Environmental Product Declaration  je transparentný, objektívny a štandardizovaný dokument, ktorý poskytuje informácie o environmentálnom dopade produktu počas celého jeho životného cyklu. EPD sa zakladá na metodike LCA (Life Cycle Assessment) a umožňuje kvantifikáciu environmentálnych dopadov spojených s výrobou, používaním a likvidáciou produktu. Tento dokument je certifikovaný nezávislou treťou stranou, čo zvyšuje jeho rýchlosť pre spotrebiteľov a investorov.

Obsah dokumentu EPD

EPD obsahuje podrobné informácie o rôznych environmentálnych základných a vplyvoch. Patria sem:

1. Informácie o výrobných vstupoch – Spotreba surovín, energie a vody potrebné pri výrobe.
2. Výstupy a emisie – Emisie CO₂ a iných skleníkových plynov, odpadové materiály a ďalšie zneškodňujúce látky uvoľnené počas výroby.
3. Údaje o životnom cykle – Rozdelenie životného cyklu na obdobie, ako sú ťažba surovín, výroba, doprava, používanie produktu a jeho likvidácia.
4. Dopadové kategórie – Kategória ako globálne otepľovanie, acidifikácia, eutrofizácia, spotreba primárnych zdrojov a ďalšie faktory ovplyvňujúce životné prostredie.

EPD musí byť v súlade s príslušnými normami stanovenými právnymi predpismi a normami ISO. Tento štandardizovaný prístup musí spĺňať požiadavky spotrebiteľa, že výsledky z EP sú porovnateľné medzi produktmi rovnakého typu, čo umožňuje robiť informované rozhodnutia na základe environmentálnych kritérií.

Proces vytvárania EPD

Tvorba EPD prebieha nasledujúcich krokov:

1. Definícia cieľa a rozsahu – Stanoví sa účel EPD a vymedzia sa hranice systému, ktorý bude hodnotený.
2. Zber údajov a inventarizácia životného cyklu (LCI) – Zodpovedú sa údaje o všetkých vstupoch (materiály, energie) a výstupoch (emisie, odpady) produktu.
3. Posúdenie dopadu životného cyklu (LCIA) – Vyhodnocujú sa environmentálne dopady produktu.
4. Interpretácia a validácia výsledkov – Výsledky sú interpretované, aby boli zrozumiteľné závery. Následne je EPD overená nezávislou treťou stranou.

Normy a legislatíva upravujúca EPD

EPD sa riadi medzinárodnými normami a európskou legislatívou, ktoré zabezpečujú transparentnosť a jednotnosť dokumentov:

• Normy ISO 14025 a ISO 21930 – ISO 14025 stanovuje pravidlá pre tzv. environmentálne vyhlásenie typu III, čo sú EPD overené nezávislou stranou. Norma ISO 21930 špecifikuje pravidlá pre stavebné produkty, čím zabezpečuje kompatibilitu medzi výsledkami EPD v stavebníctve.
• Európska norma EN 15804 – Táto norma je základným štandardom pre stavebné výrobky v rámci Európskej únie. Definuje pravidlá a metódy na vykonanie EPD pre stavebné materiály a zaisťuje ich jednotnosť v celej EÚ.
• Smernica o ekodizajne (2009/125/ES) – Táto smernica podporuje environmentálne dopady produktov počas ich životného cyklu. EPD je v tomto kontexte odporúčaným nástrojom na kvantifikáciu environmentálnych dopadov a podporu udržateľných produktov.
• Nariadenie tvrdenia (Gre Claims Initiative) Pripravované nariadenie stanovuje podmienky pre environmentálnu záťaž – EPD poskytuje tieto tvrdenia v súlade s údajmi o vplyve produktu na životné prostredie.

Význam EPD v praxi

EPD je dôležitý nástroj, ktorý firme umožňuje demonštrovať svoju environmentálnu zodpovednosť. Dokument poskytuje hodnotné informácie pre:

1. Zákazníkov a spotrebiteľov – Pomáha im rozhodnúť sa na základe environmentálnych kritérií, čo zvyšuje dôveru k produktu s nižším ekologickým dopadom.
2. Podniky a investorov – Firmám umožňuje získať certifikáty ako LEED , BREEAM a iné udržateľné ocenenia. EPD je aktuálna požiadavka na trhy s vysokými štandardmi v oblasti udržateľnosti.
3. Orgány verejnej správy – Pomáhajú pri zavádzaní opatrení a fiškálnych stimulov na podporu ekologických produktov a služieb.

EPD prispieva k udržateľnosti v rôznych priemyselných odvetviach tým, že podporuje transparentnosť a umožňuje porovnanie environmentálnych vplyvov produktov. V stavebníctve, kde sa ekologické certifikáty ako LEED a BREEAM bežným štandardom, je EPD kľúčovým nástrojom na základe zodpovedného prístupu k životnému prostrediu.

Záver

Environmental Product Declaration (EPD) je dôležitý dokument, ktorý podporuje udržateľnosť tým, že poskytuje transparentné informácie o ekologickom dopade produktov. Vďaka EPD môžu spoločnosti prispieť nielen svoju environmentálnu zodpovednosť, ale aj splniť požiadavky zákazníkov, investorov a legislatívnych noriem, čím zvyšujete konkurencieschopnosť na trhu. Co2AI

„International Standard on Sustainability Assurance“ (ISSA) 5000 sa zaoberá audítorskými službami týkajúcimi sa informácií o udržateľnosti. Štandard stanovuje požiadavky pre audítorov, aby zabezpečili dôveryhodnosť a presnosť informácií o udržateľnosti poskytovaných spoločnosťami. V texte sa rozvíjajú hlavné princípy auditu v oblasti udržateľnosti, od definícií kľúčových pojmov až po podrobné usmernenia pre audítorov pri plánovaní, vykonávaní a dokumentovaní auditných postupov.

Tento dokument popisuje Medzinárodný štandard pre zabezpečenie udržateľnosti (ISSA) 5000, ktorý sa zaoberá zabezpečovacími zákazkami týkajúcimi sa informácií o udržateľnosti.

Kľúčové body dokumentu:

• Informácie o udržateľnosti sú informácie o záležitostiach udržateľnosti. Zverejnenia subjektu o takýchto záležitostiach sa môžu týkať rôznych tém (napr. klíma, pracovné postupy, biodiverzita) a aspektov tém (napr. riziká a príležitosti, metriky a kľúčové ukazovatele výkonnosti).
• Dokument zdôrazňuje dôležitosť dôkazov v procese zabezpečenia udržateľnosti. Dôkazy sú informácie, ktoré audítor používa na vyvodenie záverov, ktoré tvoria základ pre jeho záver o zabezpečení a správu.
• Audítor musí mať pochopenie celého textu ISSA, vrátane jeho aplikácie a ďalších vysvetľujúcich materiálov, aby pochopil jeho ciele a správne aplikoval jeho požiadavky.
• Dokument podrobne popisuje proces dokumentácie, ktorá by mala poskytnúť záznam o základe pre správu o zabezpečení.
• Definuje predpoklady pre zákazkou zabezpečenia, vrátane toho, či subjekt má proces na identifikáciu informácií o udržateľnosti, ktoré sa majú nahlásiť, a či audítor očakáva, že bude schopný získať potrebné dôkazy na podporu svojho záveru.
• Dokument uvádza podmienky pre prijatie alebo pokračovanie v zákazke zabezpečenia. Ak nie sú splnené predpoklady pre zákazkou zabezpečenia, audítor by nemal zákazkou prijať.
• Stanovuje požiadavky na obsah správy o zabezpečení, vrátane identifikácie subjektu, úrovne zabezpečenia, informácií o udržateľnosti, ktoré sú predmetom zákazky zabezpečenia, a dátumu alebo obdobia, na ktoré sa informácie o udržateľnosti vzťahujú.
• Vysvetľuje zodpovednosti za informácie o udržateľnosti, pričom uvádza, že vedenie alebo osoby poverené riadením sú zodpovedné za prípravu a prípadne spravodlivé prezentovanie informácií o udržateľnosti v súlade s uplatniteľnými kritériami.
• Dokument obsahuje príklady správ o zabezpečení pre rôzne scenáre, ktoré slúžia ako ilustrácia základných prvkov správy.
• Zdôrazňuje dôležitosť transparentnosti a komunikácie, najmä v prípade kótovaných spoločností, kde sa vyžaduje zverejnenie mena vedúceho zákazky, pokiaľ to nepredstavuje hrozbu pre jeho bezpečnosť.
• Dokument sa zaoberá aj otázkou „iných informácií“, ktoré nie sú predmetom zákazky zabezpečenia, ale sú zahrnuté v dokumente alebo dokumentoch obsahujúcich informácie o udržateľnosti, ktoré sú predmetom zákazky zabezpečenia.

Záver

ISSA 5000 poskytuje komplexný rámec pre vykonávanie zákaziek zabezpečenia udržateľnosti. Dokument sa zaoberá rôznymi aspektmi procesu, od plánovania a zhromažďovania dôkazov až po vypracovanie správy a komunikáciu so zainteresovanými stranami. Cieľom štandardu je zvýšiť dôveryhodnosť informácií o udržateľnosti a podporiť transparentnosť a zodpovednosť v oblasti udržateľnosti. (Co2AI)

Medzinárodný štandard pre zabezpečenie udržateľnosti 5000 bol publikovaný a je dostupný tu

Klimatická zmena patrí medzi najväčšie výzvy súčasnosti a jej dôsledky už zasahujú globálnu ekonomiku. Zatiaľ čo niektoré vlády a spoločnosti pristupujú k aktívnym opatreniam na znižovanie emisií a prispôsobovanie sa klimatickým podmienkam, mnohé stále váhajú. Avšak náklady na nečinnosť, teda na neexistenciu adaptačných opatrení, môžu byť v budúcnosti oveľa vyššie ako aktuálne náklady na prispôsobenie sa. Toto poznanie má zásadný význam pre ekonomické rozhodovanie, keďže v hre sú nielen peniaze, ale aj stabilita, bezpečnosť a kvalita života na celom svete.

Ekonomické dôsledky klimatickej zmeny a ich meranie

Zmena klímy prináša pre ekonomiku rôzne výzvy, ktoré sa prejavujú hlavne vo zvýšenej frekvencii extrémnych poveternostných udalostí, narušeniach dodávateľských reťazcov a postupnom zastarávaní infraštruktúry. Tieto udalosti môžu spôsobiť rozsiahle škody, pričom náklady sa s časom dramaticky zvyšujú. Napríklad keď už budovy nie sú prispôsobené novým teplotným štandardom, ich údržba a opravy sa predražujú.

Meranie ekonomických nákladov spojených so zmenou klímy je náročné, pretože tieto náklady sa prejavujú najprv nenápadne a až neskôr prudko. Kľúčový ekonomický ukazovateľ, HDP (hrubý domáci produkt), nereflektuje skutočné náklady spojené so zmenou klímy. HDP totiž len ukazuje výrobné toky, a preto nezohľadňuje zničenie infraštruktúry či ekologických zdrojov. Keď dôjde k prírodným katastrofám, po krátkodobom výpadku výroby sa investuje do obnovy, čo môže dokonca umelo zvýšiť HDP, hoci dlhodobé ekonomické škody sú značné. Významným krokom je preto úsilie inštitúcií, ako je francúzsky INSEE, ktoré sa snažia vytvárať nové ukazovatele na lepšie vyjadrenie klimatických nákladov.

Dlhodobé náklady na nečinnosť

Náklady na nečinnosť môžu viesť k obrovským ekonomickým stratám, ktoré ďaleko prevyšujú investície do adaptačných opatrení. Klimatická zmena má často nelineárne dôsledky – to znamená, že po prekročení určitých prahových bodov dochádza k prudkým zmenám, ktoré môžu spôsobiť kolaps celých odvetví. Jedným z príkladov je okysľovanie a otepľovanie oceánov, čo môže ohroziť rybársky priemysel. Podobne by klimatická zmena mohla spôsobiť, že kancelárska práca v niektorých mestách bude do niekoľkých dekád neznesiteľná kvôli extrémnym horúčavám.

Rizikom sú tiež rastúce poistné sadzby, ktoré by poisťovne museli zaviesť kvôli nárastu prírodných katastrof. Vyššie poistné by znížilo kúpnu silu domácností a zároveň by zvýšilo náklady na verejné výdavky financované cez dane či dlh. Všetky tieto faktory môžu spôsobiť spomalenie ekonomického rastu.

Prispôsobenie sa zmene klímy: cesta k dlhodobej stabilite

Ekonomickí aktéri si musia byť vedomí potreby prispôsobenia sa klimatickým zmenám. Kľúčové sú vzdelávanie a informovanie spoločností o rizikách, ktoré so sebou klimatická zmena prináša. Spoločnosti a regióny by mali plánovať dlhodobo a vyvinúť nové modely, ktoré budú odolné voči meniacemu sa prostrediu. Napríklad automobilový priemysel by sa mohol zamerať na inovácie a vývoj energeticky úspornejších technológií. Agrosektor zasa potrebuje nové postupy, ktoré zabezpečia udržateľnú produkciu potravín aj v extrémnejších klimatických podmienkach.

Adaptácia však nie je zadarmo – prispôsobenie sa vyžaduje značné investície do infraštruktúry a technológií. Napríklad Francúzsko práve spustilo svoj tretí národný adaptačný plán, ktorý zahŕňa konzultácie s podnikmi ohľadom opatrení na zabezpečenie ich aktivít v scenári oteplenia o +4 °C do konca storočia. Tento proces je nákladný, no náklady na adaptačné opatrenia sú stále nižšie než potenciálne straty v prípade nečinnosti.

Úloha finančných inštitúcií v boji proti zmene klímy

Finančný sektor zohráva zásadnú úlohu pri financovaní udržateľných riešení. Banky a investičné spoločnosti môžu podporovať ekologické projekty a zároveň odrádzať od investícií, ktoré zvyšujú uhlíkovú stopu. Udržateľné financovanie je však komplexné, pretože nie všetky sektory sa môžu ľahko prispôsobiť. Niekedy je potrebné podporiť aj odvetvia, ktoré zatiaľ nie sú úplne „zelené“, ale pracujú na transformácii svojich činností.

Finančné inštitúcie samy o sebe nedokážu zvrátiť klimatické zmeny. Sú potrebné regulácie a stimulujúce politiky zo strany vlád, aby sa zabezpečila podpora adaptačných procesov.

Záver

Klimatická zmena predstavuje pre ekonomiku obrovské výzvy, ktoré sa prejavia v nákladoch na nečinnosť. Tieto náklady by v budúcnosti mohli významne presiahnuť finančné prostriedky vynaložené na adaptačné opatrenia a udržateľné riešenia. Spoločnosti, vlády aj jednotlivci musia začať konať, aby minimalizovali negatívne dôsledky klimatickej krízy a zabezpečili dlhodobú stabilitu a rozvoj. Adaptácia je nákladná, no ignorovať potrebu zmien by bolo oveľa drahšie. JaroR

Platforma sociálnych médií LinkedIn vo svojej správe o zelených zručnostiach za rok 2024 využíva údaje od svojej 1 miliardy používateľov na sledovanie vývoja takzvaných „zelených zručností“ na trhu práce. Ich zistenia ukazujú, že zatiaľ čo počet ľudí so zručnosťami, ktoré pomáhajú bojovať proti účinkom zmeny klímy, vzrástol za rok o viac ako 5 percent, nezodpovedá to 11-percentnému nárastu pracovných miest vyžadujúcich tieto zručnosti. Počas klimatického summitu COP29 sa Charles Pellegrin z FRANCE 24 rozpráva s viceprezidentkou pre verejnú politiku LinkedIn Sue Duke. (Viac na france24.com)

Predbežné odhady zostavené v rámci projektu Global Carbon Budget naznačujú, že množstvo oxidu uhličitého (CO ₂ ) uvoľneného do atmosféry fosílnymi palivami sa v roku 2024 zvýši o ďalších 0,8 %, čo by zvýšilo ročné emisie na 37,4 miliárd metrických ton CO ₂ .

„Dopady klimatických zmien sú čoraz dramatickejšie, no stále nevidíme žiadne známky toho, že by spaľovanie fosílnych palív vyvrcholilo,“ povedal profesor Pierre Friedlingstein z Global Systems Institute na Univerzite v Exeteri. ktorý štúdiu viedol. „Kým nedosiahneme celosvetovo čisté nulové emisie CO ₂ , svetové teploty budú naďalej rásť a spôsobovať čoraz vážnejšie dôsledky.“ (Viac na research.noaa.gov)

Svetoví lídri ponúkli na stredajšom rokovaní pod vedením OSN protichodné názory na to, ako riešiť klimatické zmeny, keďže nová správa varovala, že svet musí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu oveľa skôr, ako sa plánovalo. Emisie oxidu uhličitého z ropy, plynu a uhlia, ktoré otepľujú planétu, vzrástli v tomto roku na nový rekord, podľa predbežného výskumu medzinárodnej siete vedcov z Global Carbon Project.

Správa prišla v čase, keď sa lídri zhromaždili v Azerbajdžane na rokovaniach o klíme COP29 , ktorých cieľom bolo dosiahnuť dohodu o zvýšení financovania na pomoc chudobnejším krajinám adaptovať sa na klimatické šoky a prejsť na čistejšiu energiu.

Výskum zistil, že na udržanie ambiciózneho cieľa parížskej dohody obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia na dohľad by svet teraz musel dosiahnuť nulové čisté emisie CO2 _do konca 30. rokov 20. storočia – namiesto roku 2050. (Laurenta THOMETA, viac na phys.org)

Globálny tlak na čisté nulové emisie nabral v posledných rokoch nebývalú dynamiku, poháňaný naliehavou potrebou riešiť zmenu klímy a jej ďalekosiahle dôsledky. Keďže sa národy, priemyselné odvetvia a organizácie na celom svete zaviazali k ambicióznym cieľom zníženia uhlíka, chémia zohráva pri dosahovaní týchto cieľov rozhodujúcu úlohu.

Čistá nulová krajina

Parížska dohoda prijatá v roku 2015 pripravila pôdu pre globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ktorých cieľom je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C, najlepšie 1,5 °C, v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Od roku 2023 si viac ako 70 krajín vrátane veľkých ekonomík ako USA, Čína a EÚ stanovilo čisté nulové ciele, pričom mnohé sa zaviazali dosiahnuť nulové čisté emisie do polovice tohto storočia. (AJIT SHARMA, viac na chemistryworld.com)

Odstránenie oxidu uhličitého je nevyhnutné na dosiahnutie čistých nulových emisií, pretože je potrebné neutralizovať akékoľvek zvyškové emisie CO ₂ . Vedecky uznávaná definícia odstraňovania oxidu uhličitého vyžaduje, aby sa odstránený atmosférický CO ₂ skladoval „trvalo“; zostáva však nejasné, čo sa myslí pod pojmom trvanlivosť, a interpretácie sa od desaťročí po tisícročia líšili. Pomocou klimatického modelu so zníženou zložitosťou sme tu skúmali účinok odstránenia oxidu uhličitého s rôznymi dĺžkami skladovania _CO2 . Zistili sme, že doba skladovania podstatne ovplyvňuje, či čisté nulové emisie dosiahnu požadované teplotné výsledky. Pri typickom 100-ročnom skladovaní vedú čisté nulové emisie CO _{2 so zvyškovými emisiami 6 Gt CO 2} za rok k dodatočnému otepleniu o 1,1 °C o 2 500 v porovnaní s trvalým skladovaním, čím sú medzinárodne dohodnuté teplotné limity ohrozené. Naše zistenia naznačujú, že obdobie skladovania CO ₂ kratšie ako 1 000 rokov je nedostatočné na neutralizáciu zostávajúcich emisií fosílneho CO ₂ pri čistých nulových emisiách. Tieto výsledky posilňujú zásadu, že vierohodné tvrdenia o neutralizácii pomocou odstraňovania oxidu uhličitého v rámci čistej nuly vyžadujú vyváženie emisií s odstraňovaním podobnej atmosférickej doby zotrvania a zásobníka, napr. geologického alebo biogénneho. (Cyril Brunner , Zeke Hausfather & Reto Knutt, viac na nature.com)

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

11. november      424,02 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Vyčíslenie spravodlivých národných podielov zostávajúceho globálneho uhlíkového rozpočtu sa ukázalo ako náročné. Tu navrhujeme ukazovateľ – dodatočnú uhlíkovú zodpovednosť – ktorý kvantifikuje zodpovednosť krajín za zmiernenie a odstraňovanie CO ₂ popri dosahovaní ich vlastných cieľov. Berúc do úvahy uhlíkové dlhy od roku 1990 a budúce nároky založené na dráhach emisií jednotlivých krajín, indikátor používa rovnaký kumulatívny prístup k emisiám na obyvateľa na pridelenie zodpovednosti za odstránenie rozdielu v zmierňovaní medzi krajinami s pozitívnym celkovým nadmerným uhlíkovým nárokom. Uhlíkový rozpočet je prekročený o 576 gigaton fosílneho CO ₂ pri obmedzení oteplenia pod 1,5 °C (pravdepodobnosť 50 %). Dodatočná uhlíková zodpovednosť je najvyššia v Spojených štátoch a Číne a najvyššia na obyvateľa v Spojených arabských emirátoch a Rusku. Predpoklady týkajúce sa uhlíkového dlhu výrazne ovplyvňujú výsledky vo väčšine krajín. Schopnosť zaplatiť za túto zodpovednosť je náročná pre Irán, Kazachstan a niekoľko členov BRICS+, na rozdiel od členov G7. (Thomas Hahn, Johannes Morfeldt, Ingo Fetzer, viac na nature.com)

Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR spustila platformu venovanú adaptácii na zmenu klímy. Cieľom je využiť túto platformu ako komunikačný a informačný kanál. Obsahuje sekcie pre odborníkov, ale aj pre zvedavých občanov, ktorí tu nájdu napríklad infografiku či najnovšie adaptačné novinky. Súhrnné informácie sú dostupné v angličtine

Hodnotenie dodržiavania cieľa otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou v Parížskej dohode si vyžaduje transparentné, spoľahlivé a včasné metriky. Linearita medzi zvýšením atmosférického CO ₂ a teplotou ponúka rámec, ktorý, ako sa zdá, spĺňa tieto kritériá a vytvára odhady otepľovania spôsobeného človekom, ktoré sú aspoň o 30 % istejšie ako alternatívne metódy. Tu pre rok 2023 odhadujeme, že ľudia spôsobili globálne zvýšenie o 1,49 ± 0,11 °C v porovnaní s východiskovou hodnotou pred rokom 1700. (Andrew Jarvis & Piers M. Forster, viac na phys.org) 

Dokument „240807-faqs-corporate-sustainability-reporting_en “ obsahuje rozsiahly zoznam otázok a odpovedí (FAQ) týkajúcich sa implementácie smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). Nižšie nájdete usporiadané všetky otázky a odpovede, rozdelené do sekcií podľa témy.

Sekcia I: Glosár relevantných pojmov a platné právne predpisy

Táto sekcia neobsahuje žiadne otázky a odpovede. Slúži ako glosár s definíciami kľúčových pojmov a zoznamom relevantných právnych predpisov.

Sekcia II: Prehľad požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti zavedených smernicou CSRD

Táto sekcia neobsahuje žiadne otázky a odpovede. Poskytuje všeobecný prehľad nových požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti zavedených smernicou CSRD.

Sekcia III: Časté otázky týkajúce sa informácií o udržateľnosti, ktoré sa majú uvádzať podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve (individuálne a konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti)

Rozsah pôsobnosti a dátumy uplatňovania

1. Otázka: Ktorý účtovný rok určuje, kedy podnik spadá do určitej kategórie veľkosti podnikov: účtovný rok, za ktorý sa podáva správa, alebo účtovný rok predchádzajúci roku podávania správy?

Odpoveď: Pravidlá na určenie veľkosti podniku na účely podávania správ o udržateľnosti sa opierajú o existujúce pravidlá pre finančné výkazníctvo uplatňované na podnik na základe členského štátu, v ktorom má svoje sídlo. Tieto pravidlá sú stanovené v národných opatreniach, ktorými sa transponuje predchádzajúca smernica o účtovníctve.

2. Otázka: Ak sa podnik v priebehu daného účtovného roka vyvíja tak, že spĺňa kritériá pre zaradenie do inej kategórie podnikov, musí začať podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na túto novú kategóriu, už v tom istom účtovnom roku, alebo až po splnení kritérií počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov?

Odpoveď: Ak podnik v priebehu daného účtovného roka splní kritériá pre zaradenie do inej kategórie podnikov, pravidlá podávania správ o udržateľnosti platné pre túto kategóriu sa naň začnú uplatňovať až od nasledujúceho účtovného roka. Inými slovami, podnik musí splniť kritériá pre novú kategóriu počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných rokov, aby sa naň začali uplatňovať pravidlá podávania správ o udržateľnosti pre túto novú kategóriu.

3. Otázka: Ako sa vypočíta priemerný počet zamestnancov na účely kategorizácie podniku podľa smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Právne predpisy Únie neupravujú výpočet priemerného počtu zamestnancov na účely kategorizácie podniku podľa smernice o účtovníctve. Členské štáty však mohli prijať vnútroštátne pravidlá alebo poskytnúť usmernenia k tejto veci. V prípade neexistencie vnútroštátnych pravidiel alebo usmernení môžu podniky použiť článok 5 odporúčania Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov ako usmernenie, pokiaľ ide o meranie počtu zamestnancov.

4. Otázka: Musia MSP bez cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: MSP bez cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ nie sú povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti na individuálnej úrovni podľa článku 19a smernice o účtovníctve (individuálne vyhlásenie o udržateľnosti). Sú však povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti na konsolidovanej úrovni podľa článku 29a smernice o účtovníctve (konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti), ak sú materskými podnikmi veľkej skupiny. Článok 29a smernice o účtovníctve sa uplatňuje bez ohľadu na veľkosť materského podniku.

5. Otázka: Sú úverové inštitúcie a poisťovne povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve bez ohľadu na ich právnu formu?

Odpoveď: Áno. Podľa článku 1 ods. 3 smernice o účtovníctve sú úverové inštitúcie a poisťovne, vrátane družstiev a vzájomných poisťovní, zahrnuté do rozsahu pôsobnosti článku 19a smernice o účtovníctve (individuálne vyhlásenie o udržateľnosti) bez ohľadu na ich právnu formu, ak sú veľkými podnikmi alebo MSP (s výnimkou mikropodnikov) s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ. Sú tiež zahrnuté do rozsahu pôsobnosti článku 29a smernice o účtovníctve (konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti) bez ohľadu na ich právnu formu, ak sú materským podnikom veľkej skupiny.

6. Otázka: Sú finančné inštitúcie – okrem poisťovní a úverových inštitúcií – povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Áno, finančné inštitúcie – okrem poisťovní a úverových inštitúcií – sú povinné podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve, ak spĺňajú podmienky právnej formy podľa článku 1 ods. 1 smernice o účtovníctve a ak spĺňajú kritériá veľkosti podniku podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve.

7. Otázka: Ak je malá a nekomplexná inštitúcia (SNCI) v súčasnosti povinná podávať nefinančné informácie podľa smernice 2014/95/EÚ (NFRD), musí naďalej podávať nefinančné informácie v súlade s ustanoveniami NFRD, kým sa režim CSRD nezačne uplatňovať na malé a nekomplexné inštitúcie (t. j. od účtovných období začínajúcich sa 1. januára 2026 alebo neskôr)?

Odpoveď: Áno. Na základe článku 5 ods. 2 smernice CSRD bude malá a nekomplexná inštitúcia, ktorá je veľkým podnikom alebo MSP (s výnimkou mikropodnikov) s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, povinná podávať správy o informáciách o udržateľnosti v súlade s ESRS (alebo alternatívne s LSME ESRS) od účtovného obdobia 2026. Malá a nekomplexná inštitúcia, ktorá je v súčasnosti povinná podávať nefinančné informácie podľa článku 19a smernice o účtovníctve, ako bola zavedená smernicou 2014/95/EÚ (NFRD), by musela naďalej podávať správy podľa režimu NFRD, kým sa režim CSRD nezačne uplatňovať na malé a nekomplexné inštitúcie (t. j. od účtovného obdobia 2026).

8. Otázka: Ak je malá a nekomplexná inštitúcia (SNCI) materskou spoločnosťou veľkej skupiny, môže táto SNCI využiť výnimku podľa článku 19a ods. 6 smernice o účtovníctve a pripravovať správy o udržateľnosti v súlade s LSME ESRS?

Odpoveď: Ak je podnik (bez ohľadu na veľkosť alebo konkrétny typ, napr. vrátane SNCI) materským podnikom veľkej skupiny, musí zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 29a smernice o účtovníctve, ktoré je vypracované v súlade s ESRS. Možnosť použiť LSME ESRS v súlade s článkom 19a ods. 6 smernice o účtovníctve sa vzťahuje len na MSP (s výnimkou mikropodnikov) s cennými papiermi kótovanými na regulovanom trhu EÚ a na malé a nekomplexné inštitúcie, zajaté poisťovne alebo zajaté zaisťovne (za predpokladu, že sú buď veľkými podnikmi, alebo MSP – s výnimkou mikropodnikov – s cennými papiermi kótovanými na regulovanom trhu EÚ) na vypracovanie ich individuálneho vyhlásenia o udržateľnosti.

9. Otázka: Ak je malá a nekomplexná inštitúcia (SNCI) materskou spoločnosťou veľkej skupiny, kedy musí začať podávať správy o informáciách o udržateľnosti?

Odpoveď: Ak je SNCI materským podnikom veľkej skupiny, musí zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti s použitím ESRS buď od účtovného obdobia 2024 (ak je SNCI subjektom verejného záujmu, ktorý na deň zostavenia súvahy prekračuje na konsolidovanom základe priemerný počet 500 zamestnancov počas účtovného obdobia) alebo od účtovného obdobia 2025 (vo všetkých ostatných prípadoch).

10. Otázka: Ak je SNCI materskou spoločnosťou veľkej skupiny, ale nie je povinná vydávať konsolidovanú účtovnú závierku, pretože všetky jej dcérske spoločnosti sú nevýznamné, je táto SNCI stále povinná pripravovať a uverejňovať konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti?

Odpoveď: Ak materský podnik nie je povinný zverejniť konsolidovanú účtovnú závierku (napríklad preto, že spĺňa podmienky výnimky stanovené v článku 26 smernice o účtovníctve), tento materský podnik nie je povinný pripravovať a zverejňovať konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti. Ak je však takýto materský podnik sám o sebe veľkým podnikom v zmysle článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve a preto by spadal do rozsahu pôsobnosti článku 19a smernice o účtovníctve, tento podnik musí pripraviť a zverejniť individuálne vyhlásenie o udržateľnosti v súlade s článkom 19a smernice o účtovníctve. Toto individuálne vyhlásenie o udržateľnosti by sa muselo vypracovať v súlade s ESRS alebo, ak je podnik MSP s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, alternatívne s LSME ESRS.

Pokračovanie prehľadu otázok a odpovedí z dokumentu „240807-faqs-corporate-sustainability-reporting_en (1).pdf“

Sekcia III: Časté otázky týkajúce sa informácií o udržateľnosti, ktoré sa majú uvádzať podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve (individuálne a konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti)

Rozsah pôsobnosti a dátumy uplatňovania

11. Otázka: Vztahujú sa požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve aj na podniky, ktoré spravujú investičné fondy alebo iné finančné produkty?

Odpoveď: Záleží to od typu spravovaného finančného produktu. Podľa článku 1 ods. 4 smernice o účtovníctve sa požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve nevzťahujú na podniky, ktoré spravujú Podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) alebo Alternatívne investičné fondy (AIF).

Avšak, podniky, ktoré spravujú iné typy investičných fondov alebo finančných produktov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice o účtovníctve, budú musieť podávať správy o udržateľnosti, ak spĺňajú kritériá veľkosti podľa článkov 19a a 29a.

12. Otázka: Musia podniky, ktoré spravujú PKIPCP a AIF, podávať správy o informáciách o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Nie. Článok 1 ods. 4 smernice o účtovníctve má za cieľ vylúčiť PKIPCP a AIF z požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve.

Avšak, podniky, ktoré spravujú PKIPCP a AIF, by spadali do rozsahu pôsobnosti smernice o účtovníctve, ak spĺňajú podmienky právnej formy uvedené v článku 1 ods. 1 smernice o účtovníctve. Ak takýto podnik spĺňa aj kritériá veľkosti podľa článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve, bude musieť do svojej správy o riadení zahrnúť vyhlásenie o udržateľnosti.

13. Otázka: Musia dôchodkové fondy podávať správy o udržateľnosti podľa smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Áno. Ak dôchodkový fond spĺňa podmienky právnej formy podľa článku 1 ods. 1 smernice o účtovníctve a spadá do rozsahu pôsobnosti článkov 19a a 29a smernice o účtovníctve, bude musieť do svojej správy o riadení zahrnúť vyhlásenie o udržateľnosti. Na rozdiel od PKIPCP alebo AIF sa dôchodkové fondy nevzťahujú na vylúčenie z požiadaviek na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v článku 1 ods. 4 smernice o účtovníctve.

14. Otázka: Vztahujú sa požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti podľa smernice o účtovníctve aj na podniky, ktoré sú založené mimo EÚ (tzv. podniky z tretích krajín), ale majú dcérske spoločnosti v EÚ?

Odpoveď: Áno, ak podnik z tretej krajiny spĺňa podmienky uvedené v článku 40a smernice o účtovníctve. Konkrétne, ak podnik z tretej krajiny dosahuje čistý obrat viac ako 150 miliónov EUR v Únii (za každý z posledných dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období) a má dcérska spoločnosť v Únii, ktorá podlieha článkom 19a/29a smernice o účtovníctve, alebo v prípade neexistencie takejto dcérskej spoločnosti, pobočku v Únii, ktorá dosiahla čistý obrat viac ako 40 miliónov EUR (v predchádzajúcom účtovnom období), potom dcérska spoločnosť alebo pobočka bude musieť zverejniť a sprístupniť informácie o udržateľnosti na úrovni skupiny materského podniku z tretej krajiny.

15. Otázka: Je vyhlásenie o udržateľnosti zverejnené v rámci správy o riadení vydavateľom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ považované za „regulovanú informáciu“ podľa článku 2 ods. 1 písm. k) smernice o transparentnosti?

Odpoveď: Áno. Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) smernice o transparentnosti sa za regulovanú informáciu považujú okrem iného aj „všetky informácie, ktoré je vydavateľ alebo akákoľvek iná osoba, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu bez súhlasu vydavateľa, povinná zverejniť podľa tejto smernice [t. j. smernice o transparentnosti] […]“. Článok 4 ods. 5 smernice o transparentnosti ukladá vydavateľom povinnosť zverejniť vyhlásenie o udržateľnosti, ktoré sa preto považuje za „regulovanú informáciu“

16. Otázka: Môžu sa malé a stredné podniky (MSP) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ rozhodnúť, že nebudú podávať správy o udržateľnosti počas určitého obdobia?

Odpoveď: Áno. Podľa článku 19a ods. 7 smernice o účtovníctve sa MSP (s výnimkou mikropodnikov) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ môžu rozhodnúť, že nebudú podávať správy o udržateľnosti podľa článku 19a smernice o účtovníctve za účtovné obdobia začínajúce sa pred 1. januárom 2028 (napr. za účtovné obdobia 2026 a 2027). V takýchto prípadoch musí MSP vo svojej správe o riadení stručne uviesť, prečo sa správy o udržateľnosti neposkytli.

Táto výnimka sa vzťahuje aj na malé a nekomplexné inštitúcie, ako aj na kapitálové poisťovne a zaisťovne, za predpokladu, že ide o MSP (s výnimkou mikropodnikov) s prevoditeľnými cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ.

Pravidlá oslobodenia od povinnosti

17. Otázka: Ak materský podnik podáva správy o udržateľnosti na konsolidovanej úrovni podľa článku 29a smernice o účtovníctve (konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti), musí uvádzať informácie o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti v súlade s článkom 19 ods. 1 tretím pododsekom smernice o účtovníctve vo svojej konsolidovanej správe o riadení?

Odpoveď: Nie. Článok 19 ods. 1 tretí pododsek smernice o účtovníctve, ktorý upravuje individuálnu správu o riadení, vyžaduje zverejnenie informácií o kľúčových ukazovateľoch výkonnosti v rámci individuálnej správy o riadení. Článok 29 ods. 1 smernice o účtovníctve, ktorý upravuje konsolidovanú správu o riadení, vyžaduje zverejnenie informácií, ktoré umožňujú posúdiť vývoj, výkonnosť a postavenie podnikov zahrnutých do konsolidácie ako celku.

Vzhľadom na to, že článok 29a ods. 7 smernice o účtovníctve stanovuje, že materský podnik, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 29a ods. 1 až 5, sa považuje za podnik, ktorý splnil požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 treťom pododseku a v článku 19a, a keďže obsah konsolidovanej správy o riadení podľa článku 29 ods. 1 zahŕňa aj informácie požadované podľa článku 19 ods. 1, oslobodenie od povinnosti by sa vzťahovalo aj na konsolidovanú správu o riadení podniku podľa článku 29a.

18. Otázka: Ak sa MSP s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ rozhodne dobrovoľne pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 29a smernice o účtovníctve, bude oslobodené od povinnosti pripraviť a zverejniť svoje individuálne vyhlásenie o udržateľnosti podľa článku 19a smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Áno. MSP s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, ktoré dobrovoľne zverejní konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti uvedené v článku 29a smernice o účtovníctve, je oslobodené od povinnosti pripraviť a zverejniť individuálne vyhlásenie o udržateľnosti uvedené v článku 19a smernice o účtovníctve, za predpokladu, že konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti je vypracované v súlade s Európskymi štandardmi pre podávanie správ o udržateľnosti (ESRS).

19. Otázka: Aké sú podmienky na to, aby bola dcérska spoločnosť v rozsahu pôsobnosti článkov 19a/29a smernice o účtovníctve oslobodená od povinnosti podávať správy o udržateľnosti podľa článkov 19a/29a smernice o účtovníctve (vyhlásenie o udržateľnosti)?

Odpoveď: Podľa článku 19a ods. 9 a článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve je podnik, ktorý je dcérskou spoločnosťou, oslobodený od povinností stanovených v článku 19a ods. 1 až 4 smernice o účtovníctve (alebo článku 29a ods. 1 až 5 smernice o účtovníctve, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny), ak sú splnené určité podmienky uvedené v článku 19a ods. 9 druhom pododseku smernice o účtovníctve (alebo článku 29a ods. 8 druhom pododseku smernice o účtovníctve, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny).

Konkrétne správa o riadení oslobodeného podniku musí obsahovať:

• názov a sídlo materského podniku, ktorý podáva správy o informáciách na úrovni skupiny;
• webový odkaz (odkazy) na konsolidovanú správu o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku; a
• informáciu, že podnik je oslobodený od povinnosti zverejniť individuálne vyhlásenie o udržateľnosti (alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny).

Ak je materský podnik usadený v tretej krajine, jeho konsolidované podávanie správ o udržateľnosti a záver audítora musia byť zverejnené v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktorým sa riadi dcérska spoločnosť, a zverejnenia stanovené v článku 8 nariadenia o taxonómii (ktoré sa vzťahujú na činnosti vykonávané dcérskou spoločnosťou) musia byť zahrnuté buď do správy o riadení dcérskej spoločnosti, alebo do konsolidovaného podávania správ o udržateľnosti, ktoré vykonáva materský podnik usadený v tretej krajine.

Ak členský štát požaduje preklad konsolidovanej správy o riadení alebo konsolidovaného podávania správ o udržateľnosti materského podniku, tento preklad by mal byť buď overený (napríklad prekladateľom alebo orgánom zodpovedným za overovanie prekladov v príslušnom členskom štáte), alebo by mal obsahovať vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že nebol overený.

Podľa článku 19a ods. 10 a článku 29a ods. 9 smernice o účtovníctve sa veľké podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ – vrátane prípadov, keď ide o malé a nekomplexné inštitúcie, kapitálové poisťovne a zaisťovne, a vrátane prípadov, keď ide o podniky z tretích krajín – nemôžu uplatniť toto oslobodenie od povinnosti.

20. Otázka: Musí byť konsolidovaná správa o riadení/konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku už zverejnená v čase, keď jej dcérska spoločnosť zverejňuje svoju vlastnú správu o riadení, aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti?

Odpoveď: Nie. Aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti v súlade s článkom 19a ods. 9 alebo článkom 29a ods. 8 smernice o účtovníctve, musí správa o riadení, ktorú dcérska spoločnosť zverejňuje, obsahovať webový odkaz na konsolidovanú správu o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku. Ak táto konsolidovaná správa o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti ešte nie je k dispozícii v čase zverejnenia správy o riadení dcérskej spoločnosti, môže dcérska spoločnosť, ktorá sa domáha oslobodenia od povinnosti, uviesť vo svojej správe o riadení odkaz na všeobecný webový odkaz, na ktorom budú príslušné dokumenty dostupné v budúcnosti. Dcérska spoločnosť Únie by mohla napríklad zvážiť získanie vyhlásenia od materského podniku, v ktorom zaručí záväzky prijaté dcérskou spoločnosťou, a zverejniť toto vyhlásenie spolu so svojou správou o riadení v lehote stanovenej jej vlastným členským štátom.

21. Otázka: Musí byť konsolidovaná správa o riadení alebo konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku k dispozícii v jazyku, ktorý akceptuje členský štát, ktorého vnútroštátnym právom sa riadi dcérska spoločnosť, aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti?

Odpoveď: Členský štát, ktorého vnútroštátnym právom sa riadi dcérska spoločnosť, môže požadovať, aby sa konsolidovaná správa o riadení (alebo v prípade potreby konsolidované podávanie správ o udržateľnosti materského podniku) zverejnila v jazyku, ktorý tento členský štát akceptuje, a aby sa poskytol akýkoľvek potrebný preklad do tohto jazyka. V tomto prípade musia byť tieto požiadavky splnené, aby bola dcérska spoločnosť oslobodená od povinnosti zverejniť svoje vlastné vyhlásenie o udržateľnosti.

22. Otázka: Ako by mala oslobodená dcérska spoločnosť informovať o tom, že je oslobodená?

Odpoveď: Na základe článku 19a ods. 9 a článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve musí oslobodená dcérska spoločnosť uviesť vo svojej správe o riadení informáciu, že je oslobodená od povinností stanovených v článku 19a ods. 1 až 4 (alebo v článku 29a ods. 1 až 5, ak je dcérska spoločnosť sama o sebe materskou spoločnosťou veľkej skupiny). Okrem toho sa na oslobodenú dcérsku spoločnosť naďalej vzťahujú ostatné ustanovenia smernice o účtovníctve, ktoré sa vzťahujú na podniky v rozsahu jej pôsobnosti, vrátane povinnosti predložiť správu o riadení národnému obchodnému registru podľa článku 30 smernice o účtovníctve v spojení s ustanoveniami v kapitole III hlavy I smernice o práve obchodných spoločností. Digitálne požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v článku 29d smernice o účtovníctve sa neuplatňujú. Ak dcérska spoločnosť využívajúca oslobodenie od povinnosti podľa článku 19a ods. 9 alebo článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve má prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí naďalej dodržiavať ustanovenia smernice o transparentnosti, najmä pokiaľ ide o zverejnenie správy o riadení.

23. Otázka: Ak dcérska spoločnosť zverejní konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti materského podniku, ktoré neobsahuje zverejnenia podľa článku 8 nariadenia o taxonómii týkajúce sa činností vykonávaných touto dcérskou spoločnosťou, musí dcérska spoločnosť zverejniť tieto informácie vo svojej vlastnej správe o riadení?

Odpoveď: Áno. Ak sa dcérska spoločnosť nachádza na území Únie a jej materský podnik je usadený v tretej krajine a zverejňuje konsolidované podávanie správ o udržateľnosti, zverejnenia podľa článku 8 nariadenia o taxonómii, ktoré sa vzťahujú na činnosti vykonávané dcérskou spoločnosťou usadenou v Únii a jej dcérskymi podnikmi, musia byť zahrnuté buď do správy o riadení dcérskej spoločnosti, alebo do konsolidovaného podávania správ o udržateľnosti, ktoré vykonáva materský podnik usadený v tretej krajine.

24. Otázka: Môžu veľké podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ využiť oslobodenie od povinnosti podávať správy o udržateľnosti podľa článku 19a ods. 9 a článku 29a ods. 8 smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Nie. Veľké podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ – vrátane prípadov, keď ide o malé a nekomplexné inštitúcie, kapitálové poisťovne a zaisťovne, a vrátane prípadov, keď ide o podniky z tretích krajín – sa nemôžu uplatniť toto oslobodenie od povinnosti podávať správy o udržateľnosti. Musia preto podávať správy o udržateľnosti podľa článku 4 ods. 5 smernice o transparentnosti a článkov 19a/29a smernice o účtovníctve.

25. Otázka: Ako môže podnik splniť povinnosť pripraviť a zverejniť individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, keď nie je povinný pripraviť a zverejniť konsolidovanú správu o riadení podľa článku 29 smernice o účtovníctve?

Odpoveď: Podnik, ktorý musí pripraviť a zverejniť individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, ale nie je povinný pripraviť a zverejniť konsolidovanú správu o riadení, môže zahrnúť individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti do samostatného dokumentu, ktorý sa zverejní v súlade s článkom 30 smernice o účtovníctve.

Tento samostatný dokument – ktorý obsahuje individuálne alebo konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti – musí však spĺňať požiadavky na formát a označovanie stanovené v článku 29d smernice o účtovníctve.

26. Otázka: Ako môže podnik splniť povinnosť pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, keď je oslobodený od povinnosti pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku?

Odpoveď: Podnik, ktorý musí pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti, ale je oslobodený od povinnosti pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku, by mal napriek tomu pripraviť a zverejniť konsolidované vyhlásenie o udržateľnosti. V konsolidovanom vyhlásení o udržateľnosti by sa malo uviesť, že podnik nie je povinný pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku, a v prípade potreby uviesť odkaz na ďalšie informácie zahrnuté v správe o riadení a na sumy vykázané v individuálnej účtovnej závierke.

 

 

 

Tento dokument poskytuje odpovede na často kladené otázky týkajúce sa interpretácie právnych ustanovení, ktoré sa týkajú podávania správ o udržateľnosti. Dokument je zameraný na to, aby objasnil požiadavky, ktoré sa týkajú rôznych typov spoločností v Európskej únii, ako aj na povinnosti audítorov a iných poskytovateľov služieb zabezpečenia. Dokument obsahuje informácie o rozsahu a dátume uplatnenia, výnimkách, hodnotení hodnotového reťazca, požiadavkách na digitalizáciu a publikovanie, ako aj na ďalšie aspekty súvisiace so správou o udržateľnosti.

často kladené otázky (FAQ)

V deň otvorenia zaznamenalo Baku to, čo považovalo za skorý cieľ, tým, že prinútilo krajiny, aby prijali pravidlá o niektorých kľúčových stavebných kameňoch nového globálneho trhu s uhlíkom OSN podľa článku 6.4, ktoré minulý mesiac prijal dozorný orgán mechanizmu.

Tento dokument predstavuje návrh nástroja pre udržateľný rozvoj, ktorý sa má používať v rámci mechanizmu stanoveného v článku 6, odseku 4 Parížskej dohody. Cieľom nástroja je zabezpečiť, aby projekty a programy v rámci tohto mechanizmu neškodili životnému prostrediu a podporovali udržateľný rozvoj a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Dokument podrobne opisuje proces posudzovania rizík a vplyvu na životné prostredie a spoločnosť, ako aj monitorovanie a vykazovanie výsledkov v súlade s požiadavkami na udržateľný rozvoj. Návrh nástroja bol predložený dozornému orgánu mechanizmu v článku 6, odseku 4 a po pripomienkovom konaní sa očakáva, že bude schválený a začne sa uplatňovať v roku 2024.

Krátky súhrn dokumentu „Nástroj pre udržateľný rozvoj podľa článku 6.4“

Tento dokument predstavuje revidovaný návrh Nástroja pre udržateľný rozvoj podľa článku 6.4 (ďalej len „Nástroj A6.4 SD“). Hlavným cieľom tohto nástroja je zabezpečiť, aby projekty a programy aktivít v rámci článku 6.4 Parížskej dohody (ďalej len „aktivity A6.4“) podporovali princíp „neškodiť“, podporovali udržateľný rozvoj a prispievali k 17 cieľom udržateľného rozvoja (SDG).

Vývoj a schválenie Nástroja A6.4 SD

Nástroj A6.4 SD bol vyvíjaný postupne na základe pokynov od orgánu dohľadu mechanizmu článku 6.4. Počas tohto procesu boli zohľadnené pripomienky zainteresovaných strán a ďalšie relevantné nástroje a systémy ochranných opatrení používané v existujúcich mechanizmoch založených na trhu. Očakáva sa, že Nástroj A6.4 SD bude schválený na štrnástom zasadnutí orgánu dohľadu v roku 2024.

Použitie Nástroja A6.4 SD

Použitie Nástroja A6.4 SD je povinné pre všetky navrhované aktivity A6.4, vrátane aktivít čistého rozvoja (CDM), ktoré sa usilujú o prechod na mechanizmus článku 6.4. Nástroj poskytuje štruktúrovaný prístup pre účastníkov aktivít, aby:

• Vykonali posúdenie rizík s cieľom identifikovať riziká a potenciálne vplyvy, vyhodnotili ich a v prípade potreby sa im vyhli. V prípade, že sa rizikám nemožno úplne vyhnúť, nástroj A6.4 SD nariaďuje účastníkom, aby minimalizovali vplyvy a zmiernili všetky zostávajúce negatívne environmentálne a sociálne vplyvy a riziká stanovením environmentálnych a sociálnych ukazovateľov na úrovni aktivít.
• Identifikovali a posúdili potenciálne pozitívne a negatívne vplyvy na 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDG) a priority udržateľného rozvoja hostiteľskej krajiny a stanovili ukazovatele monitorovania udržateľného rozvoja na úrovni aktivít.
• Monitorovali a reportovali výsledky monitorovania oproti stanoveným environmentálnym a sociálnym ukazovateľom a ukazovateľom udržateľného rozvoja na úrovni aktivít.

Štruktúra Nástroja A6.4 SD

Nástroj A6.4 SD je rozdelený do troch kľúčových častí:

• Environmentálne a sociálne ochranné opatrenia: Táto časť sa zameriava na prvky a kritériá, ktoré slúžia ako základ pre účastníkov aktivít na identifikáciu, hodnotenie, predchádzanie, minimalizáciu a zmierňovanie potenciálnych negatívnych environmentálnych a sociálnych vplyvov a rizík, ktoré môžu vzniknúť počas implementácie a prevádzky aktivity A6.4.
• Vplyvy na udržateľný rozvoj: Táto časť sa zameriava na identifikáciu pozitívnych a negatívnych vplyvov aktivity A6.4 na udržateľný rozvoj hostiteľskej krajiny.
• Validácia a overovanie: Tieto časti stanovujú dodatočné požiadavky na štandardy validácie a overovania mechanizmu článku 6.4 pre projekty a programy aktivít, ktoré musia určené prevádzkové subjekty zohľadniť počas fáz validácie a overovania.

Zapojenie zainteresovaných strán

Zainteresované strany môžu predkladať pripomienky a otázky týkajúce sa súladu s Nástrojom A6.4 SD počas konzultácií s miestnymi zainteresovanými stranami a globálnymi konzultáciami pred registráciou aktivity A6.4. Po registrácii aktivity A6.4 v rámci mechanizmu článku 6.4 musia účastníci aktivít zaviesť a udržiavať mechanizmus nepretržitého zapájania zainteresovaných strán, aby mohli komentovať súlad s Nástrojom A6.4 SD až do konca platného obdobia kreditovania projektu.

Záver

Nástroj A6.4 SD je dôležitým nástrojom na zabezpečenie toho, aby aktivity v rámci mechanizmu článku 6.4 Parížskej dohody prispievali k udržateľnému rozvoju a zároveň minimalizovali potenciálne negatívne environmentálne a sociálne vplyvy. (Co2AI)

 

 

V novembri sa začala Konferencia OSN o zmene klímy. V centre pozornosti bude jedna sporná otázka: vyjednávanie nových platieb od priemyselných krajín ich menej bohatým náprotivkom – najmä s využitím ziskov z ropných a plynárenských spoločností.

Debata o financovaní týchto platieb je, mierne povedané, búrlivá. Teraz by však všetko mohlo zmeniť odhalenie štúdie vedenej Technickou univerzitou v Mníchove (TUM).

Ukazuje sa, že neočakávané zisky, ktoré získali ropné a plynárenské spoločnosti počas energetickej krízy v roku 2022, stačili na splnenie existujúcich záväzkov priemyselných krajín na takmer päť rokov. Riešenie výskumníkov? Daň z týchto takzvaných neočakávaných ziskov. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Vlády na rokovaniach COP29 v pondelok schválili nové normy OSN pre medzinárodné trhy s uhlíkom, čo je kľúčový krok smerom k tomu, aby krajiny mohli obchodovať s kredit V deň otvorenia rokovaní OSN o klíme v Azerbajdžane sa takmer 200 krajín po takmer desaťročí zložitých diskusií dohodlo na niekoľkých zásadných základných pravidlách pre uvedenie trhu do pohybu.

O ďalších kľúčových aspektoch celkového rámca sa ešte musí rokovať, uviedli odborníci, ale rozhodnutie približuje dlho hľadaný trh obchodovania s vysokokvalitnými úvermi podporovaný OSN.

„Je to nesmierne dôležité,“ povedala Erika Lennonová z Centra pre medzinárodné právo životného prostredia (CIEL) agentúre AFP v Baku s tým, že to „otvorí dvere“ pre plnohodnotný trh. (Viac na phys.org)

Sektor pomoci miluje svoje skratky. Zamiešajte trochu klimatickej vedy a politického jazyka rokovaní o globálnych zmluvách a máte recept na (rýchlo sa zahrievajúci) kotlík abecednej polievky. Tu je náš aktualizovaný sprievodca niektorými jazykovými skratkami, akronymami a inicializmami, ktoré pomáhajú urobiť jazyk klimatických zmien trochu stručnejší, aj keď nie úplne jasný.

Miešame aj niektoré kľúčové pojmy, ktoré sú základom opatrení v oblasti klímy a rokovaní na samite. (Irwin Loy, Will Worley, viac na thenewhumanitarian.org)

29. konferencia OSN o zmene klímy (COP 29) sa bude konať v Baku v Azerbajdžane od 11. do 22. novembra 2024. Tento rok bude pavilón EÚ slúžiť ako informačný a sieťový uzol. Pozývame vás, aby ste preskúmali, čo EÚ robí doma a vo svete, aby splnila svoje záväzky v oblasti klímy. Navštívte pavilón a zistite, ako EÚ riadi zmenu prostredníctvom politík, projektov a medzinárodných partnerstiev na ochranu planéty a jej obyvateľov. (Viac na climate.ec.europa.eu)