Fotosyntéza tvorí základ života na Zemi, no klimatické zmeny stále viac ohrozujú tento zásadný proces. S pokročilými nástrojmi môžu vedci teraz študovať, ako zmeny teploty, vlhkosti a svetla ovplyvňujú fotosyntézu a tým aj budúcnosť ekosystémov. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1256 z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do správy a riadenia poisťovní a zaisťovní (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie mení existujúce delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 s cieľom začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia a správy poisťovní a zaisťovní. Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Hlavné body nariadenia:

• Zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné hospodárstvo v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Definuje „riziko ohrozujúce udržateľnosť“ ako environmentálnu, sociálnu alebo riadiacu udalosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť hodnotu investície alebo záväzku.
• Vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne zohľadňovali riziká ohrozujúce udržateľnosť v rámci svojich systémov riadenia a správy, vrátane posudzovania solventnosti.
• Nariaďuje poisťovniam, ktoré zverejňujú informácie o vplyve na faktory udržateľnosti, aby prispôsobili svoje postupy a kontroly.
• Požaduje, aby politiky odmeňovania zohľadňovali začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do systému riadenia rizík.
• Zdôrazňuje, že poisťovne a zaisťovne by mali pri investovaní zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť a preferencie svojich klientov v oblasti udržateľnosti.
• ** Zavádza nové definície**, ako napríklad „faktory udržateľnosti“ a „preferencie z hľadiska udržateľnosti“, a odkazuje na relevantné nariadenia EÚ.
• Mení viaceré články delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, aby sa do nich explicitne zahrnuli riziká ohrozujúce udržateľnosť.

V podstate toto nariadenie zaväzuje poisťovne a zaisťovne k proaktívnemu prístupu k rizikám ohrozujúcim udržateľnosť, a to ako v ich investičných stratégiách, tak aj v celkovom riadení a správe.

 

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1254 (MIFID II) Markets in Financial Instruments Directive II z 21. apríla 2021, ktorým sa opravuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/565, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie v podstate opravuje predchádzajúce Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565, ktoré dopĺňalo Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi. Oprava sa týka najmä organizačných požiadaviek a podmienok výkonu činnosti investičných spoločností.

Dôvodom opravy boli viaceré chyby v pôvodnom texte:

• Nesprávne odkazy na články v rámci Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
• Chyby v krížových odkazoch v prílohe I k tomuto nariadeniu, konkrétne v častiach týkajúcich sa posudzovania klienta, spracovania pokynov, pokynov a transakcií klientov, podávania správ klientom, komunikácie s klientmi a organizačných požiadaviek.

Najdôležitejšou zmenou je nahradenie celej Prílohy I novým textom. Táto príloha obsahuje minimálny zoznam záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť v závislosti od povahy ich činností.

Pre lepšiu prehľadnosť je zoznam v prílohe štruktúrovaný do tabuľky s nasledujúcimi stĺpcami:

• Povaha povinnosti: Opisuje oblasť činnosti, ktorej sa záznam týka.
• Typ záznamu: Špecifikuje druh dokumentu alebo informácie, ktorá sa má zaznamenať.
• Zhrnutie obsahu: Stručné zhrnutie informácií, ktoré má záznam obsahovať.
• Odkaz na právne predpisy: Uvádza príslušné články smerníc a nariadení, ktoré ukladajú povinnosť viesť daný typ záznamu.

Príklady typov záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť, zahŕňajú:

• Informácie pre klientov
• Zmluvy s klientmi
• Záznamy o posudzovaní vhodnosti a primeranosti investícií
• Záznamy o spracovaní pokynov klientov
• Záznamy o pokynoch klienta a transakciách
• Správy o plnení predpisov
• Záznamy o konflikte záujmov
• Záznamy o vybavovaní sťažností

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1253 (MIFID II) Markets in Financial Instruments Directive II z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/565, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti, rizík ohrozujúcich udržateľnosť a preferencií z hľadiska udržateľnosti do určitých organizačných požiadaviek a podmienok výkonu činnosti investičných spoločností (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/565 s cieľom lepšie integrovať faktory udržateľnosti do fungovania investičných spoločností. Základným motívom je podpora prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo EÚ v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.

Hlavné body nariadenia:

• Zohľadnenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť: Investičné spoločnosti musia brať do úvahy riziká, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť hodnotu investícií z hľadiska udržateľnosti. To si vyžaduje primerané znalosti a technické kapacity.
• Identifikácia konfliktov záujmov: Nariadenie rozširuje definíciu konfliktu záujmov o situácie, kde by preferencia klienta z hľadiska udržateľnosti mohla byť ohrozená.
• Odporúčanie vhodných finančných nástrojov: Investičné spoločnosti musia byť schopné klientom odporučiť nástroje, ktoré zodpovedajú ich preferenciám z hľadiska udržateľnosti a finančným cieľom. Musia jasne vysvetliť rozdiely medzi rôznymi typmi nástrojov s ohľadom na ich udržateľnosť.
• Prevencia greenwashingu: Investičné spoločnosti nesmú prezentovať finančné nástroje ako udržateľné, ak v skutočnosti nespĺňajú príslušné kritériá. Musia viesť záznamy o dôvodoch, prečo klientom neodporučili určité nástroje.
• Dokumentácia preferencií z hľadiska udržateľnosti: Ak klient upraví svoje preferencie z hľadiska udržateľnosti, investičné spoločnosti musia zdokumentovať jeho rozhodnutie a dôvody.

Nariadenie obsahuje aj definície kľúčových pojmov, ako sú „preferencie z hľadiska udržateľnosti“, „faktory udržateľnosti“ a „riziká ohrozujúce udržateľnosť“. Tieto definície sú prevzaté z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 a (EÚ) 2020/852.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1255 (AIFMD) Alternative Investment Fund Managers Directive z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 231/2013, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré majú zohľadňovať správcovia alternatívnych investičných fondov (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie mení existujúce Delegované nariadenie (EÚ) č. 231/2013 a zavádza nové požiadavky na správcov alternatívnych investičných fondov (AIF), aby zohľadňovali riziká ohrozujúce udržateľnosť pri svojich investičných rozhodnutiach.

Hlavné body nariadenia:

• Definícia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov udržateľnosti: Nariadenie preberá definície z Nariadenia (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb.
• Povinnosť zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť: Správcovia AIF musia tieto riziká zohľadniť pri plnení svojich povinností, najmä pri posudzovaní rizík a riadení konfliktov záujmov.
• Zverejňovanie informácií: Ak správcovia AIF zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti, musia zverejniť, ako sú tieto vplyvy zohľadnené v ich politikách.
• Zdroje a odborné znalosti: Správcovia AIF musia mať potrebné zdroje a odborné znalosti na to, aby mohli účinne začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich činností.
• Konflikty záujmov: Správcovia AIF musia identifikovať a riadiť konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. augusta 2022.

Dôvodom pre toto nariadenie je podpora prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Nariadenie má zabezpečiť, aby investori mali k dispozícii dostatok informácií o rizikách ohrozujúcich udržateľnosť a aby správcovia AIF riadne zohľadňovali tieto riziká pri svojich investičných rozhodnutiach.

Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 (UCITS) Undertakings for collective investments in transferable securities z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Text s významom pre EHP).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa podľa článku 2(1) od 1.8.2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Táto smernica Komisie upravuje riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti v kontexte podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

Motivácia:

• Smernica reaguje na potrebu prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Cieľom je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií a zabrániť uviaznutiu aktív.
• Zavádzajú sa opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov a zabránenie environmentálne klamlivej reklame (greenwashingu).

Kľúčové zmeny:

• Definície: Smernica zavádza definície „rizika ohrozujúceho udržateľnosť“ a „faktorov udržateľnosti“ odkazujúc na Nariadenie (EÚ) 2019/2088.
• Povinnosti správcovských spoločností: Správcovské spoločnosti sú povinné zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť pri všetkých svojich činnostiach, vrátane riadenia rizík, konfliktov záujmov a posudzovania investícií.
• Povinnosti investičných spoločností: Investičné spoločnosti, ktoré nespracovávajú PKIPCP prostredníctvom správcovskej spoločnosti, sú taktiež povinné začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich činností.
• Zverejňovanie informácií: Správcovské a investičné spoločnosti musia zverejniť, ako zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti, ak tieto vplyvy zohľadňujú dobrovoľne alebo na základe Nariadenia (EÚ) 2019/2088.

Implementácia:

• Členské štáty EÚ musia implementovať smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 31. júla 2022.
• Opatrenia smernice sa začnú uplatňovať od 1. augusta 2022.

Smernica (EÚ) 2021/1270 predstavuje dôležitý krok smerom k udržateľnejšiemu finančnému systému v Európskej únii.

 

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1816 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o vysvetlenie vo vyhlásení o referenčnej hodnote týkajúce sa toho, ako sa environmentálne, sociálne a správne faktory odzrkadľujú v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

3. 12. 2020

Toto nariadenie dopĺňa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 a bližšie vysvetľuje, ako sa environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG) odzrkadľujú v referenčných hodnotách.

Nariadenie bolo prijaté s cieľom zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť referenčných hodnôt a poskytnúť investorom jasnejšie informácie o tom, ako ESG faktory ovplyvňujú ich investície.

Hlavné body nariadenia:

• Správcovia referenčných hodnôt musia vo vyhlásení o referenčnej hodnote vysvetliť, ako sa ESG faktory odrážajú v každej referenčnej hodnote alebo skupine referenčných hodnôt, ktoré poskytujú a uverejňujú. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať hodnotenie ESG faktorov a súhrnnú váženú priemernú hodnotu.
• Nariadenie sa nevzťahuje na úrokové sadzby a devízové referenčné hodnoty.
• Správcovia referenčných hodnôt musia aktualizovať poskytnuté informácie o ESG faktoroch vždy, keď dôjde k významným zmenám, a najmenej raz ročne. Musia tiež uviesť dôvody aktualizácie.
• Príloha I k nariadeniu stanovuje vzor, ktorý sa má použiť na vysvetlenie ESG faktorov vo vyhlásení o referenčnej hodnote.
• Príloha II uvádza zoznam ESG faktorov, ktoré je potrebné zvážiť v závislosti od podkladových aktív referenčnej hodnoty.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1817 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o minimálny obsah vysvetlenia o tom, ako sa environmentálne a sociálne faktory a faktory riadenia odrážajú v referenčnej hodnote metodika (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

3. 12. 2020

Toto delegované nariadenie Komisie rozširuje existujúce nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty. Hlavným cieľom tohto nariadenia je zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť referenčných hodnôt z hľadiska environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) faktorov.

Nariadenie zavádza tieto kľúčové požiadavky pre správcov referenčných hodnôt:

• Vysvetlenie ESG faktorov: Správcovia musia vysvetliť, ktoré ESG faktory zohľadnili pri tvorbe metodiky referenčnej hodnoty. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať:
  • Ktoré faktory ESG sa zohľadňujú
  • Ako sa tieto faktory odrážajú v kľúčových prvkoch metodiky, vrátane výberu, váh a metriky podkladových aktív.
  • Zdroje údajov a normy použité pre každý faktor ESG.
  • Či sa sledujú ciele ESG.
• Použitie vzoru: Nariadenie poskytuje konkrétny vzor, ktorý by mali správcovia použiť na vysvetlenie ESG faktorov.
• Aktualizácia informácií: Správcovia musia pravidelne aktualizovať poskytnuté informácie, aby odrážali zmeny v metodike a uviesť dôvod aktualizácie.
• Výnimky: Nariadenie sa neuplatňuje na:
  • Komoditné referenčné hodnoty.
  • Referenčné hodnoty bez podkladových aktív, ktoré majú vplyv na zmenu klímy (napríklad úrokové sadzby a devízové kurzy).

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť ESG faktorov v investičnom procese a snaží sa poskytnúť investorom jasnejšie informácie o tom, ako sa tieto faktory zohľadňujú v referenčných hodnotách. Cieľom je podporiť udržateľné financovanie a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1818 zo 17. júla 2020, ktorým sa vzťahuje nariadenie Rady (EÚ) 2016/1011 Európskeho parlamentu a Rady, ide o minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

3. 12. 2020

Toto nariadenie dopĺňa Nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch, pokiaľ ide o minimálne normy pre dva druhy referenčných hodnôt:

• Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy: Tieto referenčné hodnoty majú za cieľ nasmerovať investície do oblastí, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou: Tieto referenčné hodnoty sú ambicióznejšie a zameriavajú sa na investície, ktoré sú plne v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Nariadenie stanovuje minimálne normy pre metodiku týchto referenčných hodnôt, pričom väčšina noriem je spoločná pre oba druhy, ale s odlišnými prahovými hodnotami.

Kľúčové aspekty nariadenia:

• Scenár referenčnej teploty: Metodika referenčných hodnôt musí byť založená na scenári otepľovania o 1,5 °C s žiadnym alebo obmedzeným prekročením podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).
• Obmedzenie pri alokácii akcií: Referenčné hodnoty založené na majetkových cenných papieroch musia mať aspoň rovnakú expozíciu voči odvetviam s vysokými emisiami skleníkových plynov (ako napríklad ropa, plyn, ťažba a doprava) ako ich podkladové prostredie vhodné na investície.
• Povinné zahrnutie emisií skleníkových plynov rozsahu 3: Do metodiky referenčných hodnôt sa musia postupne zahrnúť aj emisie skleníkových plynov rozsahu 3, ktoré zahŕňajú emisie z celého životného cyklu výrobkov a služieb. Nariadenie stanovuje harmonogram pre postupné zavedenie týchto emisií do metodiky.
• Zvýhodnenie spoločností s cieľmi v oblasti dekarbonizácie: Správcovia referenčných hodnôt môžu dať vyššiu váhu spoločnostiam, ktoré si stanovili a zverejnili ciele zníženia emisií skleníkových plynov a preukázateľne ich dosahujú.
• Minimálny postup vedúci k dekarbonizácii: Referenčné hodnoty musia preukázať schopnosť znižovať emisie uhlíka z jedného roka na druhý. Pre majetkové cenné papiere je stanovený minimálny ročný pokles intenzity emisií skleníkových plynov o 7 %.
• Základné zníženie intenzity emisií: Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva musia mať intenzitu emisií skleníkových plynov aspoň o 30 % nižšiu ako ich prostredie vhodné na investície. V prípade referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je toto zníženie stanovené na 50 %.
• Kritériá vylúčenia: Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou musia vylúčiť spoločnosti, ktoré porušujú globálne normy (ako napríklad zásady UNGC), sa podieľajú na kontroverzných činnostiach (ako napríklad výroba zbraní) a majú vysoký podiel príjmov z fosílnych palív alebo z výroby elektrickej energie s vysokou intenzitou emisií.
• Transparentnosť a presnosť: Nariadenie stanovuje požiadavky na transparentnosť ohľadom metodiky, vrátane informácií o zdrojoch údajov a odhadoch. Správcovia referenčných hodnôt musia zabezpečiť presnosť údajov o emisiách skleníkových plynov a ich porovnateľnosť.

Toto nariadenie predstavuje významný krok smerom k harmonizácii metodiky referenčných hodnôt súvisiacich so zmenou klímy a k zvýšeniu transparentnosti a porovnateľnosti informácií o environmentálnom vplyve investícií.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2089 Benchmark EÚ zarovnaný s Parížom (EU PAB); Benchmark EÚ pre prechod na klimatickú zmenu (EU CTB) z 27. novembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2089 z 27. novembra 2019 mení nariadenie (EÚ) 2016/1011 a jeho cieľom je zlepšiť transparentnosť a integritu referenčných hodnôt používaných pri investíciách, najmä s ohľadom na ciele Parížskej dohody o zmene klímy.

Nariadenie zavádza dve nové kategórie referenčných hodnôt:

• Referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy: Táto referenčná hodnota sa zameriava na výber aktív, ktoré sú v súlade s postupom vedúcim k dekarbonizácii.
• Referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou: Táto referenčná hodnota sa zameriava na výber aktív, ktorých emisie uhlíka sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Nariadenie stanovuje požiadavky na poskytovateľov týchto referenčných hodnôt, vrátane:

• Zverejňovanie informácií o metodike: Poskytovatelia musia zverejniť podrobné informácie o metodike použitej na výpočet referenčnej hodnoty, vrátane kritérií pre výber a váženie aktív a metódy merania emisií uhlíka.
• Zohľadňovanie faktorov ESG: Poskytovatelia musia vo svojich vyhláseniach o referenčnej hodnote uviesť, či ich referenčné hodnoty sledujú ciele ESG (environmentálne, sociálne a správne ciele), a ak áno, do akej miery.
• Snaha o dekarbonizáciu: Poskytovatelia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva musia do roku 2022 vybrať aktíva emitované spoločnosťami, ktoré sa riadia postupom vedúcim k dekarbonizácii.
• Vylúčenie určitých sektorov: Komisia identifikuje sektory, ktoré sa majú vylúčiť z referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, pretože nemajú merateľné ciele znižovania emisií uhlíka.
• Pravidelné preskúmanie metodiky: Poskytovatelia musia pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o akýchkoľvek podstatných zmenách.

Nariadenie (EÚ) 2019/2089 prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody tým, že:

• Zvyšuje transparentnosť v oblasti nízkouhlíkových investícií.
• Pomáha investorom robiť informované rozhodnutia o udržateľných investíciách.
• Podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 (GCD) Green Claims Directive z 28. februára 2024, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania (Text s významom pre EHP)

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024 sa zameriava na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Konkrétne mení smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ s cieľom:

• Chrániť spotrebiteľov pred nekalými praktikami, ktoré ich zavádzajú a bránia im v prijímaní udržateľných rozhodnutí pri nákupoch.
• Poskytnúť spotrebiteľom lepšie informácie, aby sa mohli informovane rozhodovať o nákupe a prispievať k udržateľnejším modelom spotreby.

Hlavné body smernice:

• Rozšírenie definície klamlivých obchodných praktík: Smernica rozširuje zoznam nekalých obchodných praktík, ktoré sú za každých okolností zakázané. Patria sem praktiky súvisiace s:
  • Predčasným zastarávaním tovaru.
  • Klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia („zelené vymývanie mozgov“).
  • Zavádzajúcimi informáciami o sociálnych charakteristikách výrobkov alebo obchodníkov.
  • Nepriehľadnými a nedôveryhodnými značkami udržateľnosti.
• Sprísnenie pravidiel pre tvrdenia týkajúce sa životného prostredia: Obchodníci budú musieť poskytovať jasné, objektívne a overiteľné informácie na podporu svojich tvrdení o environmentálnych vlastnostiach výrobkov.
  • Tvrdenia o budúcich environmentálnych vlastnostiach budú musieť byť podložené podrobným plánom implementácie a overené nezávislým odborníkom.
  • Všeobecné tvrdenia o životnom prostredí bez overiteľných dôkazov budú zakázané.
  • Tvrdenia založené na kompenzácii emisií skleníkových plynov budú taktiež zakázané.
• Povinné informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov: Obchodníci budú musieť spotrebiteľom poskytovať informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov pred uzavretím zmluvy.
  • To zahŕňa informácie o dostupnosti náhradných dielov a pokyny na opravu.
  • V prípade tovaru s digitálnymi prvkami sa budú musieť poskytnúť aj informácie o dostupnosti softvérových aktualizácií.
• Zavedenie harmonizovaného označenia pre obchodné záruky životnosti: Obchodníci budú musieť zobrazovať harmonizované označenie, ak výrobca ponúka obchodnú záruku životnosti dlhšiu ako dva roky. Toto označenie bude musieť obsahovať aj informácie o zákonnej záruke súladu.

Dôležité aspekty:

• Smernica kladie dôraz na transparentnosť a overiteľnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom.
• Zavádza nové nástroje na boj proti praktikám „zeleného vymývania mozgov“.
• Posilňuje práva spotrebiteľov na informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov.
• Cieľom smernice je podporiť udržateľnú spotrebu a prispieť k zelenej transformácii.

Časový harmonogram:

• Členské štáty musia transponovať smernicu do vnútroštátneho práva do 27. marca 2026.
• Opatrenia sa uplatňujú od 27. septembra 2026.
• Komisia predloží správu o uplatňovaní smernice do 27. septembra 2031.

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2631 (EuGB) European Green Bonds  z 22. novembra 2023 o európskych zelených dlhopisoch a voliteľnom zverejňovaní informácií pri dlhopisoch uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné a pri dlhopisoch viazaných na udržateľnosť (Text s významom pre EHP).

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. 2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 21. decembra 2024. 3. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa článok 20, článok 21 ods. 4, článok 23 ods. 6 a 7, článok 24 ods. 2, článok 26 ods. 3, článok 27 ods. 2, článok 28 ods. 3, článok 29 ods. 4, článok 30 ods. 3, článok 31 ods. 4, článok 33 ods. 7, článok 42 ods. 9, článok 46 ods. 6 a 7, článok 49 ods. 1, 2 a 3, článok 63 ods. 10, článok 66 ods. 3 a články 68, 69 a 70 uplatňujú od 20. decembra 2023. 4. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa článok 40, článok 42 ods. 1 až 8 a článok 43 uplatňujú od 21. júna 2026. 5. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s článkami 45 a 49 do 21. decembra 2024.

Toto nariadenie má za cieľ zjednotiť trh s environmentálne udržateľnými dlhopismi v rámci Európskej únie. Doteraz existujúce rozdiely v pravidlách medzi členskými štátmi viedli k fragmentácii trhu, sťažovali investorom porovnávanie dlhopisov a zvyšovali riziko greenwashingu.

Nariadenie zavádza označenie „európsky zelený dlhopis“ alebo „EuGB“, ktoré môžu používať len dlhopisy spĺňajúce prísne kritériá.

Kľúčové body nariadenia:

• Použitie výnosov: Výnosy z EuGB musia byť alokované do projektov, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ pre udržateľné činnosti. Nariadenie umožňuje určitú flexibilitu – maximálne 15 % výnosov môže byť alokovaných do činností, ktoré taxonómiu úplne nespĺňajú.
• Preskúmanie: Emitenti EuGB musia získať nezávislé preskúmanie od externého posudzovateľa pred emisiou aj po nej. Externí posudzovatelia musia byť registrovaní v orgáne ESMA, ktorý nad nimi vykonáva dohľad.
• Zverejňovanie informácií: Emitenti EuGB musia zverejňovať podrobné informácie o dlhopisoch a ich vplyve na životné prostredie.
• Dohľad: Dohľad nad emitentmi EuGB vykonávajú príslušné orgány v členských štátoch.
• Sankcie: Za porušenie nariadenia môžu byť emitentom uložené správne sankcie, vrátane pokút.

Nariadenie taktiež stanovuje voliteľné vzory pre zverejňovanie informácií o iných dlhopisoch uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné.

Cieľom nariadenia je zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť trhu so zelenými dlhopismi a uľahčiť investorom identifikáciu skutočne udržateľných investícií.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, upresnením podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“, upresnením obsahu, metodík a prezentácie informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti a nepriaznivými vplyvmi na udržateľnosť, ako aj obsahu a prezentácie informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi v predzmluvných dokumentoch, na webových sídlach a v pravidelných správach (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2023.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 sa zameriava na zlepšenie transparentnosti v oblasti udržateľnosti v sektore finančných služieb. Cieľom je poskytnúť konečným investorom jasné, stručné a zrozumiteľné informácie, aby mohli robiť informované investičné rozhodnutia. Nariadenie dopĺňa a upresňuje pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088.

Nariadenie sa zaoberá týmito kľúčovými aspektmi zverejňovania informácií o udržateľnosti:

• „Zásada výrazne nenarušiť“: stanovuje podrobnosti o obsahu a prezentácii informácií v súvislosti s touto zásadou.
• Ukazovatele udržateľnosti: upresňuje obsah, metodiky a prezentáciu informácií týkajúcich sa ukazovateľov udržateľnosti a nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť.
• Predzmluvné dokumenty: Definuje obsah a prezentáciu informácií o presadzovaní environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľných investičných cieľov v predzmluvných dokumentoch.
• Webové stránky: Stanovuje pravidlá pre zverejňovanie informácií na webových stránkach účastníkov finančného trhu.

Nariadenie zavádza povinnosť pre účastníkov finančného trhu zverejňovať informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti. Tieto informácie musia byť zverejnené na webových stránkach v špeciálnej sekcii s názvom „Vyhlásenie o hlavných nepriaznivých vplyvoch investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti“. Vyhlásenie musí byť zverejnené každý rok do 30. júna, pričom sa vzťahuje na obdobie od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roka.

Nariadenie ďalej upravuje prezentáciu informácií o:

• Finančných produktoch presadzujúcich environmentálne alebo sociálne vlastnosti: Určuje formát a obsah predzmluvných informácií, ako aj informácií zverejňovaných v pravidelných správach.
• Finančných produktoch, ktorých cieľom je udržateľná investícia: Stanovuje formát a obsah predzmluvných informácií, ako aj informácií zverejňovaných na webových stránkach a v pravidelných správach.
• Finančných produktoch s investičnými možnosťami: Definuje pravidlá pre zverejňovanie informácií o produktoch, ktoré ponúkajú investorom rôzne investičné možnosti, a zároveň presadzujú environmentálne alebo sociálne vlastnosti, alebo ktorých cieľom je udržateľná investícia.

Nariadenie stanovuje podrobné pravidlá pre výpočet a prezentáciu ukazovateľov hlavných nepriaznivých vplyvov na faktory udržateľnosti. Tieto ukazovatele sú rozdelené do troch kategórií:

• Ukazovatele uplatniteľné na investície do spoločností
• Ukazovatele uplatniteľné na investície do štátov a nadnárodných spoločností
• Ukazovatele uplatniteľné na investície do nehnuteľného majetku

Nariadenie tiež zdôrazňuje dôležitosť politík zapájania, ktoré by mali účastníci finančného trhu zaviesť s cieľom znížiť identifikované hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti.

Dôležitou súčasťou nariadenia je aj požiadavka na zverejnenie informácií o tom, do akej miery sa investície uskutočňujú do environmentálne udržateľných hospodárskych činností v súlade s taxonómiou EÚ stanovenou v nariadení (EÚ) 2020/852. Účastníci finančného trhu musia poskytnúť aj informácie o metódach a zdrojoch údajov použitých na meranie a monitorovanie udržateľnosti svojich investícií.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2023. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v oblasti udržateľnosti finančných investícií a pomôcť investorom robiť informovanejšie rozhodnutia.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (SFDR) Sustainable Finance Disclosure Regulation (SFDR)  z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda platnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie sa uplatňuje od 10. marca 2021. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa však článok 4 ods. 6 a 7, článok 8 ods. 3, článok 9 ods. 5, článok 10 ods. 2, článok 11 ods. 4 a článok 13 ods. 2 sa uplatňujú od 29. decembra 2019 a článok 11 ods. 1 až 3 sa uplatňuje od 1. januára 2022.

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 sa zameriava na zlepšenie transparentnosti v sektore finančných služieb v súvislosti s udržateľnosťou. Jeho cieľom je znížiť informačné asymetrie medzi poskytovateľmi finančných produktov a služieb (účastníci finančného trhu a finanční poradcovia) a konečnými investormi.

Nariadenie zavádza povinnosti zverejňovania informácií pre účastníkov finančného trhu a finančných poradcov v nasledujúcich oblastiach:

• Začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť: Účastníci trhu a poradcovia musia zverejniť svoje politiky týkajúce sa začleňovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť do svojich investičných rozhodnutí a poskytovania poradenstva. Musia tiež zverejniť, akým spôsobom tieto riziká zohľadňujú pri výbere finančných produktov pre klientov, a aký vplyv môžu mať tieto riziká na výnosy z investícií.
• Zohľadnenie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť: Účastníci trhu musia zverejniť informácie o tom, či a ako zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti (napríklad vplyv na životné prostredie, sociálne aspekty, ľudské práva). Musia tiež opísať svoje politiky náležitej starostlivosti v tejto oblasti a prípadne uviesť dôvody, prečo takéto vplyvy nezohľadňujú.
• Presadzovanie environmentálnych alebo sociálnych vlastností: Ak finančný produkt propaguje environmentálne alebo sociálne vlastnosti, musia účastníci trhu zverejniť informácie o tom, ako sa tieto vlastnosti dosahujú. Musia tiež uviesť, či sa pri posudzovaní týchto vlastností používa nejaký referenčný index a ako je tento index zosúladený s deklarovanými vlastnosťami.
• Udržateľné investície: Ak je cieľom finančného produktu dosiahnutie udržateľných investícií, musia účastníci trhu zverejniť informácie o tom, ako sa tento cieľ má dosiahnuť a aký index sa používa ako referenčná hodnota. Ak je cieľom zníženie emisií uhlíka, musia uviesť aj cieľovú expozíciu voči nízkym emisiám uhlíka v kontexte Parížskej dohody.
• Transparentnosť politík odmeňovania: Účastníci trhu a finanční poradcovia musia zverejniť informácie o tom, do akej miery sú ich politiky odmeňovania v súlade so začleňovaním rizík ohrozujúcich udržateľnosť.

Okrem týchto oblastí nariadenie zavádza aj požiadavky na pravidelnú aktualizáciu zverejňovaných informácií a na ich prezentáciu na webových stránkach účastníkov trhu a finančných poradcov.

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 predstavuje dôležitý krok k väčšej transparentnosti a zodpovednosti v oblasti udržateľných investícií. Jeho implementácia pomôže konečným investorom lepšie pochopiť environmentálne a sociálne dopady svojich investícií a umožní im prijímať informovanejšie investičné rozhodnutia.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2772 (ESRS) European Sustainability Reporting Standards z 31. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2024 na účtovné roky začínajúce 1. januára 2024 alebo neskôr.

Toto nariadenie sa zameriava na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom je zabezpečiť transparentnosť a porovnateľnosť informácií o tom, ako podniky ovplyvňujú aspekty udržateľnosti a ako tieto aspekty ovplyvňujú ich fungovanie.

Základné princípy nariadenia

Nariadenie zavádza viacero kľúčových princípov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti:

• Dvojitá významnosť: Podniky musia vykazovať aspekty udržateľnosti na základe princípu dvojitej významnosti. Tento princíp má dva rozmery: významnosť vplyvu a finančnú významnosť. To znamená, že musia zvážiť ako vplyvy podniku na aspekty udržateľnosti, tak aj vplyvy aspektov udržateľnosti na podnik.
• Hodnotový reťazec: Vyhlásenie o udržateľnosti sa musí týkať celého hodnotového reťazca podniku, a nie len jeho vlastných operácií. To znamená, že podniky musia zvážiť vplyvy a závislosti v celom svojom dodávateľskom reťazci.
• Časové horizonty: Nariadenie zdôrazňuje prepojenie minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri vykazovaní informácií o udržateľnosti. Podniky musia zvážiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vplyvy, riziká a príležitosti.

Štruktúra nariadenia

Nariadenie zavádza Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), ktoré sú rozdelené do troch kategórií:

1. Prierezové ESRS: Stanovujú všeobecné požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Patrí sem aj opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, ktoré sa týkajú znečisťovania životného prostredia, vodných a morských zdrojov a využívania zdrojov a obehového hospodárstva.
2. Tematické ESRS: Zameriavajú sa na špecifické témy udržateľnosti. Príklady zahŕňajú:
   • Znečisťovanie životného prostredia: Podniky musia vykazovať informácie o tom, ako ovplyvňujú znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, aké opatrenia prijali na zmiernenie negatívnych vplyvov a aké sú očakávané finančné vplyvy.
   • Vodné a morské zdroje: Vyžaduje sa zverejnenie informácií o tom, ako podnik ovplyvňuje vodné a morské zdroje, aké opatrenia prijal na ich ochranu a aké sú očakávané finančné vplyvy.
   • Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo: Podniky musia informovať o svojom vplyve na využívanie zdrojov, o opatreniach na podporu obehového hospodárstva a o očakávaných finančných vplyvoch.
   • Vlastná pracovná sila: Nariadenie sa zameriava aj na sociálne aspekty, vyžadujúc zverejnenie informácií o vplyvoch na vlastnú pracovnú silu, o opatreniach na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok a o rizikách a príležitostiach súvisiacich so zamestnancami.
   • Pracovníci v hodnotovom reťazci: Podniky musia zvážiť aj svoj vplyv na pracovníkov v celom svojom hodnotovom reťazci, vrátane dodávateľov. Musia informovať o opatreniach na zabezpečenie ich práv a o rizikách a príležitostiach s tým spojených.
   • Ovplyvnené spoločenstvá: Nariadenie zdôrazňuje aj zodpovednosť podnikov voči komunitám, v ktorých pôsobia. Podniky musia zverejniť informácie o vplyvoch na tieto komunity, o opatreniach na zmiernenie negatívnych dopadov a o rizikách a príležitostiach.
   • Spotrebitelia a koncoví užívatelia: Ďalšou dôležitou témou sú vplyvy na spotrebiteľov a koncových užívateľov výrobkov a služieb podniku. Vyžaduje sa zverejnenie informácií o vplyvoch na ich zdravie, bezpečnosť a súkromie, o opatreniach na ochranu ich záujmov a o rizikách a príležitostiach.
   • Obchodné správanie: Nariadenie sa venuje aj etickým aspektom podnikania. Podniky musia informovať o svojej stratégii a postupoch v oblastiach ako riadenie vzťahov s dodávateľmi, predchádzanie korupcii a úplatkárstvu a platobné postupy.
3. Odvetvové ESRS: Budú vyvinuté neskôr a budú sa vzťahovať na špecifické odvetvia.

Obsah vyhlásenia o udržateľnosti

Vyhlásenie o udržateľnosti musí obsahovať informácie o:

• Opatreniach a zdrojoch v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti: Podniky musia opísať opatrenia, ktoré prijali na riešenie významných aspektov udržateľnosti, a zdroje pridelené na ich vykonávanie. Cieľom je zabezpečiť pochopenie kľúčových opatrení prijatých na predchádzanie, zmierňovanie a nápravu negatívnych vplyvov, ako aj na využitie príležitostí.
• Metrikách a cieľových hodnotách: Nariadenie vyžaduje, aby podniky stanovili merateľné ciele a ukazovatele na sledovanie svojho pokroku v oblasti udržateľnosti. Cieľom je sledovať účinnosť politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.
• Procesoch na identifikáciu a posúdenie významnosti: Podniky musia opísať svoje postupy na identifikáciu a posúdenie významnosti vplyvov, rizík a príležitostí v oblasti udržateľnosti.
• Požiadavkách na zverejňovanie v iných ESRS: Podniky musia identifikovať a uviesť všetky požiadavky na zverejňovanie v iných ESRS, ktoré splnili.

Prechodné ustanovenia

Nariadenie obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú podnikom postupné zavádzanie niektorých požiadaviek na zverejňovanie. Napríklad v prvom roku (prvý rok) vypracovania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS môžu byť niektoré požiadavky na zverejňovanie alebo údajové body vynechané alebo sa nemusia uplatňovať. Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie je uvedený v dodatku C k nariadeniu.

Požiadavky na uplatňovanie

Nariadenie obsahuje aj požiadavky na uplatňovanie, ktoré poskytujú podrobnejšie usmernenia k jednotlivým aspektom vykazovania informácií o udržateľnosti. Tieto požiadavky na uplatňovanie sú uvedené v dodatku A k nariadeniu a majú rovnakú platnosť ako ostatné časti štandardu.

Dôležité pojmy

Nariadenie zavádza a definuje viacero dôležitých pojmov súvisiacich s udržateľnosťou. Niektoré z nich zahŕňajú:

• Dvojitá významnosť: Princíp, ktorý vyžaduje, aby podniky zvážili ako svoje vplyvy na aspekty udržateľnosti, tak aj vplyvy aspektov udržateľnosti na ne.
• Významnosť vplyvu: Zameriava sa na to, ako podnik ovplyvňuje ekonomiku, životné prostredie a spoločnosť.
• Finančná významnosť: Posudzuje, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú finančnú situáciu, výkonnosť a peňažné toky podniku.
• Hodnotový reťazec: Zahŕňa všetky subjekty a činnosti, ktoré sú zapojené do životného cyklu výrobku alebo služby, od získavania surovín až po likvidáciu odpadu.
• Zainteresované strany: Jednotlivci alebo skupiny, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním môžu byť ovplyvnené. Patria sem napríklad zamestnanci, dodávatelia, zákazníci, investori a miestne komunity.
• Udržateľné oceány a moria: Koncept, ktorý zdôrazňuje zodpovedné využívanie a ochranu morských zdrojov a ekosystémov.

Záver

Nariadenie o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšej a zodpovednejšej podnikateľskej praxi. Zavedenie ESRS a dôraz na dvojitú významnosť, hodnotový reťazec a časové horizonty predstavujú komplexný rámec pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Je dôležité, aby podniky dôkladne porozumeli požiadavkám nariadenia a zaviedli potrebné procesy a systémy na zabezpečenie súladu. JaroR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (NFRD) Non-Financial Reporting Directive z 22. októbra 2014 , ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami Text s významom pre EHP.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Hlavným zameraním je zverejňovanie nefinančných informácií a informácií o rozmanitosti veľkými podnikmi a skupinami.

Smernica reaguje na potrebu zvýšenej transparentnosti v oblasti sociálnych a environmentálnych informácií, ktoré poskytujú podniky. Európsky parlament zdôraznil dôležitosť informácií o udržateľnosti, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti.

Hlavné body smernice:

• Koordinácia vnútroštátnych predpisov: Smernica zdôrazňuje potrebu koordinácie vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií veľkými spoločnosťami. To je dôležité pre záujmy podnikov, akcionárov a zúčastnených strán, najmä ak podniky pôsobia vo viacerých členských štátoch.
• Minimálne požiadavky: Zavádzajú sa minimálne právne požiadavky na rozsah informácií, ktoré musia podniky zverejniť. Ide o poskytnutie nestranného a úplného prehľadu o politikách, výsledkoch a rizikách.
• Nefinančný výkaz: Veľké podniky musia pripravovať nefinančný výkaz, ktorý obsahuje informácie o environmentálnych, sociálnych, zamestnaneckých záležitostiach, dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii.
  • Obsah výkazu: Výkaz by mal popisovať politiky podniku v týchto oblastiach, ich výsledky a riziká. Mal by zahŕňať aj informácie o politikách náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.
  • Výnimky: Členské štáty môžu oslobodiť podniky od povinnosti vypracovať nefinančný výkaz, ak už existuje samostatná správa s rovnakým obsahom.
  • Podrobné informácie: Výkaz by mal obsahovať aj informácie o vplyve podniku na životné prostredie, opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti, pracovné podmienky, sociálny dialóg, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a opatrenia na ochranu miestnych komunít.
• Riziká a ich vplyv: Podniky musia poskytnúť informácie o rizikách, ktoré by mohli mať závažné negatívne dôsledky. Tieto riziká môžu vyplývať z činnosti podniku alebo s ňou súvisieť, vrátane jeho produktov, služieb a obchodných vzťahov.
• Rámce pre podávanie správ: Podniky sa môžu pri poskytovaní informácií opierať o vnútroštátne, európske (napr. EMAS) alebo medzinárodné rámce (napr. iniciatíva OSN Global Compact, OECD, ISO 26000).
• Presadzovanie: Členské štáty musia zabezpečiť účinné prostriedky na presadzovanie zverejňovania nefinančných informácií v súlade so smernicou.
• Dôležitosť pre investorov: Prístup investorov k nefinančným informáciám je dôležitým krokom k podpore investícií do efektívnosti podnikov.
• Zameranie na veľké podniky: Nové požiadavky na zverejňovanie sa vzťahujú len na veľké podniky a skupiny, aby sa minimalizovalo zaťaženie malých a stredných podnikov. Povinnosť zverejňovať nefinančný výkaz sa vzťahuje na veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a na materské podniky veľkých skupín s viac ako 500 zamestnancami.
• Konsolidované správy: Pre skupiny podnikov sa vyžadujú konsolidované správy o hospodárení, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a súlad informácií.
• Overovanie informácií: Štatutárni audítori kontrolujú, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Členské štáty môžu požadovať aj overenie informácií nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb.
• Usmernenia Komisie: Komisia má vypracovať nezáväzné usmernenia o metodike vykazovania nefinančných informácií, vrátane kľúčových ukazovateľov správania.
• Politika rozmanitosti: Veľké podniky musia zverejniť svoju politiku rozmanitosti v správnych, riadiacich a dozorných orgánoch (napríklad vek, pohlavie, vzdelanie). Ak takúto politiku nemajú, musia vysvetliť prečo.
• Správa o vykonávaní: Komisia predloží správu o vykonávaní smernice Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej zhodnotí aj jej pôsobnosť a účinnosť.

Záver:

Smernica 2014/95/EÚ predstavuje dôležitý krok smerom k väčšej transparentnosti a zodpovednosti podnikov. Jej cieľom je poskytnúť investorom a iným zainteresovaným stranám komplexný prehľad o nefinančnej výkonnosti podniku, a to najmä v oblastiach ako environmentálna zodpovednosť, sociálne záležitosti a riadenie. JaroR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 (CSDDD) Corporate Sustainability Due Diligence Directive z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Text s významom pre EHP)

Táto smernica stanovuje pravidlá pre spoločnosti týkajúce sa ich zodpovednosti za skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie. Zameriava sa najmä na ich vlastné činnosti, činnosti ich dcérskych spoločností a obchodných partnerov v rámci ich reťazcov činností. Smernica sa zameriava na dosiahnutie udržateľnejšieho hospodárstva a na obmedzenie globálneho otepľovania.

Kľúčové Aspekty Smernice:

• Rozsah pôsobnosti: Smernica sa vzťahuje na veľké spoločnosti s určitým obratom a počtom zamestnancov. Zahŕňa spoločnosti z EÚ aj tretích krajín, ktoré spĺňajú stanovené kritériá.
• Náležitá starostlivosť: Spoločnosti musia zaviesť proces náležitej starostlivosti, ktorý zahŕňa:
  • Identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie.
  • Predchádzanie, zmierňovanie, odstránenie alebo minimalizáciu rozsahu týchto vplyvov.
  • Zabezpečenie nápravy v prípade skutočných nepriaznivých vplyvov.
  • Zapojenie zainteresovaných strán, vrátane zamestnancov, odborových zväzov a komunít.
  • Zavedenie mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností.
  • Monitorovanie účinnosti prijatých opatrení.
  • Verejné informovanie o svojej náležitej starostlivosti.
• Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy: Spoločnosti musia prijať plán na zabezpečenie zlučiteľnosti svojho obchodného modelu so záväzkami Parížskej dohody o zmene klímy.
• Nepriaznivé vplyvy: Smernica definuje „nepriaznivé vplyvy na ľudské práva“ a „nepriaznivé vplyvy na životné prostredie“. Zahŕňajú porušenia medzinárodných dohovorov a štandardov v oblasti ľudských práv a životného prostredia.
• Zodpovednosť: Spoločnosti môžu byť občianskoprávne zodpovedné za škody spôsobené ich nedodržaním povinností náležitej starostlivosti. Smernica stanovuje pravidlá pre premlčacie lehoty, sprístupnenie dôkazov a súdne príkazy.
• Sankcie: Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie smernice, vrátane peňažných pokút.
• Podpora: Komisia a členské štáty budú poskytovať usmernenia, podporu a nástroje na pomoc spoločnostiam pri plnení ich povinností. To zahŕňa aj špecializované webové stránky, platformy a portály.

Dôležité Pojmy:

• Reťazec činností: Zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobkov alebo služieb spoločnosti, a to od získavania surovín až po konečného spotrebiteľa.
• Obchodný partner: Zahŕňa dodávateľov, subdodávateľov, distribútorov a ďalšie subjekty, s ktorými spoločnosť spolupracuje v rámci svojho reťazca činností.
• Zainteresované strany: Zahŕňajú všetkých, ktorých sa týkajú činnosti spoločnosti, vrátane zamestnancov, odborových zväzov, miestnych komunít a mimovládnych organizácií.
• Náležitá starostlivosť: Systematický proces identifikácie, predchádzania, zmierňovania a riešenia nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie.

Cieľ Smernice:

Smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti má za cieľ:

• Chrániť ľudské práva a životné prostredie v globálnych hodnotových reťazcoch.
• Posilniť udržateľnosť a podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Zvýšiť zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť a životné prostredie.
• Vytvoriť rovnaké podmienky pre spoločnosti na vnútornom trhu EÚ.

Záver:

Táto smernica predstavuje významný krok smerom k udržateľnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu. Zavádza záväzné pravidlá pre spoločnosti a poskytuje im nástroje a podporu na ich plnenie. Očakáva sa, že smernica bude mať pozitívny vplyv na ľudské práva, životné prostredie a boj proti zmene klímy.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (CSRD) Corporate Sustainability Reporting Directive  zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o podávanie správ o udržateľnosti podniku (Text s významom pre EHP).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 4 tejto smernice sa uplatňuje od 1. januára 2024 na účtovné roky, ktoré sa začínajú 1. januára 2024 alebo neskôr.

Táto smernica, sa zaoberá problematikou vykazovania informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom smernice je zlepšiť kvalitu, porovnateľnosť a dostupnosť informácií o aspektoch udržateľnosti, ktoré podniky zverejňujú.

Prečo je vykazovanie informácií o udržateľnosti dôležité?

• Zvyšujúci sa finančný význam: Informácie o udržateľnosti sú čoraz dôležitejšie z finančného hľadiska.
• Lepšie rozhodovanie a riadenie rizík: Kvalitné vykazovanie informácií o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam lepšie si uvedomovať a chápať riziká a príležitosti súvisiace s udržateľnosťou a na základe toho prijímať informovanejšie rozhodnutia.
• Zvýšenie dôvery investorov a prístup k finančnému kapitálu: Investori čoraz viac vyhľadávajú informácie o udržateľnosti pri rozhodovaní o investíciách. Spoločnosti s dobrou transparentnosťou v oblasti udržateľnosti môžu mať lepší prístup k finančnému kapitálu.
• Zlepšenie komunikácie so zainteresovanými stranami: Vykazovanie informácií o udržateľnosti uľahčuje dialóg a komunikáciu medzi podnikmi a ich zainteresovanými stranami, ako sú zamestnanci, dodávatelia, zákazníci a miestne komunity.
• Zníženie administratívnej záťaže: Harmonizované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti znižujú počet ad hoc žiadostí o informácie a zjednodušujú proces vykazovania pre podniky.

Na koho sa smernica vzťahuje?

Smernica rozširuje rozsah povinného vykazovania informácií o udržateľnosti na širšiu škálu podnikov:

• Všetky veľké podniky: Bez ohľadu na to, či sú ich cenné papiere obchodované na regulovanom trhu.
• Všetky podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ: Vrátane emitentov z tretích krajín.
• Materské podniky veľkých skupín: Na úrovni skupiny.
• Úverové inštitúcie a poisťovne: Ak spĺňajú určité kritériá veľkosti.
• Podniky z tretích krajín: Ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ alebo ktoré vykonávajú významnú činnosť na území EÚ.

Čo musia podniky vykazovať?

Smernica definuje „aspekty udržateľnosti“ ako environmentálne, sociálne, ľudskoprávne a správne faktory.

Podniky musia vykazovať informácie o:

• Dvojitá významnosť: Smernica zdôrazňuje dôležitosť vykazovania informácií z hľadiska rizík pre podnik (ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik) aj z hľadiska vplyvu podniku (ako podnik ovplyvňuje aspekty udržateľnosti).
• Proces náležitej starostlivosti: Informácie o tom, ako podniky identifikujú, hodnotia a riadia svoje vplyvy na udržateľnosť v celom svojom hodnotovom reťazci.
• Environmentálne faktory: Napríklad emisie skleníkových plynov, spotreba vody a energie, biodiverzita a znečisťovanie.
• Sociálne faktory: Napríklad pracovné podmienky, ľudské práva, rozmanitosť a začlenenie.
• Správne faktory: Napríklad riadenie a podniková kultúra, boj proti korupcii a platobné praktiky.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica ukladá Komisii povinnosť prijať delegované akty, ktorými sa stanovia štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

Tieto štandardy:

• Bližšie určujú informácie, ktoré majú podniky zverejňovať.
• Zabezpečujú kvalitu vykazovaných informácií: Informácie by mali byť zrozumiteľné, relevantné, overiteľné, porovnateľné a pravdivo podané.
• Zohľadňujú prácu globálnych normotvorných iniciatív: Aby sa minimalizovala administratívna záťaž pre podniky.
• Stanovujú odvetvovo špecifické požiadavky: Vzhľadom na rôzne riziká a vplyvy v jednotlivých odvetviach.
• Zohľadňujú potreby malých a stredných podnikov: Poskytovaním primeraných štandardov pre tieto podniky.

Uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica zavádza povinnosť uisťovania v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorá má zabezpečiť dôveryhodnosť zverejňovaných informácií.

• Nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb: Musia overiť, či vykazovanie informácií o udržateľnosti spĺňa požiadavky smernice a štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Názor týkajúci sa uistenia: Musí byť zverejnený spolu so správou o udržateľnosti.

Sankcie

Smernica stanovuje, že členské štáty musia zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie požiadaviek smernice.

Záver

Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu v EÚ.

Je dôležité si uvedomiť, že smernica je pomerne komplexná a detailná. Tento text poskytuje len základné informácie o jej hlavných bodoch. Pre podrobnejšie informácie je potrebné konzultovať celý text smernice. (Co2AI)

Pozrite tiež Smernica CSRD v skratke

Jedným z tých, ktorí predpovedali koniec sveta, bol Stephen Hawking. V dokumente s názvom „In Search of a New World“ fyzik varoval, že ľudstvo môže túto planétu využívať až do roku 2600, pretože sa potom zmení na „obrovskú ohnivú guľu“. Medzi dôvody, ktoré ho viedli k ejto myšlienke, patrí globálne otepľovanie, klimatické zmeny a skleníkový efekt.

NASA verí, že koniec sveta bude nevyhnutný, ak bude spotreba energie pokračovať týmto tempom

Hawkingovu teóriu potvrdila aj NASA. Je pravdou, že letecká a kozmická organizácia neudáva presný dátum na určenie konca sveta, no garantuje, že ak bude ľudstvo pokračovať týmto tempom v spotrebe energetických zdrojov, jeho koniec príde skôr, ako sa očakávalo. Ak sa neprijmú naliehavé opatrenia, zničenie našej planéty bude nevyhnutné.

To je dôvod, prečo NASA vykonáva zachytávacie programy na pozorovanie našej planéty zvnútra aj z vesmíru. V posledných rokoch vytvorila nový program, ktorý pomáha identifikovať potenciálne hrozby pre Zem, ako napríklad dopad asteroidu. Neustále tiež pracuje na zmierňovaní klimatických zmien a venuje zdroje na pozorovanie Zeme. (Alexandra, jeunesexpress.ca)

Podľa najnovšieho výskumu môže zvýšenie rastlinnej diverzity v poľnohospodárskych praxiach posilniť schopnosť pôd ukladať uhlík. Ako sa poľnohospodársky sektor snaží o zníženie svojej uhlíkovej stopy (viac…)