Brusel 6. apríla (TASR) – Európska komisia (EK) navrhla označiť niektoré investície do letectva za ekologické po niekoľkomesačnom spore o tom, či tento sektor pridať na zoznam udržateľných investícií EÚ. Komisia uviedla, že pravidlá by mali povzbudiť letecký sektor, aby v blízkej budúcnosti znížil emisie skleníkových plynov, ale jej návrh označiť niektoré lietadlá ako ekologické okamžite vyvolal kritiku environmentálnych aktivistov. Rozhodnutie tiež rozdelilo názory v rámci Komisie, pričom niektorí úradníci tlačili na pridanie investícií do letectva, ak spĺňajú prísne environmentálne normy, a iní boli proti udeleniu odznaku šetrného ku klíme odznaku odvetviu s vysokou uhlíkovou stopou. V návrhu zverejnenom v stredu Komisia uviedla, že určité investície do lízingu leteckej dopravy, výroby, osobných a nákladných letov budú pridané do taxonómie a klasifikované ako pomoc v boji proti zmene klímy. V pravidlách sa stanovujú podrobné environmentálne kritériá, ktoré musí spĺňať každá hospodárska činnosť.

Kate Abnett

Viaceré obdobia extrémneho otepľovania v minulosti Zeme nasledovali po „bodoch zlomu“ zahŕňajúcich uvoľňovanie skleníkových plynov, podľa výskumu publikovaného v časopise Science Advances. Vedci z Wageningen University & Research a Utrechtskej univerzity v Holandsku analyzovali tri obdobia rýchleho otepľovania pred 56 až 52 miliónmi rokov. Zistili, že každému z týchto období predchádzal bod zlomu klímy, ktorý Medzivládny panel OSN o zmene klímy opísal ako „kritický prah, za ktorým sa systém reorganizuje, často náhle a / alebo nezvratne.“ Zem obsahuje početné rezervoáre uhlíka a iných skleníkových plynov, ktoré, ak sú oslabené alebo destabilizované, môžu po zavedení do atmosféry vyvolať úniky a reťazové reakcie. Otepľovanie spôsobené uvoľňovaním môže destabilizovať ďalšie nádrže, čo vedie k spätnej väzbe.  O príslušných obdobiach otepľovania už bolo známe, že sa zhodovali s hromadným uvoľňovaním plynov ako metán a oxid uhličitý do atmosféry, ale údaje v analýze sú prvé, ktoré načrtávajú priamu čiaru medzi zníženou stabilitou klimatického systému a týmito obdobiami otepľovania. „To je presne to, čo by ste očakávali, ak by uvoľňovanie uhlíka bolo spôsobené bodom zlomu uhlíkového cyklu,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor Shruti Setty, kandidát Ph.D. na Wageningenskej univerzite a výskume. Štúdia nasleduje po ďalšej, publikovanej v decembri minulého roka v časopise Nature Climate Change, ktorá naznačuje, že súčasné úrovne globálneho otepľovania by mohli vyvolať body zlomu klímy. Štúdia naznačila, že aj keď sú teploty stabilizované alebo znížené, systémy majú 50-percentnú šancu na kolaps, keď teploty prekročia 4 stupne Celzia. Výskumníci zistili, že úplné vyhnutie sa takémuto scenáru by bolo možné len vtedy, ak by sa globálne otepľovanie udržalo pod 1 stupňom Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, zatiaľ čo úrovne sú v súčasnosti 1,2 stupňa nad predindustriálnym bodom.

ZACK BUDRYK 

Krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, na konferencii COP27 oslávili rozhodnutie vytvoriť fond na krytie strát a škôd, ale na to, aby mal skutočný vplyv, sú potrebné reformy globálnych inštitúcií. Pre Afriku, ktorá je najviac vystavená klimatickým zmenám, ale má najmenšiu schopnosť účinne reagovať, bude fungovanie fondu na krytie strát a škôd obzvlášť dôležité. OSN definuje straty a škody ako negatívne dôsledky zmeny klímy, ktoré sa vyskytujú napriek zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy alebo v prípade ich absencie. Patria sem hospodárske vplyvy, ako je poškodená infraštruktúra a pokles poľnohospodárskej produkcie, ako aj problémy, ako je vysídľovanie komunít a strata biodiverzity. Tieto vplyvy sa v Afrike prejavujú už teraz a v nasledujúcich rokoch sa budú len stupňovať. Tento nový mechanizmus financovania pomôže riešiť tieto negatívne účinky vytvorením nového zdroja financovania, ktorý sa bude odlišovať od adaptácie na budúce klimatické riziká alebo zmierňovania emisií. Straty a škody by sa však mali vnímať ako synergia s financovaním adaptácie, pretože rýchlejšie zotavenie z klimatických šokov je kľúčom k budovaniu dlhodobej odolnosti. Financovanie adaptácie celosvetovo výrazne zaostáva za zmierňovaním (pozri ďalej). Nová dohoda o stratách a škodách by mohla pomôcť zaplniť túto niekoľkomiliardovú medzeru, zatiaľ čo v prípade neúspechu by sa náklady rozvojových krajín špirálovito zvýšili. Výskumníci z Baskického centra pre zmenu klímy odhadujú, že tieto náklady budú do roku 2030 predstavovať 290 až 580 miliárd USD.

By Benjamin Hunter

Ešte pred 18 mesiacmi mnohí politici, akademici a odborníci v Spojených štátoch a Európe básnili o geopolitických výhodách nadchádzajúceho prechodu na čistejšiu a ekologickejšiu energiu. Uvedomovali si, že odklon od energetického systému s vysokou uhlíkovou náročnosťou, ktorý sa spolieha na fosílne palivá, bude pre niektoré krajiny ťažký. Celkovo však prevládal názor, že prechod na nové zdroje energie nielen pomôže v boji proti klimatickým zmenám, ale aj ukončí nepríjemnú geopolitiku starého energetického poriadku. Tieto nádeje však boli založené na ilúzii. Prechod na čistú energiu bude v praxi chaotický a v krátkodobom horizonte prinesie nové konflikty a riziká. Na jeseň 2021, uprostred energetickej krízy v Európe, prudko rastúcich cien zemného plynu a stúpajúcich cien ropy, si aj tí najoptimistickejší evanjelisti nového energetického poriadku uvedomili, že prechod bude v najlepšom prípade skalopevný. Akýkoľvek zvyšný romantizmus sa vyparil, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Vojna odhalila nielen brutálny charakter režimu ruského prezidenta Vladimira Putina a nebezpečenstvo nadmernej energetickej závislosti od agresívnych autokracií, ale aj riziká, ktoré predstavuje roztrieštený, do značnej miery nekoordinovaný boj o rozvoj nových zdrojov energie a odvykanie sveta od starých, zakorenených zdrojov. Jedným z dôsledkov tohto zmätku je oživenie pojmu, ktorý sa počas posledných dvoch desaťročí prudkého rastu dodávok energie a utopických vízií zelenej budúcnosti zdal byť anachronickým: energetická bezpečnosť. Mnohým Američanom toto slovné spojenie pripomína 70. roky 20. storočia a vyvoláva predstavu škatuľových sedanov a drevom obložených kombíkov, ktoré stoja v kilometrových radoch a čakajú, aby mohli natankovať benzín za vysoké ceny, ktoré boli spôsobené arabským ropným embargom v roku 1973 a iránskou revolúciou v roku 1979. Energetická bezpečnosť je však sotva vecou minulosti: bude mať zásadný význam pre budúcnosť.

VÝZVA 1  –  Cieľom je podnietiť a podporiť vzájomnú spoluprácu aktívnych ľudí mesta Hurbanovo v oblasti ochrany životného prostredia, čo je jedna z priorít spoločnosti Heineken Slovensko, a.s.. Pridaná hodnota predkladaných projektov spočíva v tom, že žiadatelia na nich aktívne participujú na dobrovoľníckej báze, bez nároku na odmenu, využívajúc svoje vedomosti a skúsenosti.

V grantovom programe sú vítané projekty, ktoré sa týkajú zlepšenia kvality životného prostredia a udržateľnosti v nasledujúcich témach:

OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

• VODA
  Napr. projekty ponúkajúce riešenia šetriace pitnú vodu, projekty na ochranu spodných vôd pred znečistením, zachytávanie a využívanie dažďovej vody, informačné kampane pre verejnosť zamerané na poukázanie významu vody v ekosystéme a významu šetrenia s vodou, môže ísť aj o vzdelávanie detí, mládeže v oblasti zodpovedného prístupu k pitnej vode, … .
• ZNIŽOVANIE ODPADOV
  Napr. môže ísť o zavádzanie kompostérov, zlepšenie nakladania s odpadmi (separovanie odpadov, znižovanie čiernych skládok…), znižovanie odpadov (bezobalový predaj, zavádzanie vratných plechoviek a PET fliaš)  vrátane realizácie vzdelávania detí a mládeže a informačných kampaní pre verejnosť v tejto v oblasti, …  .
• ZNIŽOVANIE UHLÍKOVEJ STOPY
  Napr. môže ísť o podporu cyklodopravy, vrátane súvisiacej drobnej infraštruktúry, realizovanie vzdelávania širokej verejnosti v oblasti znižovania uhlíkovej stopy v oblasti energií, potravín, oblečenia, … .

ROZVOJ KOMUNITY
Napr. môže ísť o projekty zamerané na zakladanie a aktívne využívanie komunitných záhrad,  úpravu verejných priestranstiev s dôrazom na rozvoj environmentálnych aspektov daných priestorov (napr. zelené strechy, výsadba a revitalizácia zelene vrátane prvkov drobnej parkovej a záhradnej architektúry), rozvoj včelárstva, zakladanie a údržba komunitných sadov, znižovanie pesticídov a ekologické pestovanie plodín (napr. produkčné záhrady a políčka – školské, obecné), vrátane realizácie vzdelávania detí, mládeže a  informačných kampaní pre verejnosť v tejto  oblasti, … .

Vic informácií nájdete v grantovej výzve TU.

Opatrenia prijaté na boj proti klimatickým zmenám alebo na prispôsobenie sa im musia zohľadňovať celkový obraz. Prekážky, ktorým čelíme, nie sú len environmentálneho, ale čoraz častejšie aj sociálneho a hospodárskeho charakteru. Nemôžeme sa napríklad spoliehať na high-tech riešenia, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré len obchádzajú podstatu problému a povzbudzujú spoločnosť, aby pokračovala vo svojej bežnej činnosti náročnej na zdroje. Aj keď odhliadneme od obáv o bezpečnosť, nemôžeme sa pozerať na jadrovú energiu ako na riešenie, keď nemáme udržateľné riešenie pre odpad, ktorý vytvára.

  Regióny4Podnebie.  Cieľom projektu Regions4Climate je spoločne rozvíjať a demonštrovať sociálne spravodlivý prechod na odolnosť proti zmene klímy. Projekt vytvorí a implementuje inovácie kombinujúce sociokultúrne, technologické, digitálne, obchodné, riadiace a environmentálne riešenia s cieľom znížiť zraniteľnosť európskych regiónov voči vplyvom zmeny klímy. Vypracuje komplexný adaptačný rámec vrátane regionálneho prehľadu odolnosti proti zmene klímy pre každý partnerský región a navrhne, zavedie a rozšíri riešenia prostredníctvom twinningového prístupu vrátane 12 demonštračných prípadov v celej Európe.

V minulom roku odletelo zo slovenských letísk 2 528 súkromných letov, ktoré vyprodukovali 10 tisíc ton oxidu uhličitého. Toto číslo sa rovná priemerným ročným emisiám 6 666 automobilov. Vyplýva to z nového výskumu, ktorý má k dispozícii organizácia Greenpeace. Organizácia zároveň v kontexte klimatickej krízy a nedávneho reportu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy OSN žiada celosvetový zákaz letov súkromných lietadiel. Zatiaľ čo svetoví vedci premýšľajú, ako dostatočne vysvetliť verejnosti, že je nevyhnutné udržať globálne oteplenie planéty na 1,5 °C, majitelia súkromných lietadiel v Európe spôsobujú ohromné emisie oxidu uhličitého. Len za minulý rok vzrástli emisie vyprodukované súkromnými lietadlami v Európe o 64 %. Výnimkou nie je ani Slovensko. Počet súkromných letov odchádzajúcich zo Slovenska v minulom roku narástol z 1114 (2021) na 2528, čo je nárast o 127 %. Najčastejšou trasou súkromných letov za rok 2022 bola trasa Bratislava – Praha, ktorú možno absolvovať za štyri a pol hodiny vlakom. Podľa riaditeľky Greenpeace Slovensko Kataríny Juríkovej výskum ukazuje, ako malá skupina ľudí posúva zvyšok sveta bližšie ku klimatickej katastrofe: “Správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z minulého týždňa jasne povedala, že ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy, musíme do roku 2030 znížiť emisie o takmer polovicu. Alarmujúci nárast počtu letov súkromnými lietadlami je v úplnom rozpore so smerom znižovania emisií, ktorým sa musíme uberať. Musíme znížiť emisie z dopravy a začať treba práve súkromnými letmi, ktoré pre drvivú väčšinu ľudí nepredstavujú nič pozitívne.” Vládne či vojenské lety podľa Európskej asociácie obchodného letectva tvorili za minulý rok iba približne 1,1 % zo všetkých letov. Najvyťaženejším letiskom pre lety súkromných lietadiel na Slovensku bola v roku 2022 Bratislava, nasledovali Košice a letisko Poprad-Tatry. Najkratšia trasa s 10 a viac letmi za rok bola medzi Bratislavou a Viedňou – ide pritom o trasu, na ktorej premáva vlak 2x za hodinu.

Zdroj: SITA/zoznam.sk

P2R uplatňuje inovatívny, systémový prístup k regionálnej odolnosti voči zmene klímy. Umožní najmenej 100 regiónom a komunitám spoločne koncipovať vízie budúcnosti odolnej proti zmene klímy a transformačné spôsoby a inovačné programy riadené na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť dlhodobý vplyv prostredníctvom politického záväzku. Konzorcium P2R prináša kombinovanú silu stavebných špecialistov a partnerov pre monitorovanie a vplyv inovácií

Táto správa predstavuje prehľad súčasného stavu zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS) a odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) z hľadiska hlavných technológií, trhov a politík, najmä z pohľadu Fínska. Hodnotenie trhu zahŕňalo aj kvantitatívne a kvalitatívne odhady budúceho vývoja v oblasti veľkosti a rastúcich riešení CCUS a CDR.

Lauri Kujanpää, Alexander Reznichenko, Heidi Saastamoinen, Sampo Mäkikouri, Sampo Soimakallio, Oras Tynkkynen, Juha Lehtonen, Tom Wirtanen, Onni Linjala, Lassi Similä, Janne Keränen, Esko Salo, Jere Elfving, Kati Koponen, Rhe Government´s analysis, assessment and research activities, Finnish Government, March 29, 2023, 153 pp.

Táto kalkulačka emisií oxidu uhličitého sa poskytuje bezplatne. Ukážte, že vám záleží na životnom prostredí a komunitách na celom svete prostredníctvom kompenzácie emisií uhlíka. Môžete podporiť projekty kompenzácie uhlíka, ktoré riešia zmenu klímy a zároveň podporujú chudobné komunity na celom svete. Po dokončení výpočtu stačí kliknúť na tlačidlo „Offset“. Zaberie to len niekoľko jednoduchých kliknutí a stojí to len niekoľko libier/dolárov/eur za tonu CO2. Získate tiež osobný certifikát potvrdzujúci vaše kompenzácie – je to ideálny darček!

  CLIMAte – Cieľom projektu CLIMAAX je urýchliť návrh a implementáciu plánov riadenia rizík pre adaptáciu na zmenu klímy a reakciu na núdzové situácie v celej Európe. Poskytne značnú finančnú, analytickú a praktickú podporu regiónom a komunitám pri vypracúvaní a zlepšovaní ich posúdení klimatických rizík prostredníctvom viacerých činností vrátane štandardizovaného rámca posudzovania rizík v oblasti klímy, súboru nástrojov s údajmi, modelmi a nástrojmi, ktoré prepájajú globálne archívy otvorených údajov s miestnymi údajmi a postupmi, piatich európskych pilotných projektov a finančnej podpory na vykonanie kontextovo špecifického posúdenia klimatických rizík, online usmernenia k posudzovaniu rizík zmeny klímy a návrh na rozšírenie výsledkov.

Vďaka úsiliu barbadoskej premiérky Mii Mottleyovej a jej „Bridgetownskej agende“ sa klimatické hnutie zameralo na Svetovú banku a desiatky miliárd dolárov, ktoré kontroluje. Mottleyová ako líderka ostrovnej krajiny, ktorú sužujú hurikány a ktorá čelí stúpajúcej hladine morí, chce, aby banka prevzala iniciatívu pri mobilizácii viac ako 1 bilióna dolárov ročne, ktoré budú rozvojové krajiny potrebovať do roku 2030 na pokrytie svojich potrieb v oblasti investícií do klímy. Jej kampaň získala niekoľko silných spojencov. USA sú hostiteľom banky, jej najväčším akcionárom a v skutočnosti vybrali jej budúceho prezidenta Ajaya Bangu. Ponúkli podporu aspoň zásadám Mottleyovej programu a spolu s Nemeckom vyzvali na „zásadnú reformu“. V reakcii na tento tlak vedenie Svetovej banky nariadilo svojim zamestnancom vypracovať „plán vývoja“. V 20-stranovom dokumente sa uvádza, že banka sa „rozšíri“ nad rámec svojich súčasných „dvojitých cieľov“, ktorými sú ukončenie extrémnej chudoby a zvýšenie spoločnej prosperity. Jej nové poslanie „zdôrazní význam udržateľnosti a odolnosti, aby jasnejšie odrážalo, že naše poslanie zahŕňa globálne verejné statky (GPG), ako je zmena klímy“. Minulý týždeň nasledovala 37-stranová správa, ktorá ponúkla viac podrobností a o ktorej budú vlády a predstavitelia banky diskutovať na jarnom zasadnutí rozvojového výboru banky budúcu stredu. Misia banky bude pravdepodobne oficiálne aktualizovaná.

Autor: Joe Lo

„Umelá inteligencia a strojové učenie sa využívajú v rôznych aplikáciách vrátane automatizácie procesov, zlepšovania zákazníckych skúseností, optimalizácie riadenia dodávateľského reťazca či v prediktívnej údržbe a optimalizácii výroby a logistiky,“ konštatuje Eduard Gers, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti. Doplnil, že vývoj samotnej AI je však náročný a tretina európskych firiem preto siaha po zdieľanej infraštruktúre, respektíve cloudových službách od medzinárodných spoločností, ako napríklad Google, Amazon či Microsoft. Zavádzanie umelej inteligencie má vplyv na uhlíkovú stopu aj produktivitu práce. Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že AI pomôže znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 % až 4 % a môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 % do 37 %, uviedla firma. Zavádzanie umelej inteligencie však spôsobí zánik niektorých pracovných pozícií. Európske štatistiky uvádzajú, že 14 % pracovných miest v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa dá ľahko automatizovať a podstatným zmenám by mohlo čeliť ďalších 32 %.Gers však vysvetľuje, že zavádzanie moderných technológií pomôže vytvoriť nové a lepšie pracovné miesta. V oblasti komunikácie so zákazníkmi je však nevyhnutné zabezpečiť skôr omnichannel prístup, ktorý využíva všetky kanály. Umelá inteligencia je kľúčovým prvkom k digitálnej transformácii Európskej únie. Aj EÚ si však uvedomuje výzvy v tejto súvislosti. Európska komisia preto pripravuje reguláciu AI.

TASR

Malý zázrak sa stal 29. marca v New Yorku. Skromná kampaň, ktorá sa začala pred tromi rokmi na pôde Univerzity južného Pacifiku vo Vanuatu, vyvrcholila prijatím rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, ktorá žiada Medzinárodný súdny dvor o poradné stanovisko k zmene klímy. Táto rezolúcia bola zo strany vlády Vanuatu diplomatickým činom herkulovských rozmerov. Význam tohto úspechu spočíva v jedinečnom príspevku, ktorý by mohol najvyšší súd sveta poskytnúť globálnym opatreniam v oblasti zmeny klímy. Poskytovaním autoritatívnych rád všetkým štátom by súd mohol uvoľniť silu medzinárodného práva na uskutočnenie takých zmien, aké si klimatická kríza vyžaduje. Valné zhromaždenie OSN požiadalo súd, aby objasnil právne povinnosti krajín v súvislosti so zmenou klímy, ako aj právne dôsledky pre krajiny, ktoré spôsobili významné škody na klimatickom systéme. VZ OSN požiadalo o zodpovedanie týchto otázok s ohľadom na širokú škálu pravidiel medzinárodného práva, nielen na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy alebo Parížsku dohodu. Po prvýkrát v histórii by súd mohol jasne a transparentne stanoviť zodpovednosť štátov za ochranu klimatického systému, ako aj práva súčasných a budúcich generácií pred škodami spôsobenými klímou. Ďalej by súd mohol uznať, že tieto škody neúmerne pociťujú tí, ktorí sú za ne najmenej zodpovední – malé ostrovné rozvojové štáty a iné krajiny, ktoré sa považujú za obzvlášť zraniteľné vzhľadom na geografické podmienky, históriu kolonizácie alebo iné faktory. A mohol by stanoviť konkrétne spôsoby, ako by štáty mali tieto nerovnosti napraviť a napraviť škody na klíme.

Európska komisia zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí o výber organizácií, ktoré budú vymenované za ďalších členov skupiny expertov Komisie pre politiku v oblasti zmeny klímy v rámci implementácie ETS2. Výzva bude otvorená do 2. mája 2023. Európska komisia vyhlásila výzvu na predkladanie žiadostí s cieľom vybrať organizácie, ktoré budú vymenované za dodatočných členov pre implementáciu ETS2 skupiny expertov Komisie pre politiku v oblasti zmeny klímy Výzva na predkladanie žiadostí zostane otvorená do 2. mája 2023. Skupina expertov pre implementáciu ETS2 už má svoje zloženie, ktoré v súčasnosti tvoria zástupcovia orgánov členských štátov a štátov EHP-EZVO. Vďaka dodatočným nomináciám chce skupina získať komplexný pohľad všetkých zainteresovaných strán v oblasti ETS2 a využiť ich sektorové znalosti. Očakáva sa, že diskusie s novovybranými členmi zlepšia celkovú implementáciu ETS2.

Programy kompenzácie emisií uhlíka čelili novej kontrole, keď riadiaci orgán pre dobrovoľný trh s uhlíkom vydal nové normy kvality. Obavy vyvolal aj projekt kompenzácie v peruánskej Amazónii, ktorý využívajú veľké ropné spoločnosti, a projekt kompenzácie spoločnosti Shell s ryžovými poliami. Koncom marca boli zverejnené nové normy kvality pre odvetvie kompenzácie emisií oxidu uhličitého v hodnote 2 miliárd dolárov, uviedol denník Guardian po tom, čo sa množia kritické hlasy, podľa ktorých niektoré projekty predstavujú v lepšom prípade len „greenwash“ a v horšom prípade prispievajú k poškodzovaniu životného prostredia a porušovaniu ľudských práv. Nové usmernenia oznámila Rada pre integritu dobrovoľného trhu s uhlíkom (ICVCM), nezávislý riadiaci orgán, uviedol Guardian. (Dobrovoľný trh s uhlíkom vo všeobecnosti zahŕňa predaj „uhlíkových kreditov“ vytvorených v rámci projektov zameraných na zníženie emisií, ako sú napríklad systémy ochrany lesov, spoločnostiam, ktoré sú čistými producentmi emisií CO2, napríklad ropným spoločnostiam. Po zakúpení uhlíkových kreditov spoločnosti tvrdia, že „kompenzovali“ časť svojich vlastných emisií.) Podľa nových usmernení ICVCM budú musieť certifikačné spoločnosti pre uhlíkové kredity, ako sú Verra, Gold Standard a American Carbon Registry, „preukázať, ako boli ich kredity vytvorené, preukázať, že ide o skutočné zníženie alebo odstránenie emisií pomocou vedeckých metód, a dodržiavať pravidlá o rešpektovaní práv domorodých a miestnych komunít“, uviedol Guardian. V sprievodnom článku denník Guardian uviedol: „Ak sa odvetvie dokáže poučiť z nedávnych udalostí zvýšením transparentnosti a integrity, existuje šanca, že sa bude môcť nadviazať na dobré postupy, zatiaľ čo zlé postupy budú potlačené… To, že nemôžeme obchodovať alebo kompenzovať našu cestu z klimatickej krízy, zostáva najdôležitejším posolstvom.“

v komentári pre Foreign Policy sa publicista Adam Tooze zamýšľa nad zameraním sa na energetickú bezpečnosť v reakcii na globálnu energetickú krízu. Píše: „[N]iektoré jastrabie hlasy v USA zašli tak ďaleko, že naznačujú, že nová geopolitická konfigurácia spochybňuje celú európsku víziu energetickej transformácie. Tvrdia, že základná matematika v prospech fosílnych palív teraz víťazí nad zelenou ideológiou.“ Tooze pokračuje: „Táto konzervatívna, na národnej bezpečnosti založená argumentácia v prospech fosílnych palív a jadrovej energie má v sebe ráz tvrdého realizmu.“ Dodáva, že je „povrchne presvedčivý“. Poznamenáva však, že: „Pokiaľ ide o Európu, náznak zo strany USA, že Putinova vojna dokázala nenahraditeľný význam fosílnych palív a vyvolala všeobecný ústup od energetickej transformácie, je jednoducho v rozpore s faktami.“ Tooze dodáva: „[N]eexistujú absolútne žiadne známky ústupu investorov od obnoviteľných zdrojov energie, skôr naopak. Svet si v roku 2022 zďaleka opäť nezamiloval plyn, ropu a uhlie, ale jasne si uvedomil, že fosílne palivá sú drahou a nestálou pascou.“ Článok sa uzatvára: „Európske vlády, podniky a spoločnosť urýchľujú energetickú transformáciu. A nerobia to z ideologických dôvodov ani preto, že by boli slepé voči rizikám nových závislostí (najmä Číny). Robia to preto, lebo vo svete ťažkých rozhodnutí a neistoty, vrátane politiky USA, narastajúcej ekologickej krízy a geopolitických rizík, sa prechod na zelenú energiu jednoducho javí ako najrozumnejšia stávka.“

Adam Tooze, Foreign Policy