Arktída sa otepľuje troj- až štvornásobne oproti celosvetovému priemeru. Nový výskum však naznačuje, že spomalenie kľúčového oceánskeho prúdu by mohlo do konca storočia znížiť predpokladané otepľovanie Arktídy až o 2 stupne Celzia.

Čo ak každodenné materiály, ktoré ľudia používajú, majú skrytú cenu? Cena, ktorá sa nemeria v dolároch a centoch, ale má neviditeľné dopady na životné prostredie?  Od ocele v budovách až po plasty vo fľašiach s vodou, stavebné materiály, ktoré formujú náš svet, nesú nevyčísliteľné klimatické náklady.

Nedávna štúdia tímu inžinierov a ekonómov z Kalifornskej univerzity v Davise ponúka novú perspektívu.

Uhlíková stopa každodenných materiálov

Štúdia odhalila postavu, ktorá otvára oči. Výroba materiálov, ako je oceľ, plast a cement, je v Spojených štátoch každoročne spojená s poškodením klímy vo výške 79 miliárd dolárov.

Mnohí tvrdia, že zahrnutie týchto skrytých nákladov do trhových cien tovarov by podnietilo skúmanie a implementáciu  ekologickejších alternatív. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Kedysi to bola dôveryhodná cesta k splneniu klimatických cieľov, uhlíkové kompenzácie strácajú priazeň mnohých špičkových spoločností. Spoločnosti ako Delta Airlines, Google a EasyJet boli kedysi najväčšími nákupcami týchto kreditov. Teraz však ustúpili alebo úplne prestali nakupovať offsety súvisiace najmä s projektmi obnoviteľnej energie.

Obnoviteľná energia kompenzuje stratu pary

Táto zmena myslenia odráža, že takéto kompenzácie uhlíka neprinášajú environmentálne výhody, ktoré sľubujú. Namiesto nákupu offsetov sa mnohé spoločnosti snažia priamo znížiť svoje emisie. Tento proces je náročnejší a nákladnejší ako nákup ofsetov.

Bloomberg Green analýza záznamov o verejných ofsetových transakciách ukazuje významný pokles predaja už druhý rok po sebe. To jasne naznačovalo trend smerom k menšiemu počtu offsetových nákupov. (Saptakee S, viac na carboncredits.com)

Zavedenie silných politík na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie spolu s rýchlym, legálne implementovaným vyraďovaním fosílnych palív môže byť našou najlepšou nádejou na obmedzenie globálneho otepľovania. Už teraz vidíme extrémne počasie, ktoré je intenzívnejšie a častejšie ako mnohé predpovede klimatickej vedy. Stačí sa pozrieť na nedávne záplavy, požiare a suchá v Rakúsku, Mjanmarsku, Poľsku, Nemecku, Austrálii, Českej republike, Slovensku, Rumunsku, Bosne a Hercegovine a Nigérii. Videli sme katastrofické dopady hurikánu Helene a hurikánu Milton v USA. A to len za posledný mesiac.  (Katherine Quinn,  viac na climatechangenews.com)

Biodiverzita a klíma sú vzájomne prepojené. Strata alebo zhoršenie ekosystémov a ich rastlín či zvierat vedie k uvoľňovaniu uloženého uhlíka do atmosféry, čo urýchľuje zmenu klímy. Zhoršujúce sa klimatické zmeny zároveň spôsobujú ďalšie straty biodiverzity (viac…)

OSN vydali správu, ktorá varuje pred katastrofickou úrovňou globálneho otepľovania. Správa uvádza, že svet je na ceste k zvýšeniu globálnej teploty o 3,1 °C do konca storočia. Ak sa emisie výrazne neznížia, svet sa bude musieť vyrovnať s vážnymi dôsledkami zmeny klímy. V správe sa zdôrazňuje potreba medzinárodnej spolupráce pri znižovaní emisií, rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a ochrane prírodných zdrojov.

Aké sú hlavné prekážky a možnosti pre riešenie klimatickej zmeny?

Hlavnou prekážkou v boji proti klimatickej zmene je neustále stúpajúca úroveň emisií skleníkových plynov. Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) uvádza, že v roku 2023 došlo k nárastu emisií o 1,3 % v porovnaní s rokom 2022. Zodpovednosť za 77 % týchto emisií nesú krajiny G20. Ak bude tento trend pokračovať, svet smeruje k otepleniu o 3,1 °C do konca storočia.

Ďalšou prekážkou je nedostatočné plnenie klimatických záväzkov. Aj keby krajiny dodržali svoje súčasné akčné plány do roku 2030, oteplenie by sa mohlo pohybovať medzi 2,6 °C až 2,8 °C. Problém je, že väčšina krajín tieto plány ani zďaleka nenapĺňa.

Možnosti riešenia klimatickej zmeny sa sústreďujú na zníženie emisií a adaptáciu na zmenené klimatické podmienky.

Zníženie emisií si vyžaduje:

• Radikálne zníženie emisií skleníkových plynov o 42 % do roku 2030 a o 57 % do roku 2035.
• Prechod na obnoviteľné zdroje energie, ako je slnečná, veterná a vodná energia.
• Zlepšenie energetickej efektívnosti a odklon od fosílnych palív.
• Ochranu a obnovu prírodných biotopov, ako sú lesy a mangrovové porasty, ktoré absorbujú uhlík.

Adaptácia na zmenené klimatické podmienky zahŕňa:

• Vývoj a implementáciu stratégií na zmiernenie dopadov zmeny klímy, ako sú suchá, záplavy a extrémne počasie.
• Investície do infraštruktúry odolnej voči zmene klímy.

Okrem vládnych politík a technologických inovácií zohrávajú kľúčovú úlohu aj jednotlivci a komunity.

Kroky na individuálnej a komunitnej úrovni:

• Zníženie spotreby energie, minimalizácia odpadu a výber udržateľnej dopravy.
• Podpora komunitných iniciatív, ako je mestské záhradníctvo, výsadba stromov a miestne energetické družstvá.

Technologické inovácie ponúkajú nádej v boji proti klimatickej zmene.

• Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia, znižuje závislosť od fosílnych palív.
• Vylepšené technológie skladovania batérií a inteligentné siete umožňujú lepšie riadenie distribúcie a spotreby energie.
• Umelá inteligencia a analýza dát optimalizujú využívanie energie a znižujú plytvanie.
• Technológie zachytávania uhlíka znižujú emisie z priemyslu.

Na dosiahnutie úspechu v boji proti klimatickej zmene je nevyhnutná globálna spolupráca, investície do technológií a zmena správania na všetkých úrovniach. (Viac na unep.org, CO2AI)

 

16. konferencia zmluvných strán (COP16) Dohovoru OSN o biologickej diverzite sa začala v pondelok v meste Cali a potrvá do 1. novembra. S témou „Mier s prírodou“ má naliehavú úlohu prísť s monitorovacími a finančnými mechanizmami na dosiahnutie 23 cieľov ochrany prírody OSN dohodnutých v Kanade pred dvoma rokmi.

Prezidentka COP16 Susana Muhamad, kolumbijská ministerka životného prostredia, v piatok povedala, že v rokovaniach došlo k „veľmi dobrému pokroku“ a dodala, že „počas tohto týždňa pokročilo veľa práce“.

Mobilizácia zdrojov zostáva „jedným z najťažších problémov,“ povedala novinárom v Cali, „kvôli veľmi odlišným názorom strán.“

Šéf OSN António Guterres v nedeľu vyzval 196 signatárov dohovoru o biodiverzite, aby „premenili slová na činy“ a podporili Globálny rámcový fond pre biodiverzitu vytvorený minulý rok na splnenie cieľov OSN. (Viac na phys.org)

Globálny atlas ekosystémov je prvý harmonizovaný zdroj určený na mapovanie a monitorovanie všetkých svetových ekosystémov. Globálny atlas ekosystémov, ktorý zvolala Skupina pre pozorovania Zeme a bol predstavený na konferencii Organizácie Spojených národov o biodiverzite (COP16) v roku 2024, bude slúžiť ako základný nástroj na podporu ochrany, obnovy a trvalo udržateľného riadenia ekosystémov, ktoré sú rozhodujúce pre riešenie globálnych environmentálnych kríz.

Tvorcovia politík, finančné inštitúcie, súkromné ​​spoločnosti a dokonca aj miestne komunity budú používať Atlas na prijímanie informovaných rozhodnutí, podporu udržateľnosti a riadenie rizík.

Globálny atlas ekosystémov zmení hru v tom, ako chápeme, monitorujeme, chránime a riadime ekosystémy.

Podľa novej správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) by súčasné politiky na zníženie emisií skleníkových plynov viedli ku „ katastrofickému “ otepleniu o 3,1 °C za storočie v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Opatrenia štátov v oblasti klímy musia v nadchádzajúcich mesiacoch urobiť  „skok vpred“ , inak nádej na udržanie   globálneho  otepľovania  pod 1,5 °C „bude čoskoro mŕtva“ , varuje OSN  vo štvrtok vo svojej správe,  ktorá poukazuje na nedostatok výrazného pokroku v tejto oblasti. minulý rok. „Zahrávame sa s ohňom, ale (…) už nie je čo strácať“ , pretože „populácia na celom svete už platí vysokú cenu“ za nečinnosť tvárou v tvár globálnemu otepľovaniu, uviedol tajomník OSN. Generál Antonio Guterres. (Viac na  unep.org)

Kniha môže byť pri správnom výbere papiera oveľa ľahšia a vypúšťať oveľa menej oxidu uhličitého. Prechod z bezdrevného papiera na Holmen BOOK zníži náklady a zníži záťaž na životné prostredie. Chceli by ste presne vedieť, aký veľký rozdiel by to znamenalo? Tu je skutočný príklad.

Myslite na váhu knihy tesne nad jedným kilogramom, keď ju držíte v ruke. Potom uberte 40 percent hmotnosti a predstavte si ten rozdiel. Ľahšia kniha sa číta pohodlnejšie a ľahšie sa prenáša.

Teraz sa zamyslite nad tým, čo to znamená vo väčšom meradle:

• Nákup papiera o 40 % menej
• Preprava o 40% nižšia hmotnosť
• Zníženie emisií uhlíka o 85 %

(Simon Matthis, viac na pulpapernews.com)

Globálne emisie skleníkových plynov dosiahli v roku 2023 nové maximum, po 1,3-percentnom zvýšení od roku 2022. Vyplýva to z údajov správy UNEP o medzách emisií za rok 2024 , zverejnenej vo štvrtok.

V minulom roku dosiahli celkové emisie skleníkových plynov 57,1 gigaton ekvivalentu CO2. V roku 2023 bol energetický sektor najväčším prispievateľom k emisiám s 15,1 Gt CO2e, za ním nasledovala doprava (8,4 GtCO2e), poľnohospodárstvo (6,5 GtCO2e) a priemysel (6,5 GtCO2e). V rámci dopravy vyprodukovala najviac emisií podkategória cestných vozidiel  (11 percent), pričom letecká doprava a ostatné druhy dopravy tvorili po dve percentá. Poľnohospodárstvo bolo zodpovedné aj za 11-percentný podiel na celosvetových emisiách, z čoho šesť percent bolo pripísaných dobytku a päť percent spaľovaniu biomasy, pôdy a ryže. (Anna Fleck, viac na statista.com)

Ako sa svet posúva smerom k udržateľnosti, elektrické vozidlá (EV) sa stávajú ústredným bodom znižovania emisií uhlíka a boja proti zmene klímy. Národy a priemyselné odvetvia sa zaviazali k prechodu na elektromobily, čo signalizuje obrovský krok smerom k zelenšej budúcnosti. Aj keď sú výhody elektrických vozidiel sľubné, tento posun prichádza s výzvami, ktoré je potrebné riešiť, aby sa naplno využil potenciál uhlíkovo neutrálnej budúcnosti.

Elektrické vozidlá ponúkajú celý rad ekologických a ekonomických výhod. Predovšetkým medzi nimi je potenciál drasticky znížiť emisie skleníkových plynov. Tradičné vozidlá so spaľovacím motorom patria medzi najväčších prispievateľov k znečisťovaniu ovzdušia, pričom doprava predstavuje takmer 30 percent globálnych emisií CO2. Nahradením áut poháňaných fosílnymi palivami elektromobilmi môžeme výrazne znížiť našu uhlíkovú stopu, najmä v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie na nabíjanie. (Viac na  tribune.net.ph)

 

 

Existujúce vládne klimatické plány povedú ku „katastrofickému globálnemu otepľovaniu“, varuje Program OSN pre životné prostredie vo svojej správe o medzách emisií z roku 2024. Ak budú krajiny pokračovať v znižovaní emisií vyplývajúcich zo súčasných vládnych politík, UNEP odhaduje, že nárast globálnej teploty dosiahne do konca storočia 3,1 °C. A aj keď sa nové záväzky, stanovené v národne stanovených príspevkoch, premenia na politiky a implementujú, UNEP stále predpovedá zvýšenie teploty o 2,6 °C do roku 2050. (Viac na sustainableviews.com)

Technologický výkonný výbor (TEC), politická časť Technologického mechanizmu OSN pre zmenu klímy, sa zaviazal posilniť spoluprácu pri zavádzaní klimatických technológií s cieľom prispôsobiť sa klimatickým zmenám, najmä v regiónoch, ktoré sú klimatickou krízou najviac zasiahnuté. Krajiny by mali začleniť technologické aspekty do svojich národných klimatických plánov, napríklad realizáciou systémov včasného varovania na podporu politiky a opatrení v oblasti klimatickej odolnosti založenej na rizikách. TEC sa nedávno stretla v nemeckom Bonne, aby zdôraznila nedávne úspechy pri rozširovaní opatrení v oblasti klímy prostredníctvom technologických inovácií. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) využíva emisné scenáre na preskúmanie celého radu budúcich klimatických výsledkov, ale nepriraďuje pravdepodobnosti jednotlivým scenárom. Autori IPCC však majú svoje vlastné názory na pravdepodobnosť rôznych klimatických výsledkov, ktorým je dôležité porozumieť, pretože autori majú odborný prehľad a značný vplyv. Tu uvádzame výsledky prieskumu 211 autorov IPCC o pravdepodobnosti štyroch kľúčových klimatických výsledkov. Zistili sme, že väčšina autorov je skeptická v tom, že otepľovanie sa obmedzí na parížske ciele výrazne pod 2 °C, ale sú optimistickejší, že čisté nulové emisie CO ₂ sa dosiahnu počas druhej polovice tohto storočia. Keď sme sa pýtali na presvedčenie ich rovesníkov, odpovede autorov ukázali silné korelácie medzi osobnými a rovesníckymi presvedčeniami, čo naznačuje, že účastníci s extrémnym presvedčením vnímajú svoje vlastné odhady ako bližšie k priemeru komunity, než v skutočnosti sú. (Seth Wynes, Steven J. Davis, H. Damon Matthews, viac na nature.com)

Výskumníci analyzovali ľadové jadrá zhromaždené v Grónsku, aby poskytli nové pochopenie týchto náhlych posunov. Jadrá obsahovali údaje spred 120 000 rokov vrátane dôkazov o náhlych klimatických otrasoch nazývaných Dansgaard-Oeschgerove udalosti.

Tie predstavujú „body zlomu“ v zemskej klíme . Predstavte si človeka, ktorý stojí na okraji útesu. Jeden nesprávny krok ich pošle do nebezpečnej priepasti. To je bod zlomu. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

20 najlepších svetových ekonomík, súhrnne známych ako G20, potrebuje prijať ambiciózne udržateľné priemyselné stratégie a finančné politiky na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa C nad (viac…)

Tento týždeň sa v Cali v Kolumbii otvára 16. ^konferencia OSN o biodiverzite (COP16), na ktorej sa stretlo 190 účastníkov z celého sveta, aby sa zamerali na problematiku prírody a predchádzania jej strate. Čo môžeme očakávať, že po otvorení prvých zasadnutí bude na prvom mieste programu? Ako je cieľom konferencie podnietiť zmenu a na čo by si podniky mali dávať pozor?

Tohtoročný COP o biodiverzite prehodnotí jeden z kľúčových výstupov COP15 spred dvoch rokov – Kunming-Montreal Global Biodiverzita Framework, tiež známy ako Plán biodiverzity. Dohoda znamenala významný míľnik na konferencii COP15 a stanovila štyri ciele na vysokej úrovni , ktorými sú vo všeobecnosti: zachovanie integrity ekosystému, podstatné zvýšenie plochy prirodzených ekosystémov do roku 2050, zastavenie vymierania známych ohrozených druhov spôsobené ľudskou činnosťou a desaťnásobné zníženie miery vymierania. Stanovilo tiež 23 cieľov vrátane často diskutovaného cieľa 30×30 – záväzku chrániť a zachovať minimálne 30 % pôdy a mora pre biodiverzitu do roku 2030. (Ben Stansfield, viac na lexology.com)