Aktivisti za ochranu životného prostredia vyzývajú vládu Spojeného kráľovstva, aby prijala opatrenia po tom, čo nová analýza zistila významný rozdiel medzi uhlíkovou stopou umývateľných a jednorazových plienok. Podľa správy, ktorú si objednalo ministerstvo životného prostredia, potravinárstva a vidieckych záležitostí (Defra), majú opakovane použiteľné plienky o 25 % nižší potenciál globálneho otepľovania v porovnaní s jednorazovými plienkami. Ukázalo sa, že vplyv výroby jednorazových plienok na životné prostredie je takmer deväťkrát väčší a pri ich likvidácii takmer desaťkrát väčší. V správe sa však uvádza zmiešaný obraz, pričom opakovane použiteľné plienky získali horšie hodnotenie vplyvu v 11 z 18 kategórií – najmä v súvislosti so spotrebou vody a elektrickej energie pri praní a sušení.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako Národný kontaktný bod pre program LIFE 2021-2027 informuje o vyhlásení výzvy na predkladanie žiadostí o grant v rámci programu pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE 2021-2027, ktorú vyhlásila Európska komisia s celkovou alokáciou 611 mil. €.

Výzva je vyhlásená samostatne pre jednotlivé oblasti podpory a typy projektov. Výzva sa týka tzv. štandardných akčných projektov, strategických integrovaných projektov, operačných grantov, projektov technickej pomoci a prípravných projektov na podporu ad hoc legislatívnych a politických priorít (PLP).

Alokácie a termíny uzávierky jednotlivých výziev:

• štandardné akčné projekty (SAPs) – Ochrana prírody a biodiverzity: alokácia: 141 mil. €, uzávierka 06.09.2023
• štandardné akčné projekty (SAPs) – Obehové hospodárstvo a kvalita života:alokácia: 91 mil. €, uzávierka 06.09.2023
• štandardné akčné projekty (SAPs) – Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy:alokácia: 66 mil. €, uzávierka 21.09.2023
• strategické integrované projekty (SIPs) alokácia: 83 mil. €
  • projektové návrhy 05.09.2023
  • kompletné projektové žiadosti: 05.03.2024
• projekty technickej pomoci – replikovateľnosť: 6,5 mil. €, uzávierka: 27.07.2023
• operačné granty pre NGO, ktoré podpísali rámcové zmluvy s EK: alokácia 14 mil. €, uzávierka: 21.09.2023
• prípravné projekty na podporu ad hoc legislatívnych a politických priorít (PLP):15 mil. €, uzávierka: 07.09.2023

UN Climate News, 19. apríla 2023 – Keďže zmena klímy sa zrýchľuje a čas na dekarbonizáciu spoločností a budovanie odolnosti sa kráti, sú naliehavo potrebné technológie, ktoré môžu výrazne posunúť ihlu, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov a pomoc spoločnostiam prispôsobiť sa. Na tento účel sa technologický mechanizmus UNFCCC minulý mesiac stretol v Songdo v Kórejskej republike, aby diskutoval o implementácii nového pracovný program. Program sa zameriava na odvetvia s vysokým potenciálom a akcie s veľkým vplyvom na inováciu, rozvoj a transfer transformačných technológií, od obnoviteľných foriem energie až po udržateľnú dopravu, v kombinácii s účinnými politikami. Členovia Výkonného výboru pre technológie (TEC) a Centra pre klimatické technológie a poradného výboru siete (CTCN) – dva orgány Technologický mechanizmus v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody sa rokovalo o kľúčových príkladoch technológií, ktoré sú prenosné a škálovateľné a môžu posilniť národné klimatické plány podľa Parížskej dohody (vnútroštátne stanovené príspevky alebo „vnútroštátne stanovené príspevky“).

USA poskytnú 1 miliardu dolárov do vlajkového klimatického fondu OSN – prvý takýto príspevok za šesť rokov. Joe Biden prijal tento záväzok, keď vo štvrtok hostil virtuálne stretnutie svetových lídrov, aby podnietil vedenie na vysokej úrovni k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 °C. Je to prvýkrát od roku 2017, čo USA prisľúbili hotovosť do Zeleného klimatického fondu (GCF), ktorý podporuje rozvojové krajiny pri znižovaní emisií a prispôsobovaní sa vplyvom klímy. Tento krok bol súčasťou širokej výzvy na prijatie opatrení pre Fórum hlavných ekonomík o energetike a klíme, skupinu viac ako 20 rozvinutých a rozvojových krajín s vysokými emisiami, ktoré produkujú približne 80 % celosvetových skleníkových plynov.

Klimatický systém Zeme nie je v energetickej rovnováhe v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom. Teplo sa v posledných desaťročiach nepretržite hromadilo, ohrievalo oceán, pôdu, kryosféru a atmosféru. Nová štúdia „Teplo uložené v systéme Zeme 1960 – 2020: kam ide energia?“ ukazuje, že energetická nerovnováha Zeme naďalej rastie a za posledných 50 rokov vzrástla takmer o 14 % v porovnaní s množstvom nahromadeným za poslednú polovicu desaťročia. Energetická nerovnováha Zeme (EEI), rozdiel medzi množstvom energie zo Slnka prichádzajúceho na Zem a množstvom vracajúcim sa do vesmíru, slúži ako základná metrika, ktorá umožňuje Globálnemu systému pozorovania klímy (GCOS) sponzorovanému organizáciou WMO posúdiť, ako dobre svet reaguje na úlohu dostať zmenu klímy pod kontrolu. V nedávno uverejnenom pláne vykonávania GCOS na rok 2022 sa zdôrazňuje význam pravidelného posudzovania nedostatkov v systéme pozorovania, z ktorého vychádzajú odhady EEI, a navrhujú sa opatrenia na ich riešenie. Medzinárodná multidisciplinárna štúdia je uverejnená v Earth Systems Science Data, poprednom časopise s otvoreným prístupom v publikáciách programu Copernicus Publications. Vedie ju Karina von Schuckmann z Mercator Ocean International, ktorá prispieva k správam WMO o stave globálnej klímy. Výskumníci (takmer 70 z desiatok inštitútov v 15 krajinách) majú prístup k starostlivo kalibrovaným krížovo skontrolovaným dobre zdokumentovaným údajom z oceánu, pevniny, ľadu a atmosféry, aby dospeli k záveru: Za posledných 50 rokov (od roku 1971) sa na každom štvorcovom metri zemského povrchu nahromadilo takmer 0,5 wattu (0,48 + 0,1);

Väčšina (79%) majiteľov domov v Nemecku je za nahradenie fosílnych vykurovacích systémov alternatívami šetrnými ku klíme, ale vládne neistota, ako bude tento prechod na vykurovanie spravodlivo implementovaný, zistil prieskum poradenskej spoločnosti co2online. Zatiaľ čo nemecký kabinet sa v stredu (19. apríla) dohodol na de facto zákaze inštalácie nových vykurovacích systémov na fosílne palivá, väčšina majiteľov domov si nie je istá, aké možnosti majú k dispozícii, hodnotí bezpečnosť plánovania ako nie dobrú a podľa prieskumu sú všeobecne znepokojení témou zmeny vykurovacích systémov. V rámci zákona o energetike budov musia byť všetky novo inštalované vykurovacie systémy od roku 65 prevádzkované s najmenej 2024 percentami obnoviteľných zdrojov „ak je to možné“. Podrobnosti okolo zákona „vedú k obrovskej neistote a dokonca k hlbokým obavám z toho, že nebudú schopní vyrovnať sa s možnými výzvami“, uviedla šéfka co2online Tanja Loitzová.

Populárna aplikácia s krátkymi videami uviedla, že aktualizuje svoju politiku dezinformácií tak, aby sa zamerala na akýkoľvek obsah, ktorý „podkopáva osvedčený vedecký konsenzus“ o globálnom otepľovaní. Všetky klipy, ktoré obsahujú dezinformácie o klimatickej kríze, budú odstránené. Spoločnosť tiež zavádza nové vyhľadávacie funkcie, ktoré nasmerujú každého, kto vyhľadáva klimatický obsah, smerom k „hodnoverným informáciám“ získaným v spolupráci s OSN. Je to podobný prístup ako na YouTube, ktorý propaguje odkazy na webové stránky OSN o zmene klímy, keď ľudia vyhľadávajú relevantné videá.  TikTok uviedol, že zmeny pomôžu „posilniť presné diskusie o klíme“ a „znížiť škodlivé dezinformácie“. Zmeny budú zavedené pred sobotňajším Dňom Zeme, každoročným globálnym podujatím, ktoré pripomína dôležitosť venovania času, zdrojov a energie riešeniu klimatickej krízy.

UN Climate News, 19. apríla 2023 – Keďže zmena klímy sa zrýchľuje a čas na dekarbonizáciu spoločností a budovanie odolnosti sa kráti, sú naliehavo potrebné technológie, ktoré môžu výrazne posunúť ihlu, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov a pomoc spoločnostiam prispôsobiť sa. Na tento účel sa technologický mechanizmus UNFCCC minulý mesiac stretol v Songdo v Kórejskej republike, aby diskutoval o implementácii nového pracovný program. Program sa zameriava na odvetvia s vysokým potenciálom a akcie s veľkým vplyvom na inováciu, rozvoj a transfer transformačných technológií, od obnoviteľných foriem energie až po udržateľnú dopravu, v kombinácii s účinnými politikami. Členovia Výkonného výboru pre technológie (TEC) a Centra pre klimatické technológie a poradného výboru siete (CTCN) – dva orgány Technologický mechanizmus v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody sa rokovalo o kľúčových príkladoch technológií, ktoré sú prenosné a škálovateľné a môžu posilniť národné klimatické plány podľa Parížskej dohody (vnútroštátne stanovené príspevky alebo „vnútroštátne stanovené príspevky“).

Nový výskum naznačuje, že ambiciózne globálne ciele zamerané na zastavenie úbytku prírody sa už môžu vymykať z dosahu, pretože dôsledky klimatických zmien a straty biotopov na populácie zvierat boli podcenené. Vedci naznačujú, že zabránenie vymieraniu si môže vyžadovať viac času, ako sa pôvodne predpokladalo, preto je potrebné okamžite konať, aby sa globálne ciele v oblasti biodiverzity nestali nedosiahnuteľnými. Výskumníci zistili, že predchádzajúce modelovanie vo veľkej miere zanedbávalo časové oneskorenie desiatok rokov, kým sa prejaví vplyv takých faktorov, ako je zmena klímy a strata biotopov. Toto zistenie naznačuje, že svet môže byť bližšie k priepasti straty biodiverzity, než sa pôvodne predpokladalo. „V prípade veľkých cicavcov a vtákov sme zaznamenali oneskorené účinky až o 40 rokov,“ povedal Dr. Freeman pre BBC News. „A to znamená, že čím dlhšie budeme čakať s prijatím opatrení, tým dlhšie bude trvať, kým uvidíme nejakú reakciu.“ Napriek týmto triezvym zisteniam výskum tiež naznačuje, že okamžité opatrenia v otázkach, ako je neudržateľný lov a nadmerné využívanie prírodných zdrojov, môžu priniesť okamžité a ďalekosiahle výhody. Naliehavosť situácie je zrejmá, keďže v súčasnosti hrozí vyhynutie väčšiemu počtu rastlín a živočíšnych populácií ako kedykoľvek predtým v histórii ľudstva. V snahe riešiť túto krízu biodiverzity podpísalo v decembri 188 vlád vrátane Spojeného kráľovstva prelomovú dohodu, v ktorej sa zaviazali k celosvetovým cieľom do roku 2030. Tieto ciele siahajú od zníženia celosvetového plytvania potravinami o polovicu až po postupné zrušenie dotácií, ktoré majú negatívny vplyv na biodiverzitu. Nový výskum zdôrazňuje význam rýchlych a komplexných opatrení na zachovanie biodiverzity planéty a zabezpečenie zdravia našich ekosystémov pre budúce generácie. (Eric Ralls)

Klimaticky neutrálna EÚ do roku 2050

Vedúci predstavitelia EÚ, ktorí sa zišli na zasadnutí Európskej rady, sa v decembri 2019 dohodli, že EÚ by mala do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Dosiahnutie klimatickej neutrality znamená, že do roku 2050 budú musieť krajiny EÚ výrazne znížiť svoje emisie skleníkových plynov a nájsť spôsoby, ako kompenzovať zostávajúce a nevyhnutné emisie, aby sa dosiahla nulová bilancia emisií. Európska rada vo svojich záveroch zdôraznila, že prechod ku klimatickej neutralite prináša významné príležitosti pre:

• hospodársky rast
• trhy a pracovné miesta
• technologický vývoj

Lídri EÚ požiadali Komisiu, aby pokračovala v práci na Európskej zelenej dohode. Taktiež uznali, že je potrebné zabezpečiť, aby bola zelená transformácia nákladovo efektívna, ale aj sociálne vyvážená a spravodlivá.

JOHANNESBURG (miningweekly.com) – Riešenie klimatických zmien je čoraz naliehavejšou výzvou pre všetky podniky, hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Anglo American Duncan Wanblad, ktorý v utorok predstavil výsledky ťažobnej spoločnosti kótovanej v Londýne a Johannesburgu v oblasti udržateľnosti v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality, prosperujúcej tvorby komunít a bezpečného, inkluzívneho a rozmanitého rozvoja pracovísk. „Náš záväzok byť súčasťou riešenia začína v našom vlastnom podnikaní splnením našich cieľov uhlíkovej neutrality a zároveň uznávaním, že partnerstvá sú nevyhnutné na dosiahnutie nášho spoločného úsilia o nízkouhlíkovú budúcnosť,“ hovorí Wanblad v správe pre Mining Weekly, ktorá zdôrazňuje naliehavú potrebu čistejšieho a zelenšieho sveta. (MARTIN CREAMER)

Správa poskytuje prehľad o účasti žien v agropotravinárskych systémoch na každom kroku reťazca, od výroby až po spotrebu. Prichádza viac ako desať rokov po poslednom zverejnení svojho druhu organizáciou FAO. V správe sa uvádza, že poľnohospodárstvo a potravinové systémy sú významným zamestnávateľom pre ženy na celom svete – a sú kritickejším zdrojom obživy pre ženy ako pre mužov. Varuje však, že ženy čelia nerovnostiam, ktoré obmedzujú ich plnú účasť v tomto odvetví. Je pravdepodobné, že budú pracovať v horších podmienkach ako muži, pričom budú mať neformálne, čiastočné úväzky, pracovné miesta s vysokým podielom ľudskej práce a nízkokvalifikované pracovné miesta za vyššiu mieru a zarobia 82 centov za každý dolár, ktorý muži zarobia. V správe sa uvádza, že zmena klímy a pandémia COVID-19 ovplyvnili aj produktivitu žien v agropotravinárskych systémoch. Napríklad u žien je menej pravdepodobné ako u mužov, že ich pracovné požiadavky klesnú počas období extrémnych horúčav. V správe sa uvádza, že riešenie nerovností a posilnenie postavenia žien by zlepšilo ich blahobyt a blahobyt ich domácností. Tým by sa tiež znížil hlad, zvýšili príjmy a posilnila odolnosť. Napriek tomu autori varujú, že len málo národných politík má konkrétne ciele na riešenie nerovností žien v agropotravinárskych systémoch. A zatiaľ čo národné klimatické záväzky v rámci Parížskej dohody zaznamenali za posledné desaťročie „mierne zlepšenie“ v oblasti rodovej rovnosti a práv žien, začlenenie týchto otázok je „často povrchné“.

urópsky parlament v utorok (18. apríla) schválil rozsiahle reformy, aby sa politika EÚ v oblasti zmeny klímy stala ambicióznejšou, vrátane modernizácie trhu s uhlíkom v bloku, ktorý má zvýšiť náklady na znečisťovanie v Európe. Európsky trh s uhlíkom núti elektrárne a továrne, aby kupovali povolenia na CO2, keď znečisťujú životné prostredie. Od roku 43 znížila emisie týchto odvetví o 2005 percent, ale čelí renovácii, aby dosiahla ambicióznejšie ciele EÚ v oblasti zmeny klímy. Parlament veľkou väčšinou hlasov schválil dohodu, na ktorej sa minulý rok dohodli vyjednávači krajín EÚ a Parlamentu, o reforme trhu s uhlíkom s cieľom znížiť emisie do roku 62 o 2005 percent v porovnaní s úrovňami v roku 2030. V rámci modernizácie prídu továrne do roku 2 o bezplatné povolenia CO2034, ktoré v súčasnosti dostávajú, a od roku 2 sa na trh s CO2024 pridajú emisie z lodnej dopravy. Zákonodarcovia tiež podporili prvý svetový plán EÚ na postupné zavedenie dane z dovozu tovaru s vysokým obsahom uhlíka od roku 2026 so zameraním na dovoz ocele, cementu, hliníka, hnojív, elektriny a vodíka. Cieľom uhlíkovej hraničnej dane je zabrániť tomu, aby priemyselné odvetvia EÚ podhodnocovali viac znečisťujúci zahraniční konkurenti, a odstrániť pokušenie podnikov z EÚ premiestňovať sa do regiónov s menej prísnymi environmentálnymi pravidlami. Zákony ešte musia definitívne schváliť krajiny EÚ, ktoré ich posúdia v najbližších týždňoch.

  Najnovšie verzie vizuálov klímy s otvoreným prístupom od profesora Eda Hawkinsa.

Nedávna správa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy zdôraznila potrebu medzinárodných opatrení na zabránenie čoraz závažnejším vplyvom klímy v nadchádzajúcich rokoch. Kroky načrtnuté v správe a odborníkmi na klímu zahŕňajú výrazné zníženie emisií skleníkových plynov z odvetví, ako je výroba energie a doprava. Ale ako sa Američania cítia o zmene klímy a aké kroky by podľa nich mali Spojené štáty podniknúť na jej riešenie? Tu je osem grafov, ktoré ilustrujú názory Američanov na túto problematiku na základe nedávnych prieskumov Pew Research Center. Väčšina Američanov podporuje, aby sa USA stali uhlíkovo neutrálnymi do roku 2050. Takmer sedem z desiatich Američanov (69%) uprednostňuje, aby USA podnikli kroky na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo je cieľ, ktorý načrtol prezident Joe Biden na začiatku svojej administratívy. Rovnaký podiel Američanov (69%) tvrdí, že USA by mali uprednostniť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako je vietor a slnečná energia, pred rozšírením produkcie ropy, uhlia a zemného plynu. Uhlíková neutralita znamená neuvoľniť do atmosféry viac oxidu uhličitého, ako sa odstráni.

USA ponúkli granty vo výške 3,5 miliardy dolárov na priame zachytávanie vzduchu v nádeji, že znížia náklady na odstránenie uhlíka z atmosféry. Podľa agentúry Reuters – Svetu sa nedarí znižovať emisie uhlíka dostatočne rýchlo, aby sa vyhol katastrofálnej zmene klímy, čo je pravda, ktorá dáva život technológii, ktorá bola roky okrajová – sťahovaniu oxidu uhličitého zo vzduchu. Vláda USA ponúkla granty vo výške 3,5 miliardy dolárov na vybudovanie tovární, ktoré budú zachytávať a trvalo skladovať plyn – najväčšie takéto úsilie na svete pomôcť zastaviť zmenu klímy prostredníctvom priameho zachytávania vzduchu (DAC) a rozšírila daňový úver na 180 dolárov za tonu na podporu rozvíjajúcej sa technológie. Sumy zahŕňali trpasličie financovanie dostupné v iných regiónoch, ako je Británia, ktorá prisľúbila až 100 miliónov libier (124 miliónov dolárov) na výskum a vývoj DAC. To je v porovnaní s 12 miliardami dolárov federálnych výdavkov na zvýšenie dopytu po osobných a komerčných elektrických vozidlách, odhaduje Boston Consulting Group. Zatiaľ čo ponuky na financovanie centra DAC v USA mali byť predložené 13. marca, vláda a niektoré spoločnosti ešte musia úplne zverejniť podrobnosti o aplikáciách, z ktorých mnohé agentúra Reuters hlási prvýkrát. Americké ministerstvo energetiky očakáva, že víťazné ponuky oznámi toto leto.

Európsky parlament schválil plán fondu na podporu ľudí a skupín, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou zasiahnuté spoločenskou transformáciou, v boji proti klimatickej kríze, najmä v oblasti energetiky a dopravy. Sociálno-klimatický fond, ktorý sa má zriadiť v roku 2026, bol schválený počas plenárnej schôdze v Štrasburgu dnes ráno, pričom 521 poslancov EP hlasovalo za, 75 bolo proti a 43 sa zdržalo hlasovania. Očakáva sa, že po úplnom zavedení bude fond zahŕňať celkovo 86 miliárd EUR, „aby sa zabezpečilo, že klimatická transformácia bude spravodlivá a sociálne inkluzívna“. „Zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používatelia dopravy, ktorí sú obzvlášť postihnutí energetickou a dopravnou chudobou, z toho budú mať prospech,“ uvádza sa v tlačovom vyhlásení EÚ. 65 miliárd EUR sa bude financovať prostredníctvom aukcií priemyselných emisných kvót, pričom zvyšok bude pochádzať z vnútroštátnych zdrojov. Schválenie fondu prišlo ako súčasť série hlasovaní v parlamente o dôležitej klimatickej legislatíve, ktorá je jadrom plánu EÚ „Fit for 55“ na zníženie emisií skleníkových plynov bloku najmenej o 55% do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Európsky parlament schválil v utorok rozsiahle reformy, ktoré majú zvýšiť ambicióznosť politík EÚ v oblasti klimatických zmien, vrátane modernizácie trhu s uhlíkom v bloku, ktorý má zvýšiť náklady na znečisťovanie životného prostredia v Európe. Európsky trh s uhlíkom núti elektrárne a továrne, aby kupovali povolenia na CO2, keď znečisťujú životné prostredie. Od roku 43 znížila emisie týchto odvetví o 2005 %, ale čelí revízii, aby dosiahla ambicióznejšie ciele EÚ v oblasti zmeny klímy. Parlament veľkou väčšinou hlasov schválil dohodu, na ktorej sa minulý rok dohodli vyjednávači krajín EÚ a Parlamentu, o reforme trhu s uhlíkom s cieľom znížiť emisie do roku 62 o 2005 % v porovnaní s úrovňami v roku 2030. V rámci modernizácie prídu továrne do roku 2 o bezplatné povolenia CO2034, ktoré v súčasnosti dostávajú, a od roku 2 sa na trh s CO2024 pridajú emisie z lodnej dopravy. Zákonodarcovia tiež podporili prvý svetový plán EÚ na postupné zavedenie dane z dovozu tovaru s vysokým obsahom uhlíka od roku 2026 so zameraním na dovoz ocele, cementu, hliníka, hnojív, elektriny a vodíka. (Kate Abnett)

Informácie o úsporách energie, energetickom označovaní a požiadavkách na ekodizajn nájdete na každej stránke výrobku. Produkty sú zoskupené podľa kategórií.

Washington DC (12. apríla 2023) – Americká agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) dnes oznámila prísnejšie navrhované normy znečistenia pre ťažké a ľahké úžitkové vozidlá pre modelový rok (MY) 2027 až 2032. Cieľom návrhu je obmedziť výfukové emisie oxidu uhličitého, oxidov dusíka a iných foriem toxického znečistenia z vozidiel. Silnejšie návrhy vychádzajú z nedávnych pravidiel Bidenovej administratívy týkajúcich sa emisných noriem pre vozidlá a noriem pre ťažké nákladné vozidlá. Cieľom Bidenovej administratívy je, aby prijatie elektrických vozidiel dosiahlo v roku 64 69% až 2032%, čo je cieľ, ktorý je teraz dosiahnuteľný spotrebiteľskými stimulmi zákona o znížení inflácie a investíciami do nabíjacej infraštruktúry z dvojstranného zákona o infraštruktúre. Prechod na vozidlá s nulovými emisiami prinesie množstvo spoločenských výhod, vrátane 735 miliárd dolárov v prínosoch pre verejné zdravie v dôsledku čistejšieho ovzdušia, o 1,75 milióna menej astmatických záchvatov a o 8,5 milióna menej stratených pracovných dní, podľa nedávnej analýzy American Lung Association. Zníženie znečistenia z vozidiel, najmä vysoko znečisťujúcich nákladných vozidiel, môže tiež zlepšiť kvalitu ovzdušia pre znevýhodnené komunity, ktoré sú neúmerne postihnuté z dôvodu blízkosti trás nákladnej dopravy.