Vlády po tretíkrát odložili rozhodnutie o načasovaní hodnotenia vplyvu klimatickej vedy na zasadnutí Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), pretože nedospeli k konsenzu o zosúladení (viac…)

Výsadba stromov zostáva jedným z najúčinnejších spôsobov odstraňovania oxidu uhličitého (CO₂) z atmosféry, hoci je spojená s klimatickými a ekonomickými neistotami, tvrdia odborníci v najnovšej štúdii (viac…)

Popredné medzinárodné organizácie, vrátane Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu (IRENA) a Centre for Climate Services (C3S), vypracovali rozsiahly (viac…)

Projekt REN+HOMES, financovaný Európskou úniou, spustil inovácie v oblasti energetickej efektívnosti budov prostredníctvom nového nástroja – Building Dynamic Energy Assessment Tool (BDEA). Tento pokročilý (viac…)

Európska komisia predložila súhrnný balík zmien smerníc CSRD a CSDDD, ktorý zahŕňa dvojročné odloženie povinností podávania správ o podnikovej udržateľnosti pre druhú a tretiu vlnu spoločností a ročný odklad transpozície a implementácie CSDDD. Tento krok vyvoláva neistotu, pretože Európsky parlament a Rada EÚ, ako spoluzákonodarcovia, majú odlišné názory na rozsah a požiadavky smerníc.

CSRD:

– Odklad povinností: Spoločnosti, ktoré mali podávať správy v rokoch 2026 a 2027, budú môcť vykazovať až v rokoch 2028 a 2029. Povinnosti pre rok 2025 zostávajú nezmenené.

– Rozsah: Povinné vykazovanie sa zúži na veľké spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami a obratom nad 50 miliónov EUR alebo súvahou nad 25 miliónov EUR. MSP a podniky do 1 000 zamestnancov budú vylúčené. Prahová hodnota čistého obratu pre firmy mimo EÚ sa zvýši na 450 miliónov EUR.

– ESRS: Delegovaný akt zredukuje počet povinných údajov, objasní ustanovenia a zlepší súlad s EU právnymi predpismi a globálnymi normami. Požiadavka na dvojitú významnosť zostáva.

– Taxonómia: Veľké podniky môžu dobrovoľne podávať správy o taxonómii, čo poskytuje väčšiu flexibilitu.

CSDDD:

– Odloženie: Termín transpozície sa posúva na 26. júla 2027 a pre spoločnosti na 26. júla 2028.

– Zjednodušená due diligence: Opatrenia sa obmedzia na vlastné operácie, dcérske spoločnosti a priamych dodávateľov (Tier 1). Hlbšie hodnotenia nepriamych partnerov budú potrebné len pri dôkazoch o nepriaznivých vplyvoch.

– Monitorovanie: Frekvencia prehodnocovania sa zníži z ročnej na päťročnú.

– Pokuty: Zrušenie minimálneho stropu pokút a špecifického režimu občianskej zodpovednosti.

– Plán zmeny klímy: Návrh vypúšťa požiadavku „uviesť do platnosti“ plán zmeny klímy, namiesto toho sa bude vyžadovať zahrnutie implementačných opatrení v súlade s CSRD.

Ďalšie kroky a aspekty:

Balík obsahuje aj návrhy na úpravu nariadení o uhlíkových hraniciach a delegované akty týkajúce sa taxonómie a klimatických opatrení. Legislatívne návrhy budú predložené Európskemu parlamentu a Rade na schválenie. Komisia vyzýva na prioritné posúdenie balíka, najmä prvej smernice, s termínom transpozície do 31. decembra 2025 a následnou 12-mesačnou lehotou pre ďalšie zmeny.

Navrhované zmeny prinášajú viac neistoty než riešení, vyžadujú rýchle rozhodnutia a harmonizáciu medzi CSRD, CSDDD a taxonómiou EÚ. Komisia sa snaží znížiť regulačnú záťaž pri zachovaní účinnosti nariadení, avšak nie všetky spoločnosti podporujú návrh, niektoré vyžadujú väčšiu konzistentnosť a jasnosť. Je dôležité sledovať legislatívny vývoj a pripraviť sa na možné právne riziká a reputačné škody pri nedodržaní CSRD. JaroR

Európska environmentálna agentúra a Spoločné výskumné centrum zverejnili správy o monitorovaní nulového znečistenia a výhľade do roku 2025, ktoré poskytujú aktuálne informácie o pokrokoch EÚ (viac…)

Európske krajiny čelia vážnym hrozbám v dôsledku potenciálneho prekročenia bodov zlomu zemského systému (Earth System Tipping Points – ESTP). Nový dokument zdôrazňuje naliehavú potrebu (viac…)

Nový výskum ukazuje, že globálne náklady spojené so spomalením Atlantickej meridionálnej výmennej cirkulácie (AMOC) môžu prekročiť pôvodné odhady. Štúdia zistila, že oslabenie AMOC znižuje (viac…)

V čase, keď sa svet čelí neustálym environmentálnym, sociálnym a ekonomickým výzvam, rastie potreba komunitných iniciatív, ktoré smerujú k trvalo udržateľnej budúcnosti. Dokument „The Essential Guide to Doing Transition“ (Základná príručka pre realizáciu prechodu) ponúka komplexný návod pre komunity, ktoré chcú spoločne prehodnotiť a obnoviť našu planétu prostredníctvom vytvárania zdravej ľudskej kultúry.

Táto príručka je určená pre komunity túžiace efektívne a rýchlo zaviesť proces prechodu vo svojich obciach. Prechod (Transition) je hnutie, ktoré od roku 2005 aktívne pracuje na riešení veľkých výziev na miestnej úrovni. Jeho misia spočíva v podpore starostlivej kultúry, ktorá prepája ľudí so sebou samými, so svojím okolím a s prírodou. Cieľom je obnova ekonomiky, podpora podnikania, zmena pohľadu na prácu, rozvoj zručností a vytváranie sietí podpory. S viac než 50 krajinami a tisíckami skupín po celom svete, hnutie prechodu si získava na popularite a vplyve.

Prečo sa zapojiť do prechodu?

Ľudia sa rozhodujú pripojiť k hnutiu prechodu z rôznych dôvodov. Medzi najčastejšie patria túžba spoznať susedov, snažiť sa o pozitívnu zmenu vo svete, prekonať pocit odpojenia od komunity, katalyzovať nové projekty a investičné príležitosti, učiť sa nové zručnosti a vytvárať lepší príbeh pre svoje miesto. Prechod ponúka platformu na zapojenie sa do procesov, ktoré formujú udržateľnejšiu a sociálne spravodlivejšiu budúcnosť.

Princípy prechodu

Kľúčovými princípmi prechodu sú:

– Rešpektovanie limitov zdrojov a vytváranie odolnosti.

– Podpora inkluzívnosti a sociálnej spravodlivosti.

– Uplatňovanie subsidiarity, teda rozhodovanie na najvhodnejšej úrovni.

– Rovnováha medzi aktivitou a oddychom, čo zaisťuje udržateľnosť úsilí.

– Účasť v experimentálnej, učiacej sa sieti na neustále zlepšovanie.

– Zdieľanie nápadov a právomocí, ktoré podporuje kolektívne riešenia.

– Spolupráca a hľadanie synergií medzi rôznymi iniciatívami.

– Podpora pozitívneho videnia a kreativity pre inovatívne prístupy.

Hlava, srdce a ruky

Úspešná realizácia prechodu vyžaduje rovnováhu medzi racionálnym myslením (hlava), emocionálnou inteligenciou (srdce) a praktickými činmi (ruky). Táto trojitá symbióza umožňuje komunitám efektívne plánovať, motivovať a implementovať zmeny.

7 základných zložiek úspešného prechodu

1. Zdravé skupiny: Naučiť sa efektívne spolupracovať, budovať dôveru a riešiť konflikty.

2. Vízia: Spoločne si predstaviť budúcnosť, ktorú chcete spolutvoriť.

3. Zapojenie: Aktivne zapojiť širšiu komunitu do procesu prechodu.

4. Siete a partnerstvá: Spolupracovať s inými skupinami a organizáciami pre dosiahnutie väčšieho vplyvu.

5. Praktické projekty: Realizovať konkrétne iniciatívy, ktoré demonštrujú prechod v praxi.

6. Byť súčasťou hnutia: Spojiť sa s globálnou sieťou ľudí zdieľajúcich podobné ciele.

7. Reflexia a oslava: Pravidelne hodnotiť pokrok a oslavovať dosiahnuté úspechy.

Implementácia a konsolidácia

Začiatok prechodu vyžaduje vytvorenie iniciatívnej skupiny s potrebnými zručnosťami a jasné zameranie na geografickú oblasť. Nadviazanie kontaktov s inými skupinami a organizáciami je kľúčové pre budovanie sietí a partnerstiev. Konsolidácia procesu zahrnuje prechod od iniciatívnej skupiny k etablovanej komune prechodu, vytváranie tematických skupín a podporu projektov, ktoré spĺňajú právne požiadavky a udržateľnosť.

„The Essential Guide to Doing Transition“ zdôrazňuje, že úspešný prechod nie je len o vytváraní projektov meniacich svet, ale aj o budovaní kultúry, ktorá odráža vision budúcnosti, ktorú chceme dosiahnuť. Prostredníctvom spolupráce, kreativity a odhodlania môžu komunity na celom svete vytvárať udržateľné a spravodlivé prostredie pre budúce generácie. JaroR

Európska komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA) dnes zverejnili druhú správu o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia, ktorá poskytuje prehľad o práci EÚ na splnení cieľov nulového znečistenia do roku 2030. Komisia dnes zverejnila aj svoju štvrtú správu o výhľade čistého ovzdušia . Správy ukazujú, že politiky EÚ prispeli k zníženiu znečistenia ovzdušia, používania pesticídov a plastového odpadu v mori. Úrovne znečistenia sú však stále príliš vysoké, najmä škodlivým hlukom, uvoľňovaním mikroplastov do životného prostredia, znečistením živinami a tvorbou odpadu. (Viac na eea.europa.eu)

Dňa 26. februára 2025 predstavila Európska komisia dohodu o čistom priemysle („Clean Industrial Deal“), ktorá nadväzuje na Zelenú dohodu. Jej účelom je urýchliť prechod k dekarbonizovanému hospodárstvu (viac…)

Mladá generácia môže prispieť k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti voči zmene klímy prostredníctvom rôznych aktivít a prístupov. „Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a angažovanosti mladých ľudí v tejto oblasti. Tu sú niektoré spôsoby, ako sa môžu mladí ľudia zapojiť:

• Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia:
  • Získavanie vedomostí o zmene klímy, jej dopadoch a možných riešeniach.
  • Šírenie informácií a zvyšovanie povedomia medzi rodinou, priateľmi a v komunite.
  • Boj proti dezinformáciám a podvodným praktikám v oblasti klímy.
• Aktívna účasť v komunitných projektoch:
  • Zapájanie sa do projektov zameraných na znižovanie rizika katastrof v miestnej komunite, ako sú mapovanie zraniteľnosti voči klíme alebo implementácia projektov zameraných na úsporu energie.
  • Spolupráca s vedcami a odborníkmi na monitorovanie a analýzu miestnych klimatických podmienok.
  • Podpora udržateľných postupov v školách a komunitách, ako je znižovanie spotreby plastov na jedno použitie.
• Advokácia a politická angažovanosť:
  • Vyjadrovanie obáv a navrhovanie riešení miestnym úradom a politikom.
  • Podpora politík a opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov a budovanie odolnosti voči zmene klímy.
  • Účasť na mládežníckych klimatických konferenciách a iniciatívach, ako sú Mock COP.
• Zmena životného štýlu a podpora udržateľnej spotreby:
  • Znižovanie spotreby energie a vody v domácnostiach.
  • Podpora zodpovednej spotreby a recyklácie.
  • Voľba udržateľných spôsobov dopravy, ako je chôdza, bicyklovanie alebo verejná doprava.
  • Podpora udržateľných stravovacích návykov, ako je znižovanie spotreby mäsa a podpora lokálnych potravín.
• Budovanie psychologickej odolnosti a podpora duševného zdravia:
  • Rozvoj stratégií na zvládanie klimatickej úzkosti a stresu.
  • Podpora otvorenej diskusie o emóciách súvisiacich so zmenou klímy a vzájomná podpora v komunitách.
  • Zapájanie sa do aktivít, ktoré posilňujú psychickú odolnosť, ako je pobyt v prírode a mindfulness.
• Využívanie technológií a sociálnych médií:
  • Využívanie sociálnych médií na šírenie informácií o zmene klímy a mobilizáciu k akcii.
  • Používanie nových technológií, ako sú rozšírená realita (XR) a umelá inteligencia, na vzdelávanie o environmentálnych problémoch.
• Zapojenie sa do informálneho vzdelávania:
  • Účasť v mládežníckych organizáciách a iniciatívach, ako sú Fridays for Future.
  • Využívanie sociálnych médií na výmenu informácií a koordináciu akcií.
• Zohľadňovanie klimatickej spravodlivosti:
  • Uvedomovanie si, že dopady zmeny klímy nie sú rovnomerne rozložené a že niektoré skupiny sú postihnuté viac ako iné.
  • Podpora spravodlivých riešení, ktoré zohľadňujú potreby a práva marginalizovaných komunít.

Zapojenie mladej generácie do týchto aktivít nielenže prispieva k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti, ale tiež posilňuje ich schopnosti, vedomosti a hodnoty potrebné na vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti. JaroR

„Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ je publikácia UNESCO z roku 2024, ktorá poskytuje návod na integráciu problematiky zmeny klímy a udržateľnosti do vzdelávacích programov. (viac…)

Dlhodobo známe negatívne účinky znečisteného ovzdušia na pľúca a kardiovaskulárny systém sú len špičkou ľadovca. Čoraz viac vedeckých štúdií upozorňuje, že látky a častice (viac…)

Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho monitorovania klimatických zmien v strednej a hornej atmosfére. Antropogénne emisie skleníkových plynov majú významný vplyv na strednú a hornú atmosféru, spôsobujú ochladzovanie, zmršťovanie a ovplyvňujú štruktúru atmosféry. Toto zmršťovanie ovplyvňuje životnosť objektov na nízkej obežnej dráhe Zeme, rádiovú komunikáciu a GPS signály, ako aj výšku meteoroidov vstupujúcich do atmosféry.

Kľúčové body:

• Je potrebný ďalší výskum vplyvu klimatických zmien a antropogénnych emisií na strednú a hornú atmosféru.
• Nedostatok pozorovacích schopností bráni lepšiemu pochopeniu a monitorovaniu dlhodobých trendov.
• Akumulácia vesmírneho odpadu je problém, ktorý antropogénne emisie zhoršujú.

Vplyvy klimatických zmien na horné vrstvy atmosféry:

• Zmeny v hrúbke vrstiev atmosféry, vrátane expanzie troposféry.
• Zmeny v energetických módoch a baroklinicite strednej atmosféry.
• Ochladzovanie a zmršťovanie stratosféry, mezosféry a termosféry.
• Pokles hustoty termosféry.
• Komplexná úloha ozónu, kde jeho koncentrácia môže byť ovplyvnená klesajúcimi teplotami, a zmeny v koncentrácii ozónu ovplyvňujú teplotné trendy.
• Zmeny v Brewerovom-Dobsonovom obehu (BDC) súvisia s expanziou troposféry a kontrakciou stratosféry.

Dlhodobé zmeny v strednej a hornej atmosfére majú praktické dôsledky, ako napríklad vplyv na globálne polohovacie systémy (GPS) a rádiovú komunikáciu. Zvyšujúci sa obsah vodnej pary a ľadových kryštálov v mezosfére spôsobuje pozitívny trend v polárnych mezosférických letných ozvenách, čo môže rušiť radary a vojenské operácie. Klesajúca hustota atmosféry môže viesť k väčšiemu prieniku meteoroidov do atmosféry.

Najvýznamnejším problémom spôsobeným klimatickými zmenami v strednej a hornej atmosfére je vplyv na vesmírny odpad. Zvyšujúce sa ochladzovanie a zmršťovanie vedie k zníženiu hustoty v termosfére, čo predlžuje životnosť satelitov na obežnej dráhe a zvyšuje riziko kolízií. Kolízie môžu spôsobiť narušenie globálnych satelitných služieb a produkovať ďalší odpad, čo môže viesť ku Kesslerovmu syndrómu, kaskádovému efektu kolízií.

Obmedzenia pozorovaní a dát:

• Nedostatok poznatkov o prepojení medzi atmosférickými vrstvami a o tom, ako klimatické zmeny v strednej a hornej atmosfére ovplyvňujú troposféru.
• Chýbajúce informácie o globálnych dlhodobých zmenách v hornej atmosfére, ako sú zloženie, dynamické premenné, vietor a gravitačné vlny.
• Strata niektorých satelitných misií určených na monitorovanie tejto oblasti atmosféry, ako napríklad ICON, AIM a potenciálna strata AURA a TIMED.
• Mnohé existujúce satelitné misie sú už za hranicou očakávanej životnosti a nové misie nemusia umožňovať dlhodobé a homogénne merania.
• Nedostatok misií na monitorovanie dynamických premenných v hornej atmosfére.

Riešenie nedostatkov v poznatkoch a výziev:

• Potreba rozšíriť a udržať existujúce pozorovacie schopnosti na zabezpečenie dlhodobých a homogénnych dát.
• Zamerať sa na stabilitu, kalibráciu a implementáciu krížovej kalibrácie v rámci pozorovacieho systému.
• Navrhovať nové pozorovania špecificky na meranie trendov v teplote, hustote a ďalších parametroch.
• Podporovať vývoj geospace data records (GDR) na určenie variability a zmien v geospace.
• Zlepšené monitorovanie môže prispieť k zníženiu neistoty v odhadoch aerosólového zaťaženia z vulkanických erupcií a umožniť monitorovanie testovania alebo nasadenia techník klimatickej intervencie.
• Zlepšené monitorovanie by poskytlo lepšie pochopenie polárnych mezosférických oblakov a ich vzťahu k CH4, zvyšovaniu koncentrácií vodnej pary a znižovaniu mezosférických teplôt.
• Je nevyhnutné lepšie predpovedať potenciálne dopady na budúce prostredie vesmírneho odpadu na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) a predpovedať dopady na pravdepodobnosť výskytu Kesslerovho syndrómu.
• Satellity uvoľňujú rôzne materiály priamo do strednej a hornej atmosféry počas opätovného vstupu, čo môže ovplyvniť koncentrácie O3 a teplotné trendy.
• Plánované zvýšenie počtu satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme by mohlo spôsobiť, že až polovica stratosférických častíc kyseliny sírovej bude obsahovať kovy z opätovného vstupu.

Dokument zdôrazňuje, že nedostatok údajov a klesajúce pozorovacie schopnosti predstavujú vážny problém pre pochopenie a monitorovanie zmien v strednej a hornej atmosfére, čo má potenciálne rozsiahle dôsledky pre vesmírne aktivity, komunikáciu a budúce klimatické zmeny. JaroR

Dokument bol publikovaný v AGU Advances

---

Kľúčové Pojmy – Slovník

• Baroklinicita: Stav atmosféry, v ktorom izobary (čiary rovnakého tlaku) nie sú rovnobežné s izotermami (čiary rovnakej teploty).
• Termosféra: Vrstva atmosféry nad mezosférou, charakterizovaná rastúcou teplotou s výškou.
• Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
• Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
• Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
• Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
• Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
• Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.
• Antropogénne emisie skleníkových plynov (GHG): Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z ľudskej činnosti.
• Stredná a horná atmosféra: Časť atmosféry nad troposférou, vrátane stratosféry, mezosféry, termosféry a ionosféry.
• Termálne zmršťovanie: Zmenšovanie objemu atmosféry v dôsledku ochladzovania.
• Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
• Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
• Hustota termosféry: Množstvo častíc v termosfére.
• Nízka obežná dráha Zeme (LEO): Obežné dráhy, ktoré sú relatívne blízko Zeme (zvyčajne menej ako 2000 km nad povrchom).
• Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
• Globálne pozičné systémy (GPS): Satelitné navigačné systémy.
• Scintilácia: Rýchle zmeny v intenzite rádiových signálov spôsobené ionosférickými nepravidelnosťami.
• Maximálne využiteľné frekvencie: Najvyššie frekvencie rádiových vĺn, ktoré je možné použiť na komunikáciu medzi dvoma bodmi cez ionosféru.
• Brewer-Dobsonova cirkulácia (BDC): Globálna cirkulácia vzduchu v stratosfére.
• Kvazi-dvojročná oscilácia (QBO): Periodická zmena smeru vetra v stratosfére.
• Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
• Polárne mezosférické letné ozveny: Rádiové odrazy od ľadových kryštálov v mezosfére počas leta na póloch.
• Kesslerov syndróm: Teoretický scenár, v ktorom by sa hustota kozmického odpadu v nízkej obežnej dráhe Zeme stala takou vysokou, že by kolízie medzi objektmi vytvárali viac odpadu, čo by viedlo k ďalším kolíziám, a tak ďalej.
• Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
• Geospace data records (GDR): Časové rady meraní s dostatočnou dĺžkou, konzistenciou a kontinuitou na určenie variability a zmien v geospace.
• Ozone depleting substances: látky poškodzujúce ozónovú vrstvu.
• Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.

Dokument sa zaoberá rastúcim vplyvom environmentálnych rizík na krízový manažment Európskej únie. Poukazuje na to, že extrémne poveternostné udalosti a degradácia životného prostredia narúšajú stabilitu, zvyšujú migráciu a ohrozujú potravinovú bezpečnosť. Napriek tomu, že EÚ uznáva tieto riziká, integrácia environmentálnych aspektov do bezpečnostnej politiky je pomalá kvôli nejasným mandátom a nedostatku odbornosti. Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho predvídania a pripravenosti a navrhuje strategické spôsoby, ako integrovať environmentálne otázky do monitoringu, analýz a systémov včasného varovania EÚ. Zároveň poukazuje na to, že proaktívne riešenie environmentálnych rizík je efektívnejšie ako reaktívne opatrenia. JaroR

Pamätáte si, keď 2°C globálneho otepľovania bolo scenárom súdneho dňa? No, teraz sa pozeráme na niečo oveľa horšie. Od rýb na tanieri až po počasie za oknom, všetko sa čoskoro zmení. (viac…)

Dokument, „Pozorovanie antropogénnych a biogénnych emisií CO2 v Los Angeles pomocou hustej senzorovej siete“, ktorý napísali Jinsol Kim a kol., sa zaoberá kvantifikáciou mestských emisií CO2 (viac…)

Climate Policy Explorer poskytuje údaje dostupné tvorcom politík a všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimatické politiky na celom svete. Dashboard umožňuje prehľady sektora po sektore a vizualizáciu údajov podľa jednotlivých krajín. Tento nástroj pomáha identifikovať úspešné príbehy a nakoniec navrhnúť lepšie politiky.

Hodnotenie EEA , v ktorom sa hodnotí pokrok smerom k cieľom stanoveným v takzvanom 8. environmentálnom akčnom programe (EAP) . Stanovuje rámec pre environmentálnu politiku EÚ do roku 2030. Pokrok sa hodnotí na základe súboru 28 hlavných ukazovateľov a zodpovedajúcich cieľov v oblastiach, ktoré zahŕňajú klimatickú neutralitu, hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, zvrátenie straty biodiverzity a zníženie znečistenia.

V správe sa zistilo, že EÚ ešte nie je na správnej ceste k splneniu mnohých cieľov, pričom celkový pokrok je obmedzený v porovnaní s poslednou správou z roku 2023. To dokazuje potrebu rozhodných opatrení na zabezpečenie ich splnenia do roku 2030 úplným vykonávaním politík v rámci Európskej zelenej dohody.