Formula 1, jeden z najprestížnejších a najobľúbenejších motoristických športov na svete, je tiež jedným z najnáročnejších na životné prostredie. Vysokorýchlostné preteky prinášajú okrem adrenalínu a technologických inovácií aj značné množstvo emisií oxidu uhličitého (CO₂), ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Tímy, automobilky, ako aj samotné podujatia sú veľmi nákladné, ale aj z hľadiska ich environmentálneho dopadu. V článku sa pozrieme na uhlíkovú stopu Formuly 1, konkrétneho výpočtu emisií jedného tímu na jeden pretek.

Čo je uhlíková stopa a ako ju meriame v kontexte Formuly 1?

Uhlíková stopa označuje celkové množstvo emisií CO₂ (a ďalších skleníkových plynov) generovaných určitými aktivitami alebo udalosťami. V prípade Formuly 1 sa uhlíková stopa skladá z niekoľkých hlavných oblastí:

1. Doprava – zahŕňa presuny pretekárskych tímov, vybavenie, logistiku do miest konania pretekov. Táto časť tvorí výraznú časť celkovej uhlíkovej stopy.
2. Prevádzka pretekov – zahŕňa energiu potrebnú počas pretekov, vrátane samotných vozidiel F1, ich motorov a technických zariadení.
3. Výroba a vývoj – emisné náklady na vývoj, výrobu a testovanie áut a technológií. Tímové továrne sú potrebné využívať a využívať zdroje na výrobu dielov uhlíkových vlákien a iných špeciálnych materiálov.
4. Ubytovanie a podpora – spotreba energie a zdrojov na zabezpečenie ubytovania, stravovania a ostatnej logistiky pre personál tímu počas pretekov.

Tieto jednotlivé časti tvoria celkovú uhlíkovú stopu jedného tímu Formuly 1 pre jeden pretek. Ak vyčíslime emisnú stopu jednotlivých faktorov, môžeme získať obraz o environmentálnom vplyve tohto športu.

Výpočet uhlíkovej stopy jedného tímu na jeden pretek

V roku 2019 Formula 1 zverejnila svoju uhlíkovú stopu za sezónu, ktorá dosiahla približne 256 000 ton CO₂ . Najväčší podiel z toho (až 45 %) tvorila doprava , zatiaľ čo samotné preteky mali len približne 0,7 % na celkovom emisnom vplyve, čo zodpovedá najvyššiemu monitorovaniu spotreby paliva a obmedzeniam, ktoré tým spĺňajú.

Pre ilustráciu, ak si predstavíme, že priemerný tým F1 sa skladá z približne 80 členov a množstva špecializovaného vybavenia, môžeme na výpočet uhlíkovej stopy na jeden pretek uvažovať:

1. Doprava (cca 45 % z celkovej stopy)

Doprava tímu, vozidiel a vybavenia je celých. Jeden tým na jedno podujatie môže prepraviť až 50 ton vybavenia lietadiel, nákladných vozidiel a lodnej dopravy. Napríklad medzikontinentálna letecká preprava vyprodukuje asi 500 ton CO₂ pre celú dlhšiu vzdialenosť (napr. z Európy do Ázie alebo Ameriky).

• Priemerný odhad na dopravu jedného tímu na pretek: 500 ton CO₂.

2. Prevádzka tímu počas pretekov (cca 7 %)

Prevádzka pretekárskych áut a súvisiaceho technického vybavenia zahŕňa emisie z palív a elektrickej energie. Priemerná spotreba paliva pre jedno auto na pretek je približne 100 kg , čo v prepočte znamená produkciu asi 300 kg CO₂ na jedno auto (každé auto vypustí okolo 2,31 kg CO₂ na liter paliva). Dva monoposty pre jeden tím teda vyprodukujú 600 kg CO₂ .

• Prevádzka auta na jedno podujatie (2 autá): 0,6 tony CO₂.

3. Výroba a vývoj (cca 38 %)

Výroba a vývoj komponentov auta (najmä uhlíkových vlákien) sú energeticky náročné. Pre sezónu môže jeden vyprodukovať až 10 000 ton CO₂ len na výrobu dielov a prípravu áut. Keďže sezóna má približne 23 pretekov, môžeme vypočítať priemernú uhlíkovú stopu na jeden pretek:

• Výroba a vývoj na jeden pretek: 435 ton CO₂.

4. Ubytovanie a podpora (cca 10 %)

Personál tímu cestuje a ubytováva po celom svete, pričom využíva hotely, konferenčné priestory a ubytovacie kapacity. Na jedno podujatie môže jeden tým pre celú svoju posádku vyprodukovať 40 ton CO₂ .

• Ubytovanie a podpora na jeden pretek: 40 ton CO₂.

Celkový výpočet uhlíkovej stopy pre jeden tým na jeden pretek

Súhrnne, po spočítaní všetkých faktorov, môžeme odhadnúť, že uhlíková stopa jedného tímu F1 na jeden pretek vyzerá nasledovne:

Takto vychádza priemerná uhlíková stopa na jeden pretek pre jeden tým približne na 975,6 ton CO₂ .

Ako sa Formula 1 snaží udržať svoj environmentálny dopad?

Formula 1 si uvedomuje svoje environmentálne zaťaženie a stanovila si zaujímavé ciele na zníženie uhlíkovej stopy. Cieľom F1 je dosiahnuť do roku 2030 uhlíkovú neutralitu. Medzi hlavnou iniciatívou patria:

1. Znižovanie spotreby a hybridné motory – Nové hybridné pohonné jednotky emisií paliva až o 0 % oproti klasickému motoru. Od roku 2026 sa očakáva zavedenie ďalších ekologických technológií, vrátane prechodu na 100 % udržateľné palivo .
2. Zníženie emisií z dopravy – Formula 1 a tým pracujú na optimalizácii logistiky a využívania alternatívnych spôsobov dopravy, ako sú vlaky či lode, a tiež na využívanie palív s nižším obsahom uhlíka. Pri prepravách medzi jednotlivými podujatiami sa tiež hľadajú možnosti, ako minimalizovať počty letov.
3. Uhlíková neutralita a ekologické projekty – Tímy investujú do projektov kompenzácie uhlíka, napríklad do obnovy lesov a projektov na zachytávanie uhlíka. Spoločnosti a tým sa tiež skúšajú inovatívne, ako napríklad investície do technológií zachytávania uhlíka priamo z ovzdušia.
4. Recyklácia a materiálová efektívnosť – Formula 1 a jednotlivé týmy sa snažia minimalizovať množstvo odpadu recykláciou dielov a novým využitím materiálov. Zavádzajú tiež nové výrobné procesy, ktoré umožňujú používať menšie množstvo uhlíkových vlákien a ďalších náročných materiálov.
5. Elektrifikácia a čisté zdroje energie – Formula 1 skúma možnosti elektrifikácie niektorých častí svojho procesu, hoci kompletná elektrifikácia vozidiel v F1 zatiaľ nie je možná z hľadiska výkonu. Podpora prechodu tovární na obnoviteľné zdroje energie je ďalším cieľom, ktorý prispieva k znižovaniu celkových emisií.

Záver

Formula 1, ako vysokovýkonný šport, má významný vplyv na životné prostredie, no zároveň pôsobí ako technologické laboratórium pre pokročilé technológie v automobilizme. Hoci jej uhlíková stopa je stále vysoká, organizácia prijíma opatrenia na jej zníženie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030. Zostáva však implementácia týchto cieľov av prekonaní environmentálnych prekážok, ktoré prináša moderný motoristický šport. (Co2AI)

Konferencia OSN o biodiverzite COP16, ktorá sa konala v roku 2024 v Cali, Kolumbia, priniesla dôležité rozhodnutia a záväzky pre ochranu globálnej biodiverzity. Na tejto konferencii sa stretli lídri a experti z viac ako 190 sveta s cieľom nové stratégie na riešenie biodiverzity, ktorá sa stáva čoraz aktuálnejšou. Rokovania v Cali boli vedené pod heslom „Obnova prírody pre budúcnosť“, čo zdôraznilo potrebu rýchlych opatrení na ochranu prírody a ekosystémov, ktoré sú ohrozené ľudskou činnosťou, klimatickými zmenami a odlesňovaním. V tomto článku si priblížime kľúčové dohody a ich význam pre budúcnosť biodiverzity.

Význam COP16 pre biodiverzitu

Biodiverzita je základným kameňom života na Zemi – podporuje ekosystémy, ktoré poskytujú ľuďom jedlo, čistú vodu, opelenie, a pomáha regulovať klímu. Napriek tomu je biodiverzita ohrozená viac ako kedykoľvek predtým. Rýchly nábytok druhov, ktorý je zameraný na oblasť lesňovania, poľnohospodárska expanzia, mimoriadneho, a znečistenia, má katastrofálne dopady na svet. Konferencia COP16 preto stanovila potenciálne ciele, ktoré sú určené na zastavenie a zvrátenie strát biodiverzity do roku 2050.

Kľúčové výsledky a dohody z COP16

Konferencia v Cali priniesla viacero zásadných záväzkov, ktoré majú veľkú ochranu biodiverzity na globálnej úrovni:

1. Ochrana 30 % svetovej súše a oceánov do roku 2030

Jedným z hlavných cieľov COP16 je chrániť 30 % svetovej súše a oceánov do roku 2030 . Táto iniciatíva, známa ako „30×30“, kladie za cieľ vytvoriť sieť chránených oblastí, ktoré poskytovali bezpečné útočisko pre rastliny, zvieratá a ekosystémy. Očakáva sa, že tento krok prispeje k zlepšeniu biodiverzity a podpore obnovy ekosystémov, ktoré sú kľúčové pre boj proti klimatickým zmenám. Štáty sa zaviazali zvýšiť investície do ochrany týchto oblastí a chrániť ekologické a vedecké monitorovanie.

2. Zníženie znečistenia plastmi a toxickými látkami

Vplyv plastov a toxických látok na ekosystémy je značný, najmä vo vodných prostrediach. Na COP16 sa krajiny dohodli na znížení znečistenia plastmi a toxickými látkami na globálnej úrovni. Dohoda zahŕňa opatrenia na obmedzenie jednorazových plastov a zavedenie ekologických alternatív. Očakáva sa tiež prísnejšia regulácia chemikálií používaných v priemysle a poľnohospodárstve, ktoré často končia vo vode a pôde, čím poškodzujú lokálne ekosystémy a ohrozujú zdravie živočíchov aj ľudí.

3. Program na obnovu degradovaných ekosystémov

Jedným z dôležitých výsledkov konferencie je bežný program na obnovu degradovaných ekosystémov . Odhaduje sa, že asi 20 % sú a mnoho vodných plôch je v dôsledku ľudskej činnosti vážne poškodených. Tento program má za cieľ obnoviť tieto oblasti prostredníctvom zalesňovania, ochrany mokradí a zlepšenia zdravia pôdy. Krajiny sa zaviazali investovať do projektov, ktoré podporujú udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou a prispievajú k obnoveniu prirodzených biotopov pre mnohé druhy.

4. Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôvodných druhov

Intenzívne poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin strát biodiverzity, preto COP16 kládla dôraz na podporu udržateľného poľnohospodárstva . Dohodli sa na podpore techník, ktoré minimalizujú chemické vstupy, zlepšujú zdravie pôdy a slúžia na pesticídoch. tohto záväzku je aj ochrana pôvodných a miestnych druhov, ktoré sú ohrozené intenzívnym pestovaním komerčných plodín.

5. Zabezpečenie práv domorodých a miestnych komunít

Domorodé komunity a miestni obyvatelia sú kľúčovými ochrancami biodiverzity, žijúci v blízkosti mnohých významných ekosystémov a ich tradičné znalosti o prírode sú neoceniteľné. Na COP16 bol prijatý záväzok zabezpečiť ich práva a zaručiť, aby ich hlas bol platný pri ochrane prírody. Tento záväzok zahŕňa aj záruky, že miestne komunity budú mať prístup k územiam, ktoré im patria, a budú mať možnosť podieľať sa na ochrane prírodných zdrojov.

Výzvy a potreba spolupráce

Napriek prípadným cieľom z COP16 sa implementácia týchto opatrení nezaobíde bez výziev. Dosiahnutie záväzkov, ako je ochrana 30 % planét alebo zastavenie degradácie ekosystémov, si vyžaduje obrovské úsilie nielen zo strany vlád, ale aj súkromného sektora, neziskových organizácií a celej spoločnosti. Kritickým prvkom je financovanie, najmä pre rozvoj krajiny, kde sa často nachádzajú najcennejšie prírodné zdroje, no zároveň im chýbajú prostriedky na ich ochranu.

Rovnakú žiadnu hodnotu má aj osveta verejnosti. Povedomie o dôležitosti biodiverzity je potrebné na to, aby ľudia podporovali iniciatívu, ktorá pomáha chrániť prírodu a zostáva dopad ľudskej činnosti na životné prostredie.

Záver

Konferencia COP16 v Cali priniesla zásadné výsledky a rozhodnutia, ktoré môžu pomôcť zvrátiť krízu biodiverzity. Dohodnuté kroky a záväzky sú však len prvým krokom na dlhej ceste k udržateľnej budúcnosti. Ak sa podarí tieto plány zrealizovať, môže viesť k obnove ekosystémov, ochrane druhov a zlepšeniu kvality života pre súčasnú aj budúcu generáciu. COP16 vyslala jasný signál, že svet je pripravený na ochranu planéty a biodiverzity, a ukázal cestu, ako môžeme prispieť k jej zachovaniu. JaroR

V roku 2024 sa očakáva, že priemerná teplota na Zemi prekročí historickú hranicu globálneho otepľovania o 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň. Tento symbolický míľnik je odôvodnený vážnymi obavami, pretože vzhľadom na dôsledok vzniku závažných problémov je potrebné mať na pamäti, že aj spoločnosť. Téma globálneho otepľovania je dnes aktuálna ako predtým, a prekročenie hranice 1,5 °C, ktorú stanovili vedci a klimatológovia, nám pripomína naliehavosť boja proti klimatickým zmenám. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo je rok 2024 taký významný, aké sú príčiny a dôsledky rastúcej globálnej teploty a čo sa dá dosiahnuť zmiernenie tejto krízy.

Prečo je hranica 1,5 °C taká dôležitá?

Medzinárodné klimatické dohody, najmä Parížska dohoda z roku 2015, sa zaviazali zachovať globálne otepľovanie pod 2 °C, pričom ako cieľ stanovili 1,5 °C . Tento cieľ bol stanovený na základe rozsiahlych vedeckých štúdií, ktoré ukázali, že zvýšenie teploty o viac ako 1,5 °C znamenalo výrazné zhoršenie extrémnych klimatických javov, ako sú horúčavy, suchá, záplavy či lesné požiare. Mnohé ekosystémy, ako sú koralové útesy, by sa nemohli prispôsobiť rýchlym zmenám a riziko ich vyhynutia by bolo vysoké. Klimatológovia teda varujú, že prekročenie tejto hranice prinesie nielen ekologické, ale aj ekonomické a sociálne následky, ktoré pocítia milióny ľudí po celom svete.

Rok 2024: Príčiny rekordného oteplenia

Tento výnimočne vysoký nárast teploty viac faktorov:

• Fenomen El Niño : Tento klimatický jav, ktorý sa vyskytuje v Tichom oceáne, spôsobuje zvýšenie teplôt oceánov a následne i atmosféry. V kombinácii s rastúcimi emisiami skleníkových plynov tento jav výrazne prispieva k celkovému rastu globálnej teploty.
• Rastúce emisie : Svetové emisie CO₂ a iné skleníkové plynov stále narastajúce, hlavne v dôsledku spaľovania fosílnych palív, odlesňovania a intenzívnej poľnohospodárskej produkcie. Tieto plyny zachytávajú teplo v atmosfére, čo vedie k postupnému zvyšovaniu teploty.
• Urbanizácia a priemyselný rozvoj : Rozsiahly priemyselný rozvoj v rozvojových krajinách, urbanizácia a výstavba infraštruktúry ďalej zvyšujú množstvo emisií a prispievajú k celkovému otepľovaniu.

Dôsledky globálneho oteplenia nad 1,5 °C

Prekročenie hranice 1,5 °C má vážne dôsledky na mnohých úrovniach:

• Zhoršenie extrémnych klimatických javov : Horúčavy budú ešte intenzívnejšie, také dlhšie a najbežnejšie, a mimoriadne nové záplavy zasahujúce do oblasti, čo sú rozsiahle škody na infraštruktúre a životoch ľudí.
• Úbytok biodiverzity : Pre mnohé druhy, najmä tie, ktoré sú citlivé na zmeny teplôt, prekročenie hranice 1,5 °C znamená vážnu hrozbu. Zvieratá a rastliny budú nútené migrovať alebo prispôsobiť sa novým potrebám, čo však mnohé z nich nedokážu.
• Ohrozenie potravinovej bezpečnosti : Zmeny v počasí a klimatických extrémoch zhoršia úrodu v poľnohospodársky aktívnych regiónoch. To môže viesť k potravinovým krízam, zvýšiť ceny potravín a zhoršeniu životných podmienok pre najchudobnejších.
• Nárast klimatických migrantov : Viaceré oblasti budú neobyvateľné kvôli extrémnemu počasiu a zhoršeným životným podmienkam, čo spôsobí migráciu miliónov ľudí hľadajúcich hľadanejšie podmienky.

Čo môžeme urobiť zmiernenie klimatických zmien?

Hoci rok 2024 prinesie neľahké správy o stave klímy k dispozícii rôzne kroky, môžeme prispieť k zmierneniu tejto krízy:

1. Zníženie emisií skleníkových plynov : Podpora obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna a veterná energia, je kľúčová. Snahy o obmedzenie fosílnych palív a efektívnejšie využívanie energie môžu pomôcť spomaliť globálne otepľovanie.
2. Zalesňovanie a ochrana biodiverzity : Obnova lesov a ochrana ekosystémov prispieva k dosiahnutiu CO₂ v atmosfére. Príroda hrá dôležitú úlohu v regulácii prostredia a zalesňovacie programy majú nielen ekologické, ale aj sociálne výhody.
3. Podpora udržateľného poľnohospodárstva : Obmedzenie nadmerného využívania pôdy a vody, zavádzanie poľnohospodárskej techniky a zníženie emisií z poľnohospodárskej produkcie sú dôležitými krokmi.
4. Zvýšenie informovanosti a vzdelávanie : Aby spoločnosť mohla konať, je potrebné zvýšiť povedomie o klimatických zmenách a ich dôsledkoch. Vzdelávanie v tejto oblasti je investíciou do budúcnosti, ktorá môže pomôcť formovať budúcu generáciu, ktorá bude schopná čeliť tejto výzve.
5. Medzinárodná spolupráca : Klimatická kríza nepozná hranice a boj proti nej si vyžaduje spoluprácu na globálnej úrovni. Riešenia musia zahŕňať koordinované snahy, spoločné investície a podporu menej rozvinutých krajín.

Záver

Rok 2024 je pre našu planétu dôležitým rokom, ktorý nám pripomína vážnosť klimatickej situácie. Prekročenie hranice 1,5 °C globálneho otepľovania je potrebné okamžite a okamžite zabezpečiť opatrenia na ochranu nášho životného prostredia. V tomto čase je dôležité sily a riešenia, ktoré nielen zmiernia klimatické zmeny, ale aj ochránia naše zdravie, biodiverzitu a budúcnosť nasledujúcich generácií. JaroR

Chronické respiračné ochorenia sú jednou z hlavných príčin úmrtí v Európe a odhaduje sa, že viac ako tretina týchto úmrtí je spôsobená environmentálnymi faktormi, ktorým sa dá predísť. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorá bola dnes zverejnená, medzi kľúčové intervencie patrí zníženie znečistenia, energetickej chudoby a vystavenia sa riziku pri práci. (Viac na eea.europa.eu)

MIP4Adapt spustil nový manuál pre domácich majstrov na zapojenie zainteresovaných strán a občanov na podporu miestnych orgánov pri zvyšovaní zapojenia občanov a zainteresovaných strán do úsilia o prispôsobenie sa zmene klímy. Príručka poskytuje praktického sprievodcu zapojením občanov a zainteresovaných strán do každej fázy plánovania prispôsobenia sa zmene klímy, od prípravy pôdy na prispôsobenie sa až po monitorovanie a hodnotenie.

Aktívnym zapojením komunít môžu regionálne a miestne orgány vypracovať stratégie, ktoré lepšie odrážajú miestne potreby a záujmy. Účasť občanov tiež podporuje pocit zodpovednosti a záväzku, vďaka čomu je adaptačné úsilie z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie. Ak sa zainteresované strany zapoja, prispievajú cennými poznatkami a zdrojmi, čím vytvárajú spoločnú zodpovednosť a širokú podporu pre opatrenia v oblasti klímy.  (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Stiahnite si príručku ešte dnes

Na stretnutí OSN o biodiverzite tento mesiac sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o financovaní. Svet nie je ani zďaleka pripravený na „kalamitu“ spôsobenú klimatickými zmenami a musí sa urýchlene pripraviť na ešte horšie v budúcnosti, uviedol vo štvrtok generálny tajomník OSN Antonio Guterres.

Globálne snahy o prispôsobenie sa klimatickým zmenám – od budovania obranných morských múrov až po pestovanie plodín odolných voči suchu – neudržali krok, keďže globálne otepľovanie zrýchľuje frekvenciu a intenzitu katastrof. (Agence France-Presse, viac na ndtv.com)

Znižovanie spotreby mäsa sa v súčasnosti dostáva do popredia ako významná stratégia v boji proti klimatickým zmenám. Produkcia mäsa, najmä hovädzieho, je spojená s výraznými emisiami skleníkových plynov, vrátane oxidu uhličitého (CO₂), metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O). Tieto plyny významne prispievajú k otepľovaniu planéty. Zníženie konzumácie mäsa by preto mohlo predstavovať zásadnú zmenu s globálnymi dopadmi na znižovanie emisií skleníkových plynov.

1. Klimatická stopa mäsa: Prečo je produkcia mäsa tak škodlivá pre klímu?

Produkcia mäsa je veľmi náročná na zdroje a spôsobuje vysoké emisie skleníkových plynov. Hlavné dôvody sú:

– Kŕmenie a chov dobytka: Kravy a iný dobytok produkujú veľké množstvo metánu, ktorý vzniká pri trávení. Tento plyn má oveľa vyšší potenciál na zachytávanie tepla v atmosfére než CO₂ (je asi 28-krát účinnejší). Okrem toho, produkcia krmiva pre dobytok si vyžaduje obrovské plochy pôdy, čo vedie k odlesňovaniu a následnému uvoľňovaniu uhlíka z pôdy do atmosfér.

– Spotreba vody a energie: Produkcia mäsa spotrebuje viac vody a energie v porovnaní s rastlinnými potravinami. Na produkciu jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných približne 15 000 litrov vody, zatiaľ čo na kilogram pšenice je to asi 1 500 litrov.

– Odlesňovanie: Pre chov dobytka a pestovanie krmiva sa odlesňuje mnoho oblastí, vrátane Amazonského pralesa, čo spôsobuje stratu prírodných zásobární uhlíka, ktoré by inak CO₂ pohlcovali a znižovali jeho koncentráciu v atmosfére.

2. Ako by mohla zmena stravovacích návykov znížiť emisie CO₂?

Zníženie spotreby mäsa má potenciál znížiť emisie skleníkových plynov až o miliardy ton ročne. Výskumy ukazujú, že ak by väčšina ľudí prešla na stravu s nižším podielom živočíšnych produktov alebo úplne rastlinnú stravu, globálne emisie by sa výrazne znížili.

– Prechod na rastlinnú stravu: Výskum publikovaný v časopise *Nature* odhadol, že globálny prechod na stravu s nízkym obsahom živočíšnych produktov by mohol znížiť emisie skleníkových plynov o približne 8 miliárd ton ročne.

– Redukcia hovädzieho mäsa: Hovädzie mäso má najväčší vplyv na emisie skleníkových plynov, a preto by jeho zníženie alebo nahradenie inými druhmi bielkovín mohlo priniesť obrovské úspory. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) by zníženie spotreby hovädzieho mäsa v prospech rastlinných alternatív znížilo uhlíkovú stopu o viac ako 50 % v rámci potravinového sektora.

 3. Ekologické výhody zníženia konzumácie mäsa

Klimatické prínosy obmedzenia spotreby mäsa sú obrovské, no zmena stravy by mala aj ďalšie ekologické výhody:

– Ochrana biodiverzity: Odlesňovanie kvôli chovu dobytka a pestovaniu krmiva ohrozuje množstvo druhov rastlín a zvierat. Obmedzenie produkcie mäsa by mohlo ochrániť kritické ekosystémy, ako je Amazonský prales, a zachrániť tisíce ohrozených druhov.

– Šetrenie vody: Produkcia mäsa si vyžaduje obrovské množstvo vody, zatiaľ čo pestovanie plodín na ľudskú spotrebu je oveľa úspornejšie. Obmedzenie konzumácie mäsa by teda pomohlo šetriť vodné zdroje, čo je obzvlášť dôležité v oblastiach postihnutých suchom.

– Zlepšenie kvality pôdy: Intenzívny chov zvierat a pestovanie krmiva vedie k degradácii pôdy a strate jej kvality. Zníženie závislosti na živočíšnych produktoch by umožnilo návrat niektorých pôvodných ekosystémov a zlepšilo by schopnosť pôdy absorbovať uhlík.

4. Sociálne a ekonomické aspekty zmeny v spotrebe mäsa

Zmena v stravovacích návykoch môže mať významný dopad aj na spoločnosť a ekonomiku.

– Zdravotné výhody: Znížená spotreba mäsa, najmä červeného a spracovaného, má priaznivé účinky na zdravie. Strava s vysokým obsahom rastlinných bielkovín je spojená s nižším rizikom srdcových ochorení, cukrovky a niektorých typov rakoviny. Zlepšenie verejného zdravia by mohlo znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť.

– Rovnomernejšie rozdelenie zdrojov: Produkcia mäsa je náročná na pôdu, vodu a energiu, pričom by tieto zdroje mohli byť využité efektívnejšie na pestovanie plodín pre priame potravinové využitie. Tento prechod by mohol pomôcť zmierniť hlad vo svete tým, že sa viac zdrojov využije priamo na výživu ľudí.

– Nové pracovné príležitosti v sektore rastlinných alternatív: Dopyt po alternatívach k mäsu, ako sú rastlinné bielkoviny alebo kultivované mäso, prináša možnosti pre rozvoj nových technológií a podnikania. Rastlinný priemysel rastie rýchlym tempom, čo vytvára pracovné príležitosti a zvyšuje hodnotu udržateľného sektora.

5. Ako podporiť prechod na stravu s nižším podielom mäsa?

Pretože stravovacie návyky sú hlboko zakorenené v kultúre a tradíciách, prechod na menej živočíšnych produktov si vyžaduje systematický prístup:

– Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia: Kľúčom je informovať verejnosť o ekologických a zdravotných výhodách obmedzenej spotreby mäsa. Verejné kampane, programy v školách a informácie na potravinových etiketách môžu pomôcť zvyšovať povedomie.

– Podpora rastlinných alternatív: Podpora vývoja a dostupnosti rastlinných alternatív k mäsu môže pomôcť spotrebiteľom prijať zmenu. Štátne dotácie na udržateľné potraviny alebo zníženie dane na rastlinné alternatívy by mohli zvýšiť ich dostupnosť a atraktívnosť pre spotrebiteľov.

– Politické opatrenia a klimatické dane: Zavedenie daní na produkty s vysokou uhlíkovou stopou, vrátane mäsa, by mohlo odradiť od ich nadmernej konzumácie. Tieto opatrenia by však mali byť sprevádzané ochranou pre nízkopríjmové skupiny, aby neviedli k sociálnym nerovnostiam.

Záver

Zníženie spotreby mäsa predstavuje účinný a prístupný spôsob, ako jednotlivci aj spoločnosti môžu prispieť k boju proti klimatickým zmenám. Zmena stravy má potenciál znížiť emisie o miliardy ton CO₂ ročne, čo by malo zásadný dopad na stabilizáciu klímy. Navyše by to prinieslo množstvo ďalších ekologických, sociálnych a zdravotných výhod. Pre jednotlivcov môže byť jedným z najjednoduchších a najefektívnejších opatrení na zníženie svojej uhlíkovej stopy práve obmedzenie konzumácie mäsa a zaradenie väčšieho množstva rastlinných potravín do každodenného jedálnička. Okrem toho, takýto prechod podporuje ochranu biodiverzity, šetrenie vody a pôdy a prispeje k udržateľnejšiemu potravinovému systému.

Budúcnosť udržateľného stravovania

Ak chceme dosiahnuť udržateľnú budúcnosť, je nevyhnutné začleniť zníženie spotreby mäsa do širšej klimatickej politiky. Už teraz je zrejmé, že nárast rastlinných alternatív k mäsu na trhu ukazuje, že spotrebitelia si uvedomujú význam svojich stravovacích rozhodnutí pre životné prostredie. Technologické inovácie, ako sú kultivované mäso a nové formy rastlinných bielkovín, majú potenciál nahradiť tradičné mäso a znížiť uhlíkovú stopu potravinového sektora.

Ďalším krokom je vytvoriť priaznivé podmienky pre tento prechod pomocou regulačných rámcov, podpory poľnohospodárskych technológií, ktoré znižujú emisie, a vzdelávania verejnosti. Práve tieto opatrenia môžu umožniť, aby sme do budúcnosti smerovali k udržateľnejším stravovacím návykom a prispeli k stabilnejšiemu klimatickému systému. JaroR

Bod zlomu (angl. *tipping point*) je koncept, ktorý popisuje kritickú hranicu, po ktorej dosiahnutí klimatický systém alebo ekologický proces prejde do nového, nezvratného stavu. Tento bod predstavuje (viac…)

Severné oblasti permafrostu, oblasti s trvalo zamrznutou pôdou, prechádzajú rýchlymi zmenami v dôsledku globálneho otepľovania. Tieto zmeny predstavujú potenciálne riziko pre klímu, (viac…)

Keď sa pozrieme okolo seba, nie je ťažké vidieť nespočetné množstvo spôsobov, akými príroda prispieva k našej existencii. Hodnota prírody však ďaleko presahuje to, čo sa na prvý pohľad zdá – ponúka riešenia s výhodami, ktoré sú často prehliadané.

To je mimoriadne odhalenie skupiny výskumníkov z Oxfordskej univerzity. Odborníci skúmali ekonomické dôsledky prírodných riešení (NbS) a to, čo objavili, je ako nájsť hrniec zlata na konci dúhy. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

ESG predstavuje súbor kritérií, ktoré sa používajú na hodnotenie udržateľnosti a etického dopadu investícií a obchodných aktivít. (viac…)

Pojem „greenwashing“ v posledných rokoch naberá na význame, keďže čoraz viac spoločností sa snaží prezentovať svoje produkty a služby ako environmentálne zodpovedné. Avšak, v mnohých prípadoch sa za touto zelenou fasádou skrýva realita, ktorá je oveľa menej lichotivá. Greenwashing predstavuje klamlivé praktiky, ktorých cieľom je vyvolať u spotrebiteľov dojem, že produkt alebo služba je ekologickejšia, než v skutočnosti je.

Zdroje poskytujú cenný pohľad na túto problematiku a poukazujú na rôzne aspekty regulácie greenwashingu v EÚ.

Prečo je greenwashing problémom?

Greenwashing podkopáva dôveru spotrebiteľov v environmentálne tvrdenia a sťažuje im informované rozhodovanie. V konečnom dôsledku to bráni skutočnému pokroku v oblasti udržateľnosti.

• Klamlivé tvrdenia: Firmy môžu používať zavádzajúce tvrdenia, nepodložené dôkazy, vágne formulácie alebo zdôrazňovať jeden environmentálny aspekt, zatiaľ čo ignorujú iné, negatívne vplyvy.
• Neexistencia štandardov: Absencia jasných štandardov a definícií pre environmentálne tvrdenia umožňuje firmám manipulovať s informáciami a vyhnúť sa zodpovednosti.
• Zelený marketing: Firmy môžu investovať viac do marketingu svojich environmentálnych aktivít než do skutočných zmien vo svojich produktoch a procesoch.

Ako EÚ bojuje proti greenwashingu?

EÚ prijíma legislatívne opatrenia na reguláciu greenwashingu a posilnenie transparentnosti v oblasti udržateľnosti. Zdroje sa zmieňujú o viacerých iniciatívach:

• Taxonómia EÚ: Táto klasifikácia definuje, ktoré ekonomické aktivity sa považujú za environmentálne udržateľné, čím poskytuje investorom jasný rámec pre hodnotenie investícií.
• Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (SFDR): Vyžaduje od finančných inštitúcií zverejňovať informácie o tom, ako zohľadňujú riziká a príležitosti v oblasti udržateľnosti pri svojich investíciách a poradenstve.
• Smernica o nekalých obchodných praktikách (UCPD): Zakazuje klamlivé a zavádzajúce praktiky vrátane greenwashingu, a chráni spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami.
• Smernica o distribúcii poistenia (IDD): Stanovuje pravidlá pre transparentnosť a odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov poistenia a zaistenia, čo nepriamo prispieva k boju proti greenwashingu v tejto oblasti.
• Špecifické požiadavky na zverejňovanie informácií: Legislatíva EÚ definuje aj špecifické požiadavky na zverejňovanie informácií o environmentálnych aspektoch v rôznych sektoroch, ako napríklad energetika, doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Aký je dopad týchto opatrení?

Tieto legislatívne iniciatívy EÚ majú potenciál znížiť rozsah greenwashingu a posilniť dôveryhodnosť environmentálnych tvrdení. Stanovujú jasnejšie pravidlá, definície a požiadavky na zverejňovanie informácií, čo sťažuje firmám manipulovať s informáciami a vyhnúť sa zodpovednosti.

• Zvýšená transparentnosť: Nové pravidlá motivujú firmy k transparentnejšiemu zverejňovaniu informácií o svojich environmentálnych aktivitách a vplyvoch.
• Jasnejšie definície: Taxonómia EÚ a iné iniciatívy poskytujú jasnejšie definície pre pojmy ako „udržateľný“ a „zelený“, čím obmedzujú priestor pre interpretáciu a manipuláciu.
• Posilnenie vymáhania: EÚ posilňuje mechanizmy na monitorovanie a vymáhanie dodržiavania pravidiel, čím zvyšuje zodpovednosť firiem.

Budúcnosť boja proti greenwashingu

Aj keď EÚ prijíma kroky na reguláciu greenwashingu, boj proti tejto problematike je dlhodobý proces.

• Evolúcia greenwashingu: Firmy neustále hľadajú nové a sofistikovanejšie spôsoby, ako prezentovať svoje produkty a služby ako zelené.
• Potreba harmonizácie: Existuje potreba harmonizácie štandardov a definícií na globálnej úrovni, aby sa zabránilo „greenwashingovému turizmu“.
• Zapojenie spotrebiteľov: Spotrebitelia zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti greenwashingu. Informovaní a kritickí spotrebitelia môžu tlačiť na firmy, aby konali zodpovedne a transparentne.

Záverom možno povedať, že greenwashing predstavuje vážny problém, ktorý podkopáva dôveru spotrebiteľov a bráni skutočnému pokroku v oblasti udržateľnosti. EÚ prijíma legislatívne opatrenia na reguláciu greenwashingu a posilnenie transparentnosti, avšak boj proti tejto problematike si vyžaduje dlhodobé úsilie zo strany regulátorov, firiem aj spotrebiteľov. JaroR

Sumár ESG legislatívy na úrovni Európskej únie obsahuje niekoľko kľúčových právnych predpisov a nariadení, ktoré sa zameriavajú na udržateľné investície, zverejňovanie udržateľnosti, zelené dlhopisy a začlenenie ESG faktorov do rôznych ekonomických a finančných postupov:

Tieto legislatívne iniciatívy zdôrazňujú snahu EÚ podporovať environmentálne udržateľné ekonomické aktivity, zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť firiem a finančného sektora v ich prístupu k trvalej udržateľnosti.

(Viac na co2news.sk/esg_legislativa)

Mnohé mestá sa snažia zmierniť extrémne horúčavy výsadbou stromov. Diskutuje sa však o ochladzovaní dosiahnutom takýmito programami, pretože predchádzajúce analýzy sa zameriavajú na oveľa menšie rozsahy ako celomestské, na ktorých plánovači pracujú. Aby sme vyplnili túto medzeru, vykonali sme škálovaciu analýzu účinnosti chladenia (CE) – zníženie teploty spojené s 1% rastúcou korunou stromov (UTC) – s cieľom predpovedať CE v celom meste. Výsledky ukazujú, že CE sa zväčšovala so zväčšovaním priestorových mierok v konvexnej mocninovej forme. Zákon o moci sa dôsledne nachádzal vo viacerých mestách s rôznymi klimatickými kontextami a bol tiež robustný za rôznych letných poveternostných podmienok v rámci mesta. Power-law škálovanie CE môže poskytnúť nástroj pre urbanistov na stanovenie cieľov UTC na zmiernenie extrémnych horúčav. (Jia Wang, Weiqi Zhou, Steward TA Pickett , viac na pnas.org)

V súvislosti s klimatickým summitom OSN (COP29), ktorý sa má konať 11. až 22. novembra v azerbajdžanskom Baku, sa blížia americké prezidentské voľby. Nateraz povedie delegáciu USA na summite John Podesta, hlavný poradca pre medzinárodnú klimatickú politiku. Je ťažké predpovedať, či Spojené štáty budú mať svojho klimatického vyslanca v čase, keď sa bude konať COP30.

Americké voľby nie sú jedinou hádankou summitu. Ešte znepokojujúcejšie je, že COP29 je rozdelená, pokiaľ ide o jej samozrejmý cieľ: financovanie klímy.

Baku COP je tak zameraný na klimatické financovanie – a jeho nový kolektívny kvantifikovaný cieľ (NCQG) –, že bol nazvaný  „Finance COP “. Podľa NCQG si bohaté členské štáty určujú svoje kvantifikované príspevky k ročným cieľom financovania klímy, na ktorých sa dohodli po aktívnej intervencii prezidenta Barracka Obamu v roku 2009 na COP15 v dánskej Kodani. Vyspelé krajiny na COP15 súhlasili s tým, že do roku 2020 budú prispievať 100 miliardami dolárov ročne . Tento sľub však nesplnili až do roku 2022, a to tiež iba dvakrát. (Tarique Niazi, viac na fpif.org)

Zatiaľ čo sa COP16 chýli ku koncu, stále pretrváva značná priepasť medzi ambíciami a financovaním potrebným na dosiahnutie cieľa ochrany 30 % svetových ekosystémov do roku 2030 („30 x 30“). Aj keď súkromné ​​financovanie riešení založených na prírode v posledných rokoch výrazne vzrástlo, stále existuje rozdiel vo financovaní biodiverzity vo výške 700 miliárd USD.

V tomto kontexte sa dobrovoľné trhy s uhlíkom (VCM) javia ako sľubný mechanizmus na preklenutie tejto medzery, najmä vzhľadom na to, že trhy s kreditmi na biodiverzitu sú stále v počiatočnom štádiu vývoja.

VCM ponúkajú niekoľko kľúčových výhod:

• Poskytujú okamžité finančné toky na iniciatívy na ochranu prírody.
• Majú potenciál poskytnúť až 32 % globálneho potenciálu riešení založených na prírode do roku 2030.
• Začlenením úvah o biodiverzite do projektov kompenzácie uhlíka môžu VCM riešiť zmenu klímy aj stratu biodiverzity.
• Poskytujú model pre trhy s kreditmi na biodiverzitu, z ktorého sa môžu poučiť a zrýchliť tak svoj vlastný vývoj.

Projekt Rimba Raya v Indonézii je príkladom toho, ako môžu VCM prinášať výhody pre klímu aj biodiverzitu.

Aj keď VCM nie sú bezchybné, ich riadenie je oveľa vyspelejšie ako riadenie trhov s biodiverzitou, čo im umožňuje poskytovať základ pre rozvoj dôveryhodných kreditov za biodiverzitu.

VCM zdôraznili aj dôležitosť:

• Silného riadenia a transparentnosti.
• Robustných metodík na presné meranie a monitorovanie vplyvov na biodiverzitu.
• Zapojenia a posilnenia miestnych komunít.

Využitím dynamiky VCM môžeme začať zmenšovať priepasť vo financovaní biodiverzity, urýchliť ochranu ekosystémov a položiť základy pre udržateľné finančné mechanizmy, ako sú kredity za biodiverzitu.

Aj keď je pred nami ešte dlhá cesta k zabezpečeniu vysokej integrity na trhoch s uhlíkom, ich potenciál vytvárať dvojité výhody pre zmierňovanie zmeny klímy a biodiverzitu z nich robí silný nástroj v boji proti obom krízam. (CO2AI)

Európska komisia dnes podniká ďalšie kroky na podporu členských štátov postihnutých bezprecedentnými klimatickými katastrofami. Ako oznámila predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová počas návštevy Poľska 19. septembra 2024, Komisia navrhuje zmeny a doplnenia troch nariadení EÚ, aby sa zabezpečila rýchla mobilizácia finančných prostriedkov EÚ na podporu obnovy po katastrofe. (Viac na ec.europa.eu)

Boj s metánom – a to rýchlo – vyhlásili svetoví lídri a manažéri v oblasti fosílnych palív za zásadnú prioritu, z ktorých mnohí podpísali od roku 2021 zrýchľujúcu sa sériu prísľubov, aby podporili svoje zelené poverenia. Nové záväzky patria medzi kľúčové výsledky po sebe nasledujúcich každoročných konferencií OSN o klíme a hlavní znečisťovatelia trvajú na tom, že napredujú. (od Aarona Clarka a Zacharyho R Midera, Bloomberg News, viac na phys.org)

Aj keď sú klimatické zmeny nesmierne dôležité a vyžadujú si našu pozornosť, zdá sa, že zabúdame na ďalší závažný problém: stratu biodiverzity. Zatiaľ čo konferencia o zmene klímy COP29 púta pozornosť médií a politikov, konferencia COP16 o biodiverzite zostala takmer nepovšimnutá. Až 80% krajín ani len nepredložilo plány na dosiahnutie cieľov dohody OSN o biodiverzite.

Dôsledky straty biodiverzity sú však hrozivé. Od roku 1970 klesla populácia voľne žijúcich živočíchov o 73%. Mnoho druhov už vyhynulo a ďalšie sú na pokraji vyhynutia. Napriek tomu sa zdá, že pozornosť sveta sa sústreďuje najmä na klimatické zmeny.

Tento trend sa odráža aj v britskej politike. Zatiaľ čo premiér Rishi Sunak čelil silnému tlaku verejnosti, aby sa zúčastnil konferencie o zmene klímy COP27, na konferenciu o biodiverzite COP16 poslal len „prírodovedného vyslanca“. Médiá taktiež venujú oveľa viac priestoru klimatickej kríze ako strate biodiverzity.

Hoci sú tieto dva problémy prepojené a riešenie jedného pomáha riešiť aj druhý, úplné ignorovanie biodiverzity je nebezpečné.

Okrem toho, zameranie sa výlučne na klimatické zmeny môže byť kontraproduktívne. Aj keď sú dáta o klimatickej zmene dôležité, ich abstraktná povaha nemusí stačiť na to, aby motivovala ľudí k zmene správania. Emocionálne pútavejšie príbehy o ľudských a zvieracích obetiach klimatickej zmeny a strate biodiverzity by mohli byť účinnejšie. Príkladom úspešnej kampane zameranej na ochranu konkrétneho druhu je „Save the Whales“, ktorej úspech bol čiastočne spôsobený použitím charizmatickej veľryby ako symbolu.

Pre záchranu planéty je nevyhnutné venovať pozornosť obom krízam – klimatickej zmene aj strate biodiverzity. Potrebujeme komplexný prístup, ktorý bude brať do úvahy všetky aspekty životného prostredia a bude komunikovaný spôsobom, ktorý osloví širokú verejnosť. (Co2AI)