Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (CSRD) Corporate Sustainability Reporting Directive  zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ  (viac…)

Sumár ESG legislatívy na úrovni Európskej únie obsahuje niekoľko kľúčových právnych predpisov a nariadení, ktoré sa zameriavajú na udržateľné investície, zverejňovanie udržateľnosti, zelené dlhopisy a začlenenie ESG faktorov do rôznych ekonomických a finančných postupov:

Tieto legislatívne iniciatívy zdôrazňujú snahu EÚ podporovať environmentálne udržateľné ekonomické aktivity, zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť firiem a finančného sektora v ich prístupu k trvalej udržateľnosti.

(Viac na co2news.sk/esg_legislativa)

Klimatická zmena už nie je vzdialenou hrozbou, ktorá straší v učebniciach alebo prednáškach ekológov. Stala sa súčasťou našej každodennej reality a mnohí odborníci varujú, že ak nebudeme okamžite konať, (viac…)

Európska únia sa dlhodobo angažuje v problematike klimatickej bezpečnosti, ale jej prístup nie je bez nedostatkov. Zdroje podrobne analyzujú aktivity EÚ v tejto oblasti a zdôrazňujú komplexnosť problému. (viac…)

Tento rok sme boli opäť svedkami dramatických dôsledkov pokračujúceho spaľovania fosílnych palív vo svete, ako je hurikán Debby v Quebecu, požiare v Jasperi a záplavy v južnom Ontáriu. Na celom svete boli milióny ľudí vysídlené, zranené a dokonca zabité klimatickou katastrofou.

Práve v tomto kontexte sa svetoví lídri stretnú od 11. do 22. novembra v Baku v Azerbajdžane, aby pokračovali v globálnom úsilí o riešenie klimatickej krízy. Toto dôležité stretnutie, známe ako COP29 (čo znamená „Konferencia zmluvných strán“), je 29. ročníkom rokovaní OSN o klíme od vytvorenia Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1995.

Pred týmto dôležitým momentom sú tu kľúčové veci, ktoré potrebujete vedieť. (Alienor Rougeot, viac na environmentaldefence.ca)

Svet sa snaží znížiť emisie uhlíka prostredníctvom obnoviteľných energií a iných iniciatív šetrných k životnému prostrediu. Zdá sa však, že jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť tieto plyny otepľujúce planétu, by bolo, keby miliardári ako Elon Musk a Jeff Bezos prestali toľko využívať svoje súkromné ​​lietadlá a jachty. Podľa novej správy príslušníci superbohatých vytvoria za 90 minút rovnaké množstvo emisií uhlíka, ako priemerný človek za celý svoj život.

Oxfam, britská mimovládna organizácia, ktorá sa zameriava na riešenie globálnej chudoby, zverejnila správu skúmajúcu uhlíkovú nerovnosť.  Pozerá sa na to, ako jachty, lietadlá a znečisťujúce investície 50 najbohatších miliardárov sveta urýchľujú klimatickú krízu. (Rob Thubron, viac na techspot.com)

Celkové čisté emisie skleníkových plynov v Európskej únii minulý rok klesli o 8 %, čo znamená významný pokrok smerom k klimatickej neutralite pre EÚ. Obrovský pokles bol spôsobený výrazným poklesom spotreby uhlia a rastom obnoviteľných zdrojov energie a podporený zníženou spotrebou energie v celej Európe, podľa odhadovaných údajov uvedených v najnovšej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Trendy a prognózy“, ktorá bola dnes zverejnená. Každoročná kontrola EEA o pokroku EÚ pri plnení jej cieľov v oblasti energetiky a klímy zdôrazňuje, že členské štáty EÚ budú musieť udržať toto tempo pokroku, aby dosiahli európske ciele v oblasti klímy a energetiky. (Viac na eea.europa.eu)

Príliš vysoké alebo nízke teploty v súčasnosti spôsobujú 407 000 úmrtí ročne. Úmrtia súvisiace s teplom, ktoré sú teraz šesťkrát častejšie na juhu ako v severnej Európe, sa do roku 2100 budú vyskytovať na juhu 9,3-krát častejšie ako na severe. Prvé celoeurópske hodnotenie odhaľuje, že aj keď sa súčasným klimatickým politikám podarí obmedziť nárast globálnej teploty na 3 °C, úmrtnosť spôsobená teplotou sa môže zvýšiť. Bez dodatočných adaptačných opatrení by mohlo do konca tohto storočia ročne nastať ďalších 55 000 úmrtí. Tento 13,5 % nárast úmrtí súvisiacich s teplotou zdôrazňuje náklady na oddialenie opatrení v oblasti klímy. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

Podľa 8. výročnej správy časopisu Lancet Countdown o zdraví a zmene klímy sme dosiahli alarmujúce nové rekordy v zdravotných rizikách spojených s otepľovaním klímy. Tento rok čelili svetoví občania v priemere ešte 50 dňom extrémnych horúčav, čím boli milióny ľudí vystavené bezprecedentným zdravotným rizikám.  V správe sa tiež uvádza, že 48 % globálnej rozlohy krajiny zažilo v roku 2023 veľké sucho – čo je druhá najvyššia zaznamenaná úroveň. To spolu s intenzívnymi vlnami horúčav prispelo k vážnej potravinovej neistote pre odhadom o 151 miliónov ľudí viac v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)

 

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na určenie, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a či výrazne nenarúša plnenie iných environmentálnych cieľov.

• Nariadenie zdôrazňuje, že technické kritériá by mali zohľadňovať povahu a rozsah hospodárskej činnosti, odvetvie, a či je činnosť prechodnou alebo podpornou.
• V prípade niektorých činností s technicky zložitými prvkami, overenie splnenia technických kritérií preskúmania môže vyžadovať nezávislú tretiu stranu.
• Nariadenie uznáva, že niektoré činnosti, ako napríklad lesníctvo, obnova mokradí a výroba programov, môžu prispieť k adaptácii na zmenu klímy poskytovaním adaptačných riešení.
• Dôležité je, aby technické kritériá preskúmania neovplyvňovali existujúce environmentálne, zdravotné, bezpečnostné a sociálne požiadavky stanovené v práve EÚ a vnútroštátnom práve.
• Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Nariadenie obsahuje príklady technických kritérií preskúmania pre rôzne činnosti, vrátane:

Lesníctvo:

• Zavedenie plánu zalesňovania a následného plánu obhospodarovania lesov.
• Analýza prínosov pre klímu, ktorá preukazuje zníženie emisií skleníkových plynov.
• Minimalizácia používania hnojív a zákaz používania hnoja.
• Zákaz degradácie pôdy s vysokými zásobami uhlíka.
• Monitorovanie a overovanie súladu s kritériami nezávislým certifikačným orgánom.

Ochrana a obnova životného prostredia:

• Obnova mokradí
• Používanie minimálneho množstva hnojív a zákaz používania hnoja.
• Predchádzanie používaniu škodlivých chemických látok.

Priemysel:

• Výroba hliníka
• Výroba železa a ocele
• Výroba vodíka
• Výroba sadzí

Doprava:

• Podpora používania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami.
• Podpora vnútrozemskej a námornej osobnej vodnej dopravy s nízkymi emisiami.

Energetika:

• Podpora prečerpávacích vodných elektrární spĺňajúcich kritériá udržateľného využívania vodných zdrojov.

Stavebníctvo:

• Podpora inštalácie, údržby alebo opravy energeticky efektívnych zariadení v budovách.

Nariadenie ďalej uvádza všeobecné kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k:

• Udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov.
• Prechodu na obehové hospodárstvo.
• Prevencia a kontrole znečisťovania.

Nariadenie tiež definuje podporné činnosti, ktoré samy o sebe nemusia významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy, ale umožňujú iným činnostiam znižovať emisie skleníkových plynov. Tieto činnosti musia spĺňať špecifické technické kritériá preskúmania.

Nariadenie je komplexným dokumentom s množstvom detailných technických informácií, preto je vhodné pre podrobnejšie informácie konzultovať celý text nariadenia a jeho príloh.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2024.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na identifikáciu hospodárskych činností, ktoré významne prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov EÚ. Tieto ciele sú:

• Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
• Prechod na obehové hospodárstvo
• Prevencia a kontrola znečisťovania
• Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť hierarchie odpadového hospodárstva v obehovom hospodárstve, pričom uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu. Zároveň zdôrazňuje úlohu digitálnych riešení, ako sú digitálne pasy výrobkov, pri zlepšovaní sledovateľnosti materiálov a transparentnosti v environmentálnom monitorovaní.

Nariadenie zavádza špecifické kritériá pre rôzne kategórie hospodárskych činností v prílohách I až IV. Pre každú činnosť sú definované kritériá „významný prínos“ a „výrazne nenarušiť“. Kritériá „výrazne nenarušiť“ zabezpečujú, aby činnosti významne neohrozovali dosiahnutie iných environmentálnych cieľov.

Nariadenie tiež mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, aby sa zohľadnil rozšírený rozsah zverejňovania informácií o hospodárskych činnostiach prispievajúcich k environmentálnym cieľom. Zároveň sa zavádzajú zmeny na riešenie technických a právnych nezrovnalostí v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2178.

Dôležité je, že nariadenie umožňuje postupné uplatňovanie, aby podniky mali dostatok času na posúdenie svojich činností a splnenie povinností v oblasti podávania správ. Nariadenie bude pravidelne preskúmavané a v prípade potreby menené, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti vedy, technológií a politík.

Nariadenie je rozsiahle a komplexné a obsahuje detailné technické kritériá pre širokú škálu činností.

Poskytnuté zdroje neobsahujú informácie o tom, aký typ súhrnu by mal byť vytvorený. Prosím o upresnenie, aký druh súhrnu požadujete, napríklad:

• Stručný prehľad hlavných bodov
• Zhrnutie pre konkrétne odvetvie
• Zhrnutie zamerané na konkrétny environmentálny cieľ
• Súhrn určený pre konkrétnu cieľovú skupinu (napr. podniky, investori)

Poskytnutie týchto informácií umožní vytvoriť súhrn, ktorý čo najlepšie splní vaše potreby.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 o upresňovaní obsahu a informácií, ktoré majú zverejnené podniky, ktoré sa vzťahujú na 19a alebo 29a smernice 2013 /34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné činnosti, a upresnenie metodiky plnenia uvedenej povinnosti zverejňovania (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

10. 12. 2021

Toto nariadenie dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 a upresňuje:

• Obsah a prezentáciu informácií, ktoré musia zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.
• Metodiku, ktorú musia podniky použiť na splnenie tejto povinnosti zverejňovania.

Nariadenie zavádza špecifické kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre finančné a nefinančné podniky a stanovuje metodiku ich výpočtu.

Nefinančné podniky musia zverejniť KPI týkajúce sa:

• obratu
• kapitálových výdavkov
• prevádzkových výdavkov

Tieto KPI vyjadrujú, aký podiel ich činností je zosúladený s taxonómiou environmentálne udržateľných činností. Musia tiež zverejniť rozčlenenie týchto KPI podľa environmentálnych cieľov, ku ktorým ich činnosti prispievajú.

Finančné podniky (správcovia aktív, úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a poisťovne a zaisťovne) musia zverejňovať špecifické KPI relevantné pre ich obchodný model.

Nariadenie stanovuje aj pravidlá zverejňovania informácií spoločné pre všetky podniky.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť zverejňovania KPI sa pre nefinančné podniky začína 1. januára 2023 a pre finančné podniky 1. januára 2024.

Komisia preskúma uplatňovanie nariadenia do 30. júna 2024 a posúdi najmä potrebu zmien v súvislosti so zahrnutím expozícií voči ústredným vládam, centrálnym bankám a podnikom, ktoré nezverejňujú nefinančné informácie.

Smernica Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD)  2022/2464, zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 16. decembra 2022, rozširuje okruh podnikov, ktoré musia oznamovať informácie o udržateľnosti, a vyžaduje, aby Európska komisia prijala povinné európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti ako delegované akty. S cieľom podporiť konvergentný dohľad nad podávaním správ o udržateľnosti emitentmi, na ktoré sa vzťahuje smernica o transparentnosti, CSRD poveruje ESMA, aby vydal usmernenia o dohľade nad podávaním správ o udržateľnosti príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Dňa 15. decembra 2023 ESMA v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia o ESMA uverejnil konzultačný dokument (CP) s navrhovaným návrhom usmernení o presadzovaní informácií o udržateľnosti (GLESI).

• Cieľom nariadenia je zlepšiť vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. To má priniesť prospech občanom, sporiteľom, odborovým zväzom a zástupcom zamestnancov, ktorí budú mať prístup k relevantným informáciám a budú sa môcť lepšie zapájať do sociálneho dialógu. Sporitelia, ktorí chcú investovať udržateľným spôsobom, budú mať k dispozícii viac informácií.
• Nariadenie rozširuje povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti aj na ďalšie kategórie podnikov. Okrem veľkých podnikov, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, sa to týka aj všetkých veľkých podnikov a podnikov s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Dôvodom je rastúci záujem investorov a občianskej spoločnosti o informácie o udržateľnosti.
• Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti sa vzťahuje aj na podniky z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Cieľom je uspokojiť potreby investorov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu EÚ. Tieto podniky musia poskytnúť informácie o svojom vplyve na sociálne a environmentálne otázky.
• Malé a stredné podniky s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ, musia tiež zverejňovať informácie o udržateľnosti. Toto opatrenie má chrániť investorov a zabezpečiť prístup menších kótovaných podnikov k finančnému kapitálu.
• Nariadenie zavádza pojem „dvojitá významnosť“. Podniky musia vykazovať informácie o svojom vplyve na ľudí a životné prostredie (vplyv podniku), ako aj o tom, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik (riziká pre podnik).
• Dôležitou súčasťou vykazovania informácií o udržateľnosti je aj proces náležitej starostlivosti. Podniky musia identifikovať, monitorovať a riešiť skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudí a životné prostredie.
• Nariadenie stanovuje štandardy pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Tieto štandardy by mali zohľadňovať existujúce právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a sociálnych otázok. Mali by byť zrozumiteľné a porovnateľné.
• Vykazovanie informácií o udržateľnosti by malo byť predmetom uistenia. Spočiatku sa bude vyžadovať uistenie na základe limitovaného overenia. Následne sa prejde na uistenie na základe primeraného overenia.
• Členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o udržateľnosti verejne dostupné. Podniky, ktorých cenné papiere nie sú obchodované na regulovanom trhu, musia zverejniť svoju správu o hospodárení v elektronickom formáte.
• Členské štáty môžu zaviesť opatrenia na podporu malých a stredných podnikov pri uplatňovaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Nariadenie stanovuje aj sankcie za nedodržanie povinností v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

 

Každý e-mail, TikTok a text, ktorý ľudia posielajú, poškodzuje životné prostredie . Svet produkuje rekordné emisie skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, čo prispieva ku katastrofálnemu nárastu globálnych teplôt. Oxid uhličitý sa podľa meteorológov hromadí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým počas ľudskej existencie.

Veľké technológie sa však spoliehajú na energiu produkovanú priemyslom fosílnych palív na poháňanie príspevkov na Facebooku a Instagramových kotúčov. V roku 2019 tvorila uhlíková stopa digitálnych technológií 3,7 percenta celosvetových emisií . Očakáva sa, že toto percento sa do roku 2025 zdvojnásobí, uvádza francúzsky think tank The Shift Project. Teraz výskumníci kvantifikovali konkrétne vplyvy, ktoré môžu používatelia chcieť zvážiť predtým, ako stlačia „odoslať“ alebo „uverejniť“.(Júlia Musto, viac na independent.co.uk)

Svet sa nebezpečne blíži k hranici zvýšenia teploty o 1,5 °C stanovenej Parížskou dohodou a OSN varuje, že ak sa nezmení kurz, svet je na ceste ku  katastrofálnemu ohrevu o 3,1 °C do konca storočia. , ľudstvo chrlí viac plynov ohrievajúcich planétu ako kedykoľvek predtým . Z týchto alarmujúcich signálov je úplne jasné, že musíme masívne znížiť našu kolektívnu uhlíkovú stopu, no väčšina svetových vlád sa bráni.

Na predchádzajúcej klimatickej konferencii, COP28, vlády prijali historický prísľub prechodu od fosílnych palív, ale nedokázali to pretaviť do dodatočných opatrení alebo ambícií. Okrem toho tiež nedokázali splniť dobrovoľné záväzky týkajúce sa trhu s uhlíkom, ktoré oznámili v Dubaji.

Vzhľadom na to, že ďalší ropný štát, Azerbajdžan, prehlbuje svoj záväzok a investície do fosílnych palív na čele COP29 a ďalšie krajiny buď zvyšujú svoje emisie, alebo ich neznižujú dostatočne rýchlo, sa vyhliadky COP29 javia ako neperspektívne. Je však nevyhnutné, aby vlády prevzali svoju kolektívnu zodpovednosť a zastavili náš špirálovitý zostup ku klimatickej katastrofe. (Viac na carbonmarketwatch.org)

eFuels predstavujú globálne riešenie environmentálnych výziev, keďže umožňujú využívať vozidlá a zariadenia klimaticky neutrálne kdekoľvek na svete, dnes i v budúcnosti. (viac…)

Naša planéta sa otepľuje alarmujúcim tempom. Klimatické zmeny sú dnes jedným z najvážnejších globálnych problémov. Jeho dôsledky ovplyvňujú každého jedného človeka na Zemi. Zdá sa teda úplne logické, že vedecké publikácie o globálnom otepľovaní sú písané v globálnom jazyku: angličtine.

A predsa je to práve preto, že je napísaná v angličtine, že veda o klíme je do značnej miery nedostupná pre väčšinu ľudí na celom svete.

Aby sme vysvetlili tento zjavný rozpor, musíme sa pozrieť na niektoré čísla. Takmer 90 % vedeckých publikácií na celom svete je v angličtine . Toto je ohromujúca dominancia len jedného jazyka. Ale angličtinou, často nazývanou globálny jazyk, hovorí len menšina svetovej populácie. ( Mario Saraceni , Univerzita v Portsmouthe, viac na theconversation.com)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o taxonómii 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda platnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 4, 5, 6 a 7 a článok 8 ods. 1, 2, a 3 sa uplatňujú: a) od 1. januára 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b); a b) od 1. januára 2023, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f). Článok 4 sa neuplatňuje na systémy stimulov založené na certifikátoch, ktoré existujú už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktorými sa stanovujú požiadavky na finančné produkty, ktorých cieľom je financovať udržateľné projekty.

Dátum uverejnenia

22. 6. 2020

Toto nariadenie stanovuje kritériá na určenie, či sa hospodárska činnosť považuje za environmentálne udržateľnú. Cieľom je stanoviť mieru environmentálnej udržateľnosti investície. Nariadenie sa zameriava na presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast.

Hlavné body nariadenia:

• Nariadenie sa vzťahuje na opatrenia prijaté členskými štátmi alebo EÚ, ktoré stanovujú požiadavky pre účastníkov finančného trhu, emitentov finančných produktov a podnikových dlhopisov, ktoré sa prezentujú ako environmentálne udržateľné.
• Definuje pojem „environmentálne udržateľná investícia“ ako investíciu do hospodárskych činností, ktoré možno podľa tohto nariadenia označiť za environmentálne udržateľné.
• Stanovuje šesť environmentálnych cieľov:
  • Zmiernenie zmeny klímy
  • Adaptácia na zmenu klímy
  • Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
  • Prechod na obehové hospodárstvo
  • Prevencia a kontrola znečisťovania
  • Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov
• Podrobne popisuje, čo znamená „významne prispievať“ k dosiahnutiu každého z týchto cieľov.
• Taktiež definuje, čo sa považuje za „výrazné narušenie“ plnenia týchto cieľov.
• Zavádza „minimálne záruky“, ktoré musia podniky dodržiavať, aby sa ich činnosti mohli považovať za environmentálne udržateľné. Tieto záruky sa týkajú ľudských a pracovných práv.
• Stanovuje požiadavky na „technické kritériá preskúmania“, ktoré sa použijú na posúdenie, či hospodárska činnosť spĺňa podmienky na to, aby sa označila za environmentálne udržateľnú.
• Zavádza Platformu pre udržateľné financovanie, ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo ohľadom technických kritérií preskúmania a ďalších aspektov nariadenia.
• Určuje povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie dodržiavania nariadenia účastníkmi finančného trhu.
• Stanovuje, že členské štáty musia zaviesť opatrenia a sankcie za porušenie nariadenia.
• Upravuje Nariadenie (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb tak, aby bolo v súlade s týmto nariadením.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňovanie jednotlivých článkov sa začína v rokoch 2022 a 2023 v závislosti od konkrétneho environmentálneho cieľa.

Nariadenie (EÚ) 2020/852 predstavuje významný krok smerom k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050. Jeho cieľom je podporiť udržateľné financovanie a zabezpečiť, aby investície smerovali do činností, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie.

Ak teraz neobjímate stromy, možno sa nimi budete chcieť čoskoro stať. Nedávna správa odhalila, že viac ako jednému z troch druhov stromov hrozí vyhynutie. Globálne hodnotenie stromov je súčasťou aktualizácie Červeného zoznamu ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody ( IUCN ). Správa bola vydaná súčasne so samitom OSN COP16 o biodiverzite.

Čísla vytvárajú alarmujúci obraz. Z odhadovaných 58 000 druhov, o ktorých sa predpokladá, že existujú na celom svete, je viac ako 16 000 druhov stromov ohrozených  vyhynutím. Inými slovami, viac ako tretina všetkých druhov stromov je ohrozená. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)