Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) 2022/2464 je nová smernica Európskej únie, ktorá vznikla ako odpoveď na zvyšujúce sa dopyty po spoľahlivých a transparentných informáciách o udržateľnosti firiem. (viac…)

Greenwashing, známy aj ako „zelené zavádzanie,“ označuje prax, pri ktorej firmy a organizácie predstierajú, že sú ekologické alebo že podporujú udržateľnosť, aby si zlepšili imidž, ale bez skutočných zásadných zmien. Správanie môže zahŕňať využívanie reklamných sloganov, nepravdivé tvrdenia o ekologickosti produktov alebo zavádzajúce označenia, ktoré vytvárajú dojem, že firma koná ekologicky, hoci jej hlavná aktivita a prístup sú k životnému prostrediu stále škodlivé.

Greenwashing vytvára dojem, že spotrebitelia svojimi nákupmi prispievajú k ochrane, no často len prispievajú k ekologickému zisku vyšších spoločností, ktoré svoje tvrdenia preháňajú. Tu je 10 príkladov greenwashingu, ktoré pomôžete lepšie pochopiť tento problém a ako ho rozoznať.

1. „Bioplastové“ produkty

Mnohé firmy začali používať termíny ako „bioplast“ alebo „biologicky odbúrateľný“ na opis svojich produktov, čo u spotrebiteľov vyvoláva pocit, že plast je ekologickejší. Pravdou však je, že mnohé bioplasty sú v skutočnosti vytvorené z ropných derivátov a niektoré sa rozkladajú len za určitých podmienok, napríklad v priemyselných kompostérňach, ktoré bežne nie sú dostupné. V praxi môže takýto plast skončiť na skládkach, kde sa nerozoberá, a tým stále znečisťuje životné prostredie.

2. „Ekologické“ 

Názvy ako „eko-fľaša“ alebo „prírodná fľaša“ sa stávajú stále bežnými pri predaji balenej vody. Tieto názvy môžu pôsobiť ekologicky, no často sa jedná o plastové fľaše, ktoré sú len z časti recyklovateľné. Skutočne ekologický dopad balenej vody, vrátane výroby a prepravy fliaš, je veľmi veľký v porovnaní s využitím pitnej vody z vodovodu.

3. Kozmetika s „prírodnými zložkami“

Kozmetické značky označujú svoje produkty ako „prírodné,“ „organické“ alebo „bez chemických látok.“ tieto tvrdenia zvýrazňujú pár prírodných zložiek, žiadne produkty môžu obsahovať škodlivé chemické látky alebo zložky, ktoré sú pre životné prostredie nevhodné. Výrazy ako „prírodný“ nie sú legislatívne regulované, čo znamená, že značka môže tieto tvrdenia používať, aj keď produkt nie je plne ekologický.

4. Automobilky propagujúce „nízkoemisné vozidlá“

Mnohé automobilky propagujú „nízkoemisné“ alebo „ekologické“ vozidlá, ktoré  len mierne znížili emisie v porovnaní s tradičnými modelmi. Hoci tieto vozidlá poskytujú menej emisií, stále sú poháňané fosílnymi palivami a prispievajú k znečisteniu.

5. Módne značky s „ekologickými kolekciami“

Niektoré módne značky začali ponúkať kolekcie označené ako „udržateľné“ alebo „eco-friendly,“ ktoré sa tvária ekologicky. Tieto kolekcie môžu obsahovať materiály ako organická bavlna alebo recyklovaný polyester, no ide len o malú časť ponuky značky. Pokračovanie produkcie je ďalšia rýchla móda, ktorá spotrebúva veľké množstvo zdrojov a prispieva k likvidácii planéty.  Tieto značky tak môžu získať imidž ekologickej zodpovednosti, aj keď väčšina ich činností je stále neudržateľná.

6. Energetická spoločnosť s programami na obnoviteľnú energiu

Energetické giganty často zdôrazňujú svoje investície do obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné a solárne elektrárne. Aj keď tieto investície skutočne pomáhajú rozvoju čistej energie, môžu poskytnúť len malú časť ich podnikania, zatiaľ čo väčšina príjmov stále pochádza z fosílnych palív. Tieto spoločnosti tak môžu prezentovať zelený imidž, no ich uhlíková stopa zostáva vysoká.

7. Potraviny s „eko“ alebo „bio“ obalmi

Niektoré potravinárske spoločnosti používajú označenia ako „eko“ alebo „bio“ na obaloch svojich produktov, aj keď samotný produkt alebo proces jeho výroby nie je šetrný k životnému prostrediu. Príkladom môže byť použitie kartónových obalov namiesto plastových, ktoré však obsahujú tenkú plastovú vrstvu, čo znemožňuje ich recykláciu. Tento postup pôsobí ekologicky, no v skutočnosti môže vytvoriť podobný dopad ako klasické plastové obaly.

8. „Udržateľné“ letecké palivá

Letecké spoločnosti v posledných rokoch začali propagovať používanie „udržateľných“ leteckých palív (SAF), ktoré sľubujú nižšie emisie. Tieto palivá však často obsahujú len malý podiel udržateľných zložiek, zatiaľ čo väčšina palív pochádza z fosílnych zdrojov. Tím sa celková emisia pri lete výrazne nezníži, no spoločnosť získava dojem, že je ekologická.

9. Banky propagujúce „zelené“ investičné fondy

Niektoré banky ponúkajú klientom „zelené“ investičné fondy alebo „udržateľné investičné fondy.“ Tieto fondy môžu obsahovať podiely v obnoviteľných zdrojoch, žiadne môžu aj investície do fosílnych palív alebo neudržateľných priemyslov. Banky tak využívajú marketing na podporu ekologického imidžu, aj keď v financujú projekty, ktoré nie sú udržateľné.

10. Recyklované plasty v automobilovom priemysle

Automobilky začali používať recyklované plasty v interiéroch svojich vozidiel a prezentujú to ako ekologickú inováciu. Hoci je používanie recyklovaných materiálov pozitívnym krokom, v celkovom kontexte výroby automobilov ide o malý posun.

Ako rozpoznať greenwashing a prečo je to dôležité?

Zelené zavádzanie môže byť pre spotrebiteľov mätúce a môže ich odvádzať od skutočne udržateľných možností. Ak chceme minimalizovať svoj dopad na planétu, mali by sme byť pri rozhodovaní kritickí a preverovať tvrdenia spoločností o ich „ekologickosti.“

• Overujte certifikáty : Hľadajte certifikované označenia, ako sú ekologické certifikáty alebo značky ako Fair Trade a Energy Star.
• Skúmajte transparentnosť : Ekologické spoločnosti pravidelne poskytujú podrobné informácie o svojich procesoch a dopadoch. Ak firma tieto údaje neposkytuje, môže to byť signál greenwashingu.
• Pozor na slová : Tvrdenia ako „prírodný,“ „zelený,“ alebo „udržateľný“ sú často len marketingovými termínmi bez reálneho základu.

Greenwashing podkopáva snahy o ochranu životného prostredia, pretože odvádza pozornosť skutočných riešení a udržateľných možností. Je preto dôležité, aby sme ako spotrebitelia pristupovali k „zeleným“ tvrdeniam s kritickým pohľadom a podporovali len tie značky a produkty, ktoré majú skutočný prínos pre životné prostredie. JaroR

REKORDNÉ horúčavy, extrémne poveternostné javy, znečistenie ovzdušia a šírenie infekčných chorôb: klimatické zmeny predstavujú už aj tak obrovskú, no stále rastúcu hrozbu pre zdravie ľudí na celom svete, varujú odborníci.

Najnovšie kolo rokovaní OSN o klíme sa začína budúci týždeň počas toho, čo sa očakáva, že bude najhorúcejším rokom v zaznamenanej histórii – a v tieni klimatického skeptika znovuzvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA.

Rokovania COP29 sa uskutočnia v Azerbajdžane, keďže svet naďalej vypúšťa rastúce množstvo fosílnych palív ohrievajúcich planétu, aj keď mnohé národy sužujú ničivé záplavy, suchá, horúčavy a búrky. (Viac na businesstimes.com.sg)

Len pred niekoľkými týždňami viedli masívne zrážky spôsobené búrkou „Boris“ k chaosu a záplavám v strednej a východnej Európe. Analýza vykonaná Inštitútom Alfreda Wegenera ukazuje, že vo svete bez súčasnej úrovne globálneho otepľovania by Boris uložil zhruba o deväť percent menej zrážok. Takéto závery možno vyvodiť vďaka novému prístupu k modelovaniu nazývanému „dejové línie“. Ako sa dá použiť v takmer reálnom čase, bolo práve prezentované v časopise Nature Communications Earth & Environment. Tím AWI zároveň vydal voľne dostupný online nástroj, ktorý umožňuje používateľom identifikovať odtlačky prstov klimatických zmien v súčasných extrémnych poveternostných udalostiach a vytvárať si vlastnú porovnávaciu grafiku. (Viac na eurasiareview.com)

Svet práve dosiahol nový, znepokojivý míľnik: priemerné globálne teploty v roku 2024 sú o 1,55 °C vyššie ako v predindustriálnom období. Toto číslo, ktoré tento týždeň zverejnila európska klimatická služba Copernicus , predstavuje historicky prvé prekročenie hranice 1,5 °C, ktorú stanovila Parížska dohoda. Tento míľnik je považovaný za bod zlomu v boji proti klimatickým zmenám – ide o okamih, ktorý môže rozhodnúť o budúcnosti našej planéty a ktorý by mal pôsobiť ako pôsobiť na prijatie prísnejších opatrení na klimatickej konferencii COP29 .

Čo znamená bod zlomu pre globálnu teplotu?

„Je to bod zlomu pre globálnu teplotu,“ uviedla klimatická služba Copernicus vo svojej tlačovej správe, ktorá bola zverejnená tento týždeň. Pri prekročení hranice 1,5 °C nad predindustriálnymi hodnotami dosiahneme najvyššie hranice, ktoré sa môžu stať nezvratnými a ohrozujú mnohé aspekty našej planéty – od prírodných ekosystémov po ekonomike a ľudské zdravie. Práve tento bod zlomu vedie vedcov, klimatických aktivistov a politikov k zvýšeniu naliehavosti v boji proti klimatickým zmenám.

Teplotný prah 1,5 °C nie je len symbolický cieľ. Tento limit bol stanovený vedcami ako hranica, za ktorú sa pravdepodobne katastrofických klimatických zmien prudko zvyšuje. Prekročenie tejto hranice signalizuje, že súčasné úsilie o zmiernenie klimatických zmien nie je potrebné a že svet sa musí zamerať nielen na zníženie emisií, ale aj na naliehavú adaptáciu na zmenu klímy.

Prečo prekročenie hranice 1,5 °C predstavuje bod zlomu?

Pri zvýšenej globálnej teplote o viac ako 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň hrozí, že dosiahneme takzvané klimatické tipping points – nevratné zmeny v prírodných systémoch, ktoré môžu mať katastrofálne následky. Medzi najčastejšie diskutované telesné zlomy patrí:

• Rozpad arktického morského ľadu : Vyššie teploty trvá rozsah arktického morského ľadu, čím dôjde k odkrytiu tmavého oceánu, ktorý absorbuje viac slnečného žiarenia a otepľuje sa ešte rýchlejšie. Tento jav spôsobuje urýchlené topenieovcov a prispieva k ďalšiemu zvýšeniu ľadu hladiny morí.
• Topenie permafrostu : V severných oblastiach planéty sa rozkladá permafrost – zamrznutá pôda, ktorá obsahuje obrovské množstvo skleníkových plynov, najmä metánu. Topením sa tieto plyny uvoľňujú do atmosféry, čo ďalej zvyšuje teplotu a zvyšuje globálne otepľovanie.
• Kolapsmazonského pralesa : Amazonský prales, ktorý je jedným z najväčších zásobární uhlíka, môže pri vyššej stratiť schopnosť absorbovať CO₂ a stať sa čistým producentom emisií. Zničenie Amazonského pralesa by znížilo biodiverzitu, čo by viedlo k strate životného prostredia pre množstvo druhov.

Hrozba katastrofy a výzva na okamžité konanie

Ak bude pokračovať aktuálny trend otepľovania, je veľmi pravdepodobné, že tento bod zlomu pre globálne teploty vyvoláva reťazovú reakciu, ktorá bude mať globálne a dlhotrvajúce následky. Vedci upozorňujú, že bez okamžitého a dôsledného konania nás čaká katastrofa v podobe stále extrémnejších prejavov počasia, sucha, záplavu, zániku ekosystémov a nepredvídateľných dopadov na ľudskú spoločnosť.

Tento míľnik tak nie je len ďalším rekordom, ale varovaním pred skutočnými rizikami klimatickej krízy. Má slúžiť ako výzva pre svetových lídrov, aby zvýšili svoje úlohy v oblasti klimatickej politiky. Na najbližšej klimatickej konferencii COP29 v Baku pôjde jedným zo znížených bodov programu nových cieľov na zníženie a zavedenie účinnejších adaptačných opatrení.

Ako môže COP29 prispieť k riešeniu tejto krízy?

Prekročenie teplotného prahu 1,5 °C malo motivovať krajinu na konferencii COP29 prijať konkrétne opatrenia a existujúce záväzky. Táto konferencia predstavuje významnú príležitosť na zvýšenie financovania adaptačných opatrení, ktoré upravujú najzraniteľnejšie krajiny, ktoré pripravujú na dôsledky klimatických zmien.

Na COP29 podľa týchto jednoduchých krokov:

1. Zvýšenie cieľových emisií : Krajiny musia spĺňať nasledujúce riziká, aby sa znižovali súčasné trendy otepľovania. To znamená napríklad zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a obmedzenie fosílnych palív.
2. Financovanie adaptačných opatrení : Financovanie pre rozvojovú krajinu je kľúčové pre zmiernenie dopadov klimatických zmien. COP29 by mala nájsť záväzky na poskytovanie finančnej a technickej pomoci týmto krajinám.
3. Podpora prírodných riešení : Zachovanie lesov, mokradí a iných prírodných ekosystémov môže pomôcť absorbovať uhlík z atmosféry a spomaliť globálne otepľovanie. Prírody sú jedným z najlepších spôsobov, ako chrániť životné prostredie a zároveň chrániť emisie.
4. Rozvoj nových technológií : Investície do technológií, ktoré umožňujú zachytávanie a uhlíka, tým, že by mohli pomôcť ukladať emisie tam, kde je možné úplne eliminovať.

Záver: Prekročenie bodu zlomu ako príležitosť na zmenu

Prekročenie hranice 1,5 °C nie je číselný míľnik – ide o varovný signál a požiadavku len na konanie. Tento bod zlomu nákladov, že sa blížime k limitu, za ktorým môže byť návrat k stabilnej klíme skôr ťažší a nákladnejší. Svet sa nachádza na križovatke: buď sa rozhodneme konať a rozhodneme sa ďalej, alebo budeme čeliť budúcnosti, ktorá môže ovplyvniť budúcnosť planéty.

Ako uviedla služba Copernicus, prekročenie tejto hranice malo slúžiť ako účinnú reakciu na zvýšenie záťaže a prijatie účinných opatrení. Konferencia COP29 je jedinečnou príležitosťou na to, aby svetoví lídri prijali rozhodnutia, ktoré môžu zvrátiť aktuálny trend a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ďalšiu generáciu. JaroR

Klimatické zmeny ohrozujú celé ľudstvo. Ale pre deti je to existenčné. Dieťa, ktoré sa dnes narodí, sa pravdepodobne dožije ďalších 70 alebo viac rokov, čo je obdobie, v ktorom – bez výrazných opatrení v oblasti klímy – zažijú Európu a Strednú Áziu ďalšie horúčavy, požiare, záplavy, zhoršujúcu sa kvalitu vody a znečistenie ovzdušia. 

Pre spoločnosť a hospodárstvo vo všeobecnosti však dôsledky zmeny klímy presahujú rámec toho. Detské telá a mozgy sú oveľa zraniteľnejšie voči vplyvom klimatických zmien ako dospelí. Dlhodobo ohrozujú aj fyzický a duševný vývoj detí – podkopávajú ich schopnosť dosiahnuť svoj plný potenciál ako produktívnych členov spoločnosti, ktorí riešia problémy. A tieto škody sa už dejú: v Európe a Strednej Ázii v súčasnosti viac ako 100 miliónov detí pociťuje dôsledky zmeny klímy.

To znamená, že náklady na nečinnosť sú obrovské. Znamená to tiež, že prijatie opatrení teraz prinesie finančné odmeny – teraz aj ďaleko v budúcnosti. Jedným z najdôležitejších spôsobov riešenia tejto krízy a zabezpečenia schopnosti detí prispievať do spoločnosti a hospodárstva z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska je vzdelávanie. (Viac na unicef.org)

Súkromné ​​lietadlá predstavujú pohodlný a rýchly spôsob dopravy, ktorý však zároveň výrazne prispieva k emisiám CO₂ a ďalších skleníkových plynov. V kontexte rastúcich obáv o klimatickú krízu (viac…)

Formula 1, jeden z najprestížnejších a najobľúbenejších motoristických športov na svete, je tiež jedným z najnáročnejších na životné prostredie. Vysokorýchlostné preteky prinášajú okrem adrenalínu a technologických inovácií aj značné množstvo emisií oxidu uhličitého (CO₂), ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Tímy, automobilky, ako aj samotné podujatia sú veľmi nákladné, ale aj z hľadiska ich environmentálneho dopadu. V článku sa pozrieme na uhlíkovú stopu Formuly 1, konkrétneho výpočtu emisií jedného tímu na jeden pretek.

Čo je uhlíková stopa a ako ju meriame v kontexte Formuly 1?

Uhlíková stopa označuje celkové množstvo emisií CO₂ (a ďalších skleníkových plynov) generovaných určitými aktivitami alebo udalosťami. V prípade Formuly 1 sa uhlíková stopa skladá z niekoľkých hlavných oblastí:

1. Doprava – zahŕňa presuny pretekárskych tímov, vybavenie, logistiku do miest konania pretekov. Táto časť tvorí výraznú časť celkovej uhlíkovej stopy.
2. Prevádzka pretekov – zahŕňa energiu potrebnú počas pretekov, vrátane samotných vozidiel F1, ich motorov a technických zariadení.
3. Výroba a vývoj – emisné náklady na vývoj, výrobu a testovanie áut a technológií. Tímové továrne sú potrebné využívať a využívať zdroje na výrobu dielov uhlíkových vlákien a iných špeciálnych materiálov.
4. Ubytovanie a podpora – spotreba energie a zdrojov na zabezpečenie ubytovania, stravovania a ostatnej logistiky pre personál tímu počas pretekov.

Tieto jednotlivé časti tvoria celkovú uhlíkovú stopu jedného tímu Formuly 1 pre jeden pretek. Ak vyčíslime emisnú stopu jednotlivých faktorov, môžeme získať obraz o environmentálnom vplyve tohto športu.

Výpočet uhlíkovej stopy jedného tímu na jeden pretek

V roku 2019 Formula 1 zverejnila svoju uhlíkovú stopu za sezónu, ktorá dosiahla približne 256 000 ton CO₂ . Najväčší podiel z toho (až 45 %) tvorila doprava , zatiaľ čo samotné preteky mali len približne 0,7 % na celkovom emisnom vplyve, čo zodpovedá najvyššiemu monitorovaniu spotreby paliva a obmedzeniam, ktoré tým spĺňajú.

Pre ilustráciu, ak si predstavíme, že priemerný tým F1 sa skladá z približne 80 členov a množstva špecializovaného vybavenia, môžeme na výpočet uhlíkovej stopy na jeden pretek uvažovať:

1. Doprava (cca 45 % z celkovej stopy)

Doprava tímu, vozidiel a vybavenia je celých. Jeden tým na jedno podujatie môže prepraviť až 50 ton vybavenia lietadiel, nákladných vozidiel a lodnej dopravy. Napríklad medzikontinentálna letecká preprava vyprodukuje asi 500 ton CO₂ pre celú dlhšiu vzdialenosť (napr. z Európy do Ázie alebo Ameriky).

• Priemerný odhad na dopravu jedného tímu na pretek: 500 ton CO₂.

2. Prevádzka tímu počas pretekov (cca 7 %)

Prevádzka pretekárskych áut a súvisiaceho technického vybavenia zahŕňa emisie z palív a elektrickej energie. Priemerná spotreba paliva pre jedno auto na pretek je približne 100 kg , čo v prepočte znamená produkciu asi 300 kg CO₂ na jedno auto (každé auto vypustí okolo 2,31 kg CO₂ na liter paliva). Dva monoposty pre jeden tím teda vyprodukujú 600 kg CO₂ .

• Prevádzka auta na jedno podujatie (2 autá): 0,6 tony CO₂.

3. Výroba a vývoj (cca 38 %)

Výroba a vývoj komponentov auta (najmä uhlíkových vlákien) sú energeticky náročné. Pre sezónu môže jeden vyprodukovať až 10 000 ton CO₂ len na výrobu dielov a prípravu áut. Keďže sezóna má približne 23 pretekov, môžeme vypočítať priemernú uhlíkovú stopu na jeden pretek:

• Výroba a vývoj na jeden pretek: 435 ton CO₂.

4. Ubytovanie a podpora (cca 10 %)

Personál tímu cestuje a ubytováva po celom svete, pričom využíva hotely, konferenčné priestory a ubytovacie kapacity. Na jedno podujatie môže jeden tým pre celú svoju posádku vyprodukovať 40 ton CO₂ .

• Ubytovanie a podpora na jeden pretek: 40 ton CO₂.

Celkový výpočet uhlíkovej stopy pre jeden tým na jeden pretek

Súhrnne, po spočítaní všetkých faktorov, môžeme odhadnúť, že uhlíková stopa jedného tímu F1 na jeden pretek vyzerá nasledovne:

Takto vychádza priemerná uhlíková stopa na jeden pretek pre jeden tým približne na 975,6 ton CO₂ .

Ako sa Formula 1 snaží udržať svoj environmentálny dopad?

Formula 1 si uvedomuje svoje environmentálne zaťaženie a stanovila si zaujímavé ciele na zníženie uhlíkovej stopy. Cieľom F1 je dosiahnuť do roku 2030 uhlíkovú neutralitu. Medzi hlavnou iniciatívou patria:

1. Znižovanie spotreby a hybridné motory – Nové hybridné pohonné jednotky emisií paliva až o 0 % oproti klasickému motoru. Od roku 2026 sa očakáva zavedenie ďalších ekologických technológií, vrátane prechodu na 100 % udržateľné palivo .
2. Zníženie emisií z dopravy – Formula 1 a tým pracujú na optimalizácii logistiky a využívania alternatívnych spôsobov dopravy, ako sú vlaky či lode, a tiež na využívanie palív s nižším obsahom uhlíka. Pri prepravách medzi jednotlivými podujatiami sa tiež hľadajú možnosti, ako minimalizovať počty letov.
3. Uhlíková neutralita a ekologické projekty – Tímy investujú do projektov kompenzácie uhlíka, napríklad do obnovy lesov a projektov na zachytávanie uhlíka. Spoločnosti a tým sa tiež skúšajú inovatívne, ako napríklad investície do technológií zachytávania uhlíka priamo z ovzdušia.
4. Recyklácia a materiálová efektívnosť – Formula 1 a jednotlivé týmy sa snažia minimalizovať množstvo odpadu recykláciou dielov a novým využitím materiálov. Zavádzajú tiež nové výrobné procesy, ktoré umožňujú používať menšie množstvo uhlíkových vlákien a ďalších náročných materiálov.
5. Elektrifikácia a čisté zdroje energie – Formula 1 skúma možnosti elektrifikácie niektorých častí svojho procesu, hoci kompletná elektrifikácia vozidiel v F1 zatiaľ nie je možná z hľadiska výkonu. Podpora prechodu tovární na obnoviteľné zdroje energie je ďalším cieľom, ktorý prispieva k znižovaniu celkových emisií.

Záver

Formula 1, ako vysokovýkonný šport, má významný vplyv na životné prostredie, no zároveň pôsobí ako technologické laboratórium pre pokročilé technológie v automobilizme. Hoci jej uhlíková stopa je stále vysoká, organizácia prijíma opatrenia na jej zníženie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030. Zostáva však implementácia týchto cieľov av prekonaní environmentálnych prekážok, ktoré prináša moderný motoristický šport. (Co2AI)

Konferencia OSN o biodiverzite COP16, ktorá sa konala v roku 2024 v Cali, Kolumbia, priniesla dôležité rozhodnutia a záväzky pre ochranu globálnej biodiverzity. Na tejto konferencii sa stretli lídri a experti z viac ako 190 sveta s cieľom nové stratégie na riešenie biodiverzity, ktorá sa stáva čoraz aktuálnejšou. Rokovania v Cali boli vedené pod heslom „Obnova prírody pre budúcnosť“, čo zdôraznilo potrebu rýchlych opatrení na ochranu prírody a ekosystémov, ktoré sú ohrozené ľudskou činnosťou, klimatickými zmenami a odlesňovaním. V tomto článku si priblížime kľúčové dohody a ich význam pre budúcnosť biodiverzity.

Význam COP16 pre biodiverzitu

Biodiverzita je základným kameňom života na Zemi – podporuje ekosystémy, ktoré poskytujú ľuďom jedlo, čistú vodu, opelenie, a pomáha regulovať klímu. Napriek tomu je biodiverzita ohrozená viac ako kedykoľvek predtým. Rýchly nábytok druhov, ktorý je zameraný na oblasť lesňovania, poľnohospodárska expanzia, mimoriadneho, a znečistenia, má katastrofálne dopady na svet. Konferencia COP16 preto stanovila potenciálne ciele, ktoré sú určené na zastavenie a zvrátenie strát biodiverzity do roku 2050.

Kľúčové výsledky a dohody z COP16

Konferencia v Cali priniesla viacero zásadných záväzkov, ktoré majú veľkú ochranu biodiverzity na globálnej úrovni:

1. Ochrana 30 % svetovej súše a oceánov do roku 2030

Jedným z hlavných cieľov COP16 je chrániť 30 % svetovej súše a oceánov do roku 2030 . Táto iniciatíva, známa ako „30×30“, kladie za cieľ vytvoriť sieť chránených oblastí, ktoré poskytovali bezpečné útočisko pre rastliny, zvieratá a ekosystémy. Očakáva sa, že tento krok prispeje k zlepšeniu biodiverzity a podpore obnovy ekosystémov, ktoré sú kľúčové pre boj proti klimatickým zmenám. Štáty sa zaviazali zvýšiť investície do ochrany týchto oblastí a chrániť ekologické a vedecké monitorovanie.

2. Zníženie znečistenia plastmi a toxickými látkami

Vplyv plastov a toxických látok na ekosystémy je značný, najmä vo vodných prostrediach. Na COP16 sa krajiny dohodli na znížení znečistenia plastmi a toxickými látkami na globálnej úrovni. Dohoda zahŕňa opatrenia na obmedzenie jednorazových plastov a zavedenie ekologických alternatív. Očakáva sa tiež prísnejšia regulácia chemikálií používaných v priemysle a poľnohospodárstve, ktoré často končia vo vode a pôde, čím poškodzujú lokálne ekosystémy a ohrozujú zdravie živočíchov aj ľudí.

3. Program na obnovu degradovaných ekosystémov

Jedným z dôležitých výsledkov konferencie je bežný program na obnovu degradovaných ekosystémov . Odhaduje sa, že asi 20 % sú a mnoho vodných plôch je v dôsledku ľudskej činnosti vážne poškodených. Tento program má za cieľ obnoviť tieto oblasti prostredníctvom zalesňovania, ochrany mokradí a zlepšenia zdravia pôdy. Krajiny sa zaviazali investovať do projektov, ktoré podporujú udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou a prispievajú k obnoveniu prirodzených biotopov pre mnohé druhy.

4. Udržateľné poľnohospodárstvo a ochrana pôvodných druhov

Intenzívne poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin strát biodiverzity, preto COP16 kládla dôraz na podporu udržateľného poľnohospodárstva . Dohodli sa na podpore techník, ktoré minimalizujú chemické vstupy, zlepšujú zdravie pôdy a slúžia na pesticídoch. tohto záväzku je aj ochrana pôvodných a miestnych druhov, ktoré sú ohrozené intenzívnym pestovaním komerčných plodín.

5. Zabezpečenie práv domorodých a miestnych komunít

Domorodé komunity a miestni obyvatelia sú kľúčovými ochrancami biodiverzity, žijúci v blízkosti mnohých významných ekosystémov a ich tradičné znalosti o prírode sú neoceniteľné. Na COP16 bol prijatý záväzok zabezpečiť ich práva a zaručiť, aby ich hlas bol platný pri ochrane prírody. Tento záväzok zahŕňa aj záruky, že miestne komunity budú mať prístup k územiam, ktoré im patria, a budú mať možnosť podieľať sa na ochrane prírodných zdrojov.

Výzvy a potreba spolupráce

Napriek prípadným cieľom z COP16 sa implementácia týchto opatrení nezaobíde bez výziev. Dosiahnutie záväzkov, ako je ochrana 30 % planét alebo zastavenie degradácie ekosystémov, si vyžaduje obrovské úsilie nielen zo strany vlád, ale aj súkromného sektora, neziskových organizácií a celej spoločnosti. Kritickým prvkom je financovanie, najmä pre rozvoj krajiny, kde sa často nachádzajú najcennejšie prírodné zdroje, no zároveň im chýbajú prostriedky na ich ochranu.

Rovnakú žiadnu hodnotu má aj osveta verejnosti. Povedomie o dôležitosti biodiverzity je potrebné na to, aby ľudia podporovali iniciatívu, ktorá pomáha chrániť prírodu a zostáva dopad ľudskej činnosti na životné prostredie.

Záver

Konferencia COP16 v Cali priniesla zásadné výsledky a rozhodnutia, ktoré môžu pomôcť zvrátiť krízu biodiverzity. Dohodnuté kroky a záväzky sú však len prvým krokom na dlhej ceste k udržateľnej budúcnosti. Ak sa podarí tieto plány zrealizovať, môže viesť k obnove ekosystémov, ochrane druhov a zlepšeniu kvality života pre súčasnú aj budúcu generáciu. COP16 vyslala jasný signál, že svet je pripravený na ochranu planéty a biodiverzity, a ukázal cestu, ako môžeme prispieť k jej zachovaniu. JaroR

V roku 2024 sa očakáva, že priemerná teplota na Zemi prekročí historickú hranicu globálneho otepľovania o 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň. Tento symbolický míľnik je odôvodnený vážnymi obavami, pretože vzhľadom na dôsledok vzniku závažných problémov je potrebné mať na pamäti, že aj spoločnosť. Téma globálneho otepľovania je dnes aktuálna ako predtým, a prekročenie hranice 1,5 °C, ktorú stanovili vedci a klimatológovia, nám pripomína naliehavosť boja proti klimatickým zmenám. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo je rok 2024 taký významný, aké sú príčiny a dôsledky rastúcej globálnej teploty a čo sa dá dosiahnuť zmiernenie tejto krízy.

Prečo je hranica 1,5 °C taká dôležitá?

Medzinárodné klimatické dohody, najmä Parížska dohoda z roku 2015, sa zaviazali zachovať globálne otepľovanie pod 2 °C, pričom ako cieľ stanovili 1,5 °C . Tento cieľ bol stanovený na základe rozsiahlych vedeckých štúdií, ktoré ukázali, že zvýšenie teploty o viac ako 1,5 °C znamenalo výrazné zhoršenie extrémnych klimatických javov, ako sú horúčavy, suchá, záplavy či lesné požiare. Mnohé ekosystémy, ako sú koralové útesy, by sa nemohli prispôsobiť rýchlym zmenám a riziko ich vyhynutia by bolo vysoké. Klimatológovia teda varujú, že prekročenie tejto hranice prinesie nielen ekologické, ale aj ekonomické a sociálne následky, ktoré pocítia milióny ľudí po celom svete.

Rok 2024: Príčiny rekordného oteplenia

Tento výnimočne vysoký nárast teploty viac faktorov:

• Fenomen El Niño : Tento klimatický jav, ktorý sa vyskytuje v Tichom oceáne, spôsobuje zvýšenie teplôt oceánov a následne i atmosféry. V kombinácii s rastúcimi emisiami skleníkových plynov tento jav výrazne prispieva k celkovému rastu globálnej teploty.
• Rastúce emisie : Svetové emisie CO₂ a iné skleníkové plynov stále narastajúce, hlavne v dôsledku spaľovania fosílnych palív, odlesňovania a intenzívnej poľnohospodárskej produkcie. Tieto plyny zachytávajú teplo v atmosfére, čo vedie k postupnému zvyšovaniu teploty.
• Urbanizácia a priemyselný rozvoj : Rozsiahly priemyselný rozvoj v rozvojových krajinách, urbanizácia a výstavba infraštruktúry ďalej zvyšujú množstvo emisií a prispievajú k celkovému otepľovaniu.

Dôsledky globálneho oteplenia nad 1,5 °C

Prekročenie hranice 1,5 °C má vážne dôsledky na mnohých úrovniach:

• Zhoršenie extrémnych klimatických javov : Horúčavy budú ešte intenzívnejšie, také dlhšie a najbežnejšie, a mimoriadne nové záplavy zasahujúce do oblasti, čo sú rozsiahle škody na infraštruktúre a životoch ľudí.
• Úbytok biodiverzity : Pre mnohé druhy, najmä tie, ktoré sú citlivé na zmeny teplôt, prekročenie hranice 1,5 °C znamená vážnu hrozbu. Zvieratá a rastliny budú nútené migrovať alebo prispôsobiť sa novým potrebám, čo však mnohé z nich nedokážu.
• Ohrozenie potravinovej bezpečnosti : Zmeny v počasí a klimatických extrémoch zhoršia úrodu v poľnohospodársky aktívnych regiónoch. To môže viesť k potravinovým krízam, zvýšiť ceny potravín a zhoršeniu životných podmienok pre najchudobnejších.
• Nárast klimatických migrantov : Viaceré oblasti budú neobyvateľné kvôli extrémnemu počasiu a zhoršeným životným podmienkam, čo spôsobí migráciu miliónov ľudí hľadajúcich hľadanejšie podmienky.

Čo môžeme urobiť zmiernenie klimatických zmien?

Hoci rok 2024 prinesie neľahké správy o stave klímy k dispozícii rôzne kroky, môžeme prispieť k zmierneniu tejto krízy:

1. Zníženie emisií skleníkových plynov : Podpora obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna a veterná energia, je kľúčová. Snahy o obmedzenie fosílnych palív a efektívnejšie využívanie energie môžu pomôcť spomaliť globálne otepľovanie.
2. Zalesňovanie a ochrana biodiverzity : Obnova lesov a ochrana ekosystémov prispieva k dosiahnutiu CO₂ v atmosfére. Príroda hrá dôležitú úlohu v regulácii prostredia a zalesňovacie programy majú nielen ekologické, ale aj sociálne výhody.
3. Podpora udržateľného poľnohospodárstva : Obmedzenie nadmerného využívania pôdy a vody, zavádzanie poľnohospodárskej techniky a zníženie emisií z poľnohospodárskej produkcie sú dôležitými krokmi.
4. Zvýšenie informovanosti a vzdelávanie : Aby spoločnosť mohla konať, je potrebné zvýšiť povedomie o klimatických zmenách a ich dôsledkoch. Vzdelávanie v tejto oblasti je investíciou do budúcnosti, ktorá môže pomôcť formovať budúcu generáciu, ktorá bude schopná čeliť tejto výzve.
5. Medzinárodná spolupráca : Klimatická kríza nepozná hranice a boj proti nej si vyžaduje spoluprácu na globálnej úrovni. Riešenia musia zahŕňať koordinované snahy, spoločné investície a podporu menej rozvinutých krajín.

Záver

Rok 2024 je pre našu planétu dôležitým rokom, ktorý nám pripomína vážnosť klimatickej situácie. Prekročenie hranice 1,5 °C globálneho otepľovania je potrebné okamžite a okamžite zabezpečiť opatrenia na ochranu nášho životného prostredia. V tomto čase je dôležité sily a riešenia, ktoré nielen zmiernia klimatické zmeny, ale aj ochránia naše zdravie, biodiverzitu a budúcnosť nasledujúcich generácií. JaroR

Chronické respiračné ochorenia sú jednou z hlavných príčin úmrtí v Európe a odhaduje sa, že viac ako tretina týchto úmrtí je spôsobená environmentálnymi faktormi, ktorým sa dá predísť. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorá bola dnes zverejnená, medzi kľúčové intervencie patrí zníženie znečistenia, energetickej chudoby a vystavenia sa riziku pri práci. (Viac na eea.europa.eu)

MIP4Adapt spustil nový manuál pre domácich majstrov na zapojenie zainteresovaných strán a občanov na podporu miestnych orgánov pri zvyšovaní zapojenia občanov a zainteresovaných strán do úsilia o prispôsobenie sa zmene klímy. Príručka poskytuje praktického sprievodcu zapojením občanov a zainteresovaných strán do každej fázy plánovania prispôsobenia sa zmene klímy, od prípravy pôdy na prispôsobenie sa až po monitorovanie a hodnotenie.

Aktívnym zapojením komunít môžu regionálne a miestne orgány vypracovať stratégie, ktoré lepšie odrážajú miestne potreby a záujmy. Účasť občanov tiež podporuje pocit zodpovednosti a záväzku, vďaka čomu je adaptačné úsilie z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie. Ak sa zainteresované strany zapoja, prispievajú cennými poznatkami a zdrojmi, čím vytvárajú spoločnú zodpovednosť a širokú podporu pre opatrenia v oblasti klímy.  (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Stiahnite si príručku ešte dnes

Na stretnutí OSN o biodiverzite tento mesiac sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o financovaní. Svet nie je ani zďaleka pripravený na „kalamitu“ spôsobenú klimatickými zmenami a musí sa urýchlene pripraviť na ešte horšie v budúcnosti, uviedol vo štvrtok generálny tajomník OSN Antonio Guterres.

Globálne snahy o prispôsobenie sa klimatickým zmenám – od budovania obranných morských múrov až po pestovanie plodín odolných voči suchu – neudržali krok, keďže globálne otepľovanie zrýchľuje frekvenciu a intenzitu katastrof. (Agence France-Presse, viac na ndtv.com)