tento rok nasledovať ďalšie dve, by mohlo vyústiť do príkazu na zníženie emisií, ktorý by presahoval dokonca aj záväzky Parížskej dohody z roku 2015, čím by sa vytvoril dôležitý precedens.“ Samostatne sa v správe uvádza: „Na znak dôležitosti sa k prípadu pripojilo osem ďalších vlád (Rumunsko, Lotyšsko, Rakúsko, Slovensko, Nórsko, Taliansko, Portugalsko a Írsko).“

Kate Abnett, Reuters, ‘Carbon Brief’

Budovy môžu byť zraniteľné voči zmene klímy. Extrémne počasie a meniace sa klimatické podmienky môžu poškodiť a znehodnotiť stavebné materiály, narušiť integritu konštrukcie a dokonca viesť k ich zrúteniu. Európska komisia preto uverejnila nové technické usmernenie o adaptácii budov na zmenu klímy. Správa syntetizuje existujúce metódy, špecifikácie, osvedčené postupy a usmernenia pre výstavbu a renováciu. Technické usmernenie a usmernenie k osvedčeným postupom pomôžu posúdiť odolnosť nových a existujúcich budov voči zmene klímy a podľa toho naplánovať ich modernizáciu.
Viac informácií nájdete v článku o usmernení Climate-ADAPT.

Niektorí z najväčších európskych znečisťovateľov získavajú neočakávané zisky z predaja uhlíkových kreditov. Ich zisky sú nezamýšľaným dôsledkom štedrých dotácií, ktoré tvoria kľúčový prvok regionálneho trhu s uhlíkom.

Podľa analýzy zverejnených údajov spoločností španielska ropná a plynárenská spoločnosť, rumunský výrobca hliníka a dva fínske priemyselné podniky predali v minulom roku kredity v celkovej hodnote takmer 120 miliónov EUR, čo je v prepočte viac ako 129 miliónov USD. V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva zverejnenie vlny ďalších predajov v potenciálnej hodnote desiatok miliónov eur.

Berlín 28. marca (TASR) – Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA) v utorok uviedla, že celosvetové investície do technológií energetickej transformácie sa musia každoročne zvýšiť viac ako štvornásobne, aby sa dodržali záväzky prijaté v rámci Parížskej klimatickej dohody. Investície do technológií obnoviteľných zdrojov energie dosiahli v minulom roku rekordných 1,3 bilióna dolárov, ale táto suma sa musí zvýšiť na približne 5 biliónov dolárov ročne, aby sa splnil kľúčový cieľ Parížskej dohody, ktorým je obmedziť nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia (2,7 Fahrenheita) nad predindustriálnu úroveň, uviedla IRENA. Celkovo svet potrebuje do roku 2030 približne 35 biliónov dolárov na prechodné technológie vrátane zlepšenia účinnosti, elektrifikácie, rozšírenia sietí a flexibility, uviedla IRENA. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie musí vzrásť zo súčasných približne 3 000 gigawattov ročne na viac ako 10 000 GW v roku 2030, uviedla IRENA a dodala, že je potrebná väčšia rovnosť v rozširovaní obnoviteľných zdrojov medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami. Nové projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v Číne, Európskej únii a Spojených štátoch predstavovali v minulom roku dve tretiny inštalovanej kapacity, zatiaľ čo Afrika predstavovala len 1 % inštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov.

Niekoľko stoviek klimatických aktivistov z Extinction Rebellion vstúpilo v sobotu do areálu letiska v Eindhovene, kde štartujú a pristávajú lietadlá. Klimatická akčná skupina Extinction Rebellion (XR) tvrdí, že nemá v úmysle vstúpiť na pristávaciu dráhu letiska v Eindhovene. Podľa hovorcu XR sa skupina nachádza v oblasti, kde parkujú súkromné lietadlá. Aktivisti vystrihli dieru v plote a preliezli cez ňu. Skupinu klimatických aktivistov zastavila polícia a Marechaussee, informoval reportér ANP na mieste. Skupina dostala pokyn od organizácie XR, aby si sadla a usadila sa. „Vzbúrenci blokujú priestor pre súkromné lietadlá na letisku v Eindhovene. Vchod do VIP salónika je obsadený a na letisku sú prítomní aj Luchtfietseri. Aktivisti nevstupujú na pristávaciu dráhu, aby nerušili ostatné lety na letisko a z letiska,“ uviedla XR. Holandské kráľovské Marechaussee skupinu niekoľkokrát vyzvalo, aby opustila miesto. Skupina to však odmieta. Podľa hovorcu XR protestujúci zostanú na mieste, kým letisko nevyhovie ich požiadavkám.
Extinction Rebellion zorganizovala aj tzv. podpornú demonštráciu vrátane detského kútika. Nachádza sa na ulici Luchthavenweg pred príletovou halou. Je tam veľa transparentov a vlajok a spieva sa. Na Twitteri skupina klimatických aktivistov napísala, že na letisku v Eindhovene podniká akciu, pretože „rovnako ako letisko Schiphol, aj letisko v Eindhovene spôsobuje znečistenie ovzdušia, obťažovanie hlukom a poškodzovanie zdravia. Aj v tomto prípade nie je povolenie na ochranu prírody v poriadku.“

  COP28 UAE

COP28 v SAE bude prelomovým okamihom, keď svet zhodnotí svoj pokrok v plnení Parížskej dohody. Prvé globálne hodnotenie (GST) poskytne komplexné posúdenie pokroku od prijatia Parížskej dohody. Pomôže to zosúladiť úsilie v oblasti klímy vrátane opatrení, ktoré je potrebné zaviesť na odstránenie nedostatkov v pokroku. Predsedníctvo SAE na konferencii COP28 sa bude usilovať o to, aby svet reagoval na globálne hodnotenie jasným akčným plánom.

Ženeva/Brusel 24. marca (TASR) – Občania postihnutí klimatickými zmenami žalujú vlády viac ako 30 európskych krajín v troch samostatných prípadoch na Európskom súde pre ľudské práva a tvrdia, že nečinnosť štátov porušuje ich ľudské práva. Ide o prvé takéto prípady, ktoré sa prejednávajú na súde v Štrasburgu vo Francúzsku, a ich výsledkom by mohol byť príkaz, aby príslušné vlády znížili emisie oxidu uhličitého oveľa rýchlejšie, ako sa v súčasnosti plánuje. Toto je to, čo by ste mali vedieť.
O AKÉ TRI PRÍPADY IDE?
Prvý prípad, ktorý sa bude prejednávať budúcu stredu, sa zameriava na vplyv horúčav spôsobených zmenou klímy na zdravie, a to v prípade, ktorý podali tisíce starších Švajčiarok proti švajčiarskej vláde v rámci šesť rokov trvajúceho právneho sporu. V stredu sa bude súd zaoberať aj prípadom, ktorý podal Damien Carême, poslanec Európskeho parlamentu za francúzsku stranu Zelených, ktorý napadol odmietnutie Francúzska prijať ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy. Tretí prípad, ktorý by sa mal prejednávať po lete, sa týka šiestich portugalských mladíkov, ktorí žalujú 33 krajín – vrátane všetkých 27 členských štátov Európskej únie, Veľkej Británie, Nórska, Ruska, Švajčiarska, Turecka a Ukrajiny. Aj oni tvrdia, že tieto krajiny porušili ich práva a mali by im nariadiť, aby prijali ambicióznejšie opatrenia na riešenie zmeny klímy. V súčasnosti prebieha šesť ďalších konaní v oblasti klímy.
AKÉ PRÁVA MOHLI BYŤ PORUŠENÉ?
V týchto prípadoch bude Súd po prvýkrát posudzovať, či politiky v oblasti zmeny klímy, ak sú príliš slabé, môžu porušovať ľudské práva ľudí zakotvené v Európskom dohovore. Švajčiarky tvrdia, že Bern tým, že neznížil emisie v súlade s plánom, ktorý obmedzuje globálne otepľovanie na 1,5 C, porušil okrem iného ich právo na život. V prípade sa odvoláva na Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy – ktorý s veľmi vysokou mierou spoľahlivosti zistil, že ženy a starší dospelí patria medzi osoby s najvyšším rizikom úmrtnosti súvisiacej s teplotou počas horúčav – a na preukázanie ich zraniteľnosti využíva lekárske záznamy sťažovateliek.