Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (NFRD) Non-Financial Reporting Directive z 22. októbra 2014 , ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami Text s významom pre EHP.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Hlavným zameraním je zverejňovanie nefinančných informácií a informácií o rozmanitosti veľkými podnikmi a skupinami.

Smernica reaguje na potrebu zvýšenej transparentnosti v oblasti sociálnych a environmentálnych informácií, ktoré poskytujú podniky. Európsky parlament zdôraznil dôležitosť informácií o udržateľnosti, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti.

Hlavné body smernice:

• Koordinácia vnútroštátnych predpisov: Smernica zdôrazňuje potrebu koordinácie vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií veľkými spoločnosťami. To je dôležité pre záujmy podnikov, akcionárov a zúčastnených strán, najmä ak podniky pôsobia vo viacerých členských štátoch.
• Minimálne požiadavky: Zavádzajú sa minimálne právne požiadavky na rozsah informácií, ktoré musia podniky zverejniť. Ide o poskytnutie nestranného a úplného prehľadu o politikách, výsledkoch a rizikách.
• Nefinančný výkaz: Veľké podniky musia pripravovať nefinančný výkaz, ktorý obsahuje informácie o environmentálnych, sociálnych, zamestnaneckých záležitostiach, dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii.
  • Obsah výkazu: Výkaz by mal popisovať politiky podniku v týchto oblastiach, ich výsledky a riziká. Mal by zahŕňať aj informácie o politikách náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.
  • Výnimky: Členské štáty môžu oslobodiť podniky od povinnosti vypracovať nefinančný výkaz, ak už existuje samostatná správa s rovnakým obsahom.
  • Podrobné informácie: Výkaz by mal obsahovať aj informácie o vplyve podniku na životné prostredie, opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti, pracovné podmienky, sociálny dialóg, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a opatrenia na ochranu miestnych komunít.
• Riziká a ich vplyv: Podniky musia poskytnúť informácie o rizikách, ktoré by mohli mať závažné negatívne dôsledky. Tieto riziká môžu vyplývať z činnosti podniku alebo s ňou súvisieť, vrátane jeho produktov, služieb a obchodných vzťahov.
• Rámce pre podávanie správ: Podniky sa môžu pri poskytovaní informácií opierať o vnútroštátne, európske (napr. EMAS) alebo medzinárodné rámce (napr. iniciatíva OSN Global Compact, OECD, ISO 26000).
• Presadzovanie: Členské štáty musia zabezpečiť účinné prostriedky na presadzovanie zverejňovania nefinančných informácií v súlade so smernicou.
• Dôležitosť pre investorov: Prístup investorov k nefinančným informáciám je dôležitým krokom k podpore investícií do efektívnosti podnikov.
• Zameranie na veľké podniky: Nové požiadavky na zverejňovanie sa vzťahujú len na veľké podniky a skupiny, aby sa minimalizovalo zaťaženie malých a stredných podnikov. Povinnosť zverejňovať nefinančný výkaz sa vzťahuje na veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a na materské podniky veľkých skupín s viac ako 500 zamestnancami.
• Konsolidované správy: Pre skupiny podnikov sa vyžadujú konsolidované správy o hospodárení, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a súlad informácií.
• Overovanie informácií: Štatutárni audítori kontrolujú, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Členské štáty môžu požadovať aj overenie informácií nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb.
• Usmernenia Komisie: Komisia má vypracovať nezáväzné usmernenia o metodike vykazovania nefinančných informácií, vrátane kľúčových ukazovateľov správania.
• Politika rozmanitosti: Veľké podniky musia zverejniť svoju politiku rozmanitosti v správnych, riadiacich a dozorných orgánoch (napríklad vek, pohlavie, vzdelanie). Ak takúto politiku nemajú, musia vysvetliť prečo.
• Správa o vykonávaní: Komisia predloží správu o vykonávaní smernice Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej zhodnotí aj jej pôsobnosť a účinnosť.

Záver:

Smernica 2014/95/EÚ predstavuje dôležitý krok smerom k väčšej transparentnosti a zodpovednosti podnikov. Jej cieľom je poskytnúť investorom a iným zainteresovaným stranám komplexný prehľad o nefinančnej výkonnosti podniku, a to najmä v oblastiach ako environmentálna zodpovednosť, sociálne záležitosti a riadenie. JaroR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 (CSDDD) Corporate Sustainability Due Diligence Directive z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Text s významom pre EHP)

Táto smernica stanovuje pravidlá pre spoločnosti týkajúce sa ich zodpovednosti za skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie. Zameriava sa najmä na ich vlastné činnosti, činnosti ich dcérskych spoločností a obchodných partnerov v rámci ich reťazcov činností. Smernica sa zameriava na dosiahnutie udržateľnejšieho hospodárstva a na obmedzenie globálneho otepľovania.

Kľúčové Aspekty Smernice:

• Rozsah pôsobnosti: Smernica sa vzťahuje na veľké spoločnosti s určitým obratom a počtom zamestnancov. Zahŕňa spoločnosti z EÚ aj tretích krajín, ktoré spĺňajú stanovené kritériá.
• Náležitá starostlivosť: Spoločnosti musia zaviesť proces náležitej starostlivosti, ktorý zahŕňa:
  • Identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie.
  • Predchádzanie, zmierňovanie, odstránenie alebo minimalizáciu rozsahu týchto vplyvov.
  • Zabezpečenie nápravy v prípade skutočných nepriaznivých vplyvov.
  • Zapojenie zainteresovaných strán, vrátane zamestnancov, odborových zväzov a komunít.
  • Zavedenie mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností.
  • Monitorovanie účinnosti prijatých opatrení.
  • Verejné informovanie o svojej náležitej starostlivosti.
• Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy: Spoločnosti musia prijať plán na zabezpečenie zlučiteľnosti svojho obchodného modelu so záväzkami Parížskej dohody o zmene klímy.
• Nepriaznivé vplyvy: Smernica definuje „nepriaznivé vplyvy na ľudské práva“ a „nepriaznivé vplyvy na životné prostredie“. Zahŕňajú porušenia medzinárodných dohovorov a štandardov v oblasti ľudských práv a životného prostredia.
• Zodpovednosť: Spoločnosti môžu byť občianskoprávne zodpovedné za škody spôsobené ich nedodržaním povinností náležitej starostlivosti. Smernica stanovuje pravidlá pre premlčacie lehoty, sprístupnenie dôkazov a súdne príkazy.
• Sankcie: Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie smernice, vrátane peňažných pokút.
• Podpora: Komisia a členské štáty budú poskytovať usmernenia, podporu a nástroje na pomoc spoločnostiam pri plnení ich povinností. To zahŕňa aj špecializované webové stránky, platformy a portály.

Dôležité Pojmy:

• Reťazec činností: Zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobkov alebo služieb spoločnosti, a to od získavania surovín až po konečného spotrebiteľa.
• Obchodný partner: Zahŕňa dodávateľov, subdodávateľov, distribútorov a ďalšie subjekty, s ktorými spoločnosť spolupracuje v rámci svojho reťazca činností.
• Zainteresované strany: Zahŕňajú všetkých, ktorých sa týkajú činnosti spoločnosti, vrátane zamestnancov, odborových zväzov, miestnych komunít a mimovládnych organizácií.
• Náležitá starostlivosť: Systematický proces identifikácie, predchádzania, zmierňovania a riešenia nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie.

Cieľ Smernice:

Smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti má za cieľ:

• Chrániť ľudské práva a životné prostredie v globálnych hodnotových reťazcoch.
• Posilniť udržateľnosť a podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Zvýšiť zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť a životné prostredie.
• Vytvoriť rovnaké podmienky pre spoločnosti na vnútornom trhu EÚ.

Záver:

Táto smernica predstavuje významný krok smerom k udržateľnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu. Zavádza záväzné pravidlá pre spoločnosti a poskytuje im nástroje a podporu na ich plnenie. Očakáva sa, že smernica bude mať pozitívny vplyv na ľudské práva, životné prostredie a boj proti zmene klímy.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (CSRD) Corporate Sustainability Reporting Directive  zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o podávanie správ o udržateľnosti podniku (Text s významom pre EHP).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 4 tejto smernice sa uplatňuje od 1. januára 2024 na účtovné roky, ktoré sa začínajú 1. januára 2024 alebo neskôr.

Táto smernica, sa zaoberá problematikou vykazovania informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom smernice je zlepšiť kvalitu, porovnateľnosť a dostupnosť informácií o aspektoch udržateľnosti, ktoré podniky zverejňujú.

Prečo je vykazovanie informácií o udržateľnosti dôležité?

• Zvyšujúci sa finančný význam: Informácie o udržateľnosti sú čoraz dôležitejšie z finančného hľadiska.
• Lepšie rozhodovanie a riadenie rizík: Kvalitné vykazovanie informácií o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam lepšie si uvedomovať a chápať riziká a príležitosti súvisiace s udržateľnosťou a na základe toho prijímať informovanejšie rozhodnutia.
• Zvýšenie dôvery investorov a prístup k finančnému kapitálu: Investori čoraz viac vyhľadávajú informácie o udržateľnosti pri rozhodovaní o investíciách. Spoločnosti s dobrou transparentnosťou v oblasti udržateľnosti môžu mať lepší prístup k finančnému kapitálu.
• Zlepšenie komunikácie so zainteresovanými stranami: Vykazovanie informácií o udržateľnosti uľahčuje dialóg a komunikáciu medzi podnikmi a ich zainteresovanými stranami, ako sú zamestnanci, dodávatelia, zákazníci a miestne komunity.
• Zníženie administratívnej záťaže: Harmonizované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti znižujú počet ad hoc žiadostí o informácie a zjednodušujú proces vykazovania pre podniky.

Na koho sa smernica vzťahuje?

Smernica rozširuje rozsah povinného vykazovania informácií o udržateľnosti na širšiu škálu podnikov:

• Všetky veľké podniky: Bez ohľadu na to, či sú ich cenné papiere obchodované na regulovanom trhu.
• Všetky podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ: Vrátane emitentov z tretích krajín.
• Materské podniky veľkých skupín: Na úrovni skupiny.
• Úverové inštitúcie a poisťovne: Ak spĺňajú určité kritériá veľkosti.
• Podniky z tretích krajín: Ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ alebo ktoré vykonávajú významnú činnosť na území EÚ.

Čo musia podniky vykazovať?

Smernica definuje „aspekty udržateľnosti“ ako environmentálne, sociálne, ľudskoprávne a správne faktory.

Podniky musia vykazovať informácie o:

• Dvojitá významnosť: Smernica zdôrazňuje dôležitosť vykazovania informácií z hľadiska rizík pre podnik (ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik) aj z hľadiska vplyvu podniku (ako podnik ovplyvňuje aspekty udržateľnosti).
• Proces náležitej starostlivosti: Informácie o tom, ako podniky identifikujú, hodnotia a riadia svoje vplyvy na udržateľnosť v celom svojom hodnotovom reťazci.
• Environmentálne faktory: Napríklad emisie skleníkových plynov, spotreba vody a energie, biodiverzita a znečisťovanie.
• Sociálne faktory: Napríklad pracovné podmienky, ľudské práva, rozmanitosť a začlenenie.
• Správne faktory: Napríklad riadenie a podniková kultúra, boj proti korupcii a platobné praktiky.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica ukladá Komisii povinnosť prijať delegované akty, ktorými sa stanovia štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

Tieto štandardy:

• Bližšie určujú informácie, ktoré majú podniky zverejňovať.
• Zabezpečujú kvalitu vykazovaných informácií: Informácie by mali byť zrozumiteľné, relevantné, overiteľné, porovnateľné a pravdivo podané.
• Zohľadňujú prácu globálnych normotvorných iniciatív: Aby sa minimalizovala administratívna záťaž pre podniky.
• Stanovujú odvetvovo špecifické požiadavky: Vzhľadom na rôzne riziká a vplyvy v jednotlivých odvetviach.
• Zohľadňujú potreby malých a stredných podnikov: Poskytovaním primeraných štandardov pre tieto podniky.

Uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica zavádza povinnosť uisťovania v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorá má zabezpečiť dôveryhodnosť zverejňovaných informácií.

• Nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb: Musia overiť, či vykazovanie informácií o udržateľnosti spĺňa požiadavky smernice a štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Názor týkajúci sa uistenia: Musí byť zverejnený spolu so správou o udržateľnosti.

Sankcie

Smernica stanovuje, že členské štáty musia zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie požiadaviek smernice.

Záver

Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu v EÚ.

Je dôležité si uvedomiť, že smernica je pomerne komplexná a detailná. Tento text poskytuje len základné informácie o jej hlavných bodoch. Pre podrobnejšie informácie je potrebné konzultovať celý text smernice. (Co2AI)

Pozrite tiež Smernica CSRD v skratke

Jedným z tých, ktorí predpovedali koniec sveta, bol Stephen Hawking. V dokumente s názvom „In Search of a New World“ fyzik varoval, že ľudstvo môže túto planétu využívať až do roku 2600, pretože sa potom zmení na „obrovskú ohnivú guľu“. Medzi dôvody, ktoré ho viedli k ejto myšlienke, patrí globálne otepľovanie, klimatické zmeny a skleníkový efekt.

NASA verí, že koniec sveta bude nevyhnutný, ak bude spotreba energie pokračovať týmto tempom

Hawkingovu teóriu potvrdila aj NASA. Je pravdou, že letecká a kozmická organizácia neudáva presný dátum na určenie konca sveta, no garantuje, že ak bude ľudstvo pokračovať týmto tempom v spotrebe energetických zdrojov, jeho koniec príde skôr, ako sa očakávalo. Ak sa neprijmú naliehavé opatrenia, zničenie našej planéty bude nevyhnutné.

To je dôvod, prečo NASA vykonáva zachytávacie programy na pozorovanie našej planéty zvnútra aj z vesmíru. V posledných rokoch vytvorila nový program, ktorý pomáha identifikovať potenciálne hrozby pre Zem, ako napríklad dopad asteroidu. Neustále tiež pracuje na zmierňovaní klimatických zmien a venuje zdroje na pozorovanie Zeme. (Alexandra, jeunesexpress.ca)

Podľa najnovšieho výskumu môže zvýšenie rastlinnej diverzity v poľnohospodárskych praxiach posilniť schopnosť pôd ukladať uhlík. Ako sa poľnohospodársky sektor snaží o zníženie svojej uhlíkovej stopy (viac…)

Arktída sa otepľuje troj- až štvornásobne oproti celosvetovému priemeru. Nový výskum však naznačuje, že spomalenie kľúčového oceánskeho prúdu by mohlo do konca storočia znížiť predpokladané otepľovanie Arktídy až o 2 stupne Celzia.

Čo ak každodenné materiály, ktoré ľudia používajú, majú skrytú cenu? Cena, ktorá sa nemeria v dolároch a centoch, ale má neviditeľné dopady na životné prostredie?  Od ocele v budovách až po plasty vo fľašiach s vodou, stavebné materiály, ktoré formujú náš svet, nesú nevyčísliteľné klimatické náklady.

Nedávna štúdia tímu inžinierov a ekonómov z Kalifornskej univerzity v Davise ponúka novú perspektívu.

Uhlíková stopa každodenných materiálov

Štúdia odhalila postavu, ktorá otvára oči. Výroba materiálov, ako je oceľ, plast a cement, je v Spojených štátoch každoročne spojená s poškodením klímy vo výške 79 miliárd dolárov.

Mnohí tvrdia, že zahrnutie týchto skrytých nákladov do trhových cien tovarov by podnietilo skúmanie a implementáciu  ekologickejších alternatív. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Kedysi to bola dôveryhodná cesta k splneniu klimatických cieľov, uhlíkové kompenzácie strácajú priazeň mnohých špičkových spoločností. Spoločnosti ako Delta Airlines, Google a EasyJet boli kedysi najväčšími nákupcami týchto kreditov. Teraz však ustúpili alebo úplne prestali nakupovať offsety súvisiace najmä s projektmi obnoviteľnej energie.

Obnoviteľná energia kompenzuje stratu pary

Táto zmena myslenia odráža, že takéto kompenzácie uhlíka neprinášajú environmentálne výhody, ktoré sľubujú. Namiesto nákupu offsetov sa mnohé spoločnosti snažia priamo znížiť svoje emisie. Tento proces je náročnejší a nákladnejší ako nákup ofsetov.

Bloomberg Green analýza záznamov o verejných ofsetových transakciách ukazuje významný pokles predaja už druhý rok po sebe. To jasne naznačovalo trend smerom k menšiemu počtu offsetových nákupov. (Saptakee S, viac na carboncredits.com)

Zavedenie silných politík na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie spolu s rýchlym, legálne implementovaným vyraďovaním fosílnych palív môže byť našou najlepšou nádejou na obmedzenie globálneho otepľovania. Už teraz vidíme extrémne počasie, ktoré je intenzívnejšie a častejšie ako mnohé predpovede klimatickej vedy. Stačí sa pozrieť na nedávne záplavy, požiare a suchá v Rakúsku, Mjanmarsku, Poľsku, Nemecku, Austrálii, Českej republike, Slovensku, Rumunsku, Bosne a Hercegovine a Nigérii. Videli sme katastrofické dopady hurikánu Helene a hurikánu Milton v USA. A to len za posledný mesiac.  (Katherine Quinn,  viac na climatechangenews.com)

Biodiverzita a klíma sú vzájomne prepojené. Strata alebo zhoršenie ekosystémov a ich rastlín či zvierat vedie k uvoľňovaniu uloženého uhlíka do atmosféry, čo urýchľuje zmenu klímy. Zhoršujúce sa klimatické zmeny zároveň spôsobujú ďalšie straty biodiverzity (viac…)

OSN vydali správu, ktorá varuje pred katastrofickou úrovňou globálneho otepľovania. Správa uvádza, že svet je na ceste k zvýšeniu globálnej teploty o 3,1 °C do konca storočia. Ak sa emisie výrazne neznížia, svet sa bude musieť vyrovnať s vážnymi dôsledkami zmeny klímy. V správe sa zdôrazňuje potreba medzinárodnej spolupráce pri znižovaní emisií, rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a ochrane prírodných zdrojov.

Aké sú hlavné prekážky a možnosti pre riešenie klimatickej zmeny?

Hlavnou prekážkou v boji proti klimatickej zmene je neustále stúpajúca úroveň emisií skleníkových plynov. Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) uvádza, že v roku 2023 došlo k nárastu emisií o 1,3 % v porovnaní s rokom 2022. Zodpovednosť za 77 % týchto emisií nesú krajiny G20. Ak bude tento trend pokračovať, svet smeruje k otepleniu o 3,1 °C do konca storočia.

Ďalšou prekážkou je nedostatočné plnenie klimatických záväzkov. Aj keby krajiny dodržali svoje súčasné akčné plány do roku 2030, oteplenie by sa mohlo pohybovať medzi 2,6 °C až 2,8 °C. Problém je, že väčšina krajín tieto plány ani zďaleka nenapĺňa.

Možnosti riešenia klimatickej zmeny sa sústreďujú na zníženie emisií a adaptáciu na zmenené klimatické podmienky.

Zníženie emisií si vyžaduje:

• Radikálne zníženie emisií skleníkových plynov o 42 % do roku 2030 a o 57 % do roku 2035.
• Prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je slnečná, veterná a vodná energia.
• Zlepšenie energetickej efektívnosti a odklon od fosílnych palív.
• Ochranu a obnovu prírodných biotopov, ako sú lesy a mangrovové porasty, ktoré absorbujú uhlík.

Adaptácia na zmenené klimatické podmienky zahŕňa:

• Vývoj a implementáciu stratégií na zmiernenie dopadov zmeny klímy, ako sú suchá, záplavy a extrémne počasie.
• Investície do infraštruktúry odolnej voči zmene klímy.

Okrem vládnych politík a technologických inovácií zohrávajú kľúčovú úlohu aj jednotlivci a komunity.

Kroky na individuálnej a komunitnej úrovni:

• Zníženie spotreby energie, minimalizácia odpadu a výber udržateľnej dopravy.
• Podpora komunitných iniciatív, ako je mestské záhradníctvo, výsadba stromov a miestne energetické družstvá.

Technologické inovácie ponúkajú nádej v boji proti klimatickej zmene.

• Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia, znižuje závislosť od fosílnych palív.
• Vylepšené technológie skladovania batérií a inteligentné siete umožňujú lepšie riadenie distribúcie a spotreby energie.
• Umelá inteligencia a analýza dát optimalizujú využívanie energie a znižujú plytvanie.
• Technológie zachytávania uhlíka znižujú emisie z priemyslu.

Na dosiahnutie úspechu v boji proti klimatickej zmene je nevyhnutná globálna spolupráca, investície do technológií a zmena správania na všetkých úrovniach. (Viac na unep.org, CO2AI)

 

16. konferencia zmluvných strán (COP16) Dohovoru OSN o biologickej diverzite sa začala v pondelok v meste Cali a potrvá do 1. novembra. S témou „Mier s prírodou“ má naliehavú úlohu prísť s monitorovacími a finančnými mechanizmami na dosiahnutie 23 cieľov ochrany prírody OSN dohodnutých v Kanade pred dvoma rokmi.

Prezidentka COP16 Susana Muhamad, kolumbijská ministerka životného prostredia, v piatok povedala, že v rokovaniach došlo k „veľmi dobrému pokroku“ a dodala, že „počas tohto týždňa pokročilo veľa práce“.

Mobilizácia zdrojov zostáva „jedným z najťažších problémov,“ povedala novinárom v Cali, „kvôli veľmi odlišným názorom strán.“

Šéf OSN António Guterres v nedeľu vyzval 196 signatárov dohovoru o biodiverzite, aby „premenili slová na činy“ a podporili Globálny rámcový fond pre biodiverzitu vytvorený minulý rok na splnenie cieľov OSN. (Viac na phys.org)

Globálny atlas ekosystémov je prvý harmonizovaný zdroj určený na mapovanie a monitorovanie všetkých svetových ekosystémov. Globálny atlas ekosystémov, ktorý zvolala Skupina pre pozorovania Zeme a bol predstavený na konferencii Organizácie Spojených národov o biodiverzite (COP16) v roku 2024, bude slúžiť ako základný nástroj na podporu ochrany, obnovy a trvalo udržateľného riadenia ekosystémov, ktoré sú rozhodujúce pre riešenie globálnych environmentálnych kríz.

Tvorcovia politík, finančné inštitúcie, súkromné ​​spoločnosti a dokonca aj miestne komunity budú používať Atlas na prijímanie informovaných rozhodnutí, podporu udržateľnosti a riadenie rizík.

Globálny atlas ekosystémov zmení hru v tom, ako chápeme, monitorujeme, chránime a riadime ekosystémy.

Podľa novej správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) by súčasné politiky na zníženie emisií skleníkových plynov viedli ku „ katastrofickému “ otepleniu o 3,1 °C za storočie v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Opatrenia štátov v oblasti klímy musia v nadchádzajúcich mesiacoch urobiť  „skok vpred“ , inak nádej na udržanie   globálneho  otepľovania  pod 1,5 °C „bude čoskoro mŕtva“ , varuje OSN  vo štvrtok vo svojej správe,  ktorá poukazuje na nedostatok výrazného pokroku v tejto oblasti. minulý rok. „Zahrávame sa s ohňom, ale (…) už nie je čo strácať“ , pretože „populácia na celom svete už platí vysokú cenu“ za nečinnosť tvárou v tvár globálnemu otepľovaniu, uviedol tajomník OSN. Generál Antonio Guterres. (Viac na  unep.org)

Kniha môže byť pri správnom výbere papiera oveľa ľahšia a vypúšťať oveľa menej oxidu uhličitého. Prechod z bezdrevného papiera na Holmen BOOK zníži náklady a zníži záťaž na životné prostredie. Chceli by ste presne vedieť, aký veľký rozdiel by to znamenalo? Tu je skutočný príklad.

Myslite na váhu knihy tesne nad jedným kilogramom, keď ju držíte v ruke. Potom uberte 40 percent hmotnosti a predstavte si ten rozdiel. Ľahšia kniha sa číta pohodlnejšie a ľahšie sa prenáša.

Teraz sa zamyslite nad tým, čo to znamená vo väčšom meradle:

• Nákup papiera o 40 % menej
• Preprava o 40% nižšia hmotnosť
• Zníženie emisií uhlíka o 85 %

(Simon Matthis, viac na pulpapernews.com)

Globálne emisie skleníkových plynov dosiahli v roku 2023 nové maximum, po 1,3-percentnom zvýšení od roku 2022. Vyplýva to z údajov správy UNEP o medzách emisií za rok 2024 , zverejnenej vo štvrtok.

V minulom roku dosiahli celkové emisie skleníkových plynov 57,1 gigaton ekvivalentu CO2. V roku 2023 bol energetický sektor najväčším prispievateľom k emisiám s 15,1 Gt CO2e, za ním nasledovala doprava (8,4 GtCO2e), poľnohospodárstvo (6,5 GtCO2e) a priemysel (6,5 GtCO2e). V rámci dopravy vyprodukovala najviac emisií podkategória cestných vozidiel  (11 percent), pričom letecká doprava a ostatné druhy dopravy tvorili po dve percentá. Poľnohospodárstvo bolo zodpovedné aj za 11-percentný podiel na celosvetových emisiách, z čoho šesť percent bolo pripísaných dobytku a päť percent spaľovaniu biomasy, pôdy a ryže. (Anna Fleck, viac na statista.com)

Ako sa svet posúva smerom k udržateľnosti, elektrické vozidlá (EV) sa stávajú ústredným bodom znižovania emisií uhlíka a boja proti zmene klímy. Národy a priemyselné odvetvia sa zaviazali k prechodu na elektromobily, čo signalizuje obrovský krok smerom k zelenšej budúcnosti. Aj keď sú výhody elektrických vozidiel sľubné, tento posun prichádza s výzvami, ktoré je potrebné riešiť, aby sa naplno využil potenciál uhlíkovo neutrálnej budúcnosti.

Elektrické vozidlá ponúkajú celý rad ekologických a ekonomických výhod. Predovšetkým medzi nimi je potenciál drasticky znížiť emisie skleníkových plynov. Tradičné vozidlá so spaľovacím motorom patria medzi najväčších prispievateľov k znečisťovaniu ovzdušia, pričom doprava predstavuje takmer 30 percent globálnych emisií CO2. Nahradením áut poháňaných fosílnymi palivami elektromobilmi môžeme výrazne znížiť našu uhlíkovú stopu, najmä v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie na nabíjanie. (Viac na  tribune.net.ph)

 

 

Existujúce vládne klimatické plány povedú ku „katastrofickému globálnemu otepľovaniu“, varuje Program OSN pre životné prostredie vo svojej správe o medzách emisií z roku 2024. Ak budú krajiny pokračovať v znižovaní emisií vyplývajúcich zo súčasných vládnych politík, UNEP odhaduje, že nárast globálnej teploty dosiahne do konca storočia 3,1 °C. A aj keď sa nové záväzky, stanovené v národne stanovených príspevkoch, premenia na politiky a implementujú, UNEP stále predpovedá zvýšenie teploty o 2,6 °C do roku 2050. (Viac na sustainableviews.com)

Technologický výkonný výbor (TEC), politická časť Technologického mechanizmu OSN pre zmenu klímy, sa zaviazal posilniť spoluprácu pri zavádzaní klimatických technológií s cieľom prispôsobiť sa klimatickým zmenám, najmä v regiónoch, ktoré sú klimatickou krízou najviac zasiahnuté. Krajiny by mali začleniť technologické aspekty do svojich národných klimatických plánov, napríklad realizáciou systémov včasného varovania na podporu politiky a opatrení v oblasti klimatickej odolnosti založenej na rizikách. TEC sa nedávno stretla v nemeckom Bonne, aby zdôraznila nedávne úspechy pri rozširovaní opatrení v oblasti klímy prostredníctvom technologických inovácií. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)